Ukrajina Rusko Online: Macron vyzval Putina, aby pri Ukrajine "počúval rozum"

Francúzsky prezident Macron vyzval Putina, aby "počúval rozum", pokiaľ ide o Ukrajinu.

Moskvu obvinil z toho, že sa stala silou celosvetovej destabilizácie po tom, ako zmiernila svoje pravidlá použitia jadrových zbraní. Informovala o tom agentúra AFP,.

"Chcem tu úprimne vyzvať Rusko, aby počúvalo rozum. Ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN má svoju zodpovednosť," povedal Macron novinárom po summite skupiny G20 v brazílskom Riu de Janeiro.

Francúzsky líder zároveň požiadal čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, s ktorým sa popri summite stretol, aby využil všetok svoj vplyv na Putina. Čína má podľa neho dôležitú úlohu pri zabránení nukleárnej eskalácii.

Macron tiež povedal, že rozhodnutie Severnej Kórey poslať vojakov do Ruska na boj proti Ukrajine zvýšilo riziká pre Peking, ktorý by podľa neho mal vyvíjať tlak na deeskaláciu. (TASR)

Dánsko doteraz odovzdalo Ukrajine šesť stíhačiek F-16, celkovo ich prisľúbilo 19, uviedla premiérka Frederiksenová.

Na tlačovej konferencii v Kyjeve to vyhlásila dánska premiérka Mette Frederiksenová. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen už skôr povedal, že druhá dodávka lietadiel by mohla nasledovať do konca roka.

"Šesť ich už bolo dodaných, bola to prvá časť," povedala Frederiksenová. Dánsko prisľúbilo poskytnúť Ukrajine celkovo 19 stíhačiek F-16. Z tých, ktoré už Ukrajina z Dánska dostala, bol najmenej jedna zničená. Stalo sa tak na konci augusta, čo vtedy potvrdila aj dánska premiérka.

Dánsko patrí ku kľúčovým krajinám, ktoré sa rozhodli stíhačky F-16 Ruskom napadnutej krajine na obranu poskytnúť.

Ďalších 42 kusov prisľúbilo Holandsko, ktoré podľa médií tiež už najmenej jednu stíhačku na Ukrajinu dodalo.

Očakáva sa, že zvyšné stroje Kyjev prevezme v roku 2025. V októbri ukrajinský minister obrany Rustom Umerov oznámil, že Ukrajina v skorej dobe získa šesť stíhačiek od Nórska. Oficiálne nie je známe, koľko lietadiel F-16 už Ukrajina má k dispozícii. (ČTK)

Irán si predvolal maďarského veľvyslanca pre nové sankcie EÚ za jeho údajnú podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine. (TASR)

Ruské médiá informujú o útoku desiatok dronov na Belgorodskú a Voronežskú oblasť, hlásia aj raketový útok.

Poľské ministerstvo štátnych aktív sa zaviazalo posilniť domácu obranu návrhom novej stratégie obranného priemyslu.

MAP oznámilo, že stratégia do konca roku 2025 sa bude týkať všetkých firiem spojených s obranným priemyslom krajiny. Informuje o tom agentúra PAP.

Podľa námestníka ministerstva Marcina Kulaseka sa na príprave stratégie budú podieľať aj ministerstvo obrany a ministerstvo rozvoja a techniky.

Vládny plán bude obsahovať súbor prísnych usmernení pre spoločnosti s cieľom čo najviac zvýšiť investičné výdavky pri rešpektovaní vnútornej autonómie a politiky firiem.

Varšava tento rok vynakladá na obranu najviac financií spomedzi európskych štátov NATO, pričom na vojenské potreby prispieva viac ako štyrmi percentami svojho HDP. Pre rok 2025 sa zaviazala, že výdavky na obranu zvýši na takmer 5 percent. (TASR)

Vo viacerých ruských mestách ľudia dali najavo nesúhlas s inváziou na Ukrajinu, protest zvolalo hnutie Zelená stužka.

Protestnú akciu nazvali 1000 dní vojny.

V Jekaterinburgu, Uljanovsku, Perme, Južno-Sachalinsku aj inde ľudia na protest proti vojne na Ukrajine nosili po dvoch karafiátoch previazaných zelenou stužkou.

Hnutie Zelená stužka na telegrame uviedlo, že "svedomím Ruska" je každý, kto protestuje, kto ukazuje, že sa nenechal oklamať, zastrašiť ani umlčať. Ľudia karafiáty nechávali pri pomníkoch, vyvesovali ich v oknách, niekde ich položili pri plagáte na počesť výsadkárov.

Protestné akcie sú v súčasnom Rusku vzhľadom na tvrdé represie voči odporcom režimu zriedkavé. Podľa ľudskoprávneho projektu OVD-Info ruské úrady od začiatku invázie na Ukrajinu stíhali 1095 ľudí za vyjadrenie odporu proti vojne, 338 ľudí za to súdy poslali do väzenia, trestaneckých kolónií alebo na povinnú liečbu.

Dnes súd v Moskve podľa serveru Meduza uložil pokutu vo výške 30-tisíc rubľov mužovi za to, že v moskovskom chráme vystupoval proti vojne na Ukrajine a Putina a patriarchu Kirilla obvinil zo zabíjania ukrajinských civilistov. (ČTK)

Nemecko sa nenechá zastrašiť novou ruskou jadrovou rétorikou, uviedla ministerka zahraničných vecí Baerbocková.

Dodala, že chyby z minulosti sa už nebudú opakovať.

Počas návštevy Poľska šéfka nemeckej diplomacie povedala, že Berlín bude teraz dbať na varovania partnerov, ktorí hraničia s Ukrajinou.

Baerbocková to povedala na schôdzke so svojimi partnermi z Poľska, Francúzska a Talianska. Nemecko a jeho partneri sa „nenechajú zastrašiť“, povedala v súvislosti s tým, že od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine uplynulo už tisíc dní.

Putin podľa jej slov však nezačal vojnu pred tisíc dňami, ale už v roku 2014. Nemecko podľa Baerbockovej vtedy urobilo chybu.

„Predovšetkým nepočúvalo svojich partnerov, najmä našich východoeurópskych partnerov, ktorí vtedy jasne dávali najavo: Nesmieme sa spoliehať na sľuby z Kremľa. Musíme investovať do našej bezpečnosti a ochrany," vyjadrila sa nemecká ministerka zahraničia. (SITA)

Rusko muselo urobiť kroky na svoju ochranu, vyhlásil turecký prezident Erdogan k schváleniu novej jadrovej doktríny. 

NATO by si podľa neho malo dôkladne preskúmať novú ruskú jadrovú doktrínu, ktorú označil za preventívne opatrenie proti hrozbám použitia konvenčných zbraní.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Putin schválil aktualizovanú jadrovú doktrínu svojej krajiny, podľa ktorej by Rusko mohlo zvážiť použitie jadrových zbraní v prípade, že by čelilo útoku konvenčnými raketami podporovanému jadrovou mocnosťou.

Urobilo tak dva dni po tom, čo médiá informovali, že americký prezident Joe Biden povolil Kyjevu útočiť americkými raketami dlhého doletu na vojenské ciele hlboko v ruskom vnútrozemí.

Erdogan na tlačovej konferencii po summite krajín skupiny G20 v brazílskom Riu De Janiero povedal, že Turecko udržiava dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinu. Naďalej bude vyzývať na mier napriek tomu, že Ukrajina zaútočila na Rusko americkými balistickými raketami ATACMS, čo podľa tureckého prezidenta "nie je pozitívny vývoj". (TASR)

Európska únia splnila svoj cieľ dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých granátov, oznámil šéf diplomacie EÚ Borrell.

Informuje o tom agentúra DPA.

Munícia bola na Ukrajinu dodaná "o niekoľko mesiacov neskôr, ako sa očakávalo", priznal Borrell na tlačovej konferencii po stretnutí ministrov obrany členských krajín EÚ v Bruseli.

EÚ pôvodne plánovala dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých granátov do konca marca. Do tohto termínu dokázala dodať len o niečo viac ako polovica plánovaného množstva a stanovila si nový termín do konca roku 2024.

Borrell povedal, že EÚ bude pokračovať v dodávkach munície na Ukrajinu, "pretože Rusko naďalej dostáva značné dodávky munície a rakiet zo Severnej Kórey a Iránu".

Zelenskyj medzitým predstavil parlamentu plán na zvýšenie odolnosti krajiny aj prostredníctvom masívnych investícií do zbrojenia. Dodal, že zbrane ukrajinskej výroby sú jednou z hlavných záruk nezávislosti štátu. (TASR)

Na Námestí slobody v Bratislave sa konalo spomienkové podujatie pri príležitosti 1000 dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Podujatie zorganizovali občianske združenie Mier Ukrajine a Rada ukrajinskej mládeže na Slovensku. Má pripomenúť nielen straty na životoch, ale uctiť si aj tých, ktorí bojujú za slobodu a nezávislosť krajiny. (SME)

Britský premiér Starmer naznačil, že Ukrajina môže získať povolenie použiť rakety Storm Shadow proti cieľom v Rusku.  

Starmer vyslal doteraz najjasnejší signál o povolení zasahovať ciele v Rusku britskými raketami Storm Shadow.

V čase, keď uplynulo tisíc dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, Starmer povedal, že spojenci musia Kyjevu pomôcť dostať do „čo najsilnejšej možnej pozície“, aby vyhral.

Šéf britskej vlády sa takto vyjadril na samite G20 v brazílskom meste Rio de Janiero po tom, ako Ukrajina údajne prvýkrát použila americké rakety dlhého doletu ATACMS na úder na území Ruska. Zelenú na to vraj dal odchádzajúci americký prezident Joe Biden. Putin reagoval zosilnením jadrovej rétoriky.

Starmer však odmietol explicitne povedať, či dá súhlas na to, aby Ukrajina mohla ruské územie zasahovať aj britskými raketami. Doteraz Kyjev rakety Storm Shadow používal iba na medzinárodne uznávanom území Ukrajiny vrátane Krymu. (SITA, Politico)

Ruská agresia priniesla utrpenie, je nutné usilovať sa o mier a lepšiu budúcnosť Ukrajiny v EÚ, uviedol český prezident Pavel.

Vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti X, povedal, že je nutné spoločne sa usilovať o mier a jej lepšiu budúcnosť v EÚ.

"Dnes je to tisíc dní od začiatku ruskej agresie voči suverénnej a nezávislej Ukrajine. Priniesla nespravodlivosť, skazu a utrpenie. Agresia a pohŕdanie medzinárodným právom a Chartou OSN sa nikdy nemôžu stať novou normou. Spoločne sa musíme usilovať o mier a lepšiu budúcnosť Ukrajiny v našej európskej rodine," povedal Pavel.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej Ukrajinci preukázali za tisíc dní plnohodnotnej ruskej invázie odvahu, česť, hrdosť a odhodlanie brániť sa proti brutálnemu útoku a bezpráviu. Podotkla, že v tomto boji však potrebujú pomoc. Pripomenula, že česká vláda poskytuje Ukrajine vojenskú či humanitárnu pomoc od začiatku invázie. Ocenila tiež vlnu solidarity v českej spoločnosti.

"Napriek tomu, že je to častokrát ťažké a všetci sme unavení, verím, že kým v našej podpore vytrváme, Ukrajina nikdy nepadne," napísala na sociálnej sieti X.

Rusko zakázalo ťažbu kryptomien v niektorých sibírskych regiónoch, darilo sa jej vďaka nízkym nákladom na elektrinu.

Kremeľ chce zabrániť nedostatku energie počas zimy, a obmedziť ju v oblastiach Ukrajiny, ktoré vyhlásilo za anektované.

Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské ministerstvo energetiky.

Zákaz sa bude uplatňovať počas zimných mesiacov v troch regiónoch v blízkosti Bajkalského jazera, kde sa ťažbe kryptomien v uplynulých rokoch darí vďaka nízkym nákladom na elektrinu, ktorú vyrábajú najmä veľké vodné elektrárne.

V anektovaných oblastiach Ukrajiny bola od roku 2022, keď tam Rusko vyslalo svoje vojská, zničená veľká časť energetickej infraštruktúry, čo vedie k výpadkom v dodávkach energií.

Podľa oficiálnych odhadov ťažba kryptomien v Rusku spotrebuje 16 miliárd kilowatthodín (kWh) ročne, čo predstavuje približne 1,5 % spotreby elektrickej energie v krajine. Rusko je spolu so Spojenými štátmi, Čínou, Kazachstanom a Kanadou jedným zo svetových lídrov v ťažbe kryptomien. (TASR)

Zelenskyj nie je ako Fico, preto Ukrajinci vzdorujú už tisíc dní. Píše Jakub Filo. (SME)

Slovensko pošle Ukrajine 500-tisíc eur na energetické komponenty. Ide o výsledok spoločného rokovania vlád k októbri. (SITA)

Šéf európskej diplomacie obvinil Rusko z "úplne nezodpovedných" jadrových hrozieb po tom, ako Putin schválil novú jadrovú doktrínu. 

"Nie je to po prvýkrát čo Putin hrá jadrovú hru," povedal Borrell po stretnutí ministrov obrany v Bruseli. Dodal, že "akákoľvek výzvy na jadrovú vojnu sú nezodpovednosťou".

Borrell na stretnutí naliehal na členské štáty EÚ, aby sa pripojili k rozhodnutiu USA a umožnili Ukrajine zasahovať ciele na území Ruska pomocou rakiet dlhého doletu, píše AFP. "Je to plne v súlade s medzinárodným právom," povedal šéf európskej diplomacie.

Ak bude Rusko na Ukrajine úspešné, zaplatí za to Únia oveľa viac, ako koľko teraz dáva na vojenskú pomoc, vyhlásil tiež. Únia podľa neho musí vyslať Putinovi jasný signál, že nie je rozdelená a že bude Ukrajinu aj naďalej podporovať.

EÚ sa už skôr zaviazala odovzdať do tohtoročného marca Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou milión kusov delostreleckej munície. Vtedy svoj sľub nesplnila, dnes ale Borrell oznámil, že sa to už podarilo.

"Síce o pár mesiacov neskôr, avšak tento milión bol už doručený a budeme v tom pokračovať, pretože Rusko získava muníciu z KĽDR a Iránu," uviedol šéf diplomacie, ktorý pred pár dňami Ukrajinu navštívil.

Slovenský prezident Pellegrini odsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu a potvrdil pokračovanie pomoci Kyjevu.

Ukrajincom zaželal skoré nastolenie spravodlivého mieru. Podľa najsilnejšieho opozičného hnutia Progresívne Slovensko však spravodlivý a trvalý mier nemôže nastať bez jasného pomenovania vinníka konfliktu, za ktorého označilo Rusko.

"Odsudzujeme nevyprovokovanú ruskú agresiu proti Ukrajine. 1000 dlhých dní zabíjania, ničenia, utrpenia a zničených snov. Ale rovnako 1000 zreteľných dní odvahy, vlastenectva, obetovania a boja za princípy, v ktoré spoločne veríme a ktoré udržiavajú svet, ako ho poznáme," uviedol Pellegrini.

Pellegrini v tohtoročnej prezidentskej kampani, v ktorej sa o hlasy voličov uchádzal z pozície šéfa vládnej strany Hlas a parlamentu, napríklad podporoval rozhodnutie premiéra Fica zastaviť zo štátnych zásob dodávky zbraní na Ukrajinu. V minulosti Pellegrini pritom vojenskú pomoc Kyjevu podporoval. Slovenská vláda teraz presadzuje predovšetkým humanitárnu pomoc a dodávky elektriny na Ukrajinu.

Kritikom západnej vojenskej pomoci Ukrajine a protiruských sankcií Únie je premiér Fico, ktorý v pondelok vyjadril nesúhlas s rozhodnutím Spojených štátov povoliť Ukrajine používanie amerických rakiet k útokom na ciele v Rusku. Fica v tomto názore podporil tiež terajší predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

Vládni politici na Slovensku síce presadzujú mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, neuviedli ale, ako k nemu dospieť. Fico už skôr tvrdil, že Rusko nevráti Ukrajine anektovaný polostrov Krym a ani sa nestiahne z východnej časti Ukrajiny.

"Z úst niektorých politikov často počúvame prázdne frázy o mieri. Mier si však želáme všetci - mier, ktorý bude spravodlivý, trvalý a založený na rešpekte k medzinárodnému právu," uviedlo opozičné PS. Dodalo, že takýto mier nemôže nastať bez pomenovania vinníka, ktorým je Rusko, ktoré pod vedením Putina násilne prepisuje hranice. (ČTK)

Je najvyšší čas, aby Nemecko podporilo ukrajinský arzenál zbraní dlhého doletu, vyzval prezident Zelenskyj.

Nemecký kancelár Olaf Scholz ale naďalej trvá na svojom rozhodnutí neposkytnúť Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou strely s plochou dráhou letu Taurus.

Kým Scholz odmieta odovzdať strely Ukrajine z obáv zo zatiahnutia Nemecka do konfliktu s Ruskom, Spojené štáty a Británia s Francúzskom podobné zbrane napadnutej krajine poskytli.

Zmena ruskej jadrovej doktríny nie je pre Spojené štáty prekvapením. USA sa nechystajú meniť jadrovú politiku.

Uviedol to Biely dom.

Spojené štáty zmena neprekvapila a neplánujú prispôsobiť svoju jadrovú doktrínu, povedal podľa agentúr Reuters hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady.

"Rusko svoj zámer aktualizovať svoju doktrínu signalizovalo niekoľko týždňov," pripomenul hovorca a poukázal na opakovanú "nezodpovednú rétoriku" zo strany Moskvy.

NSC tiež poukázala na účasť severokórejských vojakov v bojoch na strane Ruska, čo označila za významnú eskaláciu.

Hrozba použitím jadrových zbraní zo strany Moskvy je podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella absolútne nezodpovedná, citovala ho agentúra AFP. "Nie je to prvýkrát, čo sa oháňajú hrozbou jadrovej eskalácie, čo je absolútne nezodpovedné," vyhlásil Borrell po bruselskom rokovaní ministrov obrany. (ČTK)

Ak Ukrajina použije rakety dlhého doletu, povedie to k zvýšeniu napätia, uviedol minister obrany Kaliňák v Bruseli.

Kaliňák potvrdil, že Ukrajina bola hlavnou témou rokovaní, a zopakoval stanovisko, že Slovensko nepodporuje povolenie používania rakiet dlhého doletu na ciele v Rusku.

"Myslíme si, že by to dramaticky eskalovalo napätie a predovšetkým by to vtiahlo krajiny EÚ alebo NATO do konfliktu. Preto to vnímame ako problém," vysvetlil.

Na otázku, či si ministri pripomenuli tisíc dní ruskej agresie voči Ukrajine, Kaliňák povedal, že bolo veľa vyhlásení k tomu, aby Ukrajina vyhrala.

"Keby začali rokovania koncom roku 2022, keď sa Ukrajine podarilo získať späť Cherson a Charkov, tak žiadnych tisíc dní vojny by nebolo. Tam sa mal vytvoriť tlak EÚ. Keď sa konflikt rozhorel a hlavne dnes, keď sa ukazuje, že situácia na bojisku je ťažká, máme horšie karty ako Rusko. Reaguje sa na to ťažšie," skonštatoval. A odkázal, že najdôležitejšie je zabrániť, aby sa krajiny NATO zapojili do tohto konfliktu.

Ďalšou témou, na ktorú upozornil, je odblokovanie Európskeho mierového nástroja, kde Maďarsko zdržiava prevod 6,6 miliardy eur v prospech Ukrajiny. Kaliňák povedal, že je dôležité, aby sa s Maďarskom diskutovalo. Dodal, že nový model, o ktorom sa diskutuje, "nie je pre nás až taký zaujímavý a výhodný". (TASR)

Nemenovaný ukrajinský činiteľ potvrdil útok raketami dlhého z USA v Rusku.

Informovali niektoré ukrajinské médiá a ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajinci na útok v Brjanskej oblasti použili americké rakety.

"Útok v Brjanskej oblasti bol vykonaný s využitím rakiet ATACMS," cituje agentúra AFP nemenovaného ukrajinského činiteľa. Rovnako sa vyjadril tiež nemenovaný americký činiteľ pre agentúru Reuters.

Ukrajinský prezident Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve použitie rakiet z USA na úder v Rusku nepoprel ani nepotvrdil. Podľa AFP iba uviedol, že jeho krajina rakety ATACMS k dispozícii má a "použije ich". (ČTK)

Ukrajinský parlament schválil rozpočet na rok 2025. Rekordne veľa peňazí pôjde na zbrane. Prvýkrát počas vojny sa zvýšia dane. (TASR)

Scholz na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vyzval na spoločnú angažovanosť za mier a bezpečnosť vo svete. (TASR)

Útoky v Rusku raketami z USA podľa ruského ministra Lavrova dokazujú, že Západ chce eskaláciu konfliktu.

Ak Ukrajina k útokom na ruské územie používa zbrane dlhého doletu, znamená to podľa šéfa ruskej diplomacie, že ich obsluhuje americký vojenský personál.

"Bez Američanov nie je možné tieto vysoko pokročilé rakety používať, ako opakovane povedal Putin. Budeme to považovať za novú fázu vojny Západu proti Rusku a budeme podľa toho reagovať," uviedol Lavrov.

Agentúra Reuters pripomína, že Putin v septembri povedal, že keď Západ povolí Kyjevu používať svoje ďalekonosné zbrane na útoky v ruskom zázemí, bude to znamenať "priame zapojenie krajín NATO, Spojených štátov a európskych krajín do vojny na Ukrajine", pretože pri obsluhe týchto systémov by bolo potrebné použiť infraštruktúru a vojakov aliancie.

Lavrov tiež novinárom povedal, že dúfa, že si politici na Západe pozorne prečítajú novú ruskú jadrovú doktrínu, ktorú dnes potvrdil Putin.

Dokument rozširuje zoznam možností, kedy Moskva môže použiť jadrové zbrane. Rusko podľa Lavrova urobí všetko pre to, aby zabránilo jadrovej vojne. Dodal, že jadrové zbrane fungujú ako nástroj odstrašenia pred atómovou vojnou. (ČTK)

Rusko spustilo masovú výrobu mobilných protiatómových krytov. Dokážu poskytnúť ochranu proti radiácii, črepinám či požiarom. (TASR)

Rusko odsúdilo muža na 14 a pol roka väzenia za to, že údajne založil požiar na zariadení železničnej infraštruktúry.

Rusko udeľuje prísne tresty osobám podozrivým zo spáchania sabotáže v mene Ukrajiny, ktorá často spočíva v poškodení železničnej infraštruktúry.

Súd uznal 43-ročného Maxima Bubenščikova z Petrohradu za vinného zo štyroch činov údajnej sabotáže na železnici a jedného pokusu o ňu po tom, čo dostal od neznámej osoby pokyny na jej vykonanie.

Bubenščikov podľa žaloby zapálil zariadenie železničnej infraštruktúry po tom, čo si nakúpil potrebné náradie. Incident si natočil na mobil, pričom na identifikáciu zadávateľom ukázal vopred dohodnutý signál skríženými prstami, uviedol súd.

Podľa súdu dostal muž platbu v kryptomene v hodnote približne 121 dolárov (114 eur). Súd dodal, že obvinený mal v úmysle "oslabiť hospodársku a obrannú bezpečnosť Ruska". (TASR)

Ukrajina bojuje nielen za seba, ale aj za hodnoty a bezpečnosť slobodnej Európy, napísal český premiér Petr Fiala.

Jej podpora je preto potrebná a životne dôležitá aj pre Česko.

"Ruská vojna na Ukrajine trvá už tisíc dní. Tisíc dní plných bolesti, ale aj odvahy a túžby po slobode. Tisíc dní, keď Ukrajina bojuje nielen za svoju krajinu, ale aj za hodnoty a bezpečnosť celej slobodnej Európy. Naša podpora je správna, potrebná a životne dôležitá. Nielen pre Ukrajincov, ale aj pre nás," napísal Fiala.

Predseda českého Senátu Miloš Vystrčil vyjadril obdiv všetkým, ktorí sa na Ukrajine bránia ruskej agresii a poďakoval sa tým, ktorí ju celý čas podporujú. "Viem, že je náročné vytrvať, čokoľvek iné by však bolo naším zlyhaním," dodal.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského Ukrajinci dokazujú svetu, že viera, statočnosť a túžba po slobodnom a dôstojnom živote môže zvíťaziť nad zlom. Podotkol, že plnohodnotnej ruskej invázii čelia tisíc dní, ale vojna s Ruskom trvá už 11 rokov. V podpore Kyjeva je preto aj podľa neho nutné vytrvať.

Prezident Zelenskyj predstavil plán odolnosti obsahujúci aj značné zvýšenie výroby útočných zbraní. 

Uviedol, že Ukrajina nebude obchodovať so svojou suverenitou ani sa nevzdá práva na integritu svojho územia. Vylúčil tiež konanie nových volieb, kým nebude dosiahnutý mier.

Na pôde parlamentu predstavil desaťbodový "plán odolnosti" zameraný na domáce témy. Prichádza po tom, čo na jeseň zverejnil "plán víťazstva", primárne orientovaný na západných spojencov, za čo si na domácej scéne vyslúžil určitú kritiku.

Detaily druhého plánu zverejnia ešte v priebehu tohto roka. Vo všeobecnosti zahŕňa kroky na stabilizáciu frontovej línie, podporu vojenských inovácií a výroby zbraní, ako aj opatrenia na podporu národnej jednoty a kultúrnej identity.

"Jednota je prvým bodom nášho plánu odolnosti,“ povedal Zelenskyj. Avizoval, že Ukrajina chce na budúci rok vyrobiť najmenej 30-tisíc bezpilotných lietadiel s dlhým doletom a tritisíc riadených striel. Pripomenul, že Ukrajina už zasiahla ciele raketami domácej výroby Neptun. V ukrajinskom sektore výroby zbraní už podľa neho pôsobí 40 zahraničných subjektov. (TASR)

Výbor ministrov Rady Európy prijal vyhlásenie na podporu Ukrajiny a jej obyvateľov.

Výbor ministrov v správe pre médiá pripomenul, že Rusko už 1000 dní vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine, čo je zjavným porušením medzinárodného práva vrátane Charty Organizácie Spojených národov a štatútu Rady Európy.

"Počas tisíc dní ukrajinský ľud znášal nesmierne utrpenie, tisíce ukrajinských detí boli nezákonne deportované, tisíce nevinných civilistov bolo zabitých alebo zranených a milióny ľudí boli nútení opustiť svoje domovy, pričom boli dočasne vysídlení na Ukrajine alebo hľadali úkryt v celej Európe," uvádza sa vo vyhlásení.

Výbor ministrov skonštatoval, že už po 1000 dní Európu inšpiruje húževnatosť a odvaha ukrajinského ľudu pri obrane svojej krajiny a obrane hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu.

"Už 1000 dní v Rade Európy poskytujeme Ukrajine mnohostrannú podporu, aby sme Ukrajine pomohli vyrovnať sa s dramatickými následkami útočnej vojny. Sme aj naďalej odhodlaní podporovať Ukrajinu v jej boji za slobodu, demokraciu, suverenitu a územnú celistvosť v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, pokračovať v spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť rekonštrukciu a obnovu krajiny a brať Rusko na zodpovednosť za spáchané zločiny a zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine," píše sa v stanovisku Výboru ministrov RE. (TASR)

V Rusku začali hromadne vyrábať mobilné protiatómové kryty.

Podľa výskumného inštitútu ministerstva pre mimoriadne situácie môžu poskytnúť ochranu na 48 hodín pred rôznymi hrozbami spôsobenými človekom aj prírodnými katastrofami.

Kryt s označením KUB-M podľa agentúry Reuters vyzerá ako vystužený kontajner na prepravu tovarov. Inštitút tvrdí, že dokáže poskytnúť určitú ochranu proti radiácii, črepinám, úlomkom a požiarom. Môže byť nasadený aj v trvalo zamrznutej oblasti na severe Ruska.

Štandardná jednotka má kapacitu 54 osôb a možno k nej pridať ďalšie moduly. Dá sa ľahko prepravovať na nákladnom aute a pripojiť na vodovodnú sieť.

Inštitút kryty priamo nespojil so žiadnou súčasnou krízou. Spustenie výroby však prišlo zhruba dva dni po oznámení administratívy Spojených štátov, že Ukrajina dostala povolenie použiť americké zbrane aj na údery hlboko v Rusku. (TASR)

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN Filipenková varovala pred akýmikoľvek ústupkami voči Putinovi.

Posledné ruské útoky proti Ukrajine podľa nej ukazujú, že Putin netúži po mieri, ale po vojne. 

Kariérna diplomatka z Kyjeva v rozhovore rázne odmietla špekulácie, že by sa na budúci rok mohli začať mierové rozhovory s Ruskom v dôsledku zmeny americkej administratívy či únavy z vojny.

"(Putin) považuje tieto pokusy (začať rokovania) za slabosť. A čo my teraz potrebujeme, nie je slabosť a ústupky. Potrebujeme silu," uviedla ukrajinská veľvyslankyňa bez spresnenia, kto sa o tieto rozhovory usiluje. Niektorí spojenci kritizovali nemeckého kancelára Olafa Scholza za telefonát s Putinom ako znak oslabovania jednoty Západu, pripomína Reuters.

"Nemali by sme sa báť hrozieb Ruska. Namiesto toho by sme mali podniknúť rozhodné kroky proti ruskej agresii," uviedla Filipenková. Zároveň požiadala o ďalšiu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany a o väčší diplomatický tlak na Moskvu. (TASR)

Ruské úrady zadržali dvojicu podozrivých z účasti na vražde dôstojníka ruského námorníctva v Sevastopoli.

O zatknutí informovali vyšetrovatelia. Atentát na ruského dôstojníka podľa zdrojov agentúry zosnovala ukrajinská tajná služba.

V krymskom prístave minulý týždeň vybuchlo auto, ktoré riadil námorný kapitán Valerij Trankovskij. Náčelník štábu 41. brigády ruskej Čiernomorskej flotily sa podľa zdrojov z ukrajinskej tajnej služby SBU stal jedným z najvyššie postavených ruských vojakov, ktorých tajná služba zlikvidovala.

Ruskí vyšetrovatelia uviedli, že za útokom podľa nich stojí 47-ročný muž, ktorý bol obvinený z výroby a odpálenia nastraženej nálože pod automobilom, a 38-ročná žena, ktorá mu dodávala informácie o sledovanom cieli útoku.

Ruská armádna televízia Zvezda odvysielala zábery s priznaním dvojice: muž vypovedal, že ho vlani v lete zverbovala SBU a že dostal za úlohu zlikvidovať vysokopostaveného dôstojníka.

Tváre podozrivých na videu boli rozmaznané a nebolo jasné, či vypovedajú slobodne, alebo pod nátlakom, napísal Reuters a pripomenul, že to nie je prvýkrát, keď Rusko obviňuje Ukrajinu z atentátov.

Dnes je to tisíc dní od začiatku vojny na Ukrajine, podľa veľvyslanca Kastrana je to tisíc dôkazov o tom, že zlo nemá hraníc.

„Dnes je tisíc dní odkedy Ukrajina začala bojovať za svoju slobodu, svoje právo existovať a za budúcnosť, ktorá nebude poznačená tyraniou. Týchto tisíc dní nie je len číslom. Je to tisíc rán na tele mojej krajiny a tisíc sĺz, ktoré padli za nevinné životy,“ uviedol veľvyslanec.

Ako Kastran upozornil, za týchto tisíc dní Rusko premenilo ukrajinské mestá na popol, domovy na ruiny a sny na nočné mory. Ukrajinci sa však podľa neho nenechajú zlomiť.

„Tisíckrát sme dokázali, že chceme a vieme zvíťaziť. Tento deň taktiež tisíckrát ďakujeme Slovensku. Ďakujem vám za vašu odvahu a za vašu podporu. Slovensko je dnes dôkazom, že aj malé národy vedia byť veľké svojou pomocou,“ povedal Kastran vo svojom príhovore.

Slovenská podpora podľa neho nebola iba gestom. Bola podľa neho reťazou solidarity, ktorá spájala ukrajinské a slovenské komunity. Veľvyslanec doplnil, že dôkazom toho je aj reťaz tisícky sviečok, ktoré sa dnes rozsvietia na námestiach slovenských miest.

„Ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili do tejto iniciatívy. Dnes, keď si pripomíname tisíc dní vojny, vás žiadam, aby sme nezabudli, čo je v hre. Tento boj nie je len o Ukrajine, ale je o všetkých, ktorí veria v slobodu a demokraciu,“ uzavrel Kastran.

Rusko tvrdí, že jeho armáda prevzala kontrolu nad dedinou Novoselydivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Dedina Novoselydivka sa nachádza severne od strategického mesta Kurachove, ktoré leží na brehu Kurachovskej priehrady. Tú na začiatku minulého týždňa poškodili ruské útoky.

Ruské sily v súčasnosti rýchlo postupujú v Doneckej oblasti a blížia sa k mestu Kurachove, pričom ruská armáda už kontroluje územie smerom na sever, juh a východ od tohto mesta.

Minulý týždeň ruské jednotky dobyli aj dedinu Voznesenka severne od Kurachove. (TASR)

Budúci rok rozhodne, či vojnu vyhrá Rusko, alebo Ukrajina, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj vyzval Ukrajincov, aby nečakali zázrak od novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ale aby každý deň zo všetkých síl usilovali o víťazstvo.

"Rusko chce zničiť náš štát, našich ľudí. Zničiť našu odolnosť. Ukrajinská odolnosť v tejto vojne, od Kupjanska cez Pokrovsk až po Záporožie, môže zabezpečiť základné predpoklady pre spravodlivé ukončenie tejto vojny," zdôraznil Zelenskyj podľa agentúry Unian.

Od ukrajinskej odolnosti závisí aj osud Európy, aby všetci ľudia mohli žiť slobodne, a nie v područí diktátora. "Je to bitka nielen o Pokrovsk, Kupjansk či akékoľvek iné ukrajinské mesto, mestečko alebo dedinu. Je to bitka o celú Ukrajinu, o celú Európu, je to bitka o poriadok, alebo chaos v celom svete," povedal.

Rozhodujúce chvíle pre priebeh celej vojny podľa Zelenského prídu v budúcom roku. "Aby sme právo na nezávislosť obhájili, musíme zostať silní. Nesmieme sa teraz zrútiť, zrútiť sa musí okupant, a nie my," pokračoval Zelenskyj.

Zdôraznil, že Ukrajina nesmie zradiť svojich mŕtvych na bojisku, a za potlesku poslancov vyhlásil, že Ukrajina môže poraziť Rusko, akokoľvek je to ťažké. Potvrdil tiež ambície krajiny stať sa členom Severoatlantickej aliancie. (ČTK)

Ukrajina zaútočila na Brianskú oblasť šiestimi americkými raketami ATACMS, potvrdilo ruské ministerstvo.

Ruské systémy protivzdušnej obrany podľa oznámenia ministerstva zostrelili päť rakiet a jednu poškodili. Úlomky jednej rakety dopadli na vojenský objekt a spôsobili požiar.

Útok sa odohral o 03.25 h miestneho času (01.25 h SEČ). Požiar vojenského objektu sa podarilo uhasiť, na zemi neboli zaznamenané ďalšie škody alebo ľudské obete. Aký objekt požiar zachvátil, ruské médiá nekonkretizovali.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že jeho sily zničili v noci a dopoludnia nad Brianskou oblasťou 12 ukrajinských bezpilotných lietadiel a jedno nad územím Belgorodskej oblasti. Podľa gubernátora Brianskej oblasti Alexandra Bogomaza si dronový útok nevyžiadal žiadne obete ani nespôsobil škody. (TASR)

Pri ruských útokoch počas uplynulého dňa prišlo o život najmenej 25 ukrajinských civilistov a minimálne 79 utrpelo zranenia.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkové správy regionálnych úradov.

Najmenej desať ľudí zomrelo a 55 utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na prístavné mesto Odesa. V severoukrajinskom meste Sumy ruský útok dronmi zabil minimálne desať ľudí vrátane dieťaťa a zranil prinajmenšom 13 civilistov, informovala ukrajinská štátna pohotovostná služba.

V Doneckej oblasti podľa jej gubernátora Vadyma Filaškina ruské útoky pripravili o život troch civilistov a siedmich zranili. V Chersonskej oblasti zahynuli dvaja ľudia a dvaja utrpeli zranenia, uviedol gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. (SITA, Kyiv Independent)

Produkcia pšenice na Ukrajine by mohla na budúci rok dosiahnuť 25 miliónov ton.

V porovnaní s tohtoročnou odhadovanou produkciou to znamená zvýšenie o tri milióny ton. Povedal to štátny tajomník ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva Taras Vysockij. 

Podľa Vysockého sa očakáva, že na Ukrajine sa tento rok vyprodukuje 22 miliónov ton pšenice. V ďalšom roku by sa objem produkcie mohol zvýšiť na 25 miliónov ton, keďže sa plánuje rozšírenie osevných plôch.

Tie chcú Ukrajinci rozšíriť približne o 0,5 milióna na zhruba 5 miliónov hektárov. Ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že produkciu sa podarí zvýšiť aj napriek neistému vývoju počasia.

Najnovšia prognóza tak poukazuje na očakávané zotavenie agrosektora na Ukrajine, ktorá patrí k najväčším producentom a vývozcom obilia na svete.

Po invázii Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 sa osiata plocha pšenice výrazne zredukovala. Pred vojnou dosahovala zhruba šesť miliónov hektárov, tento rok však dosahuje približne 4,6 milióna hektárov. (TASR)

Európska únia a NATO musia pomôcť Ukrajine poraziť Rusko a tiež viac zbrojiť, vyzval šéf aliancie Mark Rutte.

Otázka, ako môžu Únia a NATO pomôcť Ukrajine zvíťaziť vo vojne s Ruskom, bola aj hlavnou témou utorňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci a obranu v Bruseli.

"Budeme diskutovať o tom, ako môžeme Ukrajine pomôcť, aby zvíťazila. To znamená viac pomoci a viac peňazí. Ukrajincom to musíme dať k dispozícii, najmä teraz, keď sa do bojov zapojili Severokórejčania," uviedol šéf aliancie.

Pripomenul, že Čína a Irán tiež pomáhajú Rusku s vedením vojny na Ukrajine a že ruské raketové technológie smerujúce do Severnej Kórey predstavujú priamu hrozbou nielen pre spojencov NATO, ale aj pre Južnú Kóreu či Japonsko.

Za ďalší dôležitý bod rokovaní označil výrobné kapacity európskeho zbrojárskeho priemyslu, kde Európska únia podľa neho "musí urobiť viac".

"Našťastie, NATO a Európska únia úzko spolupracujú s cieľom posilniť v nadchádzajúcich mesiacoch transatlantickú spoluprácu v oblasti obranného priemyslu," opísal situáciu.

Ocenil, že európske členské štáty NATO plnia záväzok vynakladať na obranu dve percentá HDP, to však podľa neho nestačí.

Slovensko na rokovaniach v Bruseli zastupuje minister obrany Robert Kaliňák. (TASR)

Počet obetí po ruskom útoku na Hluchiv v Sumskej oblasti sa zvýšil na dvanásť, je medzi nimi aj osemročný chlapec.

Zranených je najmenej 11 ľudí, vrátane dvoch detí .Pod sutinami ešte môžu byť ľudia, upozornil portál Ukrajinská pravda. Na mieste stále zasahujú záchranári. (ČTK)

Najväčšie štáty Únie sú pripravené poskytnúť pomoc Ukrajine v prípade, že Spojené štáty túto podporu znížia.

Vyhlásil to šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski po stretnutí s náprotivkami z Nemecka, Francúzska, Británie, Španielska a Talianska. 

"S uznaním beriem na vedomie pripravenosť najväčších krajín Európskej únie prevziať bremeno vojenskej a finančnej podpory Ukrajine v kontexte možného zníženia účasti USA," uviedol Sikorski.

"Zhodli sme sa, že v záujme ochrany našej bezpečnosti a zachovania našich schopností vojenského odstrašenia musíme ďalej posilňovať európsky pilier v Severoatlantickej aliancii," povedala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková.

Podľa nej preto šestica krajín plánuje investovať viac než dve percentá HDP do obrany.

V spoločnom vyhlásení zverejnenom po schôdzke takisto potvrdili "trvalú úlohu silného a jednoteného NATO ako základu európskej obrany a bezpečnosti". Baerbocková vyhlásila, že je potrebné byť pripravený urobiť všetko pre mier v Európe.

"Stupňujúce sa hybridné aktivity Moskvy proti krajinám NATO a EÚ sú svojou rozmanitosťou a rozsahom bezprecedentné a predstavujú významné bezpečnostné riziko," píše sa vo vyhlásení. Rusko podľa nich systematicky útočí na európsku bezpečnostnú architektúru.

Sikorski varoval, že ak Rusko neprestane so sabotážami, Poľsko zatvorí aj zvyšné ruské konzuláty na svojom území. Pripomenul, že ešte v októbri nechal zatvoriť ruský generálny konzulát v Poznani.

Baerbocková komentovala aj poškodenie dvoch optických káblov v Baltskom mori - medzi Fínskom a Nemeckom a Litvou a Švédskom. Podľa jej slov nemôže ísť o náhodu, ak sa vezmú do úvahy ďalšie hybridné hrozby prichádzajúce z Ruska.

"Teraz to zažívame aj v Nemecku... - s kybernetickými útokmi, sledovaním kritickej infraštruktúry, náhlymi výbuchmi balíkov pri preprave v lietadlách a včera pri incidente s dátovým káblom medzi Fínskom a Nemeckom, ktorý pravdepodobne zasiahol aj Švédsko," poznamenala nemecká ministerka. (TASR)

Bývalý predseda eurokomisie Jean-Claude Juncker navrhuje čiastočné členstvo Ukrajiny v Únii.

"Ukrajina sa nebude môcť stať členom EÚ rýchlo. Na Ukrajine je veľa problémov, od korupcie až po právny štát, ktoré je potrebné vyriešiť," povedal Juncker v rozhovore pre agentúru DPA.

Podľa Junckera, ktorý bol predsedom EK v rokoch 2014 - 2019, sa treba sústrediť na takéto modely namiesto okamžitého plného členstva. "Ukrajincom nemôžeme dávať prázdne sľuby," konštatoval.

Podľa Junckera musí byť jasné, "že existuje perspektíva členstva Ukrajiny a že sa uberáme týmto smerom", ale bez vyvolávania dojmu v Ukrajincoch, že to bude okamžite.

Na základe skúseností s predchádzajúcimi rozšíreniami EÚ si však myslí, "že sa netreba hneď a nevyhnutne snažiť o plné členstvo Ukrajiny, ale skôr o čiastočné členstvo v tom zmysle, že Ukrajina bude zapojená do dôležitých rozhodnutí Európskej únie bez toho, aby bola jej členom".

"Myslím si, že by to bola dôležitá cesta, ktorá by Ukrajincom ukázala, že ich úsilie o členstvo nezostane bez pozitívnej odozvy zo strany Európskej únie," uviedol Juncker.

Čiastočné členstvo by podľa znamenalo, že Ukrajina by sa mohla podieľať na niektorých politických rozhodnutiach EÚ a súvisiacich rokovaniach, avšak bez hlasovacieho práva.

Na otázku, ako dlho by takéto čiastočné členstvo mohlo trvať, Juncker odpovedal: "Nemám časový harmonogram. Ale postoj 'okamžite, malo to byť ešte včera' nie je férový voči Ukrajincom. Pretože to vytvára dojem, že plné členstvo je možné okamžite. Ale nie je." (TASR)

Únia sa naďalej zaväzuje stáť po boku Ukrajiny tak dlho, ako bude potrebné, uviedla šéfka eurokomisie.

„Rusko sa pokúsilo vymazať Ukrajinu z mapy a tisíc dní Rusko zlyháva vďaka odporu Ukrajiny a obetovaniu vašich hrdinov,“ povedala Von der Leyenová

Pred sídlom Európskej komisie v Bruseli bola vztýčená ukrajinská vlajka a niekoľko ďalších predstaviteľov Únie vyjadrilo krajine podporu.

Šéf zahraničnej politiky Únie Josep Borrell napísal, že jednou z jeho najzmysluplnejších úloh bolo zhromaždiť európsku podporu Ukrajine, ale poznamenal, že Európa musí urobiť viac, a byť rýchlejšia, aby pomohla Kyjevu. „História nás bude súdiť podľa našich činov a reakcií,“ povedal Borrell.

Poľský premiér Donald Tusk pripomenul ukrajinské hrdinstvo a poľskú pomoc a solidaritu počas vojny a poznamenal, že podporou Ukrajiny „posúvame vojnu preč od našich poľských a európskych hraníc“. „Pamätajme si to každý deň,“ povedal Tusk.

Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na útok hlboko v ruskom území, tvrdia ukrajinské médiá.

Tie sa odvolávajú na svoje zdroje.

"Naozaj, prvýkrát použili ATACMS na úder na ruskom území. Útok bol vedený na objekt v Brjanskej oblasti, ktorý bol úspešne zasiahnutý," citoval RBK-Ukrajina svoj anonymný zdroj z radov ukrajinskej armády.

Ukrajinský generálny štáb predtým informoval o úspešnom útoku na muničný sklad pri meste Karačev v Brjanskej oblasti na západe Ruska bez toho, aby spresnil, akými prostriedkami bol ruský arzenál zasiahnutý.

Server dodal, že Karačev leží neďaleko Brjanska, asi 130 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Na sociálnych sieťach sa objavili zábery mohutných detonácií.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajina prvýkrát použila americké rakety na útok hlboko v Rusku, píšu ukrajinské médiá Čítajte 

O prvom útoku raketami americkej výroby na cieľ v Rusku informoval s odvolaním sa na nemenované zdroje tiež šéfredaktor Censor.net Jurij Butusov, podľa ktorého Ukrajina využila povolenie amerického prezidenta Joea Bidena.

"Ruský diktátor Vladimir Putin sa už skôr vyhrážal útokom proti silám NATO, ak Ukrajina začne útočiť zbraňami ďalekého doletu na území Ruskej federácie. Dnes bola porušená ďalšia 'hnedá línia' Kremľa," napísal Butusov na sociálnej sieti v ironickej narážke na "neprekonateľné medze" vytýčené Moskvou.

"Teraz bude celý svet sledovať, či sa Putin odváži k nejakej akcii. Začiatok diaľkových útokov na Ruskú federáciu nepovedie k rýchlemu obratu vo vojne, ale spôsobí značné straty v tylových zariadeniach ruskej armády, skomplikuje presuny a logistiku ruskej armády v pohraničných oblastiach, donúti ešte viac roztiahnuť prostriedky protivzdušnej obrany a nepriateľ sa ocitne na muške aj stovky kilometrov hlboko v Rusku," usúdil. (ČT24, ČTK)

Proti Rusku treba zaviesť ďalšie sankcie a zastaviť tak agresiu, povedal v europarlamente prezident Zelenskyj.

Europarlament v utorok mimoriadne zasadá pri príležitosti tisíc dní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Spoločne sme dosiahli veľa, ale nesmieme sa báť dať do toho viac.“ Pokiaľ ide o Severnú Kóreu, hovorí, že zatiaľ čo po boku Ruska v súčasnosti bojuje 11-tisíc vojakov, domnieva sa, že nakoniec by mohlo byť vyslaných až 100-tisíc.

Ukrajinský prezident počas vystúpenia prostredníctvom videoprenosu dodal, že počas vojny sa dokázalo, že „naše spoločné európske hodnoty“ nie sú „len slová, nie niečo abstraktné“.

„Putin si neváži ľudí ani pravidlá. Cení si iba peniaze a moc. Toto sú veci, ktoré mu musíme zobrať, aby sme obnovili pokoj. Nikto si nemôže vychutnať pokojné vody počas búrky a musíme urobiť všetko pre to, aby sme túto vojnu ukončili spravodlivo.“

"Putin sám od seba neprestane. Čím viac času má, tým sú podmienky horšie. Každý deň je ten najlepší moment na to, aby sme na Rusko ešte viac zatlačili," povedal Zelenskyj.

Zasadnutie otvorila predsedníčka europarlamentu Roberta Metsolová., ktorí vo svojom prejave hovorila o "1000 dňoch teroru, utrpenia a nepredstaviteľných strát na Ukrajine, ale aj 1000 dňoch odvahy a nezlomnosti".

"Ľudia na Ukrajine a tiež vy, prezident Zelenskyj, ste za 1000 dní ukázali svetu, ako vyzerá statočnosť... Toto je útok nielen na Ukrajinu, ale aj na poriadok založený na pravidlách, útok na naše hodnoty a na náš spôsob života," uviedla Metsolová.

Dodala, že navždy bude hrdá na to, že europarlament pomáhal podporiť Ukrajinu politicky, finančne, humanitárne a vojensky. Treba podľa nej trvať na prístupe: "nič o Ukrajine bez Ukrajiny". To je podľa nej dôvodom, prečo EÚ voči Rusku uvalila tvrdé sankcie a pokračuje v snahách zastaviť ruskú vojnovú mašinériu.

"Vysielame jasné, jednoduché posolstvo: stojíme pri Ukrajine, až po dosiahnutie slobody a skutočného mieru - tak dlho, ako to bude potrebné," odkázala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin sám od seba neprestane. Porazíme ho jednotou, odkázal Zelenskyj Čítajte 

Ruský Gazprom v utorok pošle do Európy cez Ukrajinu 42,4 milióna metrov kubických plynu.

To je rovnaký objem ako v predchádzajúcom dni, pričom nominácie na toky plynu do Rakúska zo Slovenska mierne vzrástli. 

Európske energetické trhy sú napäté v súvislosti so sporom medzi Gazpromom a rakúskou spoločnosťou OMV. Kremľom kontrolovaný energetický gigant totiž v sobotu zastavil dodávky rakúskej firme so sídlom vo Viedni.

Toky plynu pre OMV boli zastavené po tom, čo spoločnosť pohrozila, že zadrží časť platieb za plyn Gazpromu ako kompenzáciu za arbitráž, ktorú vyhrala. Arbitrážny súd priznal rakúskej firme v spore s ruským plynárenským gigantom náhradu škody vo výške 230 miliónov eur.

Napriek tomu denné toky plynu do Európy cez Ukrajinu zostali na normálnych úrovniach a plyn naďalej prúdi aj do Rakúska. (TASR)

Dovoz ruského plynu do Česka v posledných týždňoch výrazne vzrástol.

Kým po prevažnú časť tohto roka väčšina plynu do Česka pritiekla z Nemecka, v novembri tvoria viac ako 95 percent dodávky plynu, ktorý pritiekol zo Slovenska.

Týmto smerom pritom podľa odborníkov prúdi predovšetkým ruský plyn. Vyplýva to z prepravných štatistík spoločnosti Net4Gas.

Podľa analytikov je hlavným dôvodom súčasného trendu nižšia cena ruského plynu na trhu, dovoz cez Nemecko predražujú prepravné poplatky.

Ukrajina vyzvala na prijatie opatrení v reakcii na správu Organizácie pre zákaz chemických zbraní.

Podľa nej sa vo vzorkách z bojiska na východe krajiny našli stopy zakázaného slzotvorného plynu. Informovala o tom agentúra AFP.

Kyjev tvrdí, že Rusko používa chemické zbrane, čo podľa OPCW ale doteraz nebolo preukázané. Moskva vinu odmieta.

Medzinárodná organizácia skúmala vzorky z bojiska v Dnepropetrovskej oblasti, ktoré jej zástupcovia odobrali v októbri z frontovej línie. Objavili v nich stopy chlorbenzylidenmalonitrilu, látky známej pod skratkou CS. Tá síce nie je životu nebezpečná, je však agresívna voči ľudskému zraku a dýchacej sústave.

Využívajú ju bezpečnostné zložky na potláčanie násilných protestov. Jej použitie v bojoch rovnako ako pri ďalších slzotvorných plynoch zakazuje Dohovor o zákaze vývoja, výroby, skladovania a použitia chemických zbraní z roku 1993, ku ktorému sa Rusko pripojilo.

"Vyzývame našich partnerov, aby prijali rozhodné opatrenia na zastavenie agresora a na to, aby zodpovední ľudia stáli pred spravodlivosťou," uviedlo v dnešnom vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničia. (ČTK)

Ruský prezident Putin schválil novú jadrovú doktrínu krajiny. (TASR)

Zbrane vojnový konflikt na Ukrajine vyriešiť nemôžu a nikdy ani nevyriešia, tvrdí minister vnútra Šutaj Eštok.

Ofenzíva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podľa neho zlyhala a výsledkom je len to, že Rusko získava čoraz viac územia Ukrajiny.

„Považujem preto za veľmi nebezpečné správy o možnom použití amerických, anglických a francúzskych rakiet dlhého doletu k priamym útokom na ruské územie,“ povedal šéf Hlasu s tým, že ak raketa NATO zasiahne ruské mesto, bude nasledovať tvrdá odplata zo strany Ruska.

Eskalovať vojnový konflikt dva mesiace pre nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa je podľa Šutaja Eštoka „minimálne zvláštne“.

„Priznám sa, že nerozumiem tomuto kroku našich spojencov a považujem ho za nebezpečný. Nielen pre Ukrajinu ale aj pre Slovensko v podobe možného zatiahnutia krajín NATO do konfliktu s Ruskom,“ dodal minister vnútra. (SITA)

Irán odmieta nové sankcie EÚ a Británie. Tvrdenia o dodávaní balistických striel Moskve považuje za vymyslené. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 51 z 87 útočných dronov vypustených ruskými silami.

Ďalších 30 dronov sa stratilo z radarov, jeden sa stále nachádzal vo vzdušnom priestore.

Drony boli zostrelené nad Čerkaskou, Černihivskou, Kyjevskou, Poltavskou, Žytomyrskou, Sumskou, Mykolajivskou, Záporožskou a Charkovskou oblasťou.

Ukrajinská armáda zasiahla sklad zbraní pri meste Karačev v ruskej Brjanskej oblasti.

Z miesta útoku sa postupne ozvalo 12 sekundárnych explózií.

Výbuchy otriasli arzenálom ruského ministerstva obrany v Brianskej oblasti a v objekte vypukol požiar. Podľa Andrija Kovalenka z ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany arzenál obsahoval delostreleckú muníciu, vrátane severokórejskej munície pre ich systémy, riadené letecké bomby, protilietadlové rakety a muníciu pre raketomety. 

Kovalenko nespresnil, čo presne bolo použité na útok na arzenál. Poznamenal len, že tento sklad už v minulosti bol terčom útoku dronmi.

Gubernátor ruskej Brianskej oblasti Alexander Bogomaz na komunikačnej platforme Telegram útok potvrdil. Uviedol pritom, že išlo o útok dronmi. Ako zvyčajne konštatoval, že „bezpilotné lietadlá boli zničené a nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám“. (SME, SITA)

Ukrajina môže útočiť americkými zbraňami do hĺbky 300 kilometrov na ruskom území, uviedol šéf diplomacie EÚ.

Josep Borrell to povedal na stretnutí s ministrami zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v Bruseli.

„Nie je to veľmi veľká vzdialenosť, nezasahuje hlboko do krajiny, ale je to rozhodnutie Bidenovej administratívy. Prečo prijali toto rozhodnutie teraz a nie pred voľbami? To neviem," vyjadril sa Borrell.

Šéf európskej diplomacie však nekonkretizoval zdroj svojich informácií, keďže americkí predstavitelia ešte nepotvrdili, že Ukrajina má povolenie použiť zbrane dodané Washingtonom na ruskom území.

Borrell zároveň zopakoval, že v rámci EÚ sa každá krajina rozhodne samostatne, či Ukrajine povolí použitie svojich zbraní na ruskom území. (SITA)

Francúzsky prezident Macron pochválil rozhodnutie USA povoliť Ukrajine používať strely dlhého doletu k úderom v Rusku.

Podľa agentúr Reuters a AFP sa takto šéf Elyzejského paláca vyjadril na okraj summitu krajín skupiny G20 v Brazílii. O povolení informovali niektoré médiá, Washington ho stále nepotvrdil.

"Bolo to rozhodnutie, ktoré bolo úplne dobré," vyhlásil Macron podľa AFP na summite, ktorého sa zúčastňuje tiež jeho americký náprotivok Biden.

"Chápem, že bolo vyvolané tiež vážnou zmenou v konflikte, ktorú by sme nemali podceňovať, a ktorou je vstup severokórejských jednotiek po boku Ruska na európsku pôdu," povedal novinárom francúzsky prezident. Rusko označil ako jedinú mocnosť, ktorá vojnu eskaluje.

Končiaci prezident Biden povolil podľa médií Ukrajincom používať americké strely dlhého doletu tiež proti vojenským cieľom na ruskom území, čo je vec, o ktorú Kyjev dlhé mesiace usiloval.

Strely označované skratkou ATACMS by tak mohli byť použité predovšetkým v ruskej Kurskej oblasti na podporu tam pôsobiacich ukrajinských síl. V médiách sa tiež objavili správy o možnosti zrušenia obmedzení pre britské a francúzske strely Storm Shadow a SCALP, Paríž ani Londýn sa k veci oficiálne nevyjadrili.

Ruské ministerstvo zahraničia v reakcii uviedlo, že ak Ukrajina použije na ruskom území strely dlhého doletu dodávané Spojenými štátmi a ich spojencami, bude to znamenať radikálnu zmenu konfliktu a Rusko zareaguje zodpovedajúcim spôsobom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters tvrdil, že americká administratíva prilieva olej do ohňa a snaží sa konflikt na Ukrajine eskalovať. "Je to Rusko, kto znovu a znovu eskaluje konflikt," uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller.

Vojna na Ukrajine trvá tisíc dní. Vlajky za padlých na Majdane ukazujú cenu, ktorú krajina platí za slobodu.

Námestie Nezávislosti je pre mnohých jediným miestom, kde si môžu skutočne uctiť pamiatku svojich blízkych. A more modro-žltých vlajok na počesť padlých sa stále rozrastá, napísal server Euronews.

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie vo februári 2022 padlo podľa západných odhadov v bojoch približne 80-tisíc ukrajinských vojakov. Mnohí z nich boli dobrovoľníci, ktorí zanechali civilný život, aby vypočuli volanie a išli brániť svoju krajinu.

Ich blízki dúfajú, že ich obete nebudú zabudnuté, a umiestňujú na trávniku na námestí malé, jednoduché vlajky ručne označené menami a dátumami padlých.

"Dala som ju sem, aby niekto, kto pôjde okolo, mohol vidieť, že tento človek kedysi žil a položil za nás život," povedala Svitlana Kiričenková. Prišla z Čerkaskej oblasti, aby nahradila počasím ošľahanú vlajku, ktorú tu umiestnila pred vyše rokom na počesť svojho syna, ktorý zahynul v boji. Na jej miesto teraz starostlivo umiestnila novú. "Aby sme mohli pokojne žiť medzi svojimi, a nie aby nám Rusi diktovali, ako máme žiť a čo máme robiť," dodala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dôležité nie je len povolenie, ale aj počet. Ukrajincom povolili strieľať na ruské územie Čítajte 

Archívy agentúry AP ukazujú, že prvé vlajky sa na trávniku na námestí objavili v máji prvého roku vojny. Teda krátko po tom, ako sa ruské jednotky stiahli z Kyjevskej oblasti a hlavnému mestu prestala hroziť okupácia.

Fotografie z tej doby ukazujú desiatky vlajok úhľadne usporiadaných v radoch na trávnatej ploche. Ako vojna pokračovala, miesto sa premenilo. Tráva zmizla a nahradili ju vyšľapané cestičky pripomínajúce chodníky na cintorínoch, ktoré sa vinú medzi tisíckami vlajok.

Objavilo sa medzi nimi aj mnoho portrétov, ktoré priniesli príbuzní. Zobrazujú sebavedomé a usmievavé tváre vo vojenských uniformách. Miesto je tiež posiate čerstvými aj sušenými kvetmi, ktoré predstavujú poctu smútku a základný kameň ukrajinskej histórie.

Námestie Nezávislosti bolo napokon dlho srdcom ukrajinských revolúcií. Pre mnohých je jediným vhodným miestom na spomienku na blízkych. Je to pamätník vytvorený samotnými ľuďmi, vedenými hlbokou potrebou uctiť pamiatku svojich padlých pri absencii oficiálneho vládneho pamätníka.

Iní vojaci a rodiny sem prichádzajú posedieť a ticho pritom hľadia do diaľky. Okoloidúci sa zastavujú, pokľaknú. Čoskoro nato sa ale život v hlavnom meste zase rozbieha a vracia do svojho obvyklého tempa.

Nové vlajky medzitým pribúdajú takmer denne. Neďaleko odtiaľto sa skoro každý deň odohrávajú smútočné obrady, po ktorých nasledujú chvíle ticha. Rozrastajúci sa pamätník pripomína cenu, ktorú Ukrajina platí za svoju slobodu. (ČTK)

Okupanti zasiahli obytnú budovu v meste Hluchiv v Sumskej oblasti. Prezident Zelenskyj informoval o siedmich obetiach.

Volodymyr Zelenskyj oznámil, že dron zasiahol v pondelok večer okolo 22:20 h budovu patriacej školskej inštitúcií.

"Zomrelo sedem ľudí vrátane dieťaťa. Zranených bolo viac ako desať ľudí vrátane dvoch detí. Pod troskami sú pravdepodobne ďalší ľudia. Každý deň vyzývame svet, aby nám dal prostriedky na ochranu ukrajinských ľudí. Každý zásah len potvrdzuje Putinove skutočné zámery. Chce, aby vojna pokračovala. Nemá záujem hovoriť o mieri. Rusko musíme silou prinútiť k spravodlivému mieru," napísal Zelenskyj.

Neskôr úrady informovali o ďalšej mŕtvej osobe, čím sa počet obetí útoku zvýšil na osem.

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 1 610 okupantov, v priebehu ruskej agresie zhruba 724 050, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 33 bojových obrnených vozidiel, 46 delostreleckých systémov, 38 bezpilotných lietadiel a dronov a 120 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 382 tankov, 19 092 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 632 delostreleckých systémov.

KĽDR a Rusko pokračujú v upevňovaní vzťahov. Severokórejský vodca sa stretol s ruským ministrom životného prostredia. (TASR)

Scholzov telefonát s Putinom bola strategická chyba, vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Tsahkna na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ uviedol, že rozsiahla medzinárodná kritika Scholzovho telefonátu odradí ostatných európskych lídrov od rozhovoru s Putinom.

Nemecký kancelár v piatok takmer hodinu telefonoval s Putinom. Išlo o ich prvý telefonát po takmer dvoch rokoch. Scholz rozhovor s ruským prezidentom obhajoval a povedal, že to bol spôsob, ako dať Putinovi jasne najavo, že podpora pre Ukrajinu sa nezníži.

Podľa estónskeho šéfa diplomacie však tento telefonát uškodil snahe Západu izolovať ruského prezidenta. "Bola to strategická chyba," povedal Tsahkna. "Dohodli sme sa na princípe, že budeme držať Putina v izolácii," dodal s tým, tento postoj by sa mal zachovať, kým ruský prezident neprejaví ochotu zúčastniť sa na zmysluplných rokovaniach a stiahnuť svoje jednotky z Ukrajiny.

Putin v súčasnosti robí pravý opak, povedal Tsahkna. Rusko po Scholzovom telefonáte s Putinom dokonca podniklo jeden z najtvrdších útokov na Ukrajinu za posledné mesiace.

"Len to oslabilo našu jednotu a naše pozície," vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí. (TASR)

Británia od začiatku vojny vycvičila už 50-tisíc ukrajinských vojakov, vyhlásil britský minister obrany Healey.

Británia v lete 2022 spustila operáciu "Interflex", ktorú podporujú aj ostatné štáty. Ide o výcvik ukrajinských regrútov s malými alebo žiadnymi vojenskými skúsenosťami, ktorých britskí inštruktori učia zručnostiam potrebným pre boj v prvej línii.

Päťtýždňový výcvik umožňuje ukrajinskej armáde rýchlejšie nasadenie regrútov, doplniť na bojisku svoje vojenské sily a zvýšiť ich odolnosť pri obrane proti ruským jednotkám, uvádza britská vláda.