Ruský dronový útok na Odesu neprežila jedna osoba a ďalších 13 utrpelo zranenia (SME Minúta)

Poľský premiér Tusk sa čoskoro stretne s predstaviteľmi NATO a ďalšími lídrami, aby prediskutovali vojnu na Ukrajine.

Budúcnosť pomoci pre Ukrajinu patrí k dôležitým otázkam, pred ktorými stojí Európska únia po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA.

Trump kritizoval vysokú úroveň podpory Spojených štátov pre boj Ukrajiny proti invázii Ruska a pred voľbami prisľúbil, že tento konflikt ukončí skôr, ako sa ujme úradu, hoci nevysvetlil, ako.

"Niet pochýb, že toto nové politické prostredie je vážnou výzvou pre všetkých, najmä v kontexte možného konca rusko-ukrajinskej vojny ako výsledky dohody medzi napríklad prezidentom Ruska a novým prezidentom Spojených štátov," povedal Tusk.

"V nadchádzajúcich dňoch budeme veľmi intenzívne koordinovať spoluprácu s krajinami, ktoré majú veľmi podobný pohľad na geopolitickú a transatlantickú situáciu a situáciu na Ukrajine," priblížil poľský premiér.

Zopakoval, čo už povedal pred americkými voľbami – že bez ohľadu na ich výsledok musí Európa prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, pričom o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodnúť bez Ukrajiny.

Tusk informoval, že Varšavu čoskoro navštívia francúzsky prezident Emmanuel Macron a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Poľský premiér sa stretne aj s britským ministerským predsedom Keirom Starmerom, a to buď vo Varšave alebo Londýne. Tusk bude tiež rokovať s lídrami severských a pobaltských krajín v Štokholme. (TASR)

Nepriateľ využíva svoju číselnú výhodu a útoky sústreďuje pri Pokrovsku a Kurachove, oznámil ukrajinský veliteľ Syrskyj.

"Máme množstvo údajov o príprave severokórejských vojakov na účasť v boji na strane ruských vojsk," informoval ďalej Oleksandr Syrskyj.

Syrskyj tiež telefonoval s veliteľom ozbrojených síl USA v Európe generálom Christopherom Cavolim.

"Americká strana potvrdila dodržiavanie záväzkov, ktoré prijala, aby obranným silám Ukrajiny poskytla deklarované zbrane," dodal náčelník Generálneho štábu Ukrajiny.

Trump sa zameria na dosiahnutie mieru na Ukrajine, a nie na to, aby Kyjev získal späť okupované územia.

Pre britskú BBC sa tak vyjadril Bryan Lanza, vysokopostavený poradca novozvoleného amerického prezidenta.

Lanza uviedol, že Trumpova administratíva požiada ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o "realistickú víziu mieru".

"Ak prezident Zelenskyj príde k stolu a povie, mier môžeme mať len vtedy, ak budeme mať Krym, bude to dôkaz tom, že to nemyslí vážne," vyhlásil Lanza, podľa ktorého je Krym pre Ukrajinu stratený. Krymský polostrov Rusko anektovalo ešte v roku 2014 v prvých fázach vojny na Ukrajine.

"Ak je vašou prioritou získať späť Krym a nechať bojovať amerických vojakov, aby získali Krym späť, ste na to sami," odkázal ukrajinskej vláde Lanza.

BBC pripomína, že Kyjev nikdy nepožiadal, aby americkí vojaci bojovali v jeho mene. Ukrajina žiada iba americkú vojenskú pomoc na vyzbrojenie vlastných vojakov.

Trumpov poradca taktiež kritizoval podporu, ktorú administratíva Joea Bidena a európske krajiny poskytli Ukrajine od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022.

"Realita na mieste je taká, že európske štáty a prezident Biden neposkytli Ukrajine spôsobilosti a zbrane na to, aby túto vojnu vyhrala hneď na začiatku a nezrušili obmedzenia, aby Ukrajina mohla vyhrať," vyhlásil.

Lanza v rozhovore Ukrajincov aj ocenil a uviedol, že si nesmierne váži ukrajinský ľud, ktorý "má srdcia levov". Povedal však, že prioritou USA je "mier a zastavenie zabíjania".

Euromaidan Press
@EuromaidanPress

Bryan Lanza, a senior Trump adviser, told the BBC that the focus in US policy towards Ukraine would shift from territorial recovery to achieving peace in the region.

This comes after Ukrainian President Zelenskyy presented his victory plan to the partners, which explicitly… https://t.co/DRKcJUMh5N https://t.co/OD8HZ2ZD5V

9.11.2024 o 17:40 · archivované: 9.11.2024 o 19:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vladimir Putin si svoj nový svetový poriadok predstavuje bez vojenských paktov, čo svojimi činmi popiera, uvádzajú analytici.

Americký Inštitút pre štúdium vojny pripomína, že vízia ruského prezidenta je založená na otvorenosti štátov pre spoluprácu, absencii univerzálnych doktrín, zohľadňovaní záujmov všetkých krajín v globálnom rozhodovaní, odmietaní obranných spojenectiev či odmietnutí obranných aliancií.

Rusko však vedie nelegálnu vojnu proti Ukrajine, destabilizuje situáciu v Moldavsku a Gruzínsku a aktívne spolupracuje s protizápadnými režimami vrátane Severnej Kórey, Číny a Iránu.

„Kremeľ má pravdepodobne za cieľ použiť túto rétoriku na odvrátenie pozornosti od skutočného ruského úsilia podkopať prozápadné vlády a uplatniť svoj vplyv na medzinárodnej úrovni, ako aj podporiť expanziu BRICS a tzv. euroázijskú bezpečnostnú architektúru, ktorú Kremeľ vytvoril, aby sa postavil proti NATO," tvrdia analytici. (SITA)

EÚ bude Ukrajine naďalej pomáhať, aby sa dokázala ubrániť Rusku, povedal v Kyjeve šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

"Nikto presne nevie, čo bude nová americká administratíva robiť," upozornil v sobotu Borrell, pričom však poukázal na to, že úradujúci prezidenta USA Joe Biden zostáva v úrade ešte dva mesiace.

"Musíme robiť viac a rýchlejšie, viac vojenskej podpory, viac výcvikových kapacít, viac peňazí, rýchlejšie dodávky a tiež povolenie zasiahnuť vojenské ciele nepriateľa na jeho území," vyzýval Borrell v Kyjeve.

Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin "nechce a nebude vyjednávať, pokiaľ k tomu nebude donútený".

Josep Borrell Fontelles
@JosepBorrellF

Russia’s war has taken an immense human toll on Ukraine and its brave people.

Ukraine remains determined to prevail and achieve a just and lasting peace.

We must scale up and speed up our efforts to support Ukraine. Urgency is key. Time is measured in human lives. https://t.co/8tswX2ZRAf

9.11.2024 o 14:26 · archivované: 9.11.2024 o 17:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Európa od ruskej invázie v roku 2022 vynaložila na podporu Ukrajiny okolo 125 miliárd dolárov, zatiaľ čo samotné Spojené štáty vyše 90 miliárd dolárov.

Udržanie Washingtonu ako kľúčového poskytovateľa pomoci pre Ukrajinu sa považuje za kľúčové pre to, aby sa Kyjev mohol brániť - najmä v čase politickej neistoty v hlavných európskych mocnostiach Nemecku a Francúzsku, objasnila AFP.

Krajiny ako Maďarsko, ktoré sú proti vojenskej podpore pre Ukrajinu, sú po Trumpovom víťazstve povzbudené, a preto môže byť ťažké dosiahnuť v rámci EÚ konsenzus, aby sa v prospech Ukrajiny urobilo viac, doplnila AFP.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na spoločnej tlačovej konferencii s Borrellom zopakoval, že Kyjev trvá na tom, že by nemal byť nútený robiť ústupky Rusku.

"Každý si musí uvedomiť, že ústupky agresorovi nebudú fungovať. Potrebujeme skutočný mier, nie zmierenie, ktoré prinesie ďalšiu vojnu," vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie.

Dodal, že zmeny - ako voľby v USA - "vždy predstavujú nádej a šancu, šancu urýchliť mier". Informoval, že kontakty s Trumpovým tímom boli nadviazané po gratulačnom telefonáte od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a že sa pracuje na stretnutí oboch lídrov. (TASR)

Po ruskom vpáde na Ukrajinu Európa míňa na obranu viac. Po rokoch zanedbávania treba urobiť viac, tvrdia analytici. (SITA)

Trumpov mierový plán vylučuje príchod amerických vojakov na Ukrajinu. Do nárazníkovej zóny by poslal vojakov z Európy. (SITA)

Ukrajina zasiahla dronom Alexinský chemický závod v ruskej Tulskej oblasti, ktorý vyrába pušný prach, muníciu a zbrane.

Nemenovaný zdroj z ukrajinskej bezpečnostnej služby SBU nespresnil, aké boli následky útoku, dodal ale, že v piatok večer v rôznych regiónoch Ruska vyhlásili letecký poplach kvôli bezpilotným lietadlám.

V noci zase obyvatelia Tulskej oblasti, ležiacej južne do Moskvy, začali písať o útoku na chemický závod, výbuchoch a pohybe hasičských áut, ktoré smerovali miesto požiaru.

Ruské ministerstvo obrany tvrdilo, že v noci bolo nad siedmimi ruskými regiónmi zostrelených 50 ukrajinských bezpilotných lietadiel, z toho dva nad Tulskou oblasťou.

Oblastný gubernátor Dmitrij Miljajev podľa stanice BBC oznámil, že v dôsledku útoku v meste Alexin neďaleko Tuly, kde sa chemický závod nachádza, bolo poškodené zasklenie štyroch rodinných domov.

Informáciu, že na Alexinský závod zaútočili ukrajinské drony, podľa BBC potvrdili aj ruské kanály na Telegrame. Kanál Baza, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným silám, tvrdí, že závod sa stal terčom útoku desiatich bezpilotných lietadiel, z ktorých jedno bolo zostrelené, osem spadlo do areálu závodu a ďalší do areálu tepelnej elektrárne.

BBC upozorňuje, že presnosť správ o následkoch útoku v Tulskej oblasti neoverila a nemôže potvrdiť ani informácie o prípadných škodách.

Zdroj z SBU pre Reuters povedal, že tento ukrajinský útok bol súčasťou širšej stratégie zameranej na ruské továrne produkujúce muníciu, ktoré podporujú ruský obranný sektor a vojnové úsilie proti Ukrajine.

NEXTA
@nexta_tv

❗️BREAKING:

Ukrainian drones strike Aleksino chemical plant, a producer of gunpowder and ammunition for Russian military

The plant, part of the Rostech corporation, supplies ammunition, gunpowder, and materials for Russia’s military-industrial complex. https://t.co/KqRm2WQWsA

Length: (00:00)

9.11.2024 o 11:45 · archivované: 9.11.2024 o 13:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruský dronový útok na Odesu neprežila jedna osoba a ďalších 13 utrpelo zranenia.

Uviedol to gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper, informuje agentúra Reuters.

Medzi zranenými sú dve deti, napísal Kiper na platforme Telegram. Podľa miestnej prokuratúry ide o dvoch chlapcov vo veku štyri a šestnásť rokov.

Pri útoku boli poškodené obytné domy, komerčné budovy a desiatky áut, informoval Kiper s tým, že Odesa bola terčom ruského dronového útoku druhý deň po sebe.

Ruská armáda v noci zaútočila na Ukrajinu 51 dronmi, z ktorých 32 zostrelila protivzdušná obrana, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Dodali, že 18 dronov sa "stratilo" zrejme v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja.

Okupanti prišli o ďalších 1 660 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 707 540, tvrdí velenie Ukrajiny.

Za 24 hodín poškodila alebo zničila ukrajinská armáda aj päť tankov, 36 bojových obrnených vozidiel, 23 delostreleckých systémov, 49 dronov a 66 kusov automobilovej techniky a cisterien.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pricestoval do Kyjeva, aby uistil Ukrajinu o pokračujúcej podpore zo strany eurobloku.

"Odkaz je jasný - Európania budú naďalej podporovať Ukrajinu... Podporujeme Ukrajinu od začiatku a pri tejto mojej poslednej návšteve Ukrajiny vám odkazujem to isté: budeme vás podporovať, ako len budeme môcť," povedal Borrell, ktorého 1. decembra nahradí vo funkcii estónska expremiérka Kaja Kallasová.

"Nikto presne nevie, čo nová (americká) administratíva urobí," uviedol Borrell v reakcii na výsledok amerických prezidentských volieb. Poukázal však na to, že úradujúci prezident USA Joe Biden má na prijatie rozhodnutí ešte dva mesiace.

"My Európania však musíme využiť túto príležitosť, aby sme vybudovali silnejšiu a jednotnú Európu, a jedným z prejavov toho, že sme jednotní, silnejší a schopní konať, je naša úloha pri podpore Ukrajiny," dodal šéf diplomacie EÚ.

Borrell povedal, že je na krajinách EÚ, aby sa v prípade potreby rozhodli, "kedy a ako zvýšia" svoju podporu. Na piatkovom stretnutí lídrov EÚ v Budapešti podľa jeho slov "väčšina členských krajín trvala na rovnakej línii, naďalej podporovať Ukrajinu". (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zneškodnila 15 ukrajinských dronov v Brianskej oblasti na juhu Ruska.

Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na oblastného gubernátora Alexandra Bogomaza.

Bogomaz napísal na Telegrame, že pri útoku nebol nikto zranený a ani nevznikli žiadne škody na majetku.

Agentúra Reuters zároveň uviedla, že ruské drony zaútočili na Ukrajinu blízko čiernomorského prístavu v Odese a spôsobili rozsiahly požiar. Miestne médiá na Telegrame zverejnili obrázky horiacich budov a automobilov.

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu v októbri prudko vzrástol. Podniklo takmer 2000 náletov.

V septembri pritom vykonalo 700 útokov, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva sa počet dronových útokov aj naďalej zvyšuje a je pravdepodobné, "že sa tieto vysoké septembrové a novembrové čísla čoskoro stanú bežnými".

Ministerstvo pripisuje zvýšený počet útokov veľkým ruským investíciám do rôznych typov dronov a rozširovaniu odpaľovacích miest, ktoré sa v prípade útoku dajú ľahko obnoviť.

Pokiaľ by výroba dronov pokračovala bez prekážok, rozsiahlejšie využívanie by už zrejme obmedzoval najmä nedostatok personálu, píše DPA.

Britské ministerstvo obrany pravidelne zverejňuje informácie o priebehu vojny, odkedy Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu. Moskva však obviňuje Spojené kráľovstvo zo šírenia dezinformácií. (TASR)