Ukrajina Rusko Online: Ruské raketové lode v Kaspickom mori zasiahli ukrajinské drony

Os krajín, ktoré poskytujú podporu Rusku, vrátane Číny, Iránu a Severnej Kórey, sme podcenili, tvrdí šéf austrálskej rozviedky. (TASR)

Trump chce vojnu na Ukrajine vyriešiť rýchlo, ale dosiahnuť spravodlivý mier bude zložité, myslí si český premiér.

"Donald Trump sľuboval, že po svojom zvolení – ešte než sa stane prezidentom – začne robiť kroky smerujúce k riešeniu tejto situácie. Tak budem komentovať to, až tie kroky budú," povedal Petr Fiala s tým, že čisto teoreticky na dosiahnutie mieru stačí, ak by sa Rusko z Ukrajiny stiahlo.

"Ale či sa to dá dosiahnuť pri tom, ako sa správa Vladimir Putin, to si taký istý nie som," dodal.

Na otázku, či s nástupom Trumpa do Bieleho domu a jeho avizovaným rýchlym riešením situácie nemôže dôjsť k tomu, že by potenciálny mier nebol pre Ukrajinu spravodlivý,

Fiala odpovedal, že dlhodobý trvalý mier môže podľa neho priniesť len také riešenie, ktoré je prijateľné pre Ukrajinu.

"Musí to byť mier, ktorý zodpovedá spravodlivému medzinárodnému poriadku. Nechcem, aby sme sa dostali do situácie, ktorá by do budúcnosti zakladala nebezpečenstvo ďalších agresívnych krokov Ruska," uviedol český premiér.

Západ sa už podľa neho mohol v minulosti presvedčiť, že ústupky z jeho strany s heslom "chceme mier a pokoj", ako to bolo v prípade anexie Krymu, nefungujú.

"Ak máme dospieť k mieru, musí to byť mier, ktorý dáva jasné garancie Ukrajine a s ktorým Ukrajina naplno súhlasí. Jedine k takému mieru máme smerovať, inak to bude nebezpečné a budeme mať síce niečo, čomu sa dá hovoriť mier, ale skutočný mier to nebude," myslí si Fiala.

Český premiér sa počas jeho štvrtkovej návštevy Srbska stretol s premiérom Milošom Vučevičom aj prezidentom Alexandrom Vučičom. Okrem zahraničnopolitických tém sa venovali predovšetkým ekonomickej spolupráci svojich krajín.

Fiala tiež zopakoval, že Česká republika podporuje Srbsko na jeho ceste do EÚ. Večer sa predseda českej vlády zúčastnil na otvorení Českého domu v Belehrade. (TASR)

Obnova Ukrajiny si vyžaduje komplexný plán vytvorený v spolupráci so Severnou Amerikou a Európou, tvrdí český prezident.

Petr Pavel to konštatoval na tlačovej konferencii po rokovaní so švajčiarskou prezidentkou Violou Amherdovou.

Plán by podľa Pavla priniesol Ukrajine perspektívu, na ktorú by sa mohla spoliehať.

"Ak budú ľudia, ktorí emigrovali z krajiny ohrozenej ruskou vojnou, vedieť o projektoch, do ktorých by sa mohli zapojiť, bolo by to dobré pre Ukrajinu aj ďalšie krajiny," uviedol zo Švajčiarska český prezident. (ČTK)

Ťažba zemného plynu na Ukrajine v októbri vzrástla na najvyššiu úroveň od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Uviedla to v stredu poradenská spoločnosť EXPRO.

Hrubá produkcia zemného plynu podľa poradenskej firmy v októbri tohto roka medziročne vzrástla o 2,3 percenta a dosiahla 1,663 miliardy kubických metrov. Od začiatku tohto roka do záveru októbra produkcia plynu na Ukrajine dtúpla o dve percentá.

Za celý rok 2024 by sa podľa firmy EXPRO mohla ťažba zemného plynu na Ukrajine zvýšiť o 2,2 percenta. (SITA)

Najvyšší súd zamietol odvolanie bývalého veliteľa proruských separatistov Girkina proti odsúdeniu do väzenia po verejnej kritike Kremľa.

Súd sa konal za zatvorenými dverami, teda s vylúčením verejnosti a médií, a Girkin sa na pojednávaní nezúčastnil, uviedli ruské médiá.

Nacionalistu Girkina, známeho tiež pod menom Igor Strelkov, v januári odsúdili na štvorročné väzenie za výzvy na extrémizmus. Bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB a stúpenec vojny proti Ukrajine pred svojím uväznením na sociálnych sieťach čoraz ostrejšie kritizoval ruské vojenské velenie aj prezidenta Putina za neschopnosť.

Po otvorených výpadoch proti Kremľa ho úrady vlani v júli zadržali a obvinili. (ČTK)

Francúzsko a Nemecko budú spolupracovať na vytváraní "jednotnejšej, silnejšej a suverénnejšej Európy".

Na platforme X to uviedol francúzsky prezident Macron po telefonáte s nemeckým kancelárom Scholzom, pričom tak reagoval na volebné víťazstvo Trumpa.

O takúto Európu sa podľa vyjadrenia Macrona budú snažiť popri "spolupráci so Spojenými štátmi americkými a zároveň pri obrane (svojich) záujmov a hodnôt". Macron aj Scholz už zablahoželali Trumpovi k víťazstvu vo voľbách.

Emmanuel Macron
@EmmanuelMacron

Je viens d’échanger avec le chancelier @OlafScholz. Nous allons œuvrer pour une Europe plus unie, plus forte, plus souveraine dans ce nouveau contexte. En coopérant avec les États-Unis d’Amérique et en défendant nos intérêts et nos valeurs.

6.11.2024 o 9:15 · archivované: 6.11.2024 o 17:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsko a Nemecko sa v reakcii naň zároveň narýchlo dohodli na bilaterálnej schôdzke ministrov obrany, ktorá sa má už stredu večer konať v Paríži, ako informoval francúzsky rezort obrany.

Rokovania nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa s francúzskym rezortným kolegom Sébastienom Lecornuom by sa podľa očakávaní mali zamerať na dôsledky Trumpovho víťazstva, najmä pre budúcu podporu Ukrajiny, ako aj na európsku obrannú stratégiu.

Francúzsky premiér Michel Barnier na stredajšom zasadnutí vlády zdôraznil potrebu zomknutia sa európskych krajín, uviedla hovorkyňa vlády Maud Bregeonová. Premiér podľa jej vyjadrenia dodal, že pokušením pre krajiny nemôže byť prístup typu "každý sám za seba", no naozaj je potrebná koordinovaná európska stratégia. (TASR)

Víťazstvo Trumpa môže ohroziť záväzok USA voči Ukrajine, uviedol švédsky premiér.

Kristersson zagratuloval Trumpovi k víťazstvu. Na sociálnej sieti tiež napísal, že sa teší "na spoluprácu a pokračovanie vynikajúcich vzťahov medzi USA a Švédskom".

O niekoľko hodín neskôr však na tlačovej konferencii vyjadril obavy, že návrat Trumpa do Bieleho domu so sebou prináša pre Švédsko riziká ako napríklad možné oslabenie záväzkov USA voči Ukrajine.

"Berieme do úvahy skutočnosť, že USA sú doteraz najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Nepovažujeme to za samozrejmosť," povedal švédsky premiér. (TASR)

Ruské raketové lode v Kaspickom mori sa ráno stali terčom útoku ukrajinských dronov, ktoré ich pravdepodobne poškodili.

Ukrajinci tak zasiahli flotilu, ktorá podnikala raketové údery proti ich krajine. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Útok na prístav Kaspijsk vzdialený 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc, ktorý prvýkrát zasiahol ruskú Kaspickú flotilu, bol operáciou ukrajinského obranného spravodajstva.

Podľa zdroja Ukrajinskej pravdy pre útok dronmi prerušili prevádzku letiska v meste Machačkala, ktoré je metropolou ruskej republiky Dagestan.

Priame vlakové spojenie medzi Bratislavou a ukrajinským Kyjevom spustia od 15. decembra.

Po zasadaní medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ukrajinou to v Košiciach potvrdil podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas).

Naplní sa tak podľa neho dohoda na úrovni premiérov oboch krajín z októbrového stretnutia vlád pri Užhorode.

Zriadenie železničnej linky ocenila ukrajinská vicepremiérka Julia Svyrydenková. "Sme veľmi radi, že rastú objemy nákladnej dopravy, ale taktiež aj osobnej dopravy," povedala k spoločným projektom.

Okrem nového vlakového spojenia zvýraznil Kmec ako posun aj ďalšie body. "Slovensko od stretnutia vlád pripravilo samostatný účet na nástroj pre ďalšie štáty, ktoré môžu investovať svoje peniaze do multinárodného finančného mechanizmu, z ktorého budú financované spoločné projekty v oblasti cezhraničnej spolupráce medzi Ukrajinou a Slovenskom," povedal.

Zároveň informoval, že SR podala žiadosť na Európsku komisiu vo výške 143 miliónov eur z rozpočtu EÚ vo forme záruk a grantov. "Zo slovenskej strany sa na realizácii tohto projektu bude zúčastňovať Eximbanka a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu. Budú riadiť projekty na Ukrajine, najmä v oblasti energetiky," dodal.

Potvrdil tiež pokračovanie v posilňovaní energetickej infraštruktúry, a to pre blížiacu sa zimu a vojnu na Ukrajine. (TASR)

Vo vzťahu k Ukrajine bude potrebná nová európska stratégia po tom, čo americké voľby vyhral Trump, tvrdí Orbán.

"V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," povedal v prejave Orbán s tým, že prvé kroky v tejto súvislosti by mohli byť prijaté vo štvrtok v Budapešti na summite európskych lídrov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump sa vracia do Bieleho domu. Čo to znamená pre Ameriku a Európu Čítajte 

Premiér pripomenul, že v Budapešti očakávajú 47 hláv štátov a vlád. Za najťažšiu otázku, ktorú treba riešiť, je osud pôžičky vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Predtým o nej rozhodla skupina G7, pričom pôžičku majú spoločne financovať Európska únia a Spojené štáty. (TASR)

Ruský exprezident Medvedev vyjadril presvedčenie, že víťazstvo Trumpa bude pre Ukrajinu zlou správou.

Podľa neho je však nejasné, do akej miery bude môcť Trump znížiť americké financovanie Kyjeva. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti Instagram.

Medvedev, v súčasnosti podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, tvrdí, že Trump má pre Moskvu "jednu užitočnú vlastnosť - ako biznismen telom i dušou až smrteľne nerád míňa peniaze na rôznych zavesených hlúpych spojencov, na zlé charitatívne projekty a na nenásytné medzinárodné organizácie".

Ukrajinci podľa slov Medvedeva patria do kategórie ľudí, na ktorých Trump pravdepodobne nebude chcieť míňať veľa peňazí.

"Otázkou je, koľko bude Trump nútený dať na vojnu. On je tvrdohlavý, ale (americký) systém je silnejší," uviedol ruský politik na margo ruskej invázie na Ukrajinu. (TASR)

Kremeľ vyjadril nádej, že zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta ovplyvní situáciu na Ukrajine.

Podľa agentúry TASS to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý pripomenul, že Spojené štáty môžu zohrať kľúčovú úlohu pri ukončení tohto konfliktu.

Podľa Peskova sa konflikt na Ukrajine nedá ukončiť zo dňa na deň, ale keďže Spojené štáty "sú doň priamo zapojené", zmenou trajektórie svojej zahraničnej politiky ho môžu ovplyvniť. Hovorca Kremľa súčasne pripustil, že nie je známe, či sa tak stane.

Hovorca Kremľa zdôraznil, že zmena zahraničnej politiky USA pod vedením nového prezidenta sa môže stať "určujúcim faktorom v procese riešenia ukrajinskej krízy". Dodal, že Rusko opakovane prízvukovalo dôležitosť roly USA v tomto procese, a to na rôznych úrovniach rokovaní. (TASR)

Horná komora ruského parlamentu hlasovala za ratifikáciu obrannej zmluvy s KĽDR.

Tá zakotvuje vzájomnú vojenskú pomoc v prípade, že jedna zo strán bude vystavená ozbrojenej agresii. 

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Andrej Rudenko pred samotným hlasovaním vystúpil v Rade federácie s tým, že vzťahy Ruska a KĽDR dosiahli novú úroveň.

Zároveň ocenil Severnú Kóreu za to, že je "jedinou krajinou na svete, ktorá verejne podporuje" ruskú anexiu Krymu v roku 2014 aj anexiu východnej Ukrajiny v roku 2022.

V druhej polovici októbra jednomyseľne hlasovali za ratifikáciu obrannej zmluvy s KĽDR aj poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. (TASR)

Putin je pripravený na dialóg, vyhlásil Peskov a dodal, že až po inaugurácii sa ukáže, či sa nálada v USA zmenila. (ČTK)

Trestne stíhaný Trump sa vracia. Metropoly, ktoré to pocítia ako prvé, môžu byť Kyjev a Teherán. (SME)

Ruská protivzdušná obrana zničila ukrajinský dron nad Kaspijskom, asi 1 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Na neurčito potom bolo uzavreté letisko v Machačkale, metropole Dagestanu na severe Kaukazu, uviedla agentúra Interfax.

Kaspijsk leží na západnom brehu Kaspického mora.

O zničení bezpilotného lietadla nad Kaspijskom ráno informoval šéf Dagestánu Sergej Melikov. Okolnosti sa vyšetrujú, uviedol a vyzval všetkých obyvateľov, aby zachovali pokoj a nezverejňovali snímky a videá, ktoré by pomohli nepriateľovi.

O prípadných následkoch náletu sa Melikov nezmienil. Ani ruské ministerstvo obrany o drone nad Dagestánom neinformovalo, poznamenal server Meduza.

Spravodajský kanál Mash, pôsobiaci na sociálnej sieti Telegram, napísal, že ukrajinské sily na útok použili dron Aeroprakt A-22 "Lietajúca líška", čo bolo pôvodne ultraľahký lietadlo. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 702 900 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas utorka prišli Rusi o 1 250 vojakov, šesť tankov, 11 bojových obrnených vozidiel, 20 delostreleckých systémov a 55 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 214 tankov, 18 592 bojových obrnených vozidiel, 28 333 vozidiel a autocisterien, 20 170 delostreleckých systémov, 1 245 odpaľovacích raketových systémov, 996 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 18 366 dronov, 2 631 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 588 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila v noci dovedna 38 dronov z Ruska, uviedlo ukrajinské letectvo.

Ďalších 22 bezpilotných lietadiel vypustených Ruskom zmizlo nad územím Ukrajiny a v jej vzdušnom priestore, uviedli v aplikácii Telegram ukrajinské vzdušné sily.

Ukrajinská armáda tiež informovala, že Rusko v noci na stredu vystrelilo dve rakety na juhoukrajinskú Odeskú oblasť, cituje agentúra Reuters. (TASR)

Putin vymenoval na post gubernátorky Židovskej autonómnej oblasti na Ďalekom východe ženu, jej syn zahynul na Ukrajine.

Marija Kosťuková bola doposiaľ vysokopostavenou úradníčkou v Židovskej autonómnej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Čínou.

Putin ju teraz povýšil na funkciu oblastnej šéfky. Predtým sa podľa AFP zúčastňovala na stretnutiach ruského prezidenta s matkami vojakov, ktorí prišli o život na Ukrajine. Jej 26-ročný syn zomrel v boji za Moskvu na východe Ukrajiny.

Kosťuková je v súčasnosti jedinou ženou na čele jedného z 83 ruských regiónov po tom, ako počas tohto roka odstúpila gubernátorka Chantyjsko-mansijského autonómneho okruhu ležiaceho na západe Sibíri Natalia Komarovová. Tú predtým kritizovali za vyjadrenia o vojne na Ukrajine.

Putin v pondelok takisto povýšil bývalého primátora juhoruského mesta Krasnodar Jevgenija Pervyšova na post gubernátora Tambovskej oblasti ležiacej v centre európskej časti Ruska. (TASR)

Zelenskyj uviedol, že boje so severokórejskými vojakmi na strane Ruska otvorili cestu k ďalšej nestabilite vo svete.

"Prvé bitky so severokórejskými vojakmi otvorili novú kapitolu nestability vo svete," upozornil Zelenskyj vo svojom pravidelnom videoposolstve.

Zelenskyj zároveň poďakoval všetkým vo svete, ktorí podľa neho na nasadenie vojakov KĽDR do bojov na Ukrajine "nereagovali len slovami... ale pripravujú činy na podporu našej obrany".

"Spoločne so svetom musíme urobiť všetko pre to, aby tento ruský krok rozšíriť vojnu skutočnou eskaláciou zlyhá. Že tento krok (ruského prezidenta Vladimira Putina) bude porážkou - pre neho i pre Severnú Kóreu," dodal ukrajinský prezident. (TASR)