Ukrajina Rusko Online: Ukrajina v súčasnosti podľa Syrského čelí jednej z najväčších ruských ofenzív od začiatku vojny

Poľský minister zahraničných vecí Sikorski odmietol výzvu Kyjeva na ďalšie stíhačky.

Informuje o tom agentúra DPA.

"Máme vlastné obranné potreby," povedal Sikorski pre spravodajskú stanicu Polsat News. Ukrajina musí podľa neho pochopiť, že Poľsko ako "frontový štát" tiež musí odstrašovať Putina.

Vyjadrenie prišlo po tom, ako Zelenskyj Poľsko obvinil, že si znova vymyslelo dôvod, prečo jeho krajine neposlať ďalšie stíhačky MiG-29, napísala DPA.

Poľská vláda podľa Sikorského predložila návrh na obrannú pôžičku pre Ukrajinu, ktorá by Kyjevu umožnila nakúpiť vojenskú techniku od poľských výrobcov na úver a peniaze splatiť počas povojnovej obnovy.

Zelenskyj tiež nedávno kritizoval Poľsko za odmietanie zostreliť ruské rakety nad Ukrajinou. Varšava argumentuje, že takýto krok by si vyžadoval spoločný súhlas členov Severoatlantickej aliancie.

Poľsko, člen Európskej únie a NATO, má spoločnú hranicu s Ukrajinou a spojencom Moskvy Bieloruskom, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou EÚ.

Krajina patrí k najoddanejším politickým a vojenským podporovateľom Ukrajiny od začiatku invázie Ruska vo februári 2022, po ktorej prijala státisíce ukrajinských utečencov. (TASR)

Český prezident Pavel doteraz povolil 60 občanom vstup do ukrajinských ozbrojených síl, celkovo dostal 181 takýchto žiadostí.

Českému rozhlasu to povedal prezidentov hovorca Filip Platoš. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej český prezident týmto krokom ukázal, že mu na nezáleží na vlastných občanoch.

"České a ukrajinské vedenie sa potom bude voči svetu tváriť, že si robí starosti o osud vojnových zajatcov," uviedla Zacharovová podľa štátnej agentúry TASS.

Podľa Platoša prezident vyhovel šesťdesiatke žiadostí o povolenie na službu v ukrajinských ozbrojených silách vzhľadom na súhlasné stanovisko ministerstiev obrany, vnútra a zahraničia.

Ak sa českí občania chcú do bojov na strane Kyjeva legálne zapojiť, musia vopred požiadať prezidenta o povolenie služby v cudzích ozbrojených silách. V prípade, že sa na Ukrajinu vydali bez získania tejto výnimky, za čo im hrozí trestné stíhanie, môžu spätne požiadať o aboliciu, ktorú ešte spolupodpisuje predseda vlády.

Českí dobrovoľníci sa do bojov na Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii od predvlaňajšieho 24. februára, zapojili zrejme mesiac po vypuknutí konfliktu.

Česká diplomacia eviduje štyroch českých občanov, ktorí padli v bojoch na území Ruskom napadnutej krajiny. Prezident Peter Pavol udelil jednému z nich, Petrovi Kučerovi 28. októbra medailu Za hrdinstvo. Naposledy v polovici februára padol český dobrovoľník pri meste Avdijivka. (ČTK)

Ukrajinská armáda aktuálne čelí jednej z najväčších ruských ofenzív od začiatku vojny, uviedol veliteľ síl Syrskyj.

Veliteľ ukrajinských síl to napísal v správe na sociálnej sieti Telegram po stretnutí vedenia ukrajinských ozbrojených síl s delegáciou ozbrojených síl Českej republiky vedenou náčelníkom generálneho štábu Karolom Řehkom.

Boje podľa generála Syrského si vyžadujú ustavičné obnovovanie zdrojov ukrajinských jednotiek.

Kyjev o stretnutí informoval na sociálnych sieťach bez uvedenia dátumu či miesta stretnutia. Česká armáda na sieti X uviedla, že Řehka so Syrským riešil bezpečnostnú situáciu a možnosti ďalšej spolupráce oboch armád.

Armáda ČR
@ArmadaCR

Generál Karel Řehka navštívil svého protějška velitele Ukrajinských ozbrojených sil generála Oleksandra Syrského. Řešili spolu bezpečnostní situaci a možnosti další spolupráce obou armád. https://t.co/ItWanfPJrM

2.11.2024 o 13:00 · archivované: 2.11.2024 o 16:54

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko vyhlásilo, že Ukrajina v podstate sabotuje proces výmeny vojnových zajatcov medzi oboma krajinami.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany ponúklo Kyjevu tento rok odovzdanie celkovo 935 ukrajinských vojnových zajatcov, Ukrajina však prijala len 279 z nich, tvrdila hovorkyňa ruského rezortu Marija Zacharovová.

"Rusko nikdy neodmietlo viesť dialóg o výmene vojnových zajatcov," povedala Zacharovová novinárom s tým, že tvrdenia o opaku majú za cieľ diskreditovať Rusko.

Ukrajina sa k záležitosti bezprostredne nevyjadrila.

Napriek pretrvávajúcim bojom si Moskva s Kyjevom vymenili od začiatku ruskej invázie z februára 2022 už stovky vojnových zajatcov.

Výmeny často pomohli sprostredkovať iné krajiny. Dosiaľ posledná známa sa podľa Ruska uskutočnila v októbri, keď si obe strany vydali po 95 zajatých vojakoch. (TASR)

Bývalý ruský prezident Medvedev varoval Spojené štáty, aby brali vážne ruské upozornenia týkajúce sa jadrových zbraní.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Medvedev, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie, pre televíznu stanicu RT uviedol, že najvyšší americkí predstavitelia nechcú tretiu svetovú vojnu, no zároveň sú podľa jeho slov presvedčení, že by "Rusi nikdy neprekročili istú hranicu... mýlia sa".

"Pokiaľ hovoríme o existencii nášho štátu, ako to opakovane povedal prezident našej krajiny (Vladimir Putin)... a ako to povedali aj iní, jednoducho nebudeme mať na výber," vyhlásil Medvedev.

Vyše dva a pol roka trvajúca vojna na Ukrajine sa podľa ruských predstaviteľov dostáva do najnebezpečnejšej fázy, keď ruské sily postupujú na východe Ukrajiny a Západ zároveň zvažuje spôsoby, ako posilniť Kyjev.

Rusko pritom už niekoľko týždňov Západu signalizuje, že pokiaľ Ukrajina použije rakety dlhého doletu a zaútočí hlbšie do ruského územia, bude na to reagovať, píše Reuters.

V rovnakom čase NATO poukazuje na skutočnosť, že Severná Kórea vyslala do západného Ruska svoje jednotky.

Ruskí predstavitelia tvrdia, že lídri Západu však neberú na vedomie upozornenia Moskvy týkajúce sa európskej bezpečnosti a eskalácie vojny na Ukrajine.

Americkí diplomati priznali, že vzťahy s Ruskom sú horšie ako kedykoľvek od čias studenej vojny, no zároveň zdôrazňujú, že Washington sa nesnaží vojnu na Ukrajine eskalovať. (TASR)

Ukrajina v noci zlikvidovala 39 z vyše 70 dronov, ktorými útočili Rusi, informovali ukrajinské vzdušné sily.

Ďalších 21 dronov zmizlo z radarov a päť strojov sa vrátilo späť do Ruska. Rusi tiež vystrelili jednu raketu Ch-31P.

Vzdušné sily uviedli, že bezpilotné lietadlá zničili v Kirovohradskej, Kyjevskej, Sumskej a Poltavskej oblasti. Trosky dronov poškodili domy v Sumskej, Poltavskej, Kyjevskej a Odeskej oblasti.

Zelenskyj hovoril aj o Charkovskej oblasti. V samotnom Kyjeve trosky dopadli v šiestich z jeho desiatich rajónov. Ruský útok dronmi pokračoval aj dopoludnia.

Medzičasom Moskva vyhlásila, že v noci na sobotu útočilo na Rusko a okupovaný Krym 24 ukrajinských dronov.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že tieto stroje zostrelili. Konkrétne sa tak podľa neho stalo v Kurskej, Brianskej, Belgorodskej, Oriolskej, Rostovskej a Nižnonovgorodskej oblasti a nad Krymom. (SITA, Ukrajinská pravda, Ukrajinská pravda)

Vedenie ukrajinských ozbrojených síl sa podľa Kyjeva stretlo s českým náčelníkom generálneho štábu Karolom Řehkom. 

Kyjev o tom informoval na sociálnych sieťach bez uvedenia dátumu či miesta stretnutia. 

"Informovali sme českých kolegov o situácii na fronte, ktorá je naďalej zložitá," uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb a pripojil fotografiu veliteľa ukrajinskej armády Oleksandera Syrskeho s Řehkom. "Česká republika je verným spojencom Ukrajiny a dala podnet k viacerým zásadným iniciatívam," dodala ukrajinská armáda s poďakovaním Prahe za podporu.

Česká muničná iniciatíva získava pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie. Česko na iniciatíve spolupracuje najmä s Holandskom a Dánskom.

Česko podľa premiéra Petra Fialu (ODS) naplní do konca roka cieľ dodať v rámci iniciatívy Ukrajine 500-tisíc kusov veľkorážovej munície.

V Kyjeve naďalej počuť výbuchy a streľbu, Zelenskyj informoval aj o útokoch v Poltavskej, Sumskej a Charkovskej oblasti.

Kyjev už od skorého rána čelí ruskému útoku bezpilotnými lietadlami. Trosky zostrelených dronov dopadli v šiestich častiach mesta, poškodili obytné budovy a autá a spôsobili požiare. Hasiči už oheň uhasili.

V meste sú počuť aj výbuchy a streľba, obyvatelia Kyjeva sa majú schovať do krytov, píše Ukrajinska pravda.

Zelenskyj vyzval na zničenie výrobní a skladov bojových dronov Šahíd a kritizoval "nerozhodnosť slobodného sveta" zakročiť proti ruským útokom na Ukrajinu.

Premiér Fico s čínskym prezidentom hovoril o čínsko-brazílskom mierovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine.

Stretnutiu Fica s Si Ťin-pchingom dominovala okrem slovensko-čínskej hospodárskej spolupráce aj téma vojny na Ukrajine.

Fico zdôraznil, že podporuje všetky mierové plány pre Ukrajinu, nech je ich autorom ktokoľvek. „Osobitnú úlohu môže zohrať čínsko-brazílsky mierový plán a ja som preto veľmi rád, že po stretnutí s čínskym prezidentom budem môcť o tomto pláne hovoriť aj s brazílskym prezidentom počas mojej decembrovej návštevy Brazílie,“ uviedol Fico vo videu, ktoré nahral po stretnutí v čínskym prezidentom v Pekingu.

Doplnil, že Čína sa oprávnene obáva nezvládnuteľnej eskalácie napätia a hrozby jadrového konfliktu. „S čínskou stranou máme rovnaký názor na nemožnosť okamžitého ukončenia bojových aktivít, pokiaľ Ukrajina bude naďalej západom vojensky a finančne podporovaná, aby pokračovala vo vojne,“ povedal Fico.

Zelenskij už ale čínsko-brazílsku iniciatívu odmietol s tým, že slúži záujmom Moskvy. Podľa neho je tento plán pre Kyjev neprijateľný.

Slovensko sa podľa Ficových slov na pôde OSN aktívne zapojí do skupiny priateľov mieru, ktorá vznikla na podporu ukončenia vojny na Ukrajine. Ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajovi Blanárovi (Smer) dal premiér pokyn, aby učinil všetky potrebné kroky na zapojenie Slovenska do tejto iniciatívy.

Návšteva Číny podľa neho pokračuje v konštruktívnej atmosfére a hľadajú sa možnosti na prehĺbenie hospodárskej spolupráce. „Aj reakcie slovenských podnikateľov, ktorí sa zúčastnili na masívnom podnikateľskom fóre s čínskymi partnermi, naznačujú význam a prínos tejto oficiálnej návštevy,“ dodal Fico. (SITA)

Po nočných dronových útokoch na ukrajinskú metropolu Kyjev hlásia tamojší predstavitelia zranenia najmenej dvoch ľudí.

Trosky zo zostrelených ruských bezpilotných lietadiel zasiahli tri mestské štvrte, pričom poškodili budovy a zapríčinili aj požiare, upresnil vojenský predstaviteľ. Útoky podľa úradov pokračovali aj v sobotu ráno.

KyivPost
@KyivPost

Open genocide continues in Ukraine as Russians, in a joint project with the US serving as protector of Russian airfields, attempt to wipe all traces of humanity from the city of Kharkiv.

After an initial guided bomb strike on this residential building, Russians wait minutes for… https://t.co/vsOYQvhnEz https://t.co/QGhKa3Zqut

Length: (00:00)

2.11.2024 o 7:11 · archivované: 2.11.2024 o 9:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že len v októbri ruské sily zaútočili s viac ako 2000 dronmi na civilné a vojenské ciele na Ukrajine. Rusko pritom poprelo, že by sa zameriavalo na civilistov, no tiež priznalo, že napríklad energetické zariadenia sú legitímnymi cieľmi, pokiaľ sú súčasťou ukrajinskej vojenskej infraštruktúry, píše agentúra Reuters.

Za uplynulý deň bolo na Ukrajine podľa generálneho štábu ukrajinskej armády vyradených z boja 1 270 ruských vojakov.

Celkové straty na ruskom personáli sú podľa ukrajinského velenia 697 680 ľudí. Web Ukrajinská pravda tiež poukazuje na to, že ostatný deň priniesol Moskve stratu aj takmer 40 delostreleckých systémov a skoro 30 bezpilotných lietadiel.

Rusko v priebehu prvého novembra prišlo aj o osem tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov, 28 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 76 vozidiel a cisterien a štyri kusy špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny predstavujú už 9 170 tankov, 18 487 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 076 delostreleckých systémov, 18 117 strategických a taktických bezpilotných lietadiel, 28 114 vozidiel a cisterien a 3 583 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Južná Kórea a Kanada vyzvali na stiahnutie severokórejských vojakov z Ruska. Krok označili za vážnu eskaláciu.

Táto eskalácia pritom podľa nich neohrozuje iba Európu, ale aj indopacifickú oblasť. Informujú o tom agentúry Jonhap a Reuters.

Výzva zaznela v rámci spoločného vyhlásenia Južnej Kórey a Kanady po stretnutí ministrov zahraničných vecí a obrany oboch krajín, ktoré sa v piatok uskutočnilo v kanadskej metropole Ottawa.

Vyhlásenie dôrazne odsúdilo prehĺbenie vojenskej spolupráce Severnej Kórey a Ruska a označilo ju za porušenie niekoľkých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová (druhá zľava) si podáva ruku s juhokórejským náprotivkom Cho Tae-yuom a kanadský minister obrany Bill Blair (vpravo) si podáva ruku s juhokórejským kolegom Kim Jong-Hyunom. (zdroj: TASR/AP/The Canadian Press)

Ministri vo vyhlásení tiež kritizovali Pchjongjang za poskytnutie munície a balistických striel Moskve v rámci podpory ruskej "brutálnej a neospravedlniteľnej" vojenskej agresie voči Ukrajine.

Obe krajiny uviedli, že pozorne sledujú, čo môže Rusko poskytovať Severnej Kórei ako protiváhu za vojenskú podporu.

Vyhlásenie zároveň odsúdilo odpaľovanie striel zo strany Severnej Kórey vrátane štvrtkového testu novej severokórejskej medzikontinentálnej balistickej strely Hwasong 19.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok KĽDR otestovala novú balistickú raketu, letom prekonala predchádzajúce Čítajte 

Kim Jo-džong, vplyvná sestra severokórejského vodcu Kim Čong-una, v sobotu miestneho času odsúdila nedávnu kritiku generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý reagoval na severokórejské testy medzikontinentálnej balistickej strely. Kim Jo-džong podľa Reuters uviedla, že raketové testy slúžia na "sebaobranu".

"Severná Kórea bude ďalej zvyšovať intenzitu svojich názorných krokov, aby odstrašila vojenskú hrozbu nepriateľských síl a udržala rovnováhu síl v oblasti," uviedla severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA s odvolaním na nemenovaného zástupcu tlačového oddelenia ministerstva zahraničných vecí Severnej Kórey.

Ukrajinský prezident Zelenskyj žiada nasadenie zbraní s dlhým dosahom proti severokórejským vojakom v Rusku.

Spojencov vyzval, aby sa prestali prizerať a podnikli kroky proti vojakom zo Severnej Kórey v Rusku skôr, ako sa zapoja do boja proti Ukrajine.

"Prvé tisícky vojakov zo Severnej Kórey sa nachádzajú neďaleko ukrajinských hraníc. Ukrajinci budú nútení brániť sa im a svet sa bude opäť len prizerať," vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom prostredníctvom sociálnej siete Telegram.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

North Korea recently tested a new ballistic missile, with record flight time and altitude. The world merely watches as this threat grows.

Through Moscow’s assistance, North Korea has advanced its artillery and missile capabilities. Now, they are learning the tactics of modern… https://t.co/wqJy3rVN4x https://t.co/LwAv51LwdX

Length: (00:00)

1.11.2024 o 22:08 · archivované: 2.11.2024 o 5:46

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Prezident uviedol, že Ukrajina pozná presnú polohu všetkých severokórejských jednotiek v Rusku, západní spojenci však ukrajinskej armáde nedodali zbrane s dlhým dosahom potrebné na zásah proti nim.

"Namiesto dodania ďalekonosných zbraní sa Amerika iba prizerá, Británia sa iba prizerá, Nemecko sa iba prizerá," dodal Zelenskyj.

"Každý, kto si skutočne neželá rozšírenie ruskej vojny proti Ukrajine, sa nesmie iba prizerať. Musí konať. Slová o neprípustnosti eskalácie a rozšírenia konfliktu musia ísť ruka v ruke so skutkami," uviedol ukrajinský prezident.

Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken vo štvrtok uviedol, že v Rusku sa nachádza 10-tisíc severokórejských vojakov. Až osemtisíc z nich sa nachádza na juhu Kurskej oblasti, kde ukrajinské jednotky v auguste podnikli ofenzívu. (TASR)