Ukrajina Rusko Online: Rusko podľa Zelenského testuje reakciu Západu na nasadenie vojakov z KĽDR

Vojna na Ukrajine škodí celému svetu a jej globálne dôsledky sa časom zhoršujú, vyhlásil kanadský premiér Trudeau.

Informuje o tom agentúra Reuters.

"My všetci a celé medzinárodné spoločenstvo musíme urobiť všetko, aby sme pomohli ukončiť túto agresívnu vojnu," povedal Trudeau v Montreale na bezpečnostnej konferencii o zabezpečení návratu ukrajinských väzňov a detí zadržiavaných Ruskom.

Trudeau je jedným z najvýraznejších medzinárodných podporovateľov Ukrajiny. Moskvu obviňuje z toho, že zvyšuje potravinovú neistotu vo svete, pomáha šíriť dezinformácie, podporuje totalitné režimy a podkopáva medzinárodné právo.

"Každý bude musieť niesť dôsledky tejto vojny a tie sa budú s pokračujúcou ruskou inváziou len zhoršovať," povedal kanadský premiér.

Rusko označuje svoje akcie na Ukrajine za špeciálnu vojenskú operáciu a obviňuje USA a ich spojencov z NATO, že prostredníctvom Ukrajiny voči nemu vedú zástupnú vojnu.

Kyjev tvrdí, že z Ukrajiny bolo do Ruska alebo do ním okupovaného ukrajinského územia odvlečených približne 20.000 detí. Podľa Kyjeva ide o vojnový zločin spĺňajúci definíciu OSN o genocíde. Moskva svoje konanie obhajuje a tvrdí, že iba ochránila deti z vojnovej zóny.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu v roku 2023 vydal zatykač na Putina a ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú pre obvinenia z vojnových zločinov v súvislosti s deportáciou ukrajinských detí. Rusko tieto zatykače vyhlásilo za neprijateľné. (TASR)

O nasadení severokórejských vojakov do ruskej Kurskej oblasti informoval aj americký minister zahraničia Blinken.

Osemtisíc vojakov je pripravených v najbližších dňoch nastúpiť do boja proti ukrajinským silám, oznámil Blinken. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Podľa USA sa v Rusku nachádza až 10-tisíc vojakov z KĽDR. "Zatiaľ sme nevideli nasadenie jednotiek do bojov proti ukrajinským silám, avšak očakávame, že k tomu dôjde v najbližších dňoch," uviedol americký minister po rokovaniach s predstaviteľmi Južnej Kórey.

Rusko podľa Blinkena cvičí severokórejské jednotky v oblasti delostrelectva, bezpilotnom letectve a základných operáciách pechoty vrátane čistenia zákopov, čo poukazuje na to, že má v úmysle plne využiť tieto sily v operáciách na fronte.

V prípade, že sa severokórejské jednotky zapoja do boja, stanú sa "legitímnymi vojenskými cieľmi," tvrdí šéf diplomacie USA.

Blinken zároveň uviedol, že Čína by mala spolu s celým svetom naliehať a žiadať, aby KĽDR prestala so svojimi provokatívnymi akciami vrátane rozmiestnenia vojakov na Ukrajine.

DPA pripomína, že je to po prvýkrát za posledných 100 rokov, čo Rusko na svoje územie pozvalo zahraničné vojská. Naďalej zostáva nejasné, či budú severokórejskí vojaci nasadení do bojov na území Ukrajiny alebo v ruských oblastiach, do ktorých vpadli ukrajinské vojská, ako napríklad časti Kurskej oblasti.

Podľa diplomatov OSN je tiež možné, že severokórejskí vojaci budú nasadení za frontovou líniou, aby plnili napríklad logistické úlohy.

Juhokórejská spravodajská služba tvrdí, že severokórejskí vojaci v Rusku nosia ruské uniformy a majú falošnú identitu, aby zakryli svoj skutočný pôvod.

Putin nepopiera prítomnosť vojakov z KĽDR v Rusku a poukazuje na to, že Ukrajina tiež využíva vojenský personál z krajín NATO, píše DPA. (TASR)

Rusko hlási útoky ukrajinských dronov v Ufe na priemyselné podniky. Mesto leží 1500 kilometrov východne od Moskvy.

Šéf autonómnej Baškirskej republiky, ktorá sa nachádza na pomedzí európskej a ázijskej časti Ruska oznámil nálet troch ukrajinských dronov na miestne priemyselné podniky.

Nálet si nevyžiadal obete či ranených, ubezpečil Radij Chabirov. V správnom stredisku Ufe, úrady podľa serveru BBC News načas uzavreli letisko, čo sa zvyčajne deje, ak sa v blízkosti vyskytujú nepriateľské bezpilotné lietadlá.

Terčom sa stali podniky petrochemického priemyslu, napísal miestny server Prufy.ru, podľa ktorého sa kvôli náletu evakuovali dva podniky. (ČTK)

Z pomoci zhruba 60 miliárd dolárov, ktorú Spojené štáty schválili v apríli, Kyjev ešte nedostal ani desatinu, uviedol Zelenskyj.

„Ak dáte slovo, musíte ho dodržať,“ konštatoval na tlačovej konferencii na adresu USA ukrajinský líder s tým, že Ukrajina sa pri plánovaní vojenských akcií spolieha na sľúbenú pomoc.

Zelenskyj zároveň povedal, že Severoatlantická aliancia na obranu ukrajinského vzdušného priestoru sľúbila poskytnutie „šiestich alebo siedmich“ systémov protivzdušnej obrany. „Ale dodnes sme tento počet nedostali," konštatoval.

Zelenského slová súvisia s rastúcimi obavami, že ak v prezidentských voľbách v USA zvíťazí Donald Trump, nie je vylúčené, že zastaví alebo obmedzí americkú podporu Ukrajine.

Ukrajinská centrálna banka ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na pôvodnej úrovni,  potvrdila tak očakávania analytikov.

Zároveň uviedla, že so sadzbou 13 percent neplánuje hýbať ani v nasledujúcich mesiacoch. Informovala o tom agentúra Reuters.

Centrálna banka zároveň upravila svoj odhad inflácie výrazne smerom nahor. Pôvodne počítala s tým, že ku koncu tohto roka dosiahne inflácia 8,5 %, teraz očakáva, že to bude 9,7 %.

Ako dodala, spotrebiteľská inflácia sa zrýchľuje výraznejšie, než banka pôvodne predpokladala. Štatistici uviedli, že inflácia sa na Ukrajine zrýchlila v septembri na 8,6 %, najmä v dôsledku rastu cien energií a potravín, ako aj nákladov firiem.

Guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj povedal, že predchádzajúce rozhodnutia banky a jej obozretná menová politika vytvorili ochranný vankúš, ktorý banke umožnil udržať kontrolu nad inflačnými procesmi a zároveň podporovať ekonomiku.

"Vzhľadom na to nevidíme dôvod, aby sme úrokové sadzby zvyšovali," povedal Pyšnyj na tlačovej konferencii s tým, že kľúčovú úrokovú sadzbu plánuje banka udržať na nezmenenej úrovni až do konca 1. polroka budúceho roka.

Dodal, že vývoj ekonomiky a inflácie bude ovplyvňovať najmä ďalší vývoj vojny s Ruskom. "Vojna pokračuje. S ňou aj riziko ďalšieho poklesu ekonomického potenciálu, najmä v dôsledku straty pracovnej sily, území a výrobných závodov," povedal Pyšnyj.

"Akým tempom sa ukrajinská ekonomika dokáže vrátiť k normálu, bude závisieť od povahy a trvania vojny," dodal. (TASR)

Súd v Lotyšsku odsúdil taxikára na sedemročné väzenie za špionáž pre Rusko, zhromažďoval informácie pre tajné služby.

Informovala o tom lotyšská tlačová agentúra LETA s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

Podľa obžaloby muž zatknutý v auguste 2023 konal z ideologických dôvodov, pričom reagoval na výzvy zverejnené na kanáloch platformy Telegram, ktoré proruskí aktivisti zriadili v októbri 2022.

Požadovali v nich zhromažďovanie informácií o lotyšskom obrannom systéme a aktivitách štátov NATO v Lotyšsku, ako aj informácie o opatreniach na podporu Ukrajiny, ktorú napadlo Rusko.

Odsúdený, ktorý odmietal obvinenie zo špionáže, posielal napríklad fotografie a videá zachytávajúce rôzne aktivity ozbrojených síl v Lotyšsku. Na Telegrame diskutoval aj o možnosti umiestniť výbušné predmety pri rôznych objektoch.

Muž bol tiež na základe príspevkov na sociálnych sieťach obvinený z podnecovania národnostnej a etnickej nenávisti. (TASR)

Americká vláda tvrdí, že v Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou je asi osemtisíc severokórejských vojakov.

Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN to povedal zástupca americkej veľvyslankyne pri OSN Robert Wood.

"Práve sme dostali informáciu, že aktuálne je v Kurskej oblasti nejakých 8 000 vojakov KĽDR," povedal Wood. "A ja mám veľmi zdvorilú otázku na svojho ruského kolegu: Tvrdí Rusko stále, že v Rusku žiadni severokórejskí vojaci nie sú?", obrátil sa na predstaviteľov Ruska.

Ten na otázku neodpovedal a schôdza Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa konala na podnet Moskvy, bola odložená.

Putin minulý týždeň po summite skupiny BRICS nepoprel, že severokórejskí vojaci sú v Rusku. Hovorca Pentagonu pred pár dňami potvrdil, že niekoľko tisíc sa ich presúva do Kurskej oblasti a malý počet už ich tam je. Podľa ukrajinskej rozviedky sa v Rusku nachádza 12-tisíc príslušníkov severokórejskej armády.

Spojené štáty, Británia, Južná Kórea, Ukrajina a ďalšie krajiny v súvislosti s nasadením vojakov z KĽDR obviňujú Rusko z porušovania rezolúcií OSN a Charty OSN. Na Severnú Kóreu sa už roky vzťahujú sankcie OSN s cieľom zabrániť tejto izolovanej komunistickej krajine vo vývoji jadrových zbraní a balistických rakiet. (ČTK)

Aj ťažko zranených ruských vojakov posielajú späť na front. Majú byť "potravou pre delá", opisujú niektorí z nich. (meduza)

Maďarský minister Szijjártó vo svojom prejave v Minsku kritizoval EÚ za uvalenie sankcií na Bielorusko a Rusko.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Szijjártó je jediným vysokým predstaviteľom zo štátov EÚ, ktorý navštívil Minsk, odkedy bieloruský režim v roku 2020 brutálne zasiahol proti disentu a v roku 2022 umožnil ruskej armády využiť bieloruské územie pri útoku na Ukrajinu.

Budapešť si zachovala vzťahy s Ruskom napriek vojne rozpútanej voči Ukrajine a komunikuje aj s inými štátmi, ktoré majú so Západom napäté vzťahy, podotkla AFP.

Szijjártó sa v Minsku zúčastňuje na bezpečnostnom fóre, na ktorom vystúpil aj Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.

Vo svojom prejave prednesenom po rusky Szijjártó povedal, že Západ sa snaží vytvoriť "názorovú hegemóniu", ale že by namiesto toho mal rokovať s Minskom a Moskvou.

Budapešť podľa Szijjártóa vníma kriticky sankcie uvalené na Moskvu a Minsk. Tvrdil tiež, že európska ekonomika trpí sankciami viac ako krajiny, na ktoré boli tieto reštrikcie uvalené. Upozornil aj, že je veľa spôsobov a mnoho ľudí ochotných a schopných sankcie obchádzať.

"My, Maďari, prichádzame k záveru, že ak sankcie nefungujú, nemá zmysel sa nimi zaoberať, nemá zmysel ich uvaľovať. Naši kolegovia v Európe hovoria, že ak sankcie nefungujú, musíme ich sprísniť. Myslím si, že je to nerozumné rozhodnutie," vyhlásil šéf maďarskej diplomacie.

"Domnievame sa, že je potrebné odstrániť prekážky a zabezpečiť slobodu fungovania globálnej ekonomiky," dodal maďarský minister, ktorý Bielorusko navštívil už niekoľkokrát.

Táto jeho cesta do Minska sa uskutočnila dva dni po návšteve maďarského premiéra  Orbána v Tbilisi, ktorá bola interpretovaná ako prejav podpory Rusku naklonenej vládnej strane Gruzínsky sen, vyhlásenej za víťaza opozíciou spochybnených sobotňajších parlamentných volieb.

Ako informovala bieloruská agentúra BelTA, Szijjártó sa v Minsku poďakoval za zabezpečenie spoľahlivých tranzitných dodávok ropy ropovodom Družba.

Na žiadosť novinárov sa Szijjártó vyjadril aj k nedávnym správam, že Ukrajina sa chystá zastaviť tranzitné dodávky ruského plynu cez svoje územie.

Uviedol, že "vôbec nezáleží na tom, či sa v budúcnosti bude ruský plyn dodávať tranzitom cez Ukrajinu", pretože pred niekoľkými rokmi bol vybudovaný plynovod Turecký prúd (Turkish Stream). V tomto roku sa cezeň do Maďarska dostalo 6,2 miliardy kubických metrov zemného plynu, spresnil maďarský šéf diplomacie.

Plynovod Turecký prúd, ktorý vedie cez Bulharsko, prepravuje ruský plyn do Srbska, Maďarska a Rakúska. Turecký prúd bude od roku 2025 jediným plynovodom prepravujúcim ruský plyn do EÚ, keďže sa zastaví jeho preprava cez Ukrajinu, informoval web euractiv.com. (TASR)

Vystúpenie premiéra Fica v ruskej štátnej televízii bolo podľa predsedu českej vlády Fialu chybou, s jeho názormi nesúhlasí.

Povedal to v rozhovore pre Deník.cz s tým, že s Ficovými názormi na rolu Západu v tomto konflikte "absolútne nesúhlasí".

"Snažím sa byť veľmi opatrný vo výrokoch, lebo nechcem vrhať tieň na česko-slovenské vzťahy, ktoré sú výborné. Ale súčasne nie je možné zatvárať oči pred tým, že na zahraničnopolitické otázky kľúčového charakteru a na medzinárodnú politiku máme iné názory. A môj názor je absolútne jednoznačne opačný," povedal Fiala.

Západ podľa neho za situáciu na Ukrajine nemôže a jednoznačná vina je na strane Ruska. Dodal, že Rusko je agresor, ktorý porušil všetky dohody a pravidlá medzinárodného poriadku.

"Akokoľvek to spochybňovať a oslavovať je podľa mňa absolútne neprijateľné. V tomto s Robertom Ficom absolútne nesúhlasím a považujem za chybu jeho vystúpenie v ruskej televízii. A to, čo tam hovorí, nie je niečo, čo by som akokoľvek zdieľal alebo na tom videl niečo zaujímavé alebo pravdivé," doplnil český premiér.

V medzinárodných vzťahoch je podľa jeho slov realista, ale nesúhlasí s tým, aby sa západné krajiny pripravovali na to, že vojna môže skončiť inak, než by si želali, teda víťazstvom Ukrajiny. Priznal však, že Západu sa nepodarilo presvedčiť ďalšie krajiny vo svete o "správnosti svojho postoja".

"Je to problém, ktorý by som síce úplne nepreceňoval, lebo väčšina štátov si nakoniec, keď s nimi hovoríte, nepraje zmenu medzinárodného poriadku a to, aby agresívna politika vyhrávala. Avšak nie sú pripravení vyvíjať spolu s nami tlak na Rusko, ktorý - ak by ho robilo viac krajín - by bol nepochybne účinnejší," myslí si Fiala.

Prítomnosť severokórejských vojakov v Rusku je podľa neho znepokojivá a ukazuje "obrovský nebezpečný potenciál" ruskej agresívnej politiky do budúcnosti. (TASR)

Rusko prostredníctvom tajných služieb Západu potvrdilo zapojenie vojakov KĽDR do vojny voči Ukrajine, uviedol Zelenskyj.

Zelenskyj vyslovil predpoklad, že Rusko takto testuje reakciu Západu - v prípade, že bude slabá, je odhodlané povolať viac vojakov KĽDR. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj súčasne priznal, že Rusko je v procese získavania súhlasu Severnej Kórey na nasadenie "veľkého počtu civilistov" z KĽDR do zbrojoviek v Rusku.

Okrem toho ukrajinský prezident priznal, že je prekvapený absenciou vyjadrenia Číny k účasti severokórejských jednotiek vo vojne na Ukrajine na ruskej strane.

Na svojej stránke na sieti Facebook Zelenskyj zverejnil vo štvrtok aj výňatok z rozhovoru pre juhokórejskú televíziu KBS, v ktorom upozornil, že skúsenosti, ktoré Severná Kórea získava na Ukrajine, sa jej "určite zídu" aj proti Južnej Kórei. Toto je podľa Zelenského aj dôvod, prečo je dôležité spoločne vzdorovať prítomnosti vojakov KĽDR na Ukrajine.

Ukrajina a viaceré západné štáty pred časom uviedli, že KĽDR vysiela do Ruska viac ako 10-tisíc svojich vojakov, ktorí by mali doraziť na front na Ukrajine. Podľa juhokórejskej rozviedky tieto jednotky pomôžu ruskej armáde a získajú skúsenosti s vedením bojových operácií v reálnej vojne.

Podľa ukrajinského veľvyslanca pri OSN Serhija Kyslyciu KĽDR plánuje vytvoriť najmenej päť útvarov po 2000 až 3000 vojakoch, ktoré budú súčasťou ruských jednotiek, aby skryli svoju prítomnosť. Severokórejčania budú mať dokumenty a uniformy armády Ruskej federácie, tvrdí Kysylicia podľa britskej stanice BBC.

Kyslycia dodal, že sú známe aj mená troch severokórejských generálov, ktorí jednotky vysielané do Ruska sprevádzajú. Jeden z nich údajne plní aj špeciálne úlohy v mene severokórejskej rozviedky.

Vo vyhlásení Kyslyciu sa uvádza, že od 23. októbra do 28. októbra priletelo z východného Ruska k hraniciam s Ukrajinou najmenej sedem lietadiel, ktoré prepravili 2100 severokórejských vojakov. Ukrajina očakáva, že v novembri tohto roku sa vojenský personál z KĽDR začne priamo zapájať do bojov proti ukrajinským ozbrojeným silám. (TASR)

Ukrajina vyrobí mesačne asi 20 samohybných húfnic Bohdana kalibru 155 mm, vyhlásil prezident Zelenskyj.

Podľa dostupných informácií Ukrajina približne pred rokom vyrábala šesť týchto húfnic mesačne, informoval Anton Heraščenko bývalý poradca ukrajinského ministerstva vnútra.

V Helsinkách obžalovali ruského občana Voislava Tordena za údajné vojnové zločiny spáchané na Ukrajine v roku 2014.

V dôsledku týchto zločinov zahynulo 22 ukrajinských vojakov a ďalší štyria utrpeli vážne zranenia. Torden pôsobil ako veliteľ krajne pravicovej polovojenskej jednotky Rusič.

"V troch prípadoch boli ukrajinskí vojaci zabití alebo zranení a ďalšie dve obvinenia sa týkajú iného druhu porušenia vojnového práva," povedal námestník fínskeho generálneho prokurátora Jukka Rappe.

Obvinenia sa týkajú aj činov "v rozpore s vojnovými zákonmi a zaobchádzania so zranenými a zabitými nepriateľskými vojakmi," uviedla fínska prokuratúra vo svojom vyhlásení.

Podozrivého, známeho aj ako Jan Petrovskij či Slavian, zadržali na letisku v Helsinkách v júli 2023.

Torden obvinenia poprel. Súd dosiaľ nestanovil dátum súdneho konania, ale Rappe oznámil, že jeho začiatok očakáva v novembri.

Fínsky najvyšší súd rozhodol, že Torden nemôže byť vydaný na Ukrajinu pre obavy, že by s ním v ukrajinskom väzení zachádzali neľudsky, píše AFP.

Fínsky vyšetrovací úrad (NBI) tento mesiac ukončil komplexné vyšetrovanie, ktoré sa začalo v decembri 2023, na základe ktorého podozrieva Tordena z viacerých vojnových zločinov spáchaných v jeseni 2014 na východe Ukrajiny.

Pri vyšetrovaní spolupracovala ukrajinská prokuratúra a bezpečnostné služby, Europol, Medzinárodný trestný súd a agentúra EÚ Eurojust.

Fínsko prijalo "univerzálnu jurisdikciu", teda právny princíp, ktorý mu umožňuje vzniesť obvinenie na svojom území v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu kdekoľvek na svete.

Severokórejskí ženisti sú už na okupovanom území Doneckej oblasti, oznámil ukrajinský predstaviteľ.

Okrem toho je v súčasnosti v Kurščine v ruskej Kurskej oblasti tritisíc severokórejských vojakov, oznámil Andrij Kovalenko z Centra pre boj proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany.

Dodal, že celkovo môžu okupanti nasadiť 12-tisíc severokórejských vojakov. (Hromadske)

Amerického výrobcu dronov Skydio zasiahli čínske sankcie. Firma dodáva drony aj ukrajinskej armáde.

Zdroje oboznámené so situáciou uviedli, že Skydio momentálne hľadá alternatívnych dodávateľov po uvalení sankcií, ktoré zablokovali aj dodávky batérií.

Spoločnosť požiadala o pomoc vládu. Minulý týždeň sa šéf spoločnosti Adam Bry stretol s Kurtom Campbellom, námestníkom ministra zahraničných vecí USA. Rokoval aj s ďalšími vysokými predstaviteľmi Bieleho domu.

Americkí predstavitelia sa obávajú, že Čína by mohla podkopať americké dodávateľské reťazce a sťažiť dodávky bezpilotných lietadiel používaných na zhromažďovanie spravodajských informácií na Ukrajine.

"Táto akcia ukazuje, že čínska vláda použije dodávateľské reťazce ako zbraň na presadenie svojich záujmov pred našimi. Pokúsi sa odstrániť poprednú americkú spoločnosť zaoberajúcu sa dronmi a prehĺbiť závislosť sveta od čínskych dodávateľov," vyhlásil Adam Bry.

Ak plán odstrašenia Ruska nefunguje, možno je čas prejsť na ukrajinský plán víťazstva, tvrdí poradca prezidenta Ukrajiny.

Mychajlo Podoľak, ktorý sa po začiatku ruskej invázie zúčastňoval na jednaniach s ruskými predstaviteľmi, sumarizoval účinnosť medzinárodnej stratégie odstrašovania Ruska za 33 mesiacov trvania ruskej agresie.

Napísal, že vojna a jej vplyv sa rozširujú ako agresívna rakovina.

"Irán je aktívnym spolupáchateľom, na hraniciach Európy sa objavili severokórejskí vojaci. Ruské rakety a drony lietajú do Poľska a Rumunska. Ruské špeciálne služby konajú v Európe sabotáže a ruský režim aktivizuje extrémistov, ktorí ohrozujú politické systémy svojich krajín," napísal Podoľak.

"Európska bezpečnosť je taká krehká, že tradične neutrálne Švédsko a Fínsko radšej urýchlene vstúpili do NATO. No viaceré krajiny sa rozhodli hrať úlohu proruských kolaborantov. Ruská federácia vedie hybridnú vojnu proti Moldavsku a Gruzínsku, ktoré je na pokraji kapitulácie. Globálna sieť ruskej propagandy a dezinformácií prekvitá po celom svete," upozornil Podoľak. (SME)

Päť civilistov zabili počas uplynulého dňa ruské útoky v Doneckej oblasti, oznámil šéf oblastnej vojenskej administratívy.

Vadym Filaškin dodal, že traja civilisti utrpeli zranenia.

Ďalšiu civilnú obeť si vyžiadal ruský útok, ktorý vo štvrtok ráno zasiahol ukrajinské mesto Charkov. Agentúra The Associated Press informovala, že o život prišiel 12-ročný chlapec.

Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova chlapec zomrel, keď 500-kilogramová ruská bomba zasiahla obytnú budovu.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko konštatoval, že najmenej 36 ľudí v Charkove utrpelo zranenia a neskôr našli mŕtvoly 15-ročného chlapca a 25-ročného muža.

Poľsko sa pripravuje na rokovania o objednávke viac ako 100 kusov mobilných salvových raketometov M142 HIMARS. (TASR)

Ukrajina dostane od Nórska stíhačky F-16 a systémy raketové NASAMS v rámci nového balíka pomoci vo výške 500 miliónov eur. (KyivPost)

Ficov predklon voči Moskve je škandál, ktorý poškodzuje Slovensko a je výsmechom vlastným občanom, napísal Ivan Korčok.

Exminister zahraničia označil vystúpenie slovenského premiéra v ruskej televízii za ďalšiu provokáciu, ktorou ale neprekryje fakt, že každý deň prekračuje červené čiary doma.

"Je zrejmé, že slovenský premiér už v EÚ vôbec nebojuje za záujmy Slovenska; skôr súťaží s Viktorom Orbánom, kto z nich bude užitočnejším pomocníkom pre Moskvu a kto viac poškodí EÚ a NATO. Inú hodnotu pre Rusko dnes Slovensko nemá," doplnil Korčok.

Ukrajina pracuje s Maďarskom na odstránení sporov. Súčasťou dohody má byť podpora vstupu Ukrajiny do NATO, tvrdí Zelenskyj.

Prezident Ukrajiny informoval, že rokoval s lídrami územných spoločenstiev a okresov v Zakarpatsku.

"Pripravuje sa bilaterálny dokument medzi Ukrajinou a Maďarskom, aby sme odstránili nedorozumenia. Reagujeme na výzvy súčasnosti, budúcnosti aj minulosti, aby sa otázka menšín už nevyvolávala spory,“ povedal Volodymyr Zelenskyj.

Poznamenal, že dokument sa bude zaoberať aj bezpečnostnými otázkami. "Najmenej, čo môžeme od Maďarska očakávať, je, že nebude proti pozvaniu Ukrajiny do NATO," vysvetlil Zelenskyj.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrii Sybiha v septembri po rokovaní s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom v Budapešti uviedol, že on a jeho maďarský náprotivok zaznamenali „pozitívnu dynamiku“ pri riešení otázky národnostných menšín. (Ukrajinská pravda)

Americkí zákonodarcovia vyzvali Bidena, aby Poľsku umožnil zostreliť ruské rakety nad ukrajinským nebom.

Republikán Joe Wilson a Steve Cohen, predseda a člen správnej rady Helsinskej komisie v USA, napísali a poslali prezidentovi list.

„Napriek pokračujúcej eskalácii Ruska prostredníctvom hybridnej vojny, porušovaniu vzdušného priestoru, útokom na kritickú infraštruktúru a snahám o destabilizáciu demokratických inštitúcií, sme váhali s ráznym riešením týchto hrozieb, čo Rusku umožnilo viesť vojnu proti Aliancii s minimálnymi následkami,“ uviedli v liste.

"V tomto kontexte je požiadavka Poľska na zachytenie a neutralizáciu rakiet nad Ukrajinou nevyhnutná a naliehavá ako podporný mechanizmus pre Ukrajinu a ako ochrana hraníc NATO," dodali v odôvodnení.

Klauzula o možnosti zostreliť ruské rakety smerujúce cez Ukrajinu na Poľsko, bola stanovená v júni v podpísanej poľsko-ukrajinskej bezpečnostnej dohode.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vtedy povedal, že o tejto záležitosti sa stále diskutuje. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz vysvetlil, že na tento krok bude potrebné rozhodnutie všetkých členských štátov NATO.

Vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg bol proti tomuto kroku a trval na tom, že sa takto Aliancia „nezapojí do konfliktu“.

Stoltenbergov nástupca Mark Rutte sa k téme zatiaľ verejne nevyjadril.

Sikorski sa k tejto téme vrátil v septembri, keď povedal, že je za zostrelenie ruských rakiet a dronov.

"Rusko nám už nemôže diktovať, ako máme brániť svoju vlastnú krajinu. Na obranu nášho vzdušného priestoru máme oporu v našej ústave aj medzinárodnom práve," povedal Sikorski.

Varoval, že ruská strela by mohla zasiahnuť ukrajinskú jadrovú elektráreň, pričom poukázal na katastrofu v Černobyle v roku 1986, pri ktorej unikla radiácia cez Ukrajinu a Bielorusko. Podobná jadrová katastrofa by mohla zasiahnuť aj Poľsko.

„Myslím si, že by sme Ukrajine mali pomôcť chrániť jej jadrové elektrárne pred takýmito zablúdenými ruskými raketami,“ povedal. (Kyiv Independent)

Ruské sily údajne testujú automatický obranný a únikový systém pre svoje prieskumné drony, uvádza Defense Express.

Systém zahŕňa kamery a systém, ktorý riadi úhybné manévre pri strete s obrannými prostriedkami ukrajinskej armády.

Podľa Defense Express, keď sa ukrajinský stíhací dron FPV priblíži, ruský prieskumný bezpilotný stroj vykoná bočný manéver, čím môže narušiť nepriateľskému stroju viditeľnosť a oddialiť následné útoky.

Toto oneskorenie môže byť účinné, keďže drony majú obmedzený čas prípravy na útok. Tieto úpravy sú v testovacej fáze s prototypmi.

O systéme informoval aj Serhii Beskrestnov, ukrajinský vojenský konzultant, špecializujúci sa na komunikáciu a elektronický boj. Svoje poznatky uverejňuje pod pseudonymom „Flash“.

Beskrestnov potvrdil, že ruský vývoj v oblasti dronov je jasne viditeľný a viaceré technológie prešli významnými vylepšeniami.

Konkrétne k novej úhybnej technológii uviedol, že je "nedotiahnutá, ale má potenciál na ďalší rozvoj“. Dodal, že Rusi majú schopnosti a možnosti na progres v elektronickom boji. Skúšajú aj vypúšťanie fragmentov, ktoré vytvorením "oblaku trosiek" môžu poškodiť útočiace ukrajinské drony.

Expert naznačil, že nedávno zverejnené ruské video demonštrujúce únikovú technológiu, je pravdepodobne určené ako propaganda na zvýšenie morálky.

Beskrestnov spomenul aj nedávne tvrdenie Ruska, že upravilo výšku letu prieskumných bezpilotných lietadiel, aby sa vyhlo ukrajinským kamikadze dronom.

Táto úprava letovej výšky však údajne ohrozila kvalitu zhromaždených spravodajských informácií a ukrajinské multikoptéry napriek tejto zmene naďalej mohli útočiť na ruské stroje.

Ukrajinské vedenie je zjavne nervózne z ruského postupu na fronte, ak žiada od USA rakety Tomahawk, oznámil Kremeľ.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov novinárom povedal, že vývoj na frontovej línii, kde Rusko za posledné tri mesiace postupovalo najrýchlejším tempom za posledné dva roky vojny, je jasný.

Denník The New York Times priniesol informáciu, že  prezident Zelenskyj požiadal USA o rakety Tomahawk s doletom až 2 500 kilometrov. To je oveľa viac ako všetky rakety, ktoré má Ukrajina v súčasnosti k dispozícii.

Zelenskyj vo videu zverejnenom v stredu jasne naznačil, že Kyjev o takúto pomoc požiadal, píše Reuters. (TASR)

Neistota ohľadom priebehu vojny na Ukrajine hatí prípravy predvolebnej kampane do ruskej Štátnej dumy.

Poukázali na to analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny s tým, že Kremeľ v minulosti začal s prípravami kampane aj dva roky pred voľbami. Konať sa majú v septembri 2026.

Príčinou súčasného stavu môže byť neistota z vývoja konfliktu.

Opozičný portál Meduza informoval, že Sergej Kirijenko z administratívy ruského prezidenta ešte nezačal tvoriť a komunikovať základné tézy kampane vládnej strany Jednotné Rusko, keďže postup má závisieť od vývoja ruskej invázie v nasledujúcich dvoch rokoch.

Zdroj z vedenia Jednotného Ruska uviedol, že zostáva neisté, či sa kampaň Jednotného Ruska v roku 2026 bude opierať o čisto vojenské témy, takzvané "ultravlastenectvo" a ľudí z bezpečnostných zložiek, alebo sa do popredia dostanú kandidáti symbolizujúci "návrat k pokojnému životu“, ako napríklad premiér Michail Mišustin.

Napríklad strana Spravodlivé Rusko usporiadala kongres 26. októbra, kde oznámila posun smerom k „vlasteneckému socializmu“, ktorý strana označila za nevyhnutný pre ruské vojnové úsilie na Ukrajine a ako základ založený na „veľkých úspechoch ruskej civilizácie“. pre ďalší národný rozvoj. (Ukrajinská pravda)

Provokatéri narušili ceremóniu na pamiatku poľských obetí stalinských represií na cintoríne Levašov pri ruskom Petrohrade.

Pracovníci cintorína tiež rozobrali obnovený symbolický model pamätníka, ktorý bol odstránený minulý rok.

V stredu počas spomienkovej ceremónie neznáme osoby označené ako "aktivisti" narúšali jej priebeh a urážali prítomných, zatiaľ čo poľský konzul ukladal kvety k symbolickému pamätníku.

Webová stránka RusNews informovala o odstránení symbolického kovového pamätníka, pričom sa odvolávala na informácie od svedkov a zdieľala videonahrávku demontáže.

Na videu sa žena identifikovala ako zamestnankyňa cintorína a uviedla, že plnila príkazy na zbúranie "svojvoľne postaveného pamätníka".

Pamätný cintorín Levašov pripomína obete sovietskych represií v rokoch 1937 až 1954. Podľa webovej stránky saint-petersburg.com tam bolo pohrebisko približne 45-tisíc obetí zastrelených často bez súdu počas stalinských represií v rokoch 1937-1954.

Mnohí boli zavraždení z etnických alebo náboženských dôvodov. Po roku 1990 v areáli pohrebiska vzniklo množstvo pamätníkov etnickým a náboženským skupinám alebo jednotlivcom.

Každoročne 30. októbra si v Rusku organizácia Memorial a ďalšie mimovládne organizácie pripomínajú Deň pamiatky obetí politických represií.

V noci na štvrtok zneškodnili dve ruské rakety a 17 dronov, oznámili ukrajinské vzdušné sily.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v stredu v noci vyzval západných spojencov, aby v reakcii na útok podniky potrebné kroky. Požiadal najmä o zabezpečenie lepšej obrany a poskytnutie zbraní dlhého doletu.

"Každé rozhodnutie, ktoré odkladajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí," uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia popiera správy o severokórejských vojakoch v Rusku.

Washington a Londýn obvinil zo šírenia "dezinformácií". Trval na tom, že Moskva v interakcii so Severnou Kóreou postupuje v súlade s medzinárodným právom.

"Tieto prípady majú spoločné len jedno: ide o obyčajné tvrdenia, a keďže chýbajú akékoľvek presvedčivé dôkazy, ich cieľom je len odvrátiť pozornosť od skutočných problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť," povedal Nebenzia Bezpečnostnej rade OSN.

USA tvrdia, že Pchjongjang vyslal do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a neskôr budú nasadení na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že časť severokórejských vojakov už nasadili v ruskej Kurskej oblasti, kde sa Moskva snaží odraziť útoky Ukrajiny.

Podľa ministerstva obrany USA existujú náznaky, že v tejto oblasti "malý počet" severokórejských vojakov už skutočne je.

Nebenzia v stredu povedal, že aj keby boli obvinenia USA pravdivé, nechápe "prečo sa Spojené štáty a ich spojenci snažia všetkým vnútiť chybnú logiku, že majú právo pomáhať Zelenského režimu... a ruskí spojenci nemajú (také) právo". Dodal, že Rusko pri interakcii s KĽDR "vo vojenskej a iných oblastiach" postupuje v súlade s medzinárodným právom a neporušuje ho.

Ostatní členovia BR OSN však v súvislosti so situáciou vyjadrili znepokojenie.

Britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová varovala pred výhodami, ktoré Pchjongjang môže získať od Moskvy najmä v oblasti vojenskej pomoci. Podľa jej slov to "predstavuje riziko ďalšieho zvyšovania napätia na Kórejskom polostrove", ako aj oslabenia bezpečnosti v indo-pacifickom regióne.

Francúzsky veľvyslanec Nicolas de Riviere tvrdí, že ak sú severokórejské jednotky naozaj rozmiestnené v Rusku, bude to vnímané ako "nepriateľský čin s priamymi dôsledkami pre európsku bezpečnosť, medzinárodný mier a bezpečnosť", ktorým sa iba zvýši utrpenie Ukrajincov.

Samotná OSN vyjadrila v súvislosti s tvrdeniami o prítomnosti vojakov KĽDR v Rusku znepokojenie, zároveň však poznamenala, že ich nevie overiť.

"Organizácia Spojených národov nemá k dispozícii žiadne ďalšie podrobnosti o vývoji situácie a nie je v pozícii, aby mohla overiť alebo potvrdiť uvádzané tvrdenia či správy," uviedol námestník generálneho tajomníka OSN pre Európu a slovenský diplomat Miroslav Jenča. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 310 vojakov, uviedol vo ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 694 950,

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 19 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 156 tankov, 18 450 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 013 delostreleckých systémov a 1 243 raketometov.

Nasadenie vojakov KĽDR v Rusku má potenciál predĺžiť vojnu na Ukrajine, uviedol amaerický minister obrany Austin.

Austin tvrdí, že na východe Ruska je nasadených už približne 10-tisíc vojakov KĽDR, ktorí však majú ruské uniformy aj ruský vojenský výstroj. Podľa neho sa stále viac zdá, že ide o nasadenie na podporu ruských bojových operácií v Kurskej oblasti na východe Ruska, kde ukrajinské sily vtrhli začiatkom augusta a odvtedy tam zabrali stovky kilometrov štvorcových územia.

Austin označil po rokovaniach s juhokórejským náprotivkom Kimom Jong-Hjunom v Pentagóne vyslanie vojakov KĽDR za nebezpečnú a destabilizujúcu eskaláciu. "Má to potenciál predĺžiť alebo rozšíriť konflikt," povedal novinárom.

Po doplňujúcej otázke objasnil, že nasadenie severokórejských vojakov by "mohlo povzbudiť ostatných, aby taktiež nejakým spôsobom konali... Mohlo by sa stať viacero vecí," varoval Austin. Obaja ministri vyzvali KĽDR, aby svojich vojakov stiahla.

Americký minister povedal, že ak Severná Kórea pomáha Rusku vo vojne, jej vojaci môžu očakávať, že sa stanú terčmi ukrajinských síl používajúcich zbrane, ktoré im dodali Spojené štáty a ich spojenci, a niektorí pravdepodobne na bojisku aj zomrú.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi sa vyjadrujú o severokórejských vojakoch vulgárne, nazývajú ich Číňanmi Čítajte 

"Ak bojujú po boku ruských vojakov, sú spolubojovníkmi a máme všetky dôvody domnievať sa, že... v dôsledku toho budú zabití a zranení," uviedol Austin.

Južná Kórea tiež varuje, že Pchjongjang môže získať cenné skúsenosti od svojich jednotiek, ktoré sa pomáhaním Rusku zapoja do boja a uvidia priebeh modernej vojny. To Soul považuje za priamu vojenskú hrozbu.

Juhokórejský minister obrany upozornil aj na to, že KĽDR výmenou za nasadenie svojich vojakov bude pravdepodobne od Ruska žiadať technológiu taktických jadrových zbraní, ponoriek nesúcich balistické strely a aj medzikontinentálnych balistických striel.

Kim Jong-hjun sa podľa svojich slov domnieva, že výsledkom takejto výmeny medzi Moskvou a Pchjongjangom by mohla byť eskalácia bezpečnostných hrozieb na Kórejskom polostrove.

Vláda v Soule predtým uviedla, že zvažuje vyslanie tímu vojenských pozorovateľov na Ukrajinu, aby tam analyzovali očakávané nasadenie Severokórejčanov. Minister Kim to považuje za veľkú príležitosť zistiť viac o fungovaní severokórejských síl.

Šéf Kremľa Vladimir Putin dosiaľ prítomnosť vojakov z KĽDR v Rusku priamo nepoprel. Povedal iba, že je záležitosťou Moskvy, ako bude napĺňať dohodu o partnerstve s Pchjongjangom. Tá obsahuje aj ustanovenie o vzájomnej pomoci, v súlade s ktorou si majú obe krajiny pomôcť v prípade, že budú vystavené agresii. (TASR)

Počet obetí stredajšieho ruského útoku v Charkove sa zvýšil na jedného mŕtveho a najmenej 34 zranených.

Rusi navádzanou bombou zasiahli v meste výškový obytný dom, informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.

Obeťou je 12-ročný chlapec, spresnil Synehubov a varoval, že pod troskami stále môžu byť ďalší ľudia.

"Trosky sa ešte stále odstraňujú. Môžu byť pod nimi ešte ľudia," povedal minister vnútra Ihor Klymenko.

Starosta mesta Ihor Terechov už skôr ozrejmil, že obyvatelia obytného domu uviazli na vyšších poschodiach. Ruský útok podľa jeho slov úplne zničil niekoľko poschodí budovy. (TASR, Kyiv Independent)

Ruská riadená bomba v stredu večer zasiahla obytnú výškovú budovu v Charkove, zranenia utrpelo najmenej 19 ľudí.

Na platforme Telegram o tom informoval šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Ďalší traja ľudia zostali podľa neho uväznení pod troskami. Bezprostredne nebolo známe, či sa im už podarilo pomôcť.

Starosta Charkova Ihor Terechov doplnil, že ďalší ľudia uviazli na vyšších poschodiach budovy. Ruský útok podľa jeho slov niekoľko poschodí bytovky úplne zničil. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dom zasiahla navádzaná bomba, aké Rusko často používa. V reakcii na tento útok vyzval západné krajiny, aby Ukrajine poskytli ďalšie obranné prostriedky, a to najmä zbrane dlhého doletu.

"Každé rozhodnutie, s ktorým otáľajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí," uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram. (ČTK, TASR)

Rusko v stredu večer podniklo rozsiahly útok približne desiatimi strelami na Odeskú oblasť, v meste Odesa sa ozývali výbuchy.

"Nepriateľ vypálil na Odeskú oblasť asi desať rakiet rôznych typov," napísal na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Informácie o prípadných škodách sľúbil zverejniť neskôr.

Odeský starosta Hennadij Truchanov podľa agentúry Ukrinform uviedol, že čiernomorským prístavom sa ozývali výbuchy.

O ruskom raketovom útoku na Odesu informovalo v stredu večer aj ukrajinské letectvo. (ČTK)