Ukrajina Rusko Online: Bezpečnostná rada OSN sa bude zaoberať nasadením severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine

Ruská riadená bomba v stredu večer zasiahla obytnú výškovú budovu v Charkove, zranenia utrpelo najmenej 19 ľudí.

Na platforme Telegram o tom informoval šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Ďalší traja ľudia zostali podľa neho uväznení pod troskami. Bezprostredne nebolo známe, či sa im už podarilo pomôcť.

Starosta Charkova Ihor Terechov doplnil, že ďalší ľudia uviazli na vyšších poschodiach budovy. Ruský útok podľa jeho slov niekoľko poschodí bytovky úplne zničil. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dom zasiahla navádzaná bomba, aké Rusko často používa. V reakcii na tento útok vyzval západné krajiny, aby Ukrajine poskytli ďalšie obranné prostriedky, a to najmä zbrane dlhého doletu.

"Každé rozhodnutie, s ktorým otáľajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí," uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram. (ČTK, TASR)

Rusko v stredu večer podniklo rozsiahly útok približne desiatimi strelami na Odeskú oblasť, v meste Odesa sa ozývali výbuchy.

"Nepriateľ vypálil na Odeskú oblasť asi desať rakiet rôznych typov," napísal na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Kiper. Informácie o prípadných škodách sľúbil zverejniť neskôr.

Odeský starosta Hennadij Truchanov podľa agentúry Ukrinform uviedol, že čiernomorským prístavom sa ozývali výbuchy.

O ruskom raketovom útoku na Odesu informovalo v stredu večer aj ukrajinské letectvo. (ČTK)

Ukrajina predstavila plán opätovného otvorenia vzdušného priestoru podľa stanného práva.

Šéf ministerstva pre rozvoj komunít, území a infraštruktúry Oleksij Kuleba zdôraznil, že ide o prvú odbornú diskusiu, od ktorej sa očakáva, že uľahčí pokrok pri vytváraní podmienok potrebných na znovuotvorenie vzdušného priestoru.

„Naším strategickým cieľom počas vojny je zachovať leteckú infraštruktúru a udržať kvalifikovaný personál, aby sme mohli obnoviť civilné lety čo najrýchlejšie, keď príde čas.“

Ukrajina úplne uzavrela svoj vzdušný priestor pre civilné lietadlá 24. februára 2022, v deň, keď sa začala rozsiahla ruská invázia. Európska organizácia pre bezpečnosť letovej prevádzky (Eurocontrol) vlani zverejnila prognózu, podľa ktorej by lety nad Ukrajinou mali byť obmedzené až do roku 2029. Táto prognóza sa okrem Ukrajiny týka aj Ruska, Bieloruska a Moldavska.

Ukrajinská letecká spoločnosť Supernova Airlines nedávno získala právo prevádzkovať letecké linky Ľvov - Praha a Kyjev - Praha s frekvenciou sedem letov týždenne v oboch smeroch pre pravidelnú medzinárodnú leteckú dopravu.

Supernova Airlines je dcérska spoločnosť skupiny spoločností NOVA, ktorej cieľom je poskytovať rýchle doručovanie pošty, elektronického obchodu a nákladu na hlavných trasách na a z Ukrajiny. (SITA)

Ruský súd v Belgorode poslal na 11 rokov do väzenia Ukrajinku za údajné zbieranie informácií o pohybe ruských vojakov.

Nemenovaná Ukrajinka žila dočasne v ruskom meste Belgorod pri hraniciach s Ukrajinou. Tamojší súd ju podľa vyhlásenia ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) usvedčil zo zhromažďovania údajov o rozmiestnení a činnosti ruských vojakov. Išlo o odvolací proces, keďže žena sa voči prvotnému verdiktu odvolala.

Agenti FSB ženu údajne zadržali po tom, ako ju pristihli pri tom, že si posielala online správy s predstaviteľmi ukrajinskej tajnej služby.

AFP pripomína, že od napadnutia Ukrajiny uložili ruské súdy množstvo dlhoročných väzenských trestov osobám, ktoré usvedčili z vlastizrady a špionáže pre Kyjev.

Samotný Belgorod, rovnomenná okolitá oblasť aj pohraničný región sú už pravidelne terčom ukrajinských dronových útokov a niektoré z tamojších pohraničných dedín aj evakuovali. (TASR)

Ďalší summit na americkej základni Ramstein v Nemecku by sa mal konať v najbližších týždňoch, oznámil Zelenskyj.

"Už vidíme kontúry ramsteinského stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť v najbližších týždňoch," povedal Zelenskyj.

Schôdzka kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny sa na základni Ramstain mala pôvodne konať už v sobotu 12. októbra, pričom hostiť ju mal prezident USA Joe Biden.

Stretnutie malo byť súčasťou jeho viacdňovej cesty do Nemecka, ktorú však napokon zrušil. Dôvodom bolo, že chcel dohliadať na prípravy i reakciu na ničivý hurikán Milton, ktorý sa vtedy blížil k západnému pobrežiu amerického štátu Florida. (TASR)

Nasadením severokórejskej armády do bojov na Ukrajine sa bude zaoberať Bezpečnostná rada OSN.

Zasadnutia zvolala Ukrajina, oznámil veľvyslanec Ukrajiny pri OSN Serhij Kyslytcjan s tým, že zasadnutie sa má začať ešte vo štvrtok. (Kyiv Independent)

Dánsko, Island, Nórsko, Fínsko a Švédsko sú pripravené zvýšiť podporu Ukrajiny vo vojne proti Rusku, uviedol Zelenskyj.

"Diskutovali sme o spôsoboch, ako poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany vrátane Patriotov. Dohodli sme sa aj na zvýšení obrannej produkcie na Ukrajine aj v partnerských krajinách, čím sa zabezpečí, že základňa priemyselnej obrany proti ruskej agresii bude len rásť," napísal Zelenskyj o dianí na štvrtom ukrajinsko-nordickom samite, ktorý sa uskutočnil na Islande.

Volodymyr Zelenskyj dodal, že všetci severskí partneri podporili ukrajinský plán víťazstva.

"Hovorili sme o našej geopolitickej istote. Pozvanie Ukrajiny do NATO je spôsob, ako posilniť nielen Ukrajinu, ale aj všetkých partnerov v Aliancii. Tento krok by otvoril oveľa sľubnejšiu dlhodobú bezpečnostnú perspektívu pre všetky členské štáty NATO, čím by sa ukončili ruské imperiálne ambície," informoval Zelenskyj.

Doplnil, že severskí partneri súhlasili aj so sprísnením sankcií, ktoré obmedzia činnosť ruskej tieňovej flotily tankerov.

Desaťročné dievča z okupovaného Krymu šírilo video, ktoré údajne diskredituje ruskú armádu. Na zodpovednosť berú jej matku.

Na videu, ktoré sa šírilo na ruských kanáloch sociálnej platformy Telegram, je vidieť dievča, ktoré si vyberá medzi ruskou a ukrajinskou vlajkou. Pri ruskej vlajke je umiestnený nahnevaný emotikon, vedľa ukrajinskej zas symbol srdca.

Miestna polícia identifikovala dievča ako desaťročnú školáčku z mesta Saki na západe Krymu.

"Vzhľadom na vek dievčaťa bude úradne braná na zodpovednosť jeho 38-ročná matka," informovala polícia.

Ženu obvinila "zo zanedbania povinností pri starostlivosti a výchove" maloletej osoby. Súvisiace materiály plánuje odovzdať sociálnej kuratele. Žena môže dostať pokutu vo výške 500 rubľov (približne päť eur) alebo napomenutie.

Rusko od začiatku invázie na susednú Ukrajinu už uväznilo, pokutovalo či zatklo tisícky ľudí za porušenie zákona týkajúceho sa zákazu kritiky armády, pripomína agentúra AFP.

Krymský polostrov anektovalo Rusko v roku 2014, medzinárodne je však uznávaný ako súčasť Ukrajiny. (TASR)

Fínska veľvyslankyňa v Moskve Marja Liivalová dostala predvolanie na ruský rezort diplomacie.

Dôvodom je konfiškácia majetku vo vlastníctve Ruska, ktoré chce zakročiť proti rozhodnutiu fínskeho súdu.

Súd na žiadosť ukrajinskej štátnej firmy Naftogaz nariadil konfiškáciu majetku vo vlastníctve Ruska vo Fínsku v hodnote 4,25 miliardy dolárov.

Rezort ruskej diplomacie uviedol, že vo Fínsku bolo zhabaných 45 nehnuteľností, patriacich Ruskej federácii, vrátane niektorých objektov využívaných ruským veľvyslanectvom na oficiálne účely, ktoré sú chránené diplomatickou imunitou.

"Ruská strana požaduje, aby fínska strana čo najskôr preskúmala toto nezákonné rozhodnutie, ktoré flagrantne porušuje ustanovenia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961," píše sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí s tým, že ak to bude potrebné, ruská strana prijme odvetné opatrenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na zhabanie majetku povedal, že Moskva tento krok napadne na súde a využije všetky zákonné mechanizmy na ochranu svojich záujmov.

Naftogaz od roku 2016 podniká právne kroky proti Rusku s cieľom vymôcť kompenzáciu za vyvlastnenie svojho majetku zo strany Moskvy po anexii polostrova Krym ruskými silami v roku 2014.

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu v apríli 2023 nariadil Rusku zaplatiť Naftogazu 4,22 miliardy dolárov spolu s úrokmi a súdnymi trovami, čo však Moskva doteraz neurobila. (TASR)

V Nemecku zatkli muža podozrivého z predaja techniky do Ruska napriek sankciám, oznámili nemecké úrady.

Colníci zatkli 55-ročného muža s ruským aj kirgizským občianstvom v Norimbergu na juhu Nemecka. Polícia v tejto súvislosti prehľadala šesť nehnuteľností na viacerých miestach v Nemecku a zaistila dôkazy. Vyšetrovanie podľa nej pokračuje.

Prokuratúra informovala, že podozrivý muž údajne obstarával satelitné antény a sonary na hlbokomorské použitie. Na obstarávanie technického vybavenia vraj využíval svoju firmu so sídlom v Nemecku.

Podozrivý bol podľa tvrdení prokuratúry súčasťou medzinárodnej siete. Muž je teraz obvinený z porušenia nemeckého zákona o zahraničnom obchode a platbách.

Vývoz z Nemecka do Ruska, predovšetkým elektroniky alebo iného tovaru využiteľného aj na vojenské účely, sa sankciami uvalenými na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine výrazne obmedzil. (TASR)

Vedec z univerzity v Charkove bol zadržaný za podozrenie zo spolupráce s ruskou armádou v oblasti dronov.

Bezpečnostná služba Ukrajiny uviedla, že 72-ročný odborník v odbore mechaniky na žiadosť ruskej armády vypracoval plány zlepšenia kamikadze dronov Šahíd

Zameriaval sa na modernizáciu motorov a katapultových odpaľovacích systémov.

Vyšetrovatelia uvádzajú, že tieto technické novinky zdieľal na diaľku s kontaktom na riaditeľa ruského strojárskeho závodu na výrobu komponentov pre drony.

Vedec komunikoval so svojimi ruskými spolupracovníkmi prostredníctvom e-mailu a aplikácie na odosielanie správ, pričom svoju spoluprácu maskoval ako akademický výskum dronov.

Vyšetrovanie odhalilo, že si na pomoc s projektom prizval bývalého študenta, ktorý utiekol z Charkovskej oblasti do Ruska po začiatku invázie.

Pracovníci kontrarozviedky SSU počas prehliadok domu podozrivého zaistili počítačové vybavenie, mobilný telefón a flash disky s dôkazmi o aktivitách v prospech Ruska.

Hrozí mu 12-ročný trest odňatia slobody aj konfiškácia majetku. (Ukrajinská pravda)

Rýchlosť ruského postupu na Ukrajine sa v posledných týždňoch zvýšila, píše americký Inštitút pre štúdium vojny.

Analytici zároveň dodali, že nejde o žiadne rýchle manévre a vojna zostáva statická vzhľadom na zisky okupantov po vyše dva a pol roku trvajúcej invázie.

Inštitút odhadol, že v marci 2022 ruská armáda obsadzovala denne priemerne o 1 265 štvorcových kilometrov, v septembri 2024 to už bolo zhruba 14 kilometrov štvorcových.

Pokroky okupantov v Doneckej oblasti a dobytie Vuhledaru a Selydove sú takticky významné, ale nedokazujú zvýšenie tempa zmien frontovej línie, ktorej väčšina zostáva relatívne nemenná, dodáva Inštitút pre štúdium vojny.

Rakety Tomahawk mali zabrániť ďalšej eskalácii z ruskej strany, povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa tak vyjadril o rokovaní s USA, ktoré malo dôverný charakter, ale dostalo sa na verejnosť.

"Bola to súkromná komunikácia medzi Ukrajinou a Bielym domom," vysvetlil Zelenskyj s tým, že rakety s dlhým doletom mali v budúcnosti odstrašiť Rusko od ďalších útokov na Ukrajinu.

Americký denník TheNew York Times zverejnil článok, v ktorom tvrdil, že Zelenskyj v utajovanej časti svojho plánu požadoval rakety s dosahom až 2 400 km.

Zelenskyj v rozhovore dodal, že Ukrajina dostala iba 10 percent z balíka pomoci schváleného Kongresom USA v roku 2024. "To nie je vtipné. Problémom nie sú peniaze, ale byrokracia a logistika,“ povedal.

Pri útoku na čečenskú vojenskú univerzitu zomreli ukrajinskí zajatci, vyhlásil čečenský vodca Kadyrov.

Útok na budovu v meste Gudermes sa uskutočnil 29. októbra.

"Na našej strane nie sú žiadne obete. Medzi ukrajinskými vojnovými zajatcami sú. V každom strategickom objekte je zadržiavaných až 10 ukrajinských vojnových zajatcov," vyhlásil Ramzan Kadyrov.

Kadyrov tiež povedal, že svojim vojenským veliteľom nariadil, aby už nebrali ukrajinských vojakov do zajatia.

Južná Kórea zatiaľ nedodá Ukrajine delostrelecké granáty. Zdroj tvrdí, že Soul takúto žiadosť nedostal.

Taká žiadosť od Ukrajiny neexistuje, tak sa ani neposudzuje, uviedla tlačová agentúra Jonhap s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa juhokórejského prezidenta.

Južná Kórea neposkytla Kyjevu priamu smrteľnú podporu, pretože jej legislatíva zakazuje dodávať zbrane do vojnovej zóny, hoci nepotvrdené správy naznačujú, že Ukrajina získala juhokórejské granáty nepriamo cez USA.

Juhokórejský prezident Jun Suk-jol povedal, že Južná Kórea by mohla prehodnotiť svoj postoj vo svetle prehlbujúcej sa spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou, najmä pokiaľ ide o vyslanie severokórejských jednotiek do vojny.

Očakáva sa, že tento týždeň navštívi Ukrajinu juhokórejská delegácia, aby sa podelila o spravodajské informácie o severokórejských vojakoch a prediskutovala vzájomnú spoluprácu.

Kyjev tiež plánuje vyslať osobitného vyslanca do Južnej Kórey.

Podľa expertov by bola juhokórejská munícia pre Ukrajinu výraznou podporou. Južná Kórea má nielen náboje kalibru 155 mm, ale aj zhruba 3,4 milióna kusov kalibru 105 mm, ktoré sa hodia ukrajinskému delostrelectvu.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že základom udržania frontu je 75-tisíc nábojov mesačne. (Kyiv Independent)

Severokórejská ministerka zahraničia Čche Son-hui sa v Moskve stretne so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Potvrdilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí, podrobnosti bilaterálnych rokovaní budú známe neskôr.

Čhce už v utorok dorazila do Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe neďaleko spoločných hraníc. Reuters pripomína, že severokórejská ministerka Rusko navštívila aj v septembri.

Stretnutie sa uskutoční v čase, keď Ukrajina a západné štáty upozorňujú na prehlbovanie vojenskej spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom. (TASR)

Kremeľ poprel správu, že vedie s Ukrajinou rokovania o možnom zastavení leteckých útokov na energetické zariadenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v súvislosti s utorkovou správou denníka Financial Times spresnil, že existuje mnoho správ, "ktoré nemajú nič spoločné so skutočnosťou".

Denník s odvolaním sa na anonymné zdroje vrátane vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov ďalej napísal, že Kyjev sa snaží obnoviť rozhovory, ktoré sa v auguste blížili k dohode a ktoré sprostredkoval Katar.

Rozhovory stroskotali po začiatku útokov ukrajinských síl na ruskú Kurskú oblasť v tom istom mesiaci, uviedli predstavitelia.

Ruské ministerstvo obrany, úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ukrajinské ministerstvo obrany na žiadosť agentúry Reuters o komentár bezprostredne nereagovali.

Veľkú časť ukrajinských energetických kapacít od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 zničili ruské útoky na energetickú infraštruktúru.

To prinútilo Kyjev spoliehať sa na svoje jadrové energetické zariadenia a dovoz energie z Európy. Ochrana energetických objektov je preto pre Kyjev pred blížiacou sa zimou kľúčová. (TASR)

Premiér Fico vystúpil v ruskej propagandistickej relácii na stanici Rossija 1. Kritizoval v nej spojencov Ukrajiny.

Slovenský premiér sa tak stal najvyššie postaveným predstaviteľom Európskej únie, ktorý od začiatku ruskej inváziu na Ukrajinu vystúpil v ruskej televízii.

Fico v nej podporoval argumenty ruskej propagandy, podľa ktorých sankcie nefungujú, že za vojnu môže v podstate Západ, alebo že západné mocnosti už vojna vlastne nezaujíma.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico sa v kremeľskej Rossija 1 postavil na stranu Ruska, možno ho navštívi Čítajte 

"Európska únia Ukrajincom hovorí: Tu máte zbrane, tu máte peniaze, bojujte, len nás s tým neotravujte, my už s tou vojnou skrátka nechceme mať nič spoločné," povedal v relácii Oľgy Skabejevovej Fico.

Skabajevová je pritom jednou z najznámejších mediálnych tvárí Putinovho režimu, pripomína portál iDnes.cz. (Idnes.cz)

Okupačné sily obsadili dedinu Kruhliakivka na severovýchode Ukrajiny v Charkovskej oblasti. Tvrdí to ruské ministerstvo obrany.

Pred spustením ruskej celoplošnej invázie na Ukrajinu v obci žilo približne 1000 ľudí. Leží približne 20 kilometrov južne od mesta Kupiansk, ktoré sa Moskva snaží obkľúčiť.

Rusko Kruhliakivku prvýkrát dobylo krátko po začiatku invázie. Ukrajina ju oslobodila v apríli 2022.

AFP pripomína, že ukrajinské sily koncom roka 2022 vytlačili ruské jednotky z Kupianska a veľkej časti Charkovskej oblasti. Kremeľ sa však v tomto úseku frontu postupne tlačí späť a využíva svoju prevahu proti vyčerpaným ukrajinským vojakom.

Podľa analýzy údajov Amerického inštitútu pre štúdium vojny, Moskva len v októbri postúpila na Ukrajine o 478 kilometrov štvorcových. Ide o najväčší postup ruských síl od marca 2022. (TASR)

Ukrajinský prezident priletel do Košíc. Jeho presun v utorok večer cez Slovensko sprevádzali policajné manévre.  (Korzár)

Ruské útoky zabili najmenej štyroch ukrajinských civilistov a zranili najmenej 41 vrátane detí, informovali regionálne úrady.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci 33 zo 62 ruských bezpilotných lietadiel typu Šahíd, informovalo ukrajinské letectvo. Dvadsaťtri z dronov bolo nahlásených ako „stratených“.

Rusko spustilo ďalší dronový útok na Kyjev. Spadnuté trosky poškodili viacposchodovú obytnú budovu, spôsobili požiar a zranili deväť ľudí vrátane dieťaťa, informovali úrady mesta.

Ruské útoky na Doneckú oblasť zabili jednu osobu v dedine Suči Jaly a 10 zranili v ďalších častiach oblasti, informoval guvernér Vadym Filaškin.

Päť ľudí bolo zranených v dedine Oleksievo-Družkivka, dvaja v meste Myrnohrad a zvyšní traja v Kurachove, LymanI a Družkivke.

V Charkovskej oblasti boli pri ruských útokoch zranení štyria ľudia, uviedol gubernátor Oleh Syniehubov.

Ruské útoky proti Chersonskej oblasti zabili troch ľudí a 15 zranili, oznámil gubernátor Oleksandr Prokudin.

Okupanti sa zamerali na zariadenia kritickej infraštruktúry, vzdelávaciu inštitúciu, obchod a obytné oblasti.

Traja ľudia boli zranení pri útokoch v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny, informovala regionálna vojenská správa.

Jeden obyvateľ bol zranený počas útokov proti komunite Veľká Pysarivka

Z Černihivskej, Čerkaskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej, Chmelnyckej, Luhanskej, Mykolajivskej a Záporožskéj nehlásili obete na životoch. (Kyiv Independent)

Austrália predstavila plán na výrobu riadených striel dlhého doletu, uviedol minister obrany Controy.

Uviedol, že posilnenie zásob zbraní pomôže udržať potenciálnych nepriateľov "na uzde", informuje agentúra AFP.

Conroy povedal, že Austrália vytvorí domáci priemysel na výrobu riadených striel dlhého doletu a inej naliehavo potrebnej munície.

"Prečo potrebujeme viac rakiet? Strategické súperenie medzi Spojenými štátmi a Čínou je hlavným znakom austrálskeho bezpečnostného prostredia. Táto konkurencia je najostrejšia v našom regióne, v Indopacifiku," vyhlásil.

Austrália bude spolupracovať s americkým zbrojárskym gigantom Lockheed Martin na výrobe "riadených salvových raketometov", čo je jeden z prvých takýchto systémov mimo Spojených štátov, uviedol Conroy.

"Komplex na výrobu pokročilých zbraní" v hodnote 200 miliónov USD by mal vyrábať 4000 rakiet ročne. "Predstavuje to viac ako štvrtinu súčasnej svetovej produkcie GMLRS a viac ako desaťnásobok súčasného dopytu austrálskych obranných síl," priblížil Conroy.

Austrália tiež uzavrela zmluvu s francúzskym výrobcom zbraní Thales na domácu výrobu delostreleckých nábojov M795, ktoré sa bežne používajú v batériách húfnic.

"Všetci si želáme, aby nebolo potrebné získavať nové zbrane a muníciu, ale vo svete poznačenom krízami a nepokojmi je dobre vybavená armáda nevyhnutnou súčasťou národnej obrany," zdôraznil minister.

Oznámenie prichádza po nedávnom testovacom odpálení medzikontinentálnej balistickej rakety Čínou v Tichom oceáne, čo bol prvýkrát za uplynulé štyri desaťročia. Obavy z masívnych výdavkov Číny na obranu a ruskej invázie na Ukrajinu viedli mnohých spojencov USA k vyjadreniu obáv z nedostatku kapacít na výrobu munície.

Austrália okrem rýchleho rozvoja pozemnej bojovej sily plánuje v rámci trojstrannej dohody so Spojenými štátmi a Britániou (AUKUS) nasadiť v dohľadnej budúcnosti aj ponorky s jadrovým pohonom. (TASR)

Predstavitelia Číny a Ruska sa v Pekingu stretli v rámci strategického dialógu na rôznych úrovniach a oblastiach.

Čína a Rusko sú strategickí partneri a je pre nás dôležité udržiavať úzky strategický dialóg, uviedol čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas stretnutia s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Andrejom Rudenkom v Pekingu.

Informovali o tom agentúry Reuters a TASS.

Rudenko vyzdvihol Wangovu zaangažovanosť v rámci "rozvoja komplexného partnerstva medzi obomi krajinami" napriek ministrovmu nabitému programu. Wangovi tiež odovzdal pozdravy od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. "V tomto roku ste sa s ním stretli päťkrát. Dúfame, že tieto styky budeme udržiavať aj naďalej," dodal Rudenko.

Návšteva v Číne sa koná v čase eskalácie ruskej vojny na Ukrajine, pričom NATO a Južná Kórea vyjadrili znepokojenie nad možným zapojením severokórejských vojakov do vojny na strane Moskvy, píše Reuters.

Rudenko sa podieľa na rozvíjaní vzťahov Ruska a KĽDR, pričom bol tiež prítomný na mierových rokovaniach s Kyjevom na začiatku vojny. Dva mesiace pred začatím invázie na Ukrajinu zdôraznil, že postsovietske štáty budú vždy patriť medzi geopolitické priority Ruska.

"Nech sa tieto krajiny dostanú kamkoľvek, nech sa vyvíjajú akýmkoľvek spôsobom, vždy budú patriť medzi naše geopolitické priority bez ohľadu na geopolitický kontext," citovala ruská agentúra RIA Novosti vyjadrenia Rudenka z decembra 2021. (TASR)

Južná Kórea chce vyslať na Ukrajinu tím odborníkov na monitorovanie rozmiestnenia severokórejských jednotiek Ruskom.

Uviedol to nemenovaný predstaviteľ z juhokórejského prezidentského úradu, informujú agentúry Reuters a Jonhap.

Do Ruska bolo presunutých najmenej 11-tisíc severokórejských vojakov a viac ako 3000 z nich je rozmiestnených v blízkosti frontovej línie, uviedol predstaviteľ odhadované údaje Soulu a jeho spojencov.

Americké ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že Pchjongjang vyslal do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a neskôr budú nasadení na Ukrajinu.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že časť severokórejských vojakov už nasadili v ruskej Kurskej oblasti, kde sa Moskva snaží odraziť útoky Ukrajiny.

Podľa viacerých západných lídrov vrátane Rutteho znamená nasadenie vojakov z KĽDR výraznú eskaláciu vojny, ktorú odštartovala ozbrojená invázia Moskvy proti Ukrajine 26. februára 2022. (TASR)

Rusko tvrdí, že jeho jednotky protivzdušnej obrany zničili v noci 23 ukrajinských dronov v niekoľkých oblastiach.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Sedem ukrajinských bezpilotných lietadiel zničili nad Rostovskou oblasťou, päť nad Kurskou, štyri nad Smolenskou a zvyšné nad Oriolskou, Brianskou a Smolenskou oblasťou, upresnilo ministerstvo na platforme Telegram.

Moskva proti Ukrajine vypustila v priebehu noci 62 dronov a ukrajinská protivzdušná obrana zničila 33 z nich, informovala armáda.

Čo sa stalo so zvyšnými nie je bezprostredne jasné, podľa vyjadrenia ukrajinskej armády mohli niektoré zneškodniť elektronické systémy rušenia GPS.

Fínsko zhabalo na svojom južnom pobreží pláž, ktorú vlastní Rusko a chodievali sa tam rekreovať ruskí diplomati.

Informuje o tom Rádio Sloboda (RFE/RL) citujúce fínske médiá.

Skonfiškovaná oblasť sa nachádza v blízkosti obce Häggesböle a pozostáva z približne 17 hektárov súše a 3,5 hektára mora. Fínski exekútori ju zabavili 24. októbra. Konali na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, ktorý rozhodol o zmrazení ruského majetku.

V súvisiacom prípade bol už skôr v Helsinkách skonfiškovaný pozemok Ruského centra pre vedu a kultúru. Stalo sa tak na základe rozhodnutia MSD, ktorý v apríli nariadil Rusku, aby zaplatilo ukrajinskej energetickej firme Naftogaz 4,22 miliardy dolárov plus súdne trovy a úroky ako náhradu za zabavený majetok na anektovanom polostrove Kryme. To však Moskva neurobila.

Keďže Rusko odmieta zaplatiť dlžné sumy podľa tohto rozsudku, bude Naftogaz ďalej využívať "všetky dostupné mechanizmy na zabezpečenie vymáhania týchto prostriedkov v cieľových jurisdikciách, kde sa nachádzajú ruské aktíva," uviedol šéf Naftogazu Oleksij Černyšov podľa agentúry Reuters.

Ruské veľvyslanectvo vo Fínsku 28. októbra uviedlo, že nedostalo nijaké oficiálne o poslednej zmienenej konfiškácii. Kremeľ zároveň vyhlásil, že neuznáva jurisdikciu MSD.

Podľa webovej stránky súdu sú rozhodnutia súdu záväzné a článok 94 Charty Organizácie Spojených národov stanovuje, že "každý člen OSN sa zaväzuje podriadiť sa rozhodnutiu v každom prípade, ktorého je stranou". (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila takmer 1 600 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 693 640, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty, 38 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 137 tankov, 18 433 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 955 delostreleckých systémov a 1 242 raketometov.

Expertka OSN v oblasti ľudských práv obvinila Rusko zo systematického mučenia svojich kritikov či zajatých Ukrajincov.

Informuje o tom agentúra DPA.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre otázky ľudských práv v Rusku Mariana Kacarovová vo svojej správe tvrdí, že v Rusku sa "mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie či trestanie používajú ako štátom schválené nástroje systémového útlaku", pričom takéto praktiky tam nie sú podľa jej slov ničím novým.

Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 sa tam však podľa jej slov mučenie stalo "koordinovanou stratégiou, nástrojom na potlačenie občianskeho priestoru, na umlčanie všetkých protivojnových kritikov alebo disidentov - každého, kto nesúhlasí s politikou ruských orgánov a ich tzv. špeciálnou vojenskou operáciou".

Podľa Kacarovovej je v Rusku najmenej 1300, ale možno dokonca až 1700 či ešte viac politických väzňov, vrátane 30 novinárov.

Tisíce Ukrajincov boli okrem toho pravdepodobne odvlečení na Ruskom ovládané územia na Ukrajine či do samotného Ruska. Aj s nimi tam miestni predstavitelia často zaobchádzajú ponižujúco a brutálne a stávajú sa aj obeťami znásilnenia či iných foriem sexuálneho násilia.

Rusko "nielenže schvaľuje mučenie, ale sa na ňom aj aktívne podieľa a používa ho ako metódu na získanie priznania, potrestania disidentov či udržania kontroly," uvádza Kacarovová vo svojej správe. Na mučenie sa podľa nej využíva celý rad metód vrátane držania hlavy obete pod vodou či predstieraných popráv. (TASR)

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak diskutoval s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Sullivanom.

Hovorili o podpore Kyjeva a možnom zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine. Stretol sa aj s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.

"Diskutovali sme o ukrajinskom víťaznom pláne, implementácii mierového plánu, frontovej línii, zbraniach a severokórejských vojakoch, ktorých Rusko pripravuje na vojnu," uviedol Jermak na sociálnej sieti po stretnutí so Sullivanom.

Dodal, že "vojenská pomoc Ukrajine, sankcie proti Rusku a zvyšovanie tlaku na spojencov Moskvy sú nevyhnutné".

Jermak navštívil Washington týždeň pred americkými prezidentskými voľbami. S Blinkenom hovoril o vojenskej a hospodárskej pomoci, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

"Minister zopakoval trvalú americkú podporu zvrchovanosti Ukrajiny v jej boji proti brutálnej ruskej vojne a podporu spravodlivého a trvalého mieru na základe Charty OSN," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú pomoc za viac ako 50 miliárd dolárov, pripomína agentúra Reuters. (TASR)

Ruský dronový útok na Kyjev si vyžiadal deväť zranených vrátane 11-ročného dievčaťa, uviedli miestni predstavitelia.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Padajúce úlomky zničeného dronu spôsobili požiar bytového domu v západnej časti Kyjeva, napísal tamojší starosta Vitalij Kličko v príspevku na platforme Telegram.

Dodal, že všetkých zranených na mieste ošetrili zdravotníci.

Regionálna vojenská administratíva informovala o ďalšom požiari v niekoľkoposchodovej administratívnej budove.

V Kyjevskej oblasti a v takmer celej východnej časti Ukrajiny platil poplach pred leteckým útokom približne od 3.30 h miestneho času (2.30 h SEČ), píše Reuters. (TASR)