Ukrajina Rusko Online: Ukrajina chce povolať do armády 160-tisíc ľudí, predĺžili stanné právo

Do Kurskej oblasti na západe Ruska sa presúva "pár tisíc" príslušníkov severokórejskej armády, vyhlásil Pentagón.

Predstavitelia amerického rezortu obrany predpokladajú, že spolu s vojakmi KĽDR, ktorí už v regióne sú, budú nasadení do bojov proti ukrajinskej armáde.

"Existujú náznaky, že v Kurskej oblasti je už malý počet severokórejských vojakov, pričom ďalších niekoľko tisíc je už takmer tam, alebo má prísť čoskoro," povedal hovorca Pentagónu generálmajor Patrick Ryder.

Ryder na brífingu uviedol, že Spojené štáty sú znepokojené predpokladaným zámerom Ruska použiť severokórejských vojakov v boji alebo na podporu bojových operácií ruskej armády proti ukrajinským jednotkám v Kurskej oblasti.

Generál Ryder súčasne dodal, že nemôže potvrdiť predpoklady, že severokórejské jednotky sú aj na samotnej Ukrajine. "Naďalej to pozorne sledujeme a konzultujeme s našimi ukrajinskými partnermi, ako aj ďalšími spojencami," doplnil. (TASR)

V Rumunsku chcú zmeniť podmienky zachytenia a zostrelenia dronov aj pilotovaných lietadiel.

Návrh zákona od rumunského ministerstva obrany reaguje na prípady z nedávnej minulosti, keď vzdušný priestor krajiny narušili neznáme lietajúce objekty, zrejme drony vypustené Ruskom.

"Na úrovni Európskej únie pokračuje úsilie o jednotný prístup k bezpilotným lietadlám, ako aj o zavedenie opatrení na predchádzanie hrozbám," uvádza sa v návrhu zákona.

Vojenské operácie pri Čiernom mori, masívny nárast používania bezpilotných lietadiel, či už vojenských alebo prispôsobených na vojenské použitie, podľa ministerstva obrany "naďalej predstavujú značné hrozby na hraniciach s Ukrajinou a v pohraničných oblastiach Rumunska".

V návrhu zákona sa uvádza, že bezpilotné lietadlá, najčastejšie drony, ktoré nezákonne narušia vzdušný priestor Rumunska, by bolo možné zničiť, zneškodniť alebo prevziať nad nimi kontrolu v závislosti od úrovne ohrozenia ľudských životov a majetku. Zničenie by bola posledná možnosť.

Opatrenia navrhované pre pilotované lietadlá sú odstupňované, a to od určenia polohy a identifikácie lietadla až po pokus o kontakt, sprevádzanie a vypálenie varovných výstrelov.

Pilotované lietadlo letiace bez povolenia mohlo byť zostrelené iba vtedy, ak by vykonalo útok alebo reagovalo agresívne na výzvy.

Podľa navrhovaného zákona, ktorý ešte musí schváliť vláda a parlament, by sa na akomkoľvek zásahu mohli v súlade s dohodami o kolektívnej obrane zúčastniť aj spojenecké sily prítomné v Rumunsku.

Rumunsko, členská krajina NATO, má 650-kilometrovú hranicu s Ukrajinou, ktorá sa vyše 2,5 roka bráni invázii ruských síl. Na jeho územie tento rok opakovane dopadli úlomky ruských dronov zostrelených ukrajinskou protivzdušnou obranou. Začiatkom októbra rumunské radarové systémy zachytili štyri samostatné signály, pravdepodobne z dronov, ktoré narušili jeho vzdušný priestor.

Podľa existujúcich zákonov sa rumunská armáda môže zapojiť do bojových operácií len vtedy, ak bol vyhlásený vojnový stav, stav obliehania alebo výnimočný stav. V čase mieru môže zbrane používať len na cvičisku.

Náčelník generálneho štábu Gheorghita Vlad vo februári uviedol, že na to, aby armáda mohla zostreľovať drony, bude potrebné upraviť celkovo štyri zákony. (TASR)

Vedenie ruskej armády vytvorilo útočné jednotky z odsúdených s hepatitídou B a C, tvrdí ukrajinská rozviedka.

Ruský minister obrany Andrej Belousov dekrétom z 10. októbra 2024 vylúčil hepatitítu zo zoznamu chorôb, ktoré znemožňujú vojenskú službu. Ukrajinská rozviedka tvrdí, že ruskí lídri chcú týmto poslať do „mlynčekov na mäso“ vo vojne proti Ukrajine tisíce odsúdených s hepatitídou.

Novovytvorené ruské útočné roty B-C, pomenované po hepatitíde, Rusi plánujú rozmiestniť na dočasne okupovaných územiach Luhanskej a Doneckej oblasti. (SITA)

Európski politici a aktivisti nedokážu vzdorovať polopravdám a konšpiračným teóriám šíreným z Ruska, píše Petra Procházková. (SME)

Ukrajina plánuje povolať do armády ďalších 160-tisíc ľudí, parlament predĺžil stanné právo do 7. februára budúceho roka.

Informoval o tom tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexandr Lytvynenko.

Vo svojom vystúpení v ukrajinskom parlamente doplnil, že celkovo bolo do armády povolaných 1,5 milióna občanov a plánuje sa odviesť ešte viac ako 160-tisíc ďalších. Potreby armády, pokiaľ ide o personál, by tak boli pokryté na 85 percent.

Okrem toho ukrajinský parlament schválil predĺženie stanného práva a všeobecnej mobilizácie na tri mesiace, do 7. februára 2025.

Podľa ukrajinských médií príslušné návrhy zákonov predložil Zelenskyj. Za predĺženie stanného práva hlasovalo 311 zo 404 poslancov, zatiaľ čo 304 podporilo návrh na predĺženie mobilizácie.

Ako podľa britskej stanice BBC poznamenal poslanec Najvyššej rady Jaroslav Železňak, ktorý informoval o výsledkoch hlasovania, od začiatku vojny rozpútanej Ruskom proti Ukrajine jej parlament predĺžil stanné právo 12-krát. (TASR)

Ukrajina by mala exhumovať a znovu pochovať obete volynského masakru, uviedol poľský minister zahraničia Sikorski.

Uviedol to v rozhovore pre denník Financial Times. Informovala o tom agentúra PAP.

Sikorski hovoril o tzv. volynskom masakre - masovej vražde približne 100-tisíc Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň.

Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia.

"Ľudia majú právo na kresťanský pohreb a nemá to vplyv na vojnové úsilie Ukrajiny," povedal Sikorski. Dodal, že nevidí ani dôvod, pre ktorý by sa mali blokovať exhumácie medzi krajinami, čo si navzájom pomáhajú.

FT napísal, že Sikorského výrok odráža sprísňujúci sa tón Poľska v súvislosti s historickými otázkami pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Poľsku budú konať v máji 2025.

Ukrajinský Inštitút národnej pamäte nedávno naznačil, že pátranie po poľských obetiach pochovaných v masových hroboch by sa mohlo obnoviť na budúci rok.

FT vysvetlil, že Kyjev v roku 2017 celý proces zastavil na protest proti odstráneniu ukrajinského pamätníka v Poľsku a spochybňoval rozhodnutie poľského parlamentu z roku 2016 označiť volynský masaker za genocídu.

PAP pripomenul, že ukrajinské vedenie nedávno vyjadrilo rozhorčenie v súvislosti s varovaním Varšavy, že nevyriešenie tohto historického problému môže ohroziť potenciálny vstup Ukrajiny do Európskej únie.

FT tiež uviedol, že najnovšie prieskumy verejnej mienky v Poľsku naznačujú, že dôvera poľskej verejnosti voči Ukrajine sa zhoršila: utečencov z Ukrajiny je naďalej ochotných prijať len 53 percent opýtaných, čo je najnižšia úroveň od začiatku ruskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022.

Sikorski však na margo prieskumu uviedol, že podľa jeho názoru "stále existuje solídna podpora pre pomoc Ukrajine v jej obrannej vojne proti Rusku". (TASR)

Šéfovia eurokomisie a NATO plánujú vytvoriť novú pracovnú skupinu s cieľom posilniť spoluprácu.

Von der Leyenová a Rutte to oznámili v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Bruseli, informuje agentúra Reuters.

Prvá schôdzka pracovnej skupiny by sa mala podľa vyhlásenia uskutočniť v najbližších týždňoch. Von der Leyenová sa s Ruttem stretla prvýkrát, odkedy sa začiatkom októbra ujal funkcie šéfa NATO.

"Eskalácia ruskej vojny proti Ukrajine predstavuje vážnu hrozbu pre európsku bezpečnosť a svetový mier. V tejto súvislosti je potrebné úzke a strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO. Je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým," uviedla von der Leyenová na sociálnej sieti X.

Lídri taktiež varovali, že nasadanie severokórejských vojakov v Rusku je "významnou eskaláciou vojny" na Ukrajine.

Zelenskyj ešte v pondelok večer povedal, že zhruba 3000 severokórejských vojakov a dôstojníkov sa už v Rusku nachádza a čoskoro ich tam bude 12-tisíc.

Ukrajinská vojenská rozviedka už minulý týždeň hlásila prvé severokórejské jednotky v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinské sily vpadli začiatkom augusta a odvtedy časť z nej držia. (TASR)

Ceny potravín bude v najbližšom období podľa analytika ovplyvňovať najmä konflikt na Ukrajine a nevyspytateľné počasie.

Uviedol to analytik ČSOB Marek Gábriš.

"Posledné údaje o vývoji svetového indexu cien potravín taktiež nedávajú nádej na skorú zmenu. Svetový index cien potravín organizácie FAO vzrástol v septembri najprudšie za rok a pol. Medzimesačne to na medzinárodných trhoch bolo o približne 3 %. Potiahlo ho najmä zdraženie cukru (o 10,4 %), obilnín (o 3 %), mliečnych výrobkov (o 3,8 %), rastlinných olejov (o 4,6 %). Mierne sa zvýšil aj index cien mäsa (o 0,4 %)," priblížil.

Naopak, v prospech zníženia by na domácom trhu mohol podľa neho hrať faktor rastúcej konkurencie, ako je príchod nových hráčov na maloobchodný trh. "Globálne faktory však budú veľmi pravdepodobne dominovať," podčiarkol.

"Ceny potravín boli v septembri medziročne vyššie o 3,2 %. V porovnaní s augustom sa nezmenili, ale príchod zimných mesiacov vedie obvykle k ich sezónnemu nárastu. Ceny spracovaných potravín boli v septembri medziročne vyššie o 4,6 % a nespracovaných o 1,3 %. Medziročné tempo rastu nespracovaných potravín sa v septembri už druhý mesiac za sebou zrýchľovalo. Medzimesačne síce sezónne mierne klesli, ale menej, ako to bolo v septembri pred rokom. To nedáva dobré vyhliadky do ďalších mesiacov," dodal Gábriš. (TASR)

Putin na videonahrávke zverejnenej Kremľom oznámil nové vojenské cvičenia jadrových strategických síl.

V rámci výcviku ruských síl strategického odstrašovania sa z kozmodrómu Pleseck uskutočnili štarty balistických a okrídlených striel, ktoré následne zasiahli stanovené ciele. S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru Interfax o tom informovala agentúra AFP.

Z videa, ktoré zverejnilo ministerstvo obrany, vyplýva, že ruský minister obrany Andrej Belousov informoval o priebehu výcviku i jeho výsledkoch aj Putina. Podľa Belousova sa nacvičovala reakcia na jadrový úder nepriateľa.

Putin sa ešte pred začiatkom výcviku vyjadril, že tzv. jadrová triáda zostáva garantom ruskej suverenity. Zdôraznil, že vzhľadom na rast vonkajších hrozieb je dôležité mať strategické sily "neustále pripravené na bojové použitie", napísal Interfax.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení špecifikovalo, že medzikontinentálna balistická strela Jars bola odpálená zo skúšobného kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti na severe európskej časti Ruska na testovacie miesto Kura na polostrove Kamčatka na ruskom Ďalekom východe.

Balistické rakety Sineva a Bulava boli odpálené z Barentsovho mora zo strategického ponorkového krížnika s jadrovým pohonom Novomoskovsk a z Ochotského mora z ponorky Kňaz Oleg s jadrovým pohonom.

Ministerstvo dodalo, že do výcviku boli zapojené aj lietadlá dlhého doletu Tu-95MS, ktoré odpaľovali zo vzduchu riadené strely.

Vo vyhlásení rezortu obrany sa konštatuje, že úlohy plánované počas výcviku síl strategického odstrašovania boli splnené v celom rozsahu: všetky rakety dosiahli svoje ciele a potvrdili svoje základné charakteristiky.

"Dnes vykonávame ďalšie cvičenie síl strategického odstrašovania," povedal Putin na videonahrávke zverejnenej Kremľom. "Vypracujeme opatrenia predstaviteľov na kontrolu použitia jadrových zbraní praktickými vypusteniami balistických a riadených striel," uviedol prezident.

Putin podľa správy tiež povedal, že Rusko sa nebude zúčastňovať na žiadnych pretekoch v zbrojení. Zdôraznil však, že Moskva potrebuje mať svoje nukleárne sily pripravené na použitie.

Rusko už tento rok na pokyn šéfa Kremľa usporiadalo vojenské cvičenia týkajúce sa taktických jadrových zbraní. Konali sa vo viacerých fázach v máji, júni a júli. (TASR)

Ruský súd odsúdil muža na 13 a pol roka väzenia za pokus odovzdať tajomstvá americkej Ústrednej spravodajskej službe.

Súd poslal do väzenia IT špecialistu na základe obvinenia z vlastizrady, uviedla  Federálna bezpečnostná služba.

Muž sa podľa nej pokúšal odovzdať štátne tajomstvá americkej Ústrednej spravodajskej službe. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ruské médiá informovali, že Firuz Dodabojev, narodený v roku 1977 v Tadžikistane, má okrem ruského aj americké občianstvo.

Na zverejnenom videu vidieť, že muža zadržali v blízkosti lesa v októbri 2022, keď podľa FSB chcel odovzdať utajované informácie získané nezákonným spôsobom predstaviteľovi americkej spravodajskej služby a na tento účel nadviazal kontakt so CIA.

FSB tvrdí, že Dodabojev svoju vinu priznal. Súd mu okrem trestu odňatia slobody uložil aj pokutu vo výške 300-tisíc rubľov (zhruba 2560 eur).

Ďalšie podrobnosti napríklad o tom, aké informácie údajne získal a snažil sa poskytnúť CIA, zverejnené neboli. Americká služba sa k tomu bezprostredne nevyjadrila a podľa Reuters nebolo možné kontaktovať ani samotného Dadobojeva.

Rádio Sloboda (RFE/RL) konštatuje, že počet prípadov údajnej vlastizrady v Rusku stúpa, odkedy Putin vo februári 2022 nariadil ruským silám vtrhnúť na Ukrajinu. Šéf Kremľa minulý rok podpísal zákon, ktorý sprísňuje trest za vlastizradu na doživotie. (TASR)

Ukrajina získa zariadenie na výrobu 80 megawattov elektrickej energie vďaka financiám, ktoré poskytne Nórsko.

Uviedla to tlačová služba ukrajinskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Naftogaz Group.

Firma konštatovala, že na zabezpečení tejto pomoci ukrajinskej energetike sa organizačne podieľa aj Rozvojový program Organizácie Spojených národov.

Podľa Naftogazu zariadenie pomôže zabezpečiť dodatočnú výrobu elektriny a tepla pre obyvateľov jednej z oblastí Ukrajiny.

Nórsko tento mesiac oznámilo, že v rámci svojho dlhodobého plánu podpory Ukrajiny zvýšilo financovanie ukrajinského energetického sektora pred blížiacou sa zimou na sumu tri miliardy nórskych korún. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko tvrdí, že dobylo ukrajinské mesto Selydove, nachádza sa niekoľko kilometrov od strategicky dôležitého Pokrovska.

Informovali o tom agentúry Reuters a AFP. Moskva o niečo skôr oznámila, že jej armáda obsadila ďalšie tri ukrajinské dediny.

Kyjev sa k Moskve avizovaným územným ziskom nevyjadril. Podobné vyhlásenia nemožno priamo nezávisle overiť. (ČTK)

Rumunsko chystá zákon umožňujúci zostreliť drony, ktoré nelegálne narušia jeho vzdušný priestor.

Príslušnú právnu úpravu predstavilo ministerstvo obrany v Bukurešti, hlasovať sa o nej bude v parlamente, informovala agentúra Reuters.

Na Rumunsko, ktoré má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhú 650 kilometrov, v uplynulom roku opakovane dopadli trosky ruských dronov, ktoré útočili na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru.

Návrh zákona, ktorý bol v pondelok predložený na verejnú diskusiu, stanovuje podmienky, za ktorých bude môcť Rumunsko zostreliť drony, ale aj pilotované lietadlá.

Stalo by sa tak v prípadoch, keď by predstavovali nebezpečenstvo pre rumunských obyvateľov a ich majetok. (ČTK)

Zelenskyj telefonoval so svojím juhokórejským náprotivkom, prezidenti diskutovali o spolupráci Ruska a KĽDR.

Zhodli sa, že na vojenskú spoluprácu medzi Pchjongjangom a Moskvou budú spoločne reagovať a zintenzívnia vzájomnú spoluprácu. Informujú o tom agentúry Reuters a Jonhap.

"Záver je jasný - táto vojna sa stáva medzinárodnou a presahuje hranice dvoch krajín," uviedol Zelenskyyj na sociálnej sieti X. Uviedol, že s Junom sa zhodli na potrebe zintenzívniť spoluprácu v spravodajskej oblasti. "V rámci tejto dohody si Ukrajina a Kórejská republika čoskoro vymenia delegácie," vyhlásil Zelenskyj.

Juhokórejský prezident uviedol, že nebude tolerovať "ilegálnu" vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá ohrozuje bezpečnosť Južnej Kórey. Za bezpečnostnú hrozbu označil najmä skúsenosti severokórejských vojakov na ukrajinských bojiskách a možné dodávky citlivých technológií z Ruska do Severnej Kórey.

Jun minulý týždeň vyhlásil, že Južná Kórea by mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať zbrane priamo na Ukrajinu podľa rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou.

Pentagón v pondelok uviedol, že Pchjongjang vyslal do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a neskôr budú nasadení na Ukrajinu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že časť severokórejských vojakov už nasadili v Ruskej Kurskej oblasti, ktorú čiastočne okupuje Ukrajina.

Do Ruska dorazila severokórejská ministerka zahraničných vecí, ktorá tam podľa juhokórejských tajných služieb bude rokovať o dodatočnom nasadení vojakov a kompenzácii za ich účasť v konflikte. (TASR)

V ruskej autonómnej republike Čečensko začala po dronovom útoku horieť budova vojenskej univerzity.

Na sociálnej sieti Telegram to oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

Podľa Kadyrova začala horieť strecha univerzity, ktorá je pomenovaná po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Nedošlo však k žiadnym obetiam.

Ukrajina sa k útoku neprihlásila.

Agentúra Reuters pripomína, že ruská protivzdušná obrana v noci na utorok zničila podľa ruského ministerstva obrany najmenej sedem ukrajinských dronov. Všetky však zachytili v pohraničných oblastiach a nad vodami Čierneho mora. Gudermes sa nachádza približne tisíc  kilometrov od oblastí pod kontrolou Ukrajiny.

Vysokopostavených severokórejských generálov môžu čoskoro nasadiť na frontovú líniu na Ukrajine.

Juhokórejská Národná spravodajská služba uviedla, že už mohli byť presunutí do bojových zón. 

"NIS skúma možnosť, že niektorí vysokopostavení vojenskí generáli sa mohli presunúť do frontových oblastí," uviedol jeden z juhokórejských poslancov po brífingu tajnej služby v parlamente.

NIS tvrdí, že ruská armáda učí severokórejských vojakov viac ako sto ruských vojenských výrazov pre ľahšiu komunikáciu na bojisku, keďže jazyková bariéra medzi vojakmi sa ukazuje ako problémová.

O dodatočnom nasadení vojakov a kompenzácii za ich účasť v konflikte bude podľa informácii tajných služieb pravdepodobne rokovať aj severokórejská ministerka zahraničných vecí Čche Son-hui, ktorá v utorok odletela na návštevu Ruska.

Tajná služba taktiež upozorňuje, "že vďaka nákupu moderných súčiastok a technologickej spolupráci s Ruskom je Severná Kórea pripravená vypustiť vojenský prieskumný satelit". Pokus o jeho vypustenie v máji tohto roka sa nevydaril. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA taktiež nie je možné vylúčiť ani siedmu severokórejskú jadrovú skúšku. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 360 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 692 080, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 129 tankov, 18 404 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 917 delostreleckých systémov a 1 241 raketometov.

Ukrajinský prezident vyhlásil, že čoskoro bude na ruskom území 12-tisíc severokórejských vojakov.

Asi 3000 vojakov a dôstojníkov zo Severnej Kórey sa už nachádza v Rusku, uviedol Zelenskyj. Moskva ich má podľa prezidenta využiť v boji na Ukrajine.

"Myslíme si, že čoskoro budú mať 12-tisíc" severokórejských vojakov na svojom území, dodal. (TASR)

Severokórejská ministerka zahraničia odcestovala na návštevu Ruska. Za šesť týždňov ide už o jej druhú cestu.

"Návšteva ministerky zahraničných vecí KĽDR v Ruskej federácii sa uskutočňuje v rámci strategického dialógu nadväzujúceho na dohodu o posilnení vzťahov, ktorú uzavreli lídri našich krajín počas summitu v júni 2024," uvádza vyhlásenie ruského veľvyslanectva v Severnej Kórei.

K návšteve dochádza v čase, keď NATO spolu s Južnou Kóreou, Spojenými štátmi a Ukrajinou uviedli, že severokórejské vojenské jednotky sa nachádzajú v Rusku v Kurskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc.

Ukrajina čelila ďalším ruským útokom. Z Charkova hlásia štyroch mŕtvych, v Kyjeve utrpeli zranenia dvaja ľudia.

V hlavnom meste Ukrajiny zasahovali záchranné tímy po útoku na štvrť Solomjanskij. Trosky zo zneškodneného ruského dronu tam zranili dve osoby a zapálili obytnú budovu, uviedol tamojší starosta Vitalij Kličko.

Jednu zo zranených osôb záchranári previezli do nemocnice, ozrejmil starosta.

Úrady spresnili, že ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany sa snažili odraziť útok ruského dronu, pričom jeho trosky dopadli aj na štvrť Sviatošynskij na západe Kyjeva. Odtiaľ bezprostredne škody nehlásili.

Ukrajina zažila aj vzdušný útok na obytnú štvrť mesta Charkov, pri ktorom zahynuli najmenej štyri osoby, oznámil starosta mesta Ihor Terechov na platforme Telegram.

"Dva domy sú zničené a približne 20 ďalších je poškodených," spresnil starosta a dodal, že záchranné zložky odpratávajú trosky. Podľa agentúry Reuters došlo aj k poškodeniu jedného zdravotníckeho zariadenia.