Rusko podľa Zelenského nasadí severokórejských vojakov do boja na prelome týždňa (SME Minúta)

Útok ruského dronu na výškovú obytnú budovu v Kyjeve si podľa starostu Klička vyžiadal jednu obeť a štyroch zranených.

Požiar sa už podarilo dostať pod kontrolu. "Záchranná a pátracia akcia pokračuje," napísal Vitalij Kličko s tým, že evakuovaných z domu bolo okolo 100 osôb.

Dve mŕtve ženy a ďalších desať zranených vrátane maloletého chlapca si vyžiadal aj ruský raketový útok, ktorý zasiahol bytový dom vo východoukrajinskom Dnipre, uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

  (ČTK)

Ruský samovražedný dron zasiahol poschodový obytný dom v kyjevskej štvrti Solomianskyj, oznámil starosta Vitalij Kličko.

V Kyjeve a niekoľkých ďalších oblastiach Ukrajiny zaznel letecký poplach okolo 21:00 miestneho času v dôsledku hromadného útoku ruských dronov.

Asi o 30 minút neskôr bolo v ukrajinskom hlavnom meste počuť výbuchy.

V dôsledku útoku ruského bezpilotného lietadla vypukol požiar na horných poschodiach obytného domu, uviedol Kličko.

Na miesto zásahu vyrazili záchranné zložky. Ľudí z bytovky evakuovali. "Poškodené sú 17., 18. a 19. poschodie," spresnil Kličko na aplikácii Telegram.

Bezprostredne neboli k dispozícii žiadne informácie o obetiach. Úrady však uviedli, že prebiehajú záchranné práce a informácie sa upresňujú.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko informoval, že úlomky ďalšieho dronu dopadli na voľné priestranstvo v inej časti Kyjeva. Odtiaľ nehlásili žiadne škody ani zranených. (Kyiv Independent, KyivPost, TASR)

Muž sa priznal k podpaľačským útokom na nehnuteľnosť v Londýne spojenú s Ukrajinou, ktorými chcel podporiť Rusko.

Útok vykonal v prospech ruského štátu, oznámila britská korunná prokuratúra. Informovala o tom agentúra Reuters.

Dvadsaťročný Dylan Earl z grófstva Leicestershire v strednom Anglicku sa priznal k obvineniu z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami, ku ktorému došlo v priestoroch priemyselného areálu vo východnom Londýne. Incident sa odohral v marci tohto roka a úmyslom muža bolo zničiť budovu bez ohľadu na ohrozenie života osôb, píše Reuters.

Zároveň sa priznal k príprave "činu ohrozujúceho život osoby alebo činu, ktorý predstavuje vážne riziko pre zdravie alebo bezpečnosť verejnosti v Spojenom kráľovstve", čo je v rozpore s novým zákonom o národnej bezpečnosti.

Brit však odmietol ďalšie obvinenie z napomáhania zahraničnej spravodajskej službe. Súdne dokumenty tiež uvádzajú, že Earl bol napojený na teroristickú Vagnerovu skupinu, píše britská tlačová agentúra Press Association.

Prokuratúra uviedla, že tretie obvinenie proti Earlovi nebude vznesené. Pre londýnsky súd ale zdôraznila, že trest za druhý trestný čin sa spája s doživotím.

Traja ďalší muži, Paul English (60), Nii Mensah (21) a Jakeem Rose (22), popreli obvinenie z podpaľačstva s priťažujúcimi okolnosťami. Ďalší dvaja, Ugnius Asmena (19) a Jake Reeves (22), sa v piatok k rovnakému trestnému činu nepriznali. Reeves je však obvinený aj z prijatia finančných prostriedkov od zahraničnej spravodajskej služby.

Siedmy muž Dmitrijus Paulauska na pojednávaní začiatkom októbra priznal, že vedel o teroristických činoch, ale tieto informácie nezverejnil.

Vzťahy Británie s Ruskom sú napätejšie od invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022. Odvtedy došlo k viacerým vzájomným obvineniam zo špionáže. Šéf britskej kontrarozviedky obvinil ruskú spravodajskú službu zo snahy vyvolať "chaos", a to aj prostredníctvom podpaľačstva.

Súdny proces s obvinenými by sa mal konať v júni budúceho roka. (TASR)

Poľská vláda odmietla žiadosť Ukrajiny o poskytnutie zbraní, ktoré Varšava nakúpila od Soulu.

Poľský prezident Andrzej Duda to oznámil počas návštevy Južnej Kórey, informujú agentúry Jonhap a PAP.

"Neprichádza do úvahy žiadny scenár, podľa ktorého by sme komukoľvek odovzdali zbrane, ktoré sme nedávno nakúpili za miliardy zlotých z vreciek našich daňových poplatníkov. Tieto zbrane majú slúžiť bezpečnosti a obrane Poľska," citoval poľský portál RMF24 slová Dudu.

Ten vyhlásil, že aj keby Južná Kórea súhlasila s transferom zbraní na Ukrajinu, nebudú pochádzať zo zásob Poľska.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol počas stretnutia s Dudom povedal, že Soul by mohol zvážiť poskytnutie zbraní Ukrajine v závislosti od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska zároveň obe hlavy štátov počas spoločného vyhlásenia odsúdili.

Jun tiež prisľúbil podporu úsiliu svojej krajiny podpísať do konca roka dodatočnú dohodu s Poľskom o dodávke tankov K2, ktorej odhadovaná hodnota je približne 6,5 miliardy eur.

Poľsko v roku 2022 podpísalo s Južnou Kóreou obranné dohody v hodnote 11,5 miliardy eur na nákup bojových tankov K2, samohybných húfnic K9, ľahkých útočných lietadiel FA-50 a raketometov K239 Čchun-mo s cieľom posilniť svoju vojenskú spôsobilosť vzhľadom na vojnu v susednej krajine.

Následne v decembri 2023 podpísalo Poľsko dohodu na húfnice K9 v hodnote 2,5 miliardy eur a v apríli podpísalo dohodu na systémy K239 Čchun-mo v hodnote 1,5 miliardy eur. (TASR)

Summit BRICS je pre Putina víťazstvom, no inak ide o nesúrodý blok s protichodnými záujmami, píše Washington Post. (Washington Post)

Vyslanie našich vojakov do Ruska by bolo v súlade s medzinárodným právom, tvrdí KĽDR. Ich vyslanie však nepotvrdila.

Informovali o tom agentúry Jonhap, Reuters a AFP.

"Pokiaľ došlo k tomu, o čom hovoria svetové médiá, myslím si, že to bude akt v súlade s pravidlami medzinárodného práva," a to napriek tomu, že niektoré strany sa to snažia označiť za ilegálny krok, uviedol námestník ministerky zahraničných vecí KĽDR Kim Čong-gju, ktorého agendou sú vzťahy s Ruskom.

Oficiálne nasadenie severokórejských jednotiek v Rusku však nepotvrdil s tým, že nezasahuje do záležitostí, ktoré sú v kompetencii ministerstva obrany.

Prvé oficiálne vyjadrenie Pchjongjangu k údajnému vyslaniu vojakov prichádza po tom, čo Putin odmietol tieto správy poprieť s tým, že je záležitosťou Moskvy, ako bude realizovať dohodu o partnerstve s Pchongjangom. Tú lídri oboch krajín uzavreli v júni a obsahuje aj ustanovenia o vzájomnej vojenskej spolupráci.

Reuters pripomína, že Severná Kórea a Rusko od začiatku vojny na Ukrajine nadviazali užšie vzťahy. Ukrajina a západné štáty už dlhšie Severnú Kóreu obviňujú z dodávok zbraní do Ruska, čo Pchjongjang a Moskva popreli.

Podľa ukrajinskej spravodajskej služby sa v Rusku nachádza 12-tisíc severokórejských vojakov vrátane 500 dôstojníkov a troch generálov. Ich výcvik údajne prebieha v piatich vojenských základniach.

V piatok Zelenskyj s odvolaním na spravodajské služby vyhlásil, že Rusko plánuje vyslať severokórejských vojakov na bojisko najskôr v nedeľu.

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR taktiež oznámila, že prvé severokórejské jednotky zaznamenali v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste prenikli ukrajinské sily. (TASR)

Poľsko by mohlo v nasledujúcich týždňoch podpísať dohodu o výrobe juhokórejských tankov K2, oznámil prezident Duda.

Poľský prezident Andrzej Duda je na návšteve Pusanu. V tomto juhokórejskom meste sídli továreň na výrobu tankov K2, ktoré si Poľsko objednalo, uviedla agentúra Reuters.

"Dúfam, že v nasledujúcich týždňoch bude uzavretá zásadne dôležitá dohoda, ktorá vyústi do skutočnej polonizácie tanku K2, teda umiestnenia jeho výroby v Poľsku. Vo všetkých hlavných otázkach sme sa zhodli. Poslednou dobou pokračujeme v diskusii o miestach, kam by sme túto výrobu umiestnili, "povedal Duda.

Poľsko zvyšuje vojenské výdavky v reakcii na ruskú inváziu susednej Ukrajiny vo februári 2022. Južná Kórea sa pre neho stala kľúčovým dodávateľom zbraní: spoločnosť Hyundai Rotom v roku 2022 uzavrela s Poľskom dohodu o dodávke 1000 tankov K2, zatiaľ ale podpísala zmluvu v hodnote 4,5 bilióna juhokórejských wonov na vývoz 180 týchto tankov. (ČTK)

Partizánske hnutie Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš tvrdí, že sa mu darí infiltrovať agentov do radov ruskej armády. 

V správe na telegrame ukrajinskí partizáni uviedli, že sa prihlásili ako dobrovoľníci. Referuje o tom web Kyiv Post.

Rusko prvýkrát od začiatku vojny začalo otvorene povolávať Ukrajincov z okupovaných území na vojenskú službu.

„Agenti z nášho hnutia to využili a prišli do vojenskej služby ako dobrovoľníci. To nám umožní vykonávať operácie v rámci vojenských jednotiek a zhromažďovať relevantnejšie informácie,“ uviedli partizáni.

Obyvatelia Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti sú podľa hnutia Ateš nútení slúžiť v ruskej armáde, čo skupina považuje za medzinárodný vojnový zločin. Rusi údajne ľuďom z okupovaných oblastí sľubujú, že nebudú poslaní do oblasti „špeciálnej vojenskej operácie“, ale nikto týmto sľubom neverí.

Začiatkom októbra ukrajinské Centrum národného odporu informovalo, že na dočasne okupovaných územiach sa začala branná povinnosť. Návrh kampane má trvať do 31. decembra s cieľom zmobilizovať najmenej 150-tisíc vojakov.

Toto číslo zahŕňa významnú časť obyvateľov z anektovaných oblastí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a z Krymu. (SITA)

Ruská centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na rekordných 21 percent. Inflácia vzrástla viac, než sa očakávalo. (TASR)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili šesť civilistov, ďalších 16 podľa regionálnych úradov utrpelo zranenia.

V Doneckej oblasti ruské útoky zabili päť ľudí a jedného človeka zranili, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

V Chersonskej oblasti o život prišla jedna civilistka. Podľa šéfa oblasti Oleha Synehubova ruské sily na mesto Kupiansk zhodili termobarickú bombu ODAB-1500.

V Chersonskej oblasti ruské jednotky útočili na 26 obcí vrátane oblastného centra Cherson, informoval gubernátor Oleksandr Prokudin.

Zelenskyj odmietol prijať generálneho tajomníka OSN Guterresa v Kyjeve, pretože navštívil Rusko a stretol sa s Putinom.

Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Guterres si vo štvrtok v ruskej Kazani na summite rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS s Putinom potriasol rukou a vyzval ho k mieru na Ukrajine, proti ktorej Rusko už tretím rokom vedie vojnu. (ČTK)

Holandské spravodajské služby potvrdili, že Rusko nasadilo do vojny na Ukrajine najmenej 1 500 vojakov zo Severnej Kórey.

Oznámil to holandský minister obrany Ruben Brekelmans. 

"Očakávame, že jednotky pozostávajúce predovšetkým zo špeciálnych jednotiek severokórejskej armády budú nasadené najmä v Kursku," uviedol Brekelmans.

Prvé nasadenie severokórejských jednotiek má otestovať reakciu medzinárodného spoločenstva, dodal holandský minister.

Rusko nasadí severokórejských vojakov do boja na prelome týždňa, tvrdí Zelenskyj. Spojencov vyzval k reakcii.

Ukrajinská vojenská rozviedka HUR predtým uviedla, že prvé severokórejské jednotky, ktoré prešli výcvikom v Rusku, sa dostali do Kurskej oblasti na západe krajiny, kam na začiatku augusta vpadli ukrajinské sily.

Podľa HUR je v Rusku okolo 12-tisíc severokórejských vojakov, vrátane 500 dôstojníkov a troch generálov.

"Podľa spravodajských informácií už 27. až 28. októbra nasadí Rusko na bojisku prvé severokórejské jednotky," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti po porade s hlavným veliteľom ukrajinských síl, generálom Oleksandrem Syrskym.

Ukrajinský prezident označil nasadenie vojsk z KĽDR za "krok Ruska, ktorý zjavne eskaluje situáciu", a zdôraznil, že na rozdiel od všetkých dezinformácií vypúšťaných Ruskom na nedávnom summite rozvíjajúcich sa krajín BRICS v Kazani môže svet "jasne vidieť, čo Rusko naozaj chce, a to je pokračovanie vojny" .

Preto je podľa Zelenského nevyhnutná "zásadná a rázna reakcia svetových lídrov". Na mieste je hmatateľný tlak a aj potrestanie Moskvy a Pchjongjangu, myslí si ukrajinský prezident.

Ukrajinská generálna prokuratúra zároveň oznámila, že začala vyšetrovať podporu KĽDR Rusku vo vojne ako možný zločin agresie. 

Severokórejskí predstavitelia by podľa vyjadrenia generálnej prokuratúry mohli byť obvinení z vyzbrojovania a zásobovania pozemných síl zapojených do bojov na Ukrajine.

"V rámci konania o trestnom čine agresie dokumentujeme a zhromažďujeme dôkazy o všetkých možných aspektoch takejto účasti," uviedla prokuratúra.

Medzi aspekty tejto údajnej trestnej činnosti patria dodávky zbraní do Ruska, organizovanie výcviku pre ruský vojenský personál a priama účasť severokórejských síl na bojových akciách, dodala prokuratúra. (ČTK, TASR)

Rusko je aj napriek vyčerpaniu nebezpečné a rýchlo nahrádza svoje straty vo vojne na Ukrajine, varuje generál NATO.

Vrchný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe Christopher Cavoli v rozhovore pre atlanticcouncil.tv povedal, že Putinova armáda ešte neodprezentovala všetky svoje sily.

Vývoj vojny vraj môžu výrazne ovplyvniť zbrane a systémy, ktoré zatiaľ v bojoch neboli použité.

Straty ruskej armády v pozemných silách sú síce vysoké, podľa generála je však dôležité vziať do úvahy čísla v kontexte všetkej vojenskej štruktúry.

„Rusko naďalej disponuje silami, ktorých sa vojna na Ukrajine zatiaľ ani nedotkla,“ povedal Cavoli a dodal, že medzi ne patria diaľkové letectvo, strategické raketové sily, ale aj rôzne podmorské prostriedky.

Cavoli podotkol, že Rusko má plán na obnovu svojich pozemných síl a ich rozmiestnenie opäť na hraniciach NATO. „Je to plán, ktorý zverejnili, o ktorom hovorili, a je to niečo, čo musíme brať veľmi vážne,“ poznamenal.

Cavoli v inom vyhlásení ešte v lete povedal, že „výsledok na Ukrajine je životne dôležitý pre budúcu európsku a globálnu bezpečnosť“ a dodal, že svet by si „nemal robiť ilúzie“ o konci vojny na Ukrajine. (SITA)

Zapojenie Severnej Kórey do vojny na Ukrajine by bola podľa bieloruského vodcu Lukašenka eskalácia konfliktu.

Za „nezmysel" označil Lukašenko správy o to, že Severná Kórea poslala do Ruska vojakov, aby po boku Moskvy bojovali proti Ukrajine.

Vyjadril sa tak v rozhovore s ruskou službou BBC počas summitu ekonomík združenia BRICS. „Putin by sa nikdy nepokúsil presvedčiť inú krajinu, aby zapojila svoju armádu do ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine," povedal Lukašenko.

„Bol by to krok k eskalácii konfliktu, keby ozbrojené sily ktorejkoľvek krajiny, dokonca aj Bieloruska, boli na kontaktnej línii,“ povedal Alexander Lukašenko v súvislosti s možnosťou, že by sa správy o severokórejských vojakov potvrdili.

„Dokonca aj keby sme sa my zapojili do vojny, bola by to cesta k eskalácii. Prečo? Pretože vy, Anglosasovia, by ste okamžite povedali, že na jednej strane sa do toho zapojila iná krajina, takže jednotky NATO by boli nasadené na Ukrajinu," uviedol bieloruský vodca.

Na otázku, či ho Putin niekedy požiadal o poskytnutie bieloruskej armády pre vojnu Kremľa na Ukrajine, Lukašenko odpovedal: „Nikdy. Ani on, ani (bývalý minister obrany) Sergej Šojgu, ani súčasný minister obrany Andrej Belousov túto otázku nikdy nenastolili.“ (SITA, BBC)

Slovensko darovalo Ukrajine od vypuknutia vojny majetok vojenskej povahy v hodnote takmer 700 miliónov eur.

Zároveň z Európskeho mierového nástroja, ktorý členským štátom Európskej únie čiastočne kompenzuje náklady na vynaloženú pomoc, doposiaľ dostalo zdroje vo výške 82 miliónov eur.

Vyplynulo to z prierezovej kontroly Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine, ktorá však musela byť realizovaná v režime utajenia. Najvyšší kontrolný úrad SR preto môže zverejniť len skrátenú a verejne publikovateľnú správu.

„Slovensko ako priateľský susedný štát a aj samotní občania sa snažili od prvých dní vojny pomáhať Ukrajincom. Pri porovnaní finančného objemu darovanej vojenskej techniky k hrubému domácemu produktu patrí naša krajina do prvej desiatky aktívne pomáhajúcich európskych štátov,“ priblížil závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Slovensko darovalo Ukrajine systém protilietadlovej a protiraketovej obrany S-300 na základe uznesenia vlády z apríla roku 2022. Jeho zostatková hodnota bola bezmála 69 miliónov eur. V dokumente predloženom na rokovanie vlády rezort obrany všeobecne konštatoval, že slovenský vzdušný priestor bude po darovaní ruského zariadenia zabezpečený novým systémom dodaným zo zahraničia.

Národní kontrolóri napriek viacerým vyžiadaniam nezískali od ministerstva obrany počas auditu žiadnu vecnú dokumentáciu, ktorá by uvedené tvrdenie o rýchlej náhrade za systém S-300 preukázala. Po tom, čo v apríli tohto roka boli z nášho územia stiahnuté dočasné talianske zariadenia, Slovensko v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastným protivzdušným systémom. Nový izraelský systém Barak by mal slovenské nebo chrániť od roku 2026.

Slovensko tiež Ukrajine darovalo bojové stíhacie lietadlá MiG-29 a odpaľovacie protilietadlové zariadenia KUB v účtovnej hodnote približne pol miliardy eur. Rozhodnutie o darovaní tejto prebytočnej vojenskej techniky schválila vláda v marci 2023, pričom rozhodnutie prijímal kabinet, ktorý bol v demisii.

Kontrolóri v tejto súvislosti identifikovali riziko, ktoré sa viaže na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky druhému štátu. Tento kompetenčný spor by mal podľa NKÚ riešiť Ústavný súd SR.

Proces darovania hnuteľného majetku vojenskej povahy sprevádzali podľa NKÚ procesné a administratívne nedostatky. Vláda v rokoch 2022 a 2023 prijala 13 uznesení, podľa ktorých mal byť darovaný majetok v hodnote 666 miliónov eur. V skutočnosti bola hodnota pomoci podľa predložených a audítormi skontrolovaných dokumentov vyššia o viac ako 30 miliónov eur. Kabinet v prípade väčšiny uznesení schvaľoval iba finančnú výšku darovaného majetku a nie konkrétny zoznam techniky či materiálu, ktorý má byť postúpený na Ukrajinu.

Andrassy dodal, že rezort obrany nakupoval muníciu niekoľko rokov starú a nepoužiteľnú v podmienkach ozbrojených síl. V tomto prípade zamestnanci ministerstva konali podľa NKÚ v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a mohli porušiť ich povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Na uvedený nákup boli udelené výnimky, nebola ale posúdená kvalita, čo mohlo výrazne ohroziť bezpečnosť ľudí, ktorí s ním manipulovali a používali ho. Tieto zistenia úrad odstúpi orgánom činným v trestnom konaní.

V marci roku 2021 Rada EÚ rozhodla o zriadení mimorozpočtového Európskeho mierového nástroja. Slovensko na základe platných pravidiel požiadalo o preplatenie ceny darovaného majetku vo výške 327 miliónov eur, čo je približne polovica účtovnej sumy darovanej techniky a vojenského materiálu. Doposiaľ získalo z európskeho refundačného nástroja bezmála 82 miliónov, konečná suma je však stále otvorená. (SITA)

Predstavitelia a diplomati Európskej únie sa v očakávaní návratu Trumpa pripravujú posilniť sankcie voči Rusku.

Súvisí to s predpokladom, že návrat Donalda Trumpa na post amerického prezidenta by mohol oslabiť snahy Západu o izoláciu Moskvy. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovala agentúra Reuters.

Rokovania sa sústreďujú okolo niekoľkých iniciatív s cieľom zabezpečiť, aby sankcie EÚ zostali v platnosti dlhodobejšie a aby sa posilnilo ich presadzovanie aj v prípade, že Washington zmení svoj postoj.

Medzi možné kroky podľa citovaných zdrojov patria doložky na identifikáciu a zastavenie podozrivých zásielok tovaru smerujúcich do Ruska, ako aj širšie obmedzenia prepravy ropy.

Niekoľko členských štátov EÚ tiež pracuje na myšlienke "všeobecnej" doložky, ktorá by sa vzťahovala buď na tovar určený na bojisko alebo na širšie spektrum zakázaných vývozov, uviedli traja diplomati EÚ. Táto klauzula by umožnila colným úradom zdržať náklad, ak by sa miesto určenia zdalo byť nelogické - napríklad prechod cez Rusko do krajín strednej Ázie.

Diskutuje sa aj o zmene podmienky, že zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky musia členské štáty EÚ obnovovať každého pol roka. Podľa Reuters ide o najväčšiu jednotlivú sankciu Západu voči Rusku.

Prípravy na posilnenie sankcií prebiehajú v očakávaní zmeny postoja Spojených štátov v prípade znovuzvolenia Trumpa, ktorý sa 5. novembra v prezidentských voľbách stretne s viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou.

Reuters vysvetľuje, že po akomkoľvek zmiernení zo strany Washingtonu by sa totiž Európa ocitla v náročnej pozícii, pretože pravidlá presadzujú predovšetkým Spojené štáty, ktoré majú rozsiahle právomoci trestať porušovanie sankcií na celom svete. Brusel sa teraz snaží nájsť vlastné prostriedky na posilnenie presadzovania svojich obmedzení a aj ich sprísnenie voči Rusku.

Trump počas svojej predvolebnej kampane naznačil, že ak sa stane prezidentom USA, prinajmenšom zastaví alebo výrazne spomalí vojenskú pomoc Ukrajine brániacej sa ruskej agresii. Odmietol povedať, či si želá víťazstvo Ukrajiny, no obviňuje Zelenského, že pomohol konflikt rozpútať.

Americký exprezident svoju administratívu z rokov 2017-2021 často vyzdvihuje za uvalenie sankcií na plynovod Nord Stream 2, ktorý vedie z Ruska do Nemecka. Hoci zatiaľ neobjasnil svoju pozíciu v otázke budúcich sankcií, vyhlasuje, že s Moskvou chce urýchlene uzavrieť mierovú dohodu. Doposiaľ však nepovedal, ako to chce dosiahnuť. (TASR)

Protivzdušná obrana Kyjeva zneškodnila až 15 ruských dronov, ktoré na hlavné mesto leteli v dvoch vlnách.

"Celkovo nočné nálety trvali asi štyri hodiny. Počas tejto doby bolo zistených a rôznymi spôsobmi (protivzdušnou obranou, prostriedkami rádioelektronického boja a pod.) zneškodnených až 15 nepriateľských dronov. Presný počet a typ dronov zverejní ukrajinské letectvo," uviedla kyjevská vojenská správa.

Dodala, že trosky jedného z dronov zapálili stromy a trávu v jednej z kyjevských štvrtí, žiadni ranení nie sú hlásení. Požiar medzitým hasiči uhasili, poznamenal server RBK-Ukrajina.

Letecký poplach bol postupne odvolaný aj v ďalších ukrajinských regiónoch, paľba protivzdušnej obrany a výbuchy boli hlásené naposledy z Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny.

Ruská protivzdušná obrana zasa zachytila a zničila tri ukrajinské drony nad Azovským morom, tri nad Belgorodskou a jeden nad Brjanskou oblasťou. Balón zničila nad Rostovskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

Soul vyjadril vážne znepokojenie nad ratifikáciou obrannej zmluvy medzi Ruskom a Severnou Kóreou ruskými poslancami.

Znovu vyzvala Moskvu, aby zastavila "nezákonnú spoluprácu" s Pchjongjangom. 

Juhokórejská vláda taktiež apeluje na okamžité stiahnutie severokórejských vojakov. Tvrdí, že bude spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby "dôrazne" reagovala na vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, a prijme primerané opatrenia, keď ich vojenská spolupráca pokročí.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v súvislosti s nasadením vojakov KĽDR v Rusku hovorí o "provokácii, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť aj mimo Kórejského polostrova a Európy".

Južná Kórea by podľa neho tiež mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať priamo zbrane Ukrajine, čo bude závisieť od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a KĽDR. (TASR)

Ruská armáda prišla o ďalších viac ako 1 600 vojakov, tvrdí generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 685 910 vojakov, Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi sedem tankov, 33 bojových obrnených vozidiel, 34 delostreleckých systémov a 79 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 097 tankov, 18 287 bojových obrnených vozidiel, 27 365 vozidiel a autocisterien, 19 753 delostreleckých systémov, 1 238 odpaľovacích raketových systémov, 982 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 670 dronov, 2 625 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 535 kusov špeciálnej techniky.

Nemecký kancelár Scholz odmietol myšlienku pozvania Ukrajiny do NATO, čo je prvý bod plánu víťazstva.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Scholz to povedal v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF.

Scholz zopakoval, že Aliancia už prijala svoje rozhodnutie o perspektívach členstva Ukrajiny na samitoch vo Vilniuse a Washingtone a podľa jeho názoru „v súčasnosti nie sú potrebné žiadne nové rozhodnutia nad rámec tohto“.

„Krajina vo vojne sa nemôže stať členom NATO. Každý to vie a v tomto bode nie sú žiadne nezhody. V NATO sa pozvánky zvyčajne rýchlo spájajú s členstvom,“ dodal Scholz.

Ďalej doplnil, rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu si vyžaduje rozhodné kroky, ktoré na jednej strane zaručia podporu Kyjevu a na druhej strane zabezpečia, že to neprerastie do vojny medzi Moskvou a NATO.

„Tu mám o svojom postoji úplne jasno a nebudem ho meniť,“ zdôraznil Scholz. (SITA)

Európska únia musí urýchliť vojenskú aj finančnú pomoc Ukrajine, vyhlásil predseda Európskej rady.

Charles Michel to povedal v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom, ktorý združuje tlačové agentúry z celej Európy.

Keď bude Ukrajina silnejšia, znamená to podľa Michela, že bude silnejšia aj Európa. Zapojenie KĽDR do konfliktu v oblasti považuje za ďalšiu eskaláciu zo strany Ruska, ktorá znamená jediné - Európa musí robiť viac a rýchlejšie.

Šéf únijných summitov po piatich rokoch končí a 1. decembra ho vo funkcii nahradí bývalý portugalský premiér António Costa. Ako Michel opísal, nikdy nezabudne na noc zo stredy na štvrtok 24. februára 2022, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. "Prezident Zelenskyj mi telefonoval len pár minút po útoku. Vedeli sme od spravodajských služieb, že sa niečo chystá, ale mysleli sme si, že pôjde len o útok na Donbas či časť Ukrajiny," uviedol Michel.

Situácia bola vtedy vážna a bez toho, aby tušil, čo bude nasledovať, zvolal ešte pár hodín pred inváziou na štvrtok do Bruselu únijných prezidentov a premiérov. Tí sa tak na rokovaní stretli v prvý deň "plnohodnotnej invázie".

"Bolo to absolútne hrozné, videli sme Zelenského na obrazovke, boli sme v šoku. Všetci sme si vtedy uvedomovali, že práve ukrajinský prezident je jedným z tých, ktorých chce Rusko zlikvidovať, aby dosiahlo svoj cieľ," opísal predseda Európskej rady.

Niekoľko nasledujúcich dní strávil podľa svojich slov na telefóne práve s ukrajinským prezidentom a predstaviteľmi všetkých členských štátov EÚ. "Zelenskyj ma požiadal, aby sme Ukrajine dodali zbrane, celý víkend som osobne volal všetkým únijným lídrom, jednému po druhom, a žiadal ich, aby tak urobili," uviedol Michel. "Niektorí o tom mali pochybnosti, ja som ale vedel, že neexistuje plán B, len plán A a to je pomôcť Ukrajine. Ukázať, že nielen o veciach diskutujeme, ale že tiež konáme," dodal predseda únijných summitov.

Jeden z lídrov, meno neprezradil, hral podľa neho veľmi zásadnú úlohu. Vážnosť situácie si totiž uvedomil veľmi rýchlo a poslal zbrane na Ukrajinu cez Poľsko už v sobotu večer, uviedol Michel, ktorý odvtedy navštívil Ukrajinu už niekoľkokrát, aby jej vyjadril svoju podporu "tak dlho, ako to bude potrebné".

Aké by mali byť podľa neho teraz ďalšie kroky? Po prvé je potrebné urobiť Ukrajinu takou silnou, ako je to len možné. Práve to obsahuje takzvaný plán víťazstva, ktorý minulý týždeň predstavil únijným lídrom ukrajinský prezident.

"Je to výzva Volodymyra Zelenského smerom k nám, aby sme dali Ukrajine čo potrebuje a urobili ju tak silnejšiu," povedal Michel. Na Ukrajine teraz prebiehajú boje, ktoré si už vyžiadali množstvo nevinných obetí, zároveň sa ale odohrávajú aj politické bitky, v ktorých je podľa Michela potrebné, aby EÚ rovnako bojovala a stála za Ukrajinou.

"Musíme bojovať za naše hodnoty, za naše princípy, za dodržiavanie medzinárodného práva. Nesmieme dovoliť ruskému naratívu, aby sa šíril," zdôraznil predseda Európskej rady. (ČTK)

Šéf OSN Putinovi na stretnutí povedal, že ruský vpád na Ukrajinu predstavuje porušenie medzinárodného práva.

Generálny tajomník António Guterres "zopakoval svoj postoj, že ruská invázia na Ukrajinu je porušením Charty OSN a medzinárodného práva", uvádza sa vo vyhlásení úradu hovorcu šéfa OSN. (ČTK)

Generálny tajomník OSN António Guterres sa v ruskej Kazani stretol s prezidentom Putinom a potriasli si rukami.

Šéf OSN predtým na záver summitu rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v Kazani vyzval Putina k mieru na Ukrajine. Následne sa s ruským prezidentom zišiel na bilaterálnej schôdzke.

Za účasť na vrcholnom rokovaní, kde sa s Putinom stretol prvýkrát od apríla 2022, kritizovala Guterresa nielen Ukrajina, ale tiež napríklad vdova po ruskom opozičnom lídrovi Alexejovi Navaľnom Julija Navaľná.

"Vo všeobecnosti platí, že potrebujeme mier. Potrebujeme mier na Ukrajine," citovala televízia SkyNews Guterresovo vyhlásenie, ktoré bolo adresované Putinovi pred ostatnými zástupcami rozvíjajúcich sa krajín združených v zoskupení BRICS. K mierovým plánom predtým vyzval napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching, ktorý patrí k Putinovým spojencom.

Podľa Guterresa by Putin mal súhlasiť s mierovou dohodou v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia OSN.

Guterres pricestoval do Kazane v stredu a na štvrtok médiá avizovali jeho stretnutie s Putinom. S ruským prezidentom si generálny tajomník OSN potriasol rukou a potom k šéfovi Kremľa a ďalším účastníkom summitu prehovoril.

Neskôr večer po skončení summitu sa Putin s Guterresom stretli na bilaterálnej schôdzke. Kremeľ na sociálnej sieti Telegram k bilaterálnemu rokovaniu bez ďalších podrobností zverejnil video, na ktorom si šéf OSN s ruským prezidentom potriasajú rukami a pózujú fotografom.

Kyjev sa proti Guterresovej ceste do Ruska ostro ohradil. "Generálny tajomník OSN odmietol ukrajinské pozvanie na prvý globálny mierový summit vo Švajčiarsku. Prijal naopak pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina," citoval The Guardian postoj Ukrajiny.

Pochopenie pre Guterresa nenašla ani Navaľná. "Je tretí rok vojny a generálny tajomník OSN si podáva ruku s vrahom," uviedla na X vdova po predákovi ruskej opozície. (ČTK)