Nechápeme, čo tu robíme, tvrdia izraelskí vojaci. Doľahla na nich frustrácia

Načítavam... Nechápeme, čo tu robíme, tvrdia izraelskí vojaci. Doľahla na nich frustrácia

Článok je nahovorený syntetickým hlasom.

CHÁN JÚNIS, BRATISLAVA. Každý, kto nie je mŕtvy alebo fyzicky zranený, je psychicky poškodený.

Počas roka si izraelské ťaženie vyžiadalo neustále zapojenie ľudských zdrojov, avšak rastúci počet vojakov uvádza, že už v bojoch odmieta pokračovať. Zostalo iba málo tých, ktorí sa vrátili na bojiská v Pásme Gazy, Libanone či na Západnom brehu Jordánu, a ani tí, ktorí sa vrátili, nie sú úplne zdraví.

Informácie vyplývajú zo správy magazínu Ha-Makom, v ktorej sa o situácii v izraelskej armáde rozhovorilo cez 20 rodičov a vojakov z rôznych práporov. Všetci magazínu poskytli rozhovor pod podmienkou anonymity, pretože sa obávajú reakcie izraelskej armády.

„Ubíjajú ich podmienky a boje bez konca. Nikdy nevedia, kedy sa dostanú von, a takto to trvá už rok,“ povedala pre Ha-Makom Eidit, matka izraelského vojaka.

Správa odhalila hromadiacu sa nespokojnosť v radoch, kde čoraz viac jednotiek svedčí o tom, že ich erózia izraelskej armády nútiť vyhýbať sa službe.

Napríklad vojaci z brigády Nahal zvyknú stráviť v Pásme Gazy približne päť týždňov, kým sa vrátia domov, aby si na chvíľku oddýchli. Od začiatku bojov sa otočili už 11-krát, ale podľa správy sa počas 11. nasadenia na mieste objavilo iba šesť bojovníkov z 30-člennej čaty. Zvyšok si vymyslel výhovorky, uvádza Ha-Makom. Týka sa to však aj iných jednotiek, napríklad Givati.

„Ja to nazývam aktom vzbury,“ povedala Inbal, matka izraelského vojaka. „Stále sa vracajú do tých istých budov, ktoré už v minulosti dobyli, len aby ich museli dobyť opäť. Chápu, že je to zbytočné a nezmyselné.“

V článku sa dočítate:

Prečo už izraelská armáda často nevykonáva misie.
Čo cítia izraelskí vojaci.
Ako sa izraelská armáda vyhráža bojovníkom.

Nulová motivácia

Rodičia vojakov tvrdia, že rozklad morálky nastal ešte v apríli pri presune jednotiek v Pásme Gazy naspäť na miesta, v ktorých počas predošlých mesiacov bojovali. Údajne práve vtedy došlo k podkopaniu pocitu uspokojenia z odvety za 7. október 2023, keď militanti palestínskej organizácie Hamas v Izraeli zabili 1137 ľudí a zajali 251 rukojemníkov.

„V určitom bode sme už boli všetci unavení a nevideli sme dôvod na to, aby sme sa vracali na miesta, kde sme už bojovali. Neposkytli nám úplný obraz. V istom okamihu som prestal veriť v systém,“ povedal Ha-Makom izraelský vojak Uri.

Ofer, otec izraelského vojaka, vysvetlil, že všetci sú už deprimovaní a vyčerpaní. „Na začiatku bol môj syn veľmi odhodlaný. Povedal mi: ‚Našou úlohou je oslobodiť rukojemníkov. Našou úlohou je pomstiť sa.‘ A išiel tam s radosťou. Časom však jeho motivácia vyprchala. Dnes je nulová.“

Mnohých zároveň trápi aj strach z verejného opovrhovania, ktoré prichádza s odchodom z izraelskej armády.

„Väčšina z nich nedokáže odmietnuť návrat do Pásma Gazy. Je pre nich veľmi ťažké ísť proti prúdu, sú motivovaní spoločenským tlakom. Syn mi povedal: ‚Sme ako kačice. Nechápeme, čo tu robíme.‘ Rukojemníci sa nevracajú. Vojaci zomierajú. Je to nekonečné,“ uviedla Yael, matka izraelského vojaka.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok USA zábery mŕtveho Husajna či bin Ládina neukazovali. Izrael má pri Sinwárovi iný prístup Čítajte

Opísala, že za mesiac mali tri vážne incidenty spojené s fyzickými zraneniami a úmrtiami v oblasti Chán Júnis, ktoré ich aj psychicky poškodili.

Misie sa okrem iného pre nedostatok ľudských zdrojov buď vykonávajú obmedzene, alebo sa nevykonávajú vôbec, upozorňuje Middle East Eye.

„Veliteľ trval na tom, aby išli do Pásma Gazy, ale nakoniec tam nemohli vyraziť na žiadnu misiu, pretože ich bolo málo. Jednoducho tam čakali, kým uplynie čas. Bolo to celé zbytočné,“ dodala Inbal.

„Syn mi povedal: ‚Neviem, s akou armádou počítajú pri vstupe do Libanonu, ale ja sa k práporu nevrátim.‘ Všetko sa odvádza iba sčasti. Aj keď im povedia, že ich prídu vymeniť, tak je to v skutočnosti 50 na 50,“ zhrnula pre Ha-Makom Rona, matka izraelského vojaka.

„Mnohí z nás sa veľmi boja toho, že budú znovu odvedení do vojny v Libanone,“ povedal pre CNN pod podmienkou zachovania anonymity zdravotník, ktorý slúžil štyri mesiace v Pásme Gazy. „Mnohí z nás momentálne ani nedôverujú vláde.“ CNN tiež uvádza, že izraelskí vojaci, ktorí sa vracajúci z vojny, zápasia so samovražednými myšlienkami.

Spolupatričnosť sa vyparila

V niektorých jednotkách sa však rozhodli riešiť odchod bojovníkov tvrdo: okrem ostrakizácie a ponižovania sa im vyhrážajú tiež odobratím titulu bojovníka, ktorý sa stal súčasťou ich identity a často aj zdrojom hrdosti. Mnohým hrozí tiež zamietnutie finančnej podpory od štátu za mesiace v službe. A niektorým sa dokonca údajne vyhrážali pokutami za zničenú alebo stratenú techniku.

Izraelská armáda zároveň ponecháva pre nedostatok ľudských zdrojov v bojoch aj tých, ktorí sú psychicky poškodení.

„Syn minulý mesiac navštívil svojho lekára, ktorému povedal: ‚Mám pocit, že moja ostražitosť klesla takým spôsobom, že ohrozujem nielen seba, ale aj ľudí okolo mňa. Už nie som taký bystrý ako predtým.‘ Dôstojník však nechápal, prečo vyšetrenie podstúpil,“ povedal Ofer. „Ponižujúco ho informoval, že iba veliteľ môže rozhodnúť o jeho prepustení. Nezáležalo na tom, čím si prešiel, ani na tom, čo dokázal.“

Ha-Makom pripomína, že izraelská armáda sa pýši tým, že bojovníkom poskytuje zdravotnú pomoc. Svedectvá vojakov však svedčia o opaku, keďže podľa niektorých z nich ich varovali, aby sa neobracali na lekárov so žiadosťami o liečbu.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Odborníčka: Ľudia s Hizballáhom nemusia súhlasiť, spája ich však strach z Izraela Čítajte

Na vojakoch sa podľa Ha-Makom zároveň podpísali aj náročné podmienky spojené so službou: už rok sa vyprázdňujú do plastových vreciek, počúvajú neustále dunenie letectva a vo vzduchu cítia rozklad. Mnohých trápi, že na nich izraelskej armáde nezáleží a pokladá ich za nástroj v ceste k „totálnemu víťazstvu“ Izraela, ktoré hlása izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Úbytok bojovníkov je údajne extrémny a viedol k tomu, že sa mnohí nedávno tesne pred vstupom do Libanonu zjednotili, aby bojovali za svoje práva. Vyjadrujú hnev, najmä preto, lebo trpia nedostatkom oddychu.

„Bojovali do poslednej kvapky svojich síl,“ vysvetlila Idit, matka izraelského vojaka, s tým, že spolupatričnosť, ktorá ich napĺňala, sa jednoducho po dlhých mesiacoch vyparila.

Izraelská armáda pre CNN uviedla, že poskytuje starostlivosť tisíckam vojakov, ktorí trpia ochoreniami spôsobenými traumou počas vojny.