Ukrajina Rusko Online: Je nevyhnutné, aby NATO poskytovalo Ukrajine vojenskú pomoc, vyhlásil Rutte

Biden s vrcholovými predstaviteľmi Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie prisľúbil pokračovanie pomoci pre Ukrajinu.

Štyria západní lídri po stretnutí v Berlíne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom zopakovali svoje "odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny a jej snahe o spravodlivý a trvalý mier".

Biden spolu s nemeckým kancelárom Scholzom, francúzskym prezidentom Macronom a britským premiérom Starmerom "prerokovali plán, ako poskytnúť Ukrajine dodatočnú bezpečnostnú, ekonomickú a humanitárnu pomoc".

Prezident Biden, ktorému čoskoro vyprší mandát, sa stretol so zahraničnými lídrami na svojej rozlúčkovej návšteve Nemecka len niekoľko týždňov pred americkými prezidentskými voľbami.

"Čaká nás veľmi náročná zima. Nesmieme poľaviť a vzdať sa," vyhlásil Biden.

"Podporujeme Ukrajine tak intenzívne ako sa len dá," povedal Scholz. "Avšak robíme to tak, aby sa NATO nestalo účastníkom vojny a táto vojna tým neprerástla do ešte väčšej katastrofy." (TASR)

Členské krajiny NATO budú musieť rokovať o podmienkach, ktoré stanovia Ukrajine na to, aby ju mohli pozvať do Aliancie.

Uviedol to v piatok holandský minister obrany Ruben Brekelmans v reakcii na tzv. víťazný plán ukrajinského prezidenta.

Zelenskyj tento týždeň prvýkrát verejne predstavil svoj dlho ohlasovaný "plán víťazstva", a to najprv v stredu v ukrajinskom parlamente a následne vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky na vstup do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie "komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov" na Ukrajine.

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi má dať jasne najavo, že jeho invázia na Ukrajinu sa skončí geopolitickou porážkou.

Lídri Aliancie sa dosiaľ vyhýbali priamej reakcii na Zelenského apel na bezodkladné pozvanie Ukrajiny do NATO. Aliancia vyhlásila, že Ukrajina sa jedného dňa členom stane.

Zároveň však podotkla, že Kyjev nemôže do nej vstúpiť, kým je vo vojne, keďže takýto krok by mohol viesť k priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Holandský minister obrany Brekelmans teraz uviedol, že v Aliancii existujú na túto otázku "veľmi rozdielne názory".

Na dosiahnutie konsenzu by sa podľa neho členské krajiny museli najskôr dohodnúť na jasných kritériách, ktoré by Ukrajina musela splniť, aby dostala pozvánku, ako aj na ďalších podmienkach potrebných na to, aby sa neskôr stala členom.

Brekelmans novinárom po dvojdňovom zasadnutí ministrov obrany NATO v Bruseli povedal, že 32 krajín Aliancie zrejme nebude súhlasiť s "udelením pozvánky" na vstup Ukrajine, ak sa im nepodarí vopred dohodnúť na takýchto kritériách. Na otázku, aké podmienky zrejme bude musieť Ukrajina splniť, uviedol ako príklad pokrok v boji s korupciou. (TASR)

Putin obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu.

Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie, sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO.

Ruský prezident tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby hostiteľom mierových rokovaní bola Saudská Arábia. Zdôraznil však, že dôležitejší ako miesto konania schôdzky je obsah rokovaní.

V tejto súvislosti ocenil mierové iniciatívy Číny a Brazílie, pričom ich prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine označil za vyvážený.

Vyhlásil, že Rusko je za nastolenie trvalého mieru na Ukrajine, ktorým by všetci mali zaistenú rovnakú bezpečnosť.

"Nemalo by to byť prímerie na týždeň, dva týždne alebo na rok — aby krajiny NATO znovu vyzbrojili. Potrebujeme podmienky na dlhodobý, udržateľný a trvalý mier," zdôraznil Putin na tlačovej konferencii pre médiá členských štátov združenia BRICS, ktorého summit sa bude konať na budúci týždeň v meste Kazaň ležiacom v európskej časti Ruska.

Ruský prezident sa vyhol odpovedi na otázku, kedy sa skončí ruská tzv. špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Uviedol, že sa treba obrátiť na Severoatlantickú alianciu a jej sa spýtať, kedy ju "prestane baviť bojovať s Ruskom". V mene svojej krajiny však Putin povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v tomto boji a zvíťaziť.

Putin okrem toho tvrdí, že ukrajinská armáda nie je schopná používať vysoko presné zbraňové systémy, ale robia to za ňu "vojenskí špecialisti NATO".

"NATO s nami vedie vojnu, ale rukami ukrajinských vojakov," vyhlásil Putin a zopakoval, že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak dlho, ako dlho budú členské štáty NATO dodávať Ukrajine zbrane. (TASR)

Ukrajina prejde k plánu B v prípade, že sa po prezidentských voľbách v USA zmení ich politika v oblasti vojenskej pomoci.

Uviedol Zelenskyj s tým, že nikto nemôže predpovedať, čo sa stane po voľbách.

„Hlavným poskytovateľom pomoci Ukrajine sú Spojené štáty. Ak sa ich politika po voľbách zmení, existuje plán B. Ale samotná politika USA ovplyvní vývoj tejto vojny alebo jej koniec,“ povedal Zelenskyj v ukrajinskej televízii.

Dodal, že nevie, aké zmeny môžu nastať v politike USA, keďže výsledok volieb sa nedá predvídať. Pred voľbami tak môžu kandidáti vydať rôzne vyhlásenia, buď na podporu Ukrajiny, alebo proti nej.

„Čo sa však stane po voľbách, nikto nevie. Pretože teraz nebojujú za Ukrajinu, bojujú vo svojich voľbách, čo je spravodlivé pre ich krajinu, aj keď nie až tak pre nás. Myslíme si, že by sme mali byť v centre pozornosti, pretože sme vo vojne,“ povedal Zelenskyj a priznal, že vojna na Ukrajine nie je pre Američanov prioritou.

S odkazom na „plán B“ a správy o severokórejských jednotkách, ktoré čoskoro dorazia na frontovú líniu na východnej Ukrajine, Unian poznamenal, že niektorí experti sa domnievajú, že Zelenského „jadrové narážky“ nakoniec ovplyvnia Západ, aby prijal Ukrajinu do NATO.

Napríklad Oleksij Kopytko, bývalý poradca ukrajinského ministra obrany, tvrdí, že západní partneri berú schopnosť Ukrajiny vyrábať jadrové zbrane celkom vážne, ak sa stane „národnou prioritou“ (ČTK)

Rusko nedovolí Ukrajine získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, vyhlásil Putin.

Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO.

Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. "Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO," vyhlásil Zelenskyj.

Putin označil Zelenského slová za "nebezpečnú provokáciu". "V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane," povedal novinárom z krajín združenia BRICS.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.

Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie jej územnej celistvosti a nezávislosti. (TASR)

Putin, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, sa nezúčastní na novembrovom summite skupiny G20 v Brazílii.

Uviedol to v odpovedi na novinársku otázku, ktorú dostal na tlačovej konferencii venovanej budúcotýždňovému summitu skupiny BRICS v Kazani.

Putin tvrdil, že zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom nie je dôvodom, prečo sa schôdzku nepôjde. V prípade potreby by Rusko a Brazília mohli podpísať bilaterálnu dohodu, ktorou by zatykač obišli — stačila by na to dohoda medzi vládami.

Putin povedal, že má "skvelé priateľské vzťahy" so svojím brazílskym kolegom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. "Ale prečo by som tam mal zámerne ísť a narušiť normálnu prácu tohto fóra?" spýtal sa šéf Kremľa. Dodal, že ak by prišiel, diskusia by sa týkala len tejto témy.

Na stretnutí, ktoré sa uskutoční 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro, bude Rusko zastupovať niekto iný, avizoval Putin. (TASR)

Desaťtisíc severokórejských vojakov situáciu na Ukrajine nezmení, povedal šéf estónskej obrannej rozviedky Kiviselg.

„Verejné správy naznačujú, že počet severokórejských vojakov by mohol dosiahnuť 10-tisíc a v súčasnosti sú rozmiestnení vo Východnom vojenskom okruhu Ruskej federácie. Existujú aj správy o jednotke s 3-tisíc členmi tvorenej príslušníkmi zo Severnej Kórey," konštatoval Kiviselg.

Prípadné nasadenie takýchto síl, 3-tisíc alebo 10-tisíc ľudí, na ukrajinský front zo strany Severnej Kórey však podľa neho neprinesie žiadne výrazné zmeny na bojisku. Ak však takéto nasadzovanie bude pokračovať dlhšie, môže podľa Kiviselga zohrať v budúcich bojoch významnú úlohu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Je nutné, aby NATO naďalej poskytovalo Ukrajine vojenskú pomoc, tvrdí generálny tajomník Rutte.

Po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli zároveň dodal, že "Rusko je možno hlasné, ale NATO je silné".

Rutte tiež uviedol, že krajiny Aliancie intenzívne pracujú na podpore Ukrajiny počas nadchádzajúcej zimy. Hlavným bodom stretnutia ministrov obrany pritom bolo podľa jeho slov práve dostať teraz na Ukrajinu rozsiahlu vojenskú pomoc.

Po dvojdňových rokovaniach ministrov obrany, na ktorých sa zúčastnil aj Zelenskyj, tiež povedal, že NATO spolupracuje s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť jej čoraz väčšie priblíženie sa k tejto obrannej aliancii. Za nevyhnutné označil, aby Aliancia aj naďalej poskytovala Kyjevu vojenskú pomoc. (TASR)

Švajčiarsko chce v plnom rozsahu dodržiavať sankcie proti Rusku zavedené Európskou úniou.

Vláda v Berne tento týždeň oznámila, že nebude uplatňovať klauzulu, ktorá ukladá podnikom so sídlom vo Švajčiarsku povinnosť zabezpečiť, aby ich dcérske spoločnosti pôsobiace v zahraničí neobchádzali sankcie EÚ. To vyvolalo kritiku zo strany veľvyslanca Spojených štátov v Berne, ktorý vyjadril nad postupom Švajčiarska sklamanie.

V predmetom ustanovení sa od spoločností vyžaduje, aby v rámci svojich možností zabránili obchádzaniu sankcií prostredníctvom svojich dcérskych štruktúr, pričom nie je celkom jasné, aké opatrenia by mali prijať, uviedol v piatok Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti.

Vláda je ochotná v budúcnosti zvážiť prijatie ustanovenia tohto druhu, ak bude sformulované presnejšie, dodal vo vyhlásení úrad, ktorý vo Švajčiarsku dohliada na sankčný režim. "Švajčiarsko je neochvejne a jednoznačne odhodlané dodržiavať sankcie voči Rusku," zdôraznil štátny sekretariát.

Krok švajčiarskej vlády vyvolal obavy, že obchodníci s komoditami so sídlom vo Švajčiarsku, ktorí si zriadili prevádzky v zahraničí, by mohli pokračovať v obchodovaní s Ruskom.

"Rozhodnutie federálnej rady neprijať v plnom rozsahu všetky zložky 14. balíka sankcií EÚ je sklamaním a dúfame, že sa bude snažiť odstrániť medzeru, ktorá umožňuje zahraničným dcérskym spoločnostiam obchádzať sankcie," uviedol vo vyhlásení veľvyslanec USA Scott Miller. (TASR)

NATO zatiaľ nemôže potvrdiť, že KĽDR posiela vojakov na pomoc Rusku, uviedol generálny tajomník Rutte.

Rutte však dodal, že stanovisko NATO sa môže zmeniť.

Pripomenul, že KĽDR a Sovietsky zväz (a nadväzne Rusko) sa stali spojencami hneď po založení Severnej Kórey krátko po druhej svetovej vojne. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa tieto štáty ešte viac zblížili, pričom Soul a Washington dlho tvrdili, že vodca KĽDR Kim Čong-un posiela Rusku zbrane na ich použitie vo vojne proti Ukrajine.

"Aj keď Severná Kórea fyzicky nie je na bojisku, stále pomáha podporovať ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine všetkými možnými spôsobmi," upozornil Rutte.

Doplnil, že NATO je kontakte so svojimi partnermi, najmä s Južnou Kóreou, ktorá sa tento týždeň zúčastňuje na rozhovoroch v rámci takzvanej indo-pacifickej štvorky - spolu s Austráliou, Japonskom a Novým Zélandom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Severná Kórea už posiela Putinovi aj vojakov. Vtiahnuť môže do konfliktu aj Soul Čítajte 

Rutte reagoval na tvrdenie juhokórejskej tajnej služby, ktorá uviedla, že Severná Kórea sa rozhodla vyslať početné jednotky na podporu ruskej armády na Ukrajine.

Na ruskom Ďalekom východe je údajne už 1 500 príslušníkov špeciálnych oddielov z KĽDR, ktorí tam absolvujú výcvik. Juhokórejská tajná služba k tomu zverejnila aj podrobné družicové snímky. Uviedla, že podľa odhadov by KĽDR mohla celkovo vyslať na podporu ruskej vojny okolo 12-tisíc vojakov. (TASR)

Rusko vydalo Kyjevu 501 tiel padlých ukrajinských vojakov. Jedno z tiel previezli na Ukrajinu z márnice priamo v Rusku. 

Ukrajinské médiá spresnili, že ukrajinská armáda prevezie telesné pozostatky do rôznych štátnych inštitúcií, kde forenzní experti potvrdia, prípadne zistia totožnosť padlých. Po identifikácii budú telá odovzdané rodinám padlých na pochovanie.

Ruské ministerstvo obrany zatiaľ o výmene tiel mŕtvych vojakov neinformovalo.

Ukrajinský projekt "Chcem nájsť" tvrdí, že Rusku bolo vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ide údajne o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.

Informáciu o vrátení tiel ruských vojakov padlých na Ukrajine už medzičasom potvrdil poslanec ruskej Štátnej dumy Šamsail Saralijev, ktorý je predstaviteľom parlamentnej koordinačnej skupiny pre otázky tzv. špeciálnej vojenskej operácie - ako sa v Rusku dosiaľ označuje vojna rozpútaná voči Ukrajine. (TASR)

Rusko pripravuje na boj na Ukrajine asi 11-tisíc severokórejských vojakov, tvrdí šéf ukrajinskej rozviedky Budanov.

Podľa Budanova budú severokórejskí vojaci pripravení do 1. novembra.

Juhokórejská špionážna agentúra neskôr potvrdila tieto správy, pričom uviedla, že Severná Kórea posiela do vojny proti Ukrajine 12-tisíc vojakov rozdelených do štyroch brigád.

Budanov tvrdí, že podľa jeho informácií má byť približne štvrtina Severokórejčanov nasadená v ruskej Kurskej oblasti, kde od augusta prebieha ukrajinská ofenzíva.

„Kam pôjde zvyšok severokórejských jednotiek, je momentálne nejasné. Momentálne nemáme úplný obraz,“ povedal Budanov.

V prípade, že sa tieto správy potvrdia, znamenalo by to, že do vojny medzi Ruskom a Ukrajinou vstúpila tretia krajina, čo ešte viac zintenzívni spor medzi Severnou Kóreou a Západom.

Išlo by zároveň o prvú veľkú účasť Severnej Kórey v zahraničnej vojne. Severná Kórea má 1,2 milióna vojakov, jednu z najväčších stálych armád na svete, ale po kórejskej vojne v rokoch 1950 až 1953 nebojovala vo veľkých konfliktoch.

Juhokórejčania tvrdia, že Rusi postupne privážajú severokórejských vojakov na vojenské základne vo Vladivostoku a v ďalších ruských lokalitách, ako sú Ussurijsk, Chabarovsk a Blagoveščensk, a že budú pravdepodobne nasadení na bojiská po dokončení adaptačného výcviku. Podľa Budanova by sa tak malo udiať do 1. novembra. Severokórejskí vojaci dostávajú ruské vojenské uniformy, zbrane a sfalšované identifikačné dokumenty.

Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny už pred niekoľkými dňami uviedli, že Kremeľ pravdepodobne využíva komplexnú dohodu o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou na budovanie ruských síl a zaistenie bezpečnosti hraníc. Ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi to zároveň pomáha čo najdlhšie sa vyhnúť nepopulárnej mobilizácii ruského obyvateľstva.

Objavili sa dokonca správy o 18 severokórejských vojakoch, ktorí dezertovali zo svojich pozícií v Brianskej a Kurskej oblasti ešte predtým, ako sa jednotka vôbec zapojila do boja.

Hoci ISW nemôže nezávisle overiť tieto správy, je pozoruhodné, že ruskí predstavitelia ich nepopreli. Putin medzitým v pondelok predložil ruskej Štátnej dume na ratifikáciu znenie komplexnej dohody o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, podpísanej v júni 2024. (SITA)

Ruské útoky v septembri boli pre ukrajinských civilistov najvražednejšie v tomto roku, uviedlo OSN.

Najmenej 208 ukrajinských civilistov v septembri zahynulo a ďalších 1 220 utrpelo zranenia pri ruských útokoch. Septembrový počet obetí na životoch medzi civilistami bol najväčší v tomto roku, uviedla to Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine.

Medzi ukrajinskými civilistami, ktorých v septembri zabili ruské útoky, bolo aj deväť detí. Hlavnou príčinou civilných obetí boli raketové útoky po celej krajine a používanie riadených leteckých bômb, najmä v Charkove a Záporoží. (SITA, Ukrajinská pravda)

Trinásť štátov NATO sa dohodlo na zlepšení satelitného snímania v Arktíde, kde sa sústreďuje ruská flotila jadrových ponoriek. (TASR)

Lotyšská premiérka Evika Siliňová vyzvala na vyšetrovanie tvrdení, že ruskí oligarchovia riadia obchody v Lotyšsku cez zástupcov.

„Požiadala som naše agentúry, aby vykonali dodatočné vyšetrovanie,“ uviedla Siliňová podľa nezávislého ruského webu The Insider.

Uvedený zdroj už skôr odhalil, ako sankcionovaní oligarchovia naďalej pôsobia v Lotyšsku prostredníctvom svojich zástupcov a ako ruskí jednotlivci verejne podporujúci politiku Vladimíra Putina naďalej profitujú zo svojho osobného vlastníctva v tejto pobaltskej krajine.

Vyšetrovanie tiež odhalilo skutočnosť, že napriek snahám Lotyšska obmedziť vplyv Moskvy ruský štátny energetický gigant Gazprom naďalej vlastní najväčší podiel v plynárenskej spoločnosti Latvijas Gaze, zatiaľ čo ruskí vojenskí dodávatelia pokračujú v rozvoji svojich lotyšských podnikov.

The Insider sa obrátil na lotyšského ministra zahraničných vecí s otázkou, či osoby uvedené vo vyšetrovaní boli v krajine uvedené ako „persona non grata“. Lotyšské ministerstvo zahraničných vecí v odpovedi odmietlo prezradiť, či na svoj zoznam nežiaducich osôb pridalo niektorého z rôznych ruských oligarchov, ruských vojenských dodávateľov alebo členov Putinovej strany Jednotné Rusko. (SITA)

Americký prezident Joe Biden sa poďakoval Nemecku za podporu Kyjeva.

Berlín sa mimoriadne angažoval za Ukrajinu, povedal na stretnutí s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom v Berlíne.

"Nemecké vedenie malo dostatok múdrosti, aby rozoznalo zlomový bod v dejinách," vyhlásil Biden. Ruskú vojnu proti Ukrajine označil za útok na demokratickú krajinu, no aj princípy, ktoré 75 rokov udržiavali mier a bezpečnosť v Európe. Nemecko sa neúnavne zasadzuje za to, aby Ukrajina zvíťazila, ruský prezident Vladimir Putin neuspel a aby NATO bolo jednotnejšie ako kedykoľvek predtým, vyzdvihol šéf Bieleho domu.

Steinmeier na ceremónii v prezidentskom Paláci Bellevue udelil Bidenovi najvyššie nemecké štátne vyznamenanie, Veľký kríž Radu za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky osobitnej triedy. Zo 14 prezidentov USA, ktorí vládli od vzniku NSR, dosiaľ takéto ocenenie dostal len George H. W. Bush.

"Toto vyznamenanie pre mňa veľa znamená," povedal Biden. Nemecko a Spojené štáty majú podľa neho za sebou dlhú históriu s mnohými obratmi, keď sa z vojnových nepriateľov stali úzkymi partnermi. Silu demokracie a hodnotu spojenectiev nemožno podceňovať, zdôraznil.

Steinmeier americkému prezidentovi poďakoval za "desaťročia oddanosti transatlantickému spojenectvu, mimoriadnemu politickému vodcovstvu v najnebezpečnejšom momente pre Európu a trvalý morálny príklad služby, úprimnosti a slušnosti". Biden je podľa neho "majákom demokracie" v čase, keď ju ohrozuje politický extrémizmus.

Nemecký prezident vyjadril tiež nádej, že USA budú pamätať na význam svojich spojencov. "NATO je nenahraditeľná aliancia," povedal Steinmeier. "Takže v nadchádzajúcich mesiacoch dúfam, že Európania budú myslieť na to, že Amerika je pre nás nenahraditeľná. A dúfam, že Američania budú pamätať, že vaši spojenci sú pre vás nenahraditeľní," dodal podľa agentúry AFP. (TASR)

Ukrajina evakuuje tisíce ľudí z Kupianska, oznámil tamojší gubernátor Oleh Synehubov.

Kupiansk v Charkovskej oblasti je dôležitým železničným uzlom na rieke Oskil. V uplynulých mesiacoch mesto ruské jednotky intenzívne ostreľovali a priblížili sa k nemu na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.

Tamojší gubernátor Oleh Synehubov v utorok varoval, že v dôsledku neustáleho ostreľovania úrady už nie sú schopné obyvateľom zaručiť dodávky elektriny a vody a nariadil im, aby odišli.

"Celkovo je potrebné evakuovať približne 10 000 ľudí. Tempo evakuácie sa zvyšuje každým dňom," povedal Synehubov. (TASR)

Iba pozvanie Ukrajiny do NATO môže ukončiť vojnu s Ruskom, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj.

Bezodkladná pozvánka do NATO je prvým z piatich bodov Zelenského tzv. víťazného plánu, ktorého cieľom je natoľko posilniť pozíciu Ukrajiny, aby sa skončila vojna s Ruskom. Vstup do Aliancie má podľa Zelenského zásadný význam pre to, aby sa šéf Kremľa Vladimir Putin posadil za rokovací stôl.

"Nemôžeme byť veľmi silní bez pozvania, ktoré posilní naše diplomatické cesty k ukončeniu vojny," povedal ukrajinský prezident v rozhovore zverejnenom v piatok. Vojna podľa jeho vlastných slov skončí, "keď bude Putin izolovaný a ostatní partneri ho budú tlačiť k diplomacii".

Hoci všetky členské štáty NATO na júlovom summite vo Washingtone súhlasili, že Ukrajina je na "nezvratnej ceste" k členstvu, Spojené štáty a Nemecko odmietajú oficiálne pozvať Kyjev z obavy pred eskaláciou konfliktu s Ruskom. Niektorí predstavitelia podľa britského denníka špekulujú, že vstup do NATO by sa mohol použiť ako istý tromf pri prípadných rokovaniach s Moskvou.

Zelenskyj tvrdí, že pozvánka do Aliancie by zvýšila morálku Ukrajincov aj vojakov. "Pozvanie znamená ďalší krok k NATO, čo znamená, že (ukrajinské) deti nezomrú. Nikdy, pretože budeme členom NATO. Ak nedostaneme pozvánku do NATO, morálka klesne," uviedol.

Debatu o jeho "víťaznom pláne" prirovnal k predošlým diskusiám o poskytnutí systému protivzdušnej obrany Patriot alebo stíhačiek F-16 Ukrajine. S tým západné štáty pôvodne taktiež nesúhlasili, ale napokon oboje dodali.

"Reakcia na plán víťazstva je úplne rovnaká ako na Patrioty, F-16... Ale musíme to urobiť. Je to jediný spôsob, ako môžeme prežiť. Vojna sa neskončí, kým Putin nebude mať pocit, že musí skončiť. A on rozumie len sile," skonštatoval Zelenskyj.

Upozornil, že to nezávisí od Ruska, ale od vôle partnerov Ukrajiny. Väčšina z nich je podľa neho na strane Kyjeva. "Musíme však vyvíjať tlak na ostatných," zdôraznil.

Pripustil, že výsledok novembrových prezidentských volieb v USA bude kritický pre budúcnosť Ukrajiny a jeho ambíciu dostať napadnutú krajinu do NATO.

Súčasná viceprezidentka USA a demokratická kandidátka Kamala Harrisová by zvážila členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti. Jej súper, republikán Donald Trump, kritizuje americkú pomoc Ukrajine a vyhlasuje, že vojnu ukončí hneď, ako bude zvolený. Doteraz však nepovedal, ako to chce docieliť.

Ukrajinský prezident tvrdí, že s ním západní predstavitelia nekonzultovali prípadnú dohodu, podľa ktorej by Kyjev vymenil Ruskom okupované územie za členstvo v NATO. Vyzval ich, aby to predložili otvorene, a nie prostredníctvom tretej strany. "Hovorte s nami," apeloval na nich.

Zelenskyj je podľa svojich slov otvorený akýmkoľvek návrhom na mier od ostatných krajín, ale musia byť "skutočné" a nesmú sa snažiť podkopať podporu pre jeho vlastný plán. "Brazília, máte plán? Skvelé. Návrh z Číny, nie sme proti... Ale, prosím vás, nerozdeľujte nás," uzavrel. (TASR)

Americký exprezident Trump obvinil ukrajinského lídra Zelenského, že prispel k začatiu vojny s Ruskom.

Trumpovo vyjadrenie naznačuje, že ak by zvíťazil v novembrových voľbách, došlo by k radikálnej zmene politiky Spojených štátov voči Rusku.

Počas svojej predvolebnej kampane Zelenského kritizoval a opakovane ho označil za "najlepšieho obchodníka na svete", keďže od začiatku vojny v roku 2022 dostáva od USA miliardy dolárov vo forme vojenskej pomoci.

Kritizoval ho aj za to, že sa neusiluje o dosiahnutie mieru s Moskvou. Naznačil tiež, Ukrajina bude musieť v záujme mierovej dohody Rusku odstúpiť určitú časť svojho územia, čo Kyjev považuje za neprijateľné.

Najnovšie Trumpove vyjadrenia pre štvrtkový podcast PBD zašli ďalej, píše Reuters. Podľa Trumpa treba mať Zelenskému za zlé nielen to, že nedokázal ukončiť vojnu, ale aj to, že prispel k jej začatiu, hoci konflikt sa začal inváziou Ruska na suverénne územie Ukrajiny.

"To neznamená, že mu nechcem pomôcť, pretože mám súcit s tými ľuďmi. Nikdy však nemal dopustiť, aby sa tá vojna začala," vyhlásil Trump.

Zelenský predstavil Trumpovi svoj "víťazný plán", ktorý by mal ukončiť vojnu, počas ich septembrového stretnutia v New Yorku, ktoré obaja lídri opísali ako srdečné.

Trump opakovane vyhlasuje, že vojenský konflikt by dokázal ukončiť ešte pred svojím prípadným nástupom do úradu v januári, nepovedal však, ako. (TASR)

Ukrajinský plán víťazstva je podľa premiéra kontroverzný. Fico nepovažuje členstvo Kyjeva v NATO za dobrý nápad.

Premiér Fico spresnil, že summit mal tri hlavné témy: dianie na Ukrajine, krízu na Blízkom východe a migráciu.

Zopakoval, že podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Jej členstvo v NATO, ktoré je jedným z bodov Zelenského "plánu víťazstva", by však podľa neho mohlo vyvolať tretiu svetovú vojnu. Podľa Ficových slov ide o kontroverzný plán, ktorý rozdeľuje krajiny, aj preto k nemu Európska rada neprijala jasný postoj.

Premiér zopakoval, že Rusko napadnutím Ukrajiny a zabratím jej územia porušilo medzinárodné právo. Nepáčia sa mu však návrhy, ktoré podľa neho vyvolávajú otvorenú diskusiu, ako je vstup Ukrajiny do NATO či dodanie rakiet stredného doletu schopných zasiahnuť ciele na ruskom území.

"Pred všetkými lídrami EÚ, za prítomnosti prezidenta Zelenského, som povedal, že naďalej platí filozofia vlády, ktorú vediem, že sa chceme orientovať na zmysluplnú a racionálnu spoluprácu s Ukrajinou, ktorej výsledkom nemá byť zabíjanie, ale pomoc ľuďom v núdzi," vysvetlil Fico.

Pripomenul, že ďalšie, v poradí štvrtí spoločné zasadnutie ukrajinskej a slovenskej vlády by sa malo konať v januárí alebo vo februári na území Slovenska (TASR)

Nórsko vyčlenilo 1,5 miliardy nórskych korún na pomoc pri príprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry na zimu.

Celkovú podporu energetickému odvetviu Ukrajiny tak Oslo zvyšuje na 3 miliardy korún, oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí.

„Pracujeme na poskytovaní väčšej podpory v energetickom sektore a tešíme sa, že počas jesene a zimy prinesieme našim ukrajinským priateľom viac dobrých správ," povedal šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide.

V pomoci poskytnutej Ukrajine je Nórsko v rámci všetkých krajín sveta na 12. mieste. Doteraz Kyjevu poskytlo humanitárnu, finančnú a vojenskú podporu v objeme 2,6 miliardy dolárov. (SITA, Kyiv Independent)

Kanada plánuje poskytnúť Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote 43 miliónov eur.

Obsahovať bude ručné zbrane, muníciu a ochranný výstroj, oznámil kanadský minister obrany Bill Blair.

Balík zahŕňa aj alokovanie finančných prostriedkov pre výcvik ukrajinských vojakov. Ide o súčasť vojenskej pomoci za 500 miliónov kanadských dolárov (333 miliónov eur) vyčlenených kanadským premiérom Justinom Trudeauom pre Ukrajinu ešte v júli.

"Dnes oznámená vojenská asistencia poskytuje Ukrajine dôležité zdroje potrebné na obranu pred ruskou agresiou. Kanada bude aj naďalej robiť všetko, čo je potrebné, aby jej pomohla dosiahnuť víťazstvo," uviedol šéf kanadskej diplomacie. (TASR)

Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zostrelili 80 zo 135 dronov, ktoré v noci na piatok vypustilo Rusko.

Oznámila to ukrajinská armáda. 

Vojenská správa Kyjeva podľa stanice BBC ráno uviedla, že ruské sily uskutočnili "jeden z najmasovejších útokov bezpilotných lietadiel na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru Ukrajiny". Všetky drony smerujúce na Kyjev boli zneškodnené.

Vo vyhlásení ukrajinského letectva sa uvádza, že 44 bezpilotných lietadiel sa stratilo - pravdepodobne spadli na ukrajinské územie po použití aktívnych prostriedkov elektronického boja.

Dva ďalšie drony vypustené Ruskom odleteli podľa ukrajinskej armády do Bieloruska a zvyšných desať dronov sa pred 08.00 h SELČ stále nachádzalo vo vzdušnom priestore strednej časti Ukrajiny. (TASR)

Ľuboš Blaha a Robert Fico sa nikdy nevenujú detailom vojny, ale ani detailom mieru. Komentuje šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Rumunský vzdušný priestor narušil vo večer malý lietajúci objekt, pravdepodobne dron.

Spozorovali ho v župe Constanta, pričom Bukurešť dala v dôsledku incidentu príkaz na vzlietnutie štyrom stíhačkám. Oznámilo to rumunské ministerstvo obrany.

"Radarový signál naznačil, že pozemná hranica Rumunska bola prekročená približne o 18.00 h SELČ," uviedlo rumunské ministerstvo obrany s tým, že predpokladaný dron najskôr zaznamenali nad Čiernym morom, ako sa blíži k Rumunsku.

Rumunsko k nemu vyslalo svoje dve stíhačky F-16 a dve španielske F-18, ktoré do konca roka dohliadajú v tejto krajine na vzdušný priestor. Piloti stíhačiek však už dron nespozorovali.

Obyvatelia župy Constanta boli vyzvaní, aby sa ukryli do bezpečia. Dron sa podľa ministerstva mohol dostať maximálne do vzdialenosti 14 kilometrov do vnútrozemia v zmienenej župe. V piatok ráno budú do oblasti vyslané tímy vojakov, ktoré budú hľadať potenciálne miesto jeho havárie. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 530 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 675 800, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 51 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 027 tankov, 18 053 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 533 delostreleckých systémov.

Veliteľstvo ruských jadrových síl vykonáva na západe krajiny inšpekciu. Cvičí aj rozmiestnenie striel Jars.

Posádky mobilných raketových systémov budú okrem iného nacvičovať rozptyľovanie jednotiek, zmeny poľných pozícií a bojové zabezpečenie, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Súčasťou budú akcie proti vzdušným úderom a sabotážnym a prieskumným skupinám, Medzi hlavné ciele patrí preverenie stavu vedenia, dodalo ministerstvo.

Medzikontinentálna strela Jars môže podľa médií dopraviť štyri jadrové hlavice na vzdialenosť až 12-tisíc kilometrov, v operačnom nasadení je od roku 2010. (ČTK)

Severná Kórea už Rusku neposkytuje len muníciu. Zdá sa, že Putinovi dodá tisícky vojakov v jeho agresii proti Ukrajine.

Čo sa deje a aké to môže mať dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Daniela Hoťku.

Rusko tvrdí, že obsadilo dedinu Maksymilianivka zhruba desať kilometrov od kľúčového mesta Kuracohve.

Sektor Kurachove, západne od Ruskom obsadenej oblastnej metropoly Doneck, je jedným z ústredných bodov ruského postupu cez tento región. Rusko sa snaží obsadiť mesto Pokrovsk, logistický uzol, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov severne.

Generálny štáb ukrajinskej armády vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok neskoro večer uviedol, že ukrajinské sily na uplynulých 24 hodín odrazili 36 zo 45 útokov blízko mesta Kurachove, kým deväť stretov stále prebiehalo.

Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že o kontrolu nad obcou Maksymilianivka sa stále bojuje. Zo správy blogu vyplýva, že odrazených bolo 35 z dovedna 45 ruských pokusov o postup v sektore Pokrovsk, cituje Reuters. (TASR)