Ukrajina Rusko Online: Biden prisľúbil Zelenskému ďalšiu vojenskú pomoc za takmer pol miliardy

Ruského dôstojníka necelý týždeň po návrate z vojny zavraždili neďaleko Moskvy. Podľa médií išlo o vraždu na objednávku. (ČTK)

Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na schôdzke ministrov obrany členských štátov NATO. (TASR)

Americký prezident Biden prisľúbil Zelenskému vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 425 miliónov dolárov.

Podľa vyhlásenia Bieleho domu chcel Biden telefonátom uistiť Zelenského, že sa do konca svojho funkčného obdobia postará o zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

V balíku pomoci budú najmä prostriedky protivzdušnej obrany, munícia vzduch-zem, obrnené vozidlá a ďalšia munícia.

V nadchádzajúcich mesiacoch USA poskytnú Ukrajine ďalší vojenský materiál vrátane stoviek rakiet protivzdušnej obrany, desiatok taktických systémov protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, munície, stoviek obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty a tisícky ľahkých obrnených vozidiel.

Zelenskyj podľa Bieleho domu informoval Bidena o svojom pláne dosiahnuť víťazstvo Ukrajiny vo vojne nad Ruskom a obaja lídri sa dohodli, že poveria svoje tímy, aby prerokovali ďalšie kroky.

Biden plánuje v novembri usporiadať online rokovanie kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na úrovni lídrov štátov, na ktorom majú medzinárodní partneri prerokovať ďalšiu pomoc Kyjevu. (TASR)

Krajiny NATO poskytli Ukrajine v prvej polovici roku 2024 vojenskú podporu v hodnote 20,9 miliardy eur.

Na tlačovej konferencii pred dvojdňovým stretnutím ministrov obrany Aliancie v Bruseli, ktoré sa začne vo štvrtok, to oznámil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Spojenci sú podľa Rutteho na dobrej ceste splniť si aj záväzky, ktoré dali na zvyšok tohto roka. Na júlovom summite NATO vo Washingtone sa dohodli, že tak ako vlani aj tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc v celkovej výške najmenej 40 miliárd eur.

Výška príspevkov jednotlivých členských štátov je však tajná, pripomína DPA.

Podľa zdrojov z prostredia Aliancie najviac finančných prostriedkov (v absolútnych číslach) opäť poskytli USA a Nemecko. USA sa zaviazali podporiť Kyjev v prvom polroku 2024 sumou približne 7,7 miliardy eur, v prípade Nemecka to bolo 3,5 miliardy eur.

Najmä severoeurópske a východoeurópske štáty NATO však opakovane poukazujú na to, že takúto pomoc treba vnímať vo vzťahu k výkonnosti ekonomiky.

Švédsky premiér Ulf Kristersson preto upozornil, že skupina ôsmich severských a pobaltských krajín v tomto ukazovateli prevyšuje záväzky Nemecka.

Na druhej strane na vojenskú podporu Ukrajiny zatiaľ z hľadiska výkonnosti svojej ekonomiky v prvom polroku 2024 najmenej vynaložili štáty ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko. (TASR)

Šiestim ruským vojakom udelili vo Francúzsku dočasné víza. O politický azyl požiadali po úteku pred vojnou na Ukrajine.

Ako referuje web The Guardian, podľa ľudskoprávnych aktivistov je to prvý veľký prípad prijatia skupiny dezertérov do krajiny EÚ.

Podľa organizácie, ktorá pomáha vojakom pri úteku, prileteli muži do Paríža samostatnými letmi v priebehu niekoľkých posledných mesiacov po tom, čo pôvodne v rokoch 2022 a 2023 ušli z Ruska do Kazachstanu.

„Je to prvýkrát, čo krajina EÚ pustila dnu skupinu dezertérov, ktorí nemali žiadne cestovné doklady ani cudzie pasy,“ povedal Ivan Čuviliajev, hovorca skupiny Go By The Forest, ktorá pomáha ruským vojakom dezertovať.

Väčšina dezertérov, ktorí nemohli cestovať do Európy a čelili vyhliadke na dlhodobé väznenie doma, utiekla do krajín susediacich s Ruskom, ako sú Arménsko a Kazachstan, kam mohli vstúpiť bez pasu, ale zostali uväznení bez možnosti cestovať ďalej.

Moskva vynakladá veľké úsilie, aby vypátrala dezertérov z ruskej armády. Rastie počet incidentov, keď boli dezertéri skrývajúci sa v postsovietskych krajinách v dosahu Kremľa unesení alebo deportovaní späť do Ruska.

„Keď som pristál vo Francúzsku, bolo to prvýkrát, čo som mohol naplno dýchať. Cítil som pokoj a slobodu... To najhoršie som už mal za sebou,“ povedal v rozhovore pre The Guardian Alexander, bývalý zmluvný vojak ruskej armády, ktorý bol vyslaný na Ukrajinu a dezertoval v lete 2023.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu desaťtisíce ruských vojakov dezertovali alebo odmietli rozkaz bojovať, tvrdia ľudskoprávni aktivisti a skupiny, ktoré pomáhajú vojakom utiecť.

Západ sa však už dlho potýka s rozhodnutím, či prijať ruských vojakov, ktorí dezertovali, pričom pretrvávajú otázky, či s nimi zaobchádzať ako s hrdinami, potenciálnymi bezpečnostnými rizikami alebo vojnovými zločincami. (SITA)

Rusko rozbehlo hybridnú operáciu na udržanie európskych trhov. Fico za paktovanie s diktátormi zaplatí. Píše Fedor Blaščák. (SME)

Na zapojenie KĽDR do vojny na Ukrajine by mali spojenci rázne reagovať, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí.

O údajnej prítomnosti vojakov KĽDR na Ukrajine, kde vraj pomáhajú ruskej armáde, informovali viaceré zdroje, píše TASR podľa správ agentúry Reuters a britského denníka The Guardian.

"Predstavuje to obrovskú hrozbu ďalšej eskalácie. Blížime sa k novej fáze, k novej realite vojny," vyhlásil Andrij Sybiha na tlačovej konferencii.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v stredu vyhlásil, že prítomnosť severokórejských jednotiek na Ukrajine nemôže potvrdiť ani vyvrátiť. Správy o ich nasadení však označil za znepokojivé.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom vystúpení v ukrajinskom parlamente kritizoval KĽDR, Čínu a Irán za podporu Ruska v konflikte. Tento týždeň zároveň uviedol, že spravodajské služby ho informovali o zapojení sa severokórejských jednotiek do vojny. Podľa neho vzťahy Ruska a KĽDR vstupujú do novej, znepokojivej fázy.

The Guardian pripomína, že lídri oboch krajín Kim Čong-un a Vladimir Putin na júnovom stretnutí podpísali bilaterálnu dohodu, ktorá zahŕňa aj doložku o vzájomnej obrane. Podrobnosti dohody však neboli zverejnené.

Podľa medializovaných správ v Rusku v súčasnosti cvičí niekoľko tisíc severokórejských vojakov, ktorí by mohli byť do konca roka nasadení na frontovej línii. Pridali by sa tak k desiatkam severokórejských technikov, ktorí boli údajne vyslaní na Ukrajinu, aby pomáhali pri nasadzovaní dovezených zbraní vrátane balistických rakiet KN-23.

Na prítomnosť severokórejských vojakov minulý týždeň upozornil aj juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun ktorý uviedol, že KĽDR môže v najbližšom období poskytnúť Rusku príslušníkov svojich pravidelných ozbrojených síl.

Ako minulý týždeň informoval The Guardian, niekoľko severokórejských vojakov už pravdepodobne na bojisku zahynulo po ukrajinskom raketovom útoku na Ruskom okupované územie pri Donecku začiatkom októbra. Vojaci KĽDR podľa denníka pravdepodobne poskytovali technické poradenstvo svojim ruským kolegom. (TASR)

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že je oboznámený s podrobnosťami tzv. ukrajinského víťazného plánu.

Rutte uviedol, že je v spojení s členskými krajinami aliancie, s ktorým diskutuje o ďalších krokoch. V súčasnej situácii ho však ako celok nemôže podporiť. 

"To, že takýto plán navrhli, je silným signálom od Zelenského a jeho tímu. To však neznamená, že tu môžem povedať, že podporujem celý plán, to by bolo trochu náročné, pretože je tu veľa otázok, ktorým musíme lepšie porozumieť," uviedol holandský expremiér, ktorý začiatkom októbra na poste šéfa NATO vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga.

"Plán má množstvo aspektov a mnoho politických a vojenských otázok, ktoré musíme s Ukrajincami rozobrať, aby sme pochopili, čo sa za nimi je a zistili, čo môžeme urobiť a čo nie," vyhlásil Rutte.

"Medzitým budeme pokračovať v masívnej vojenskej pomoci smerujúcej na Ukrajinu. Rusko musí pochopiť, že v tom budeme pokračovať, kým budú oni pokračovať vo svojom vojnovom úsilí," dodal šéf NATO.

Rutte zopakoval aj svoj postoj a vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v NATO, ktoré je kľúčovou požiadavkou prezidenta Zelenského, je nezvratným procesom. (TASR)

Nemecko vyslalo dve svoje stíhačky k ruskému vojenskému lietadlu Iljušin Il-20, ktoré sa priblížilo k nemeckému pobrežiu.

Stíhačky Eurofighter vzlietli zo základne v Rostocku k lietadlu, ktoré letelo medzi nemeckým ostrovom Rujana a Bornholmom, ostrovom patriacim Dánsku. Lietadlo nereagovalo na výzvy na identifikáciu.

Lietadlá Il-20 používa Rusko na zber tzv. signálnych informácií z krajín NATO.

Prelety ruských lietadiel v tesnej blízkosti vzdušného priestoru krajín NATO sú v posledných rokoch bežné. Len z Rostocku vzlietajú stíhačky k lietadlám, ktoré nemajú zapnuté transpondéry, v priemere každé tri až štyri týždne, uviedla agentúra DPA.

Baltské more je dôležitou zásobovacou trasou pre NATO a má kľúčový hospodársky význam pre jednotlivé pobaltské štáty. Aliancia zaznamenáva systematické sledovanie tamojšej vojenskej infraštruktúry zo strany Ruska, ktoré má prístup k Baltskému moru cez Kaliningradskú oblasť a pobrežie okolo Petrohradu. (ČTK)

Jednotky ukrajinskej vojenskej rozviedky oslobodili 400 hektárov lesa v Charkovskej oblasti.

Operácia sa uskutočnila severne od obce Lypci, ktorá sa nachádza desať kilometrov južne od ruských hraníc. Kedy operáciu uskutočnili, rozviedla neviedla.

Ukrajinskí vojaci podľa vojenskej rozviedky dobyli ruský obranný priestor a zničili takmer celý ruský 7. samostatný motostrelecký pluk, v rámci neho tri motostrelecké prápory, útočnú čatu a prieskumnú jednotku. Do zajatia tiež vzali množstvo ruských vojakov.

„Úspešná misia vytvára podmienky pre ďalšie vyhnanie ruských okupantov zo severnej časti Charkovskej oblasti," dodala rozviedka. (SITA)

Európska únia by mala s blížiacou sa zimou zvýšiť pomoc Ukrajine, ktorá má zničenú viac ako polovicu energetickej infraštruktúry.

Napísal to predseda Európskej rady Charles Michel v tradičnom liste prezidentom a premiérom krajín bloku pred začiatkom summitu.

V úvode listu uviedol, že štátnikov pozýva na zajtrajšie zasadnutie Európskej rady, čím potvrdil, že summit bude predsa len jednodňový.

Na prvej časti summitu sa osobne zúčastní aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý lídrom EÚ predstaví svoj „plán víťazstva“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj ukázal víťazný plán. O utajených prílohách zatiaľ mlčí Čítajte 

„Očakávam, že splníme svoj záväzok z júna a spolu s našimi partnermi z G7 poskytneme do konca roka približne 45 miliárd eur na podporu vojenských, rozpočtových a rekonštrukčných potrieb Ukrajiny,“ napísal Michel, ktorý predsedá Európskej rade, teda summitom EÚ.

Členské štáty by podľa neho mali zhodnotiť svoju doterajšiu podporu Kyjevu a zároveň zintenzívniť úsilie o pomoc krajine, ktorá už viac ako dva a pol roka čelí ruskej invázii.

Veľkou témou bude aj migrácia, na stretnutí Michel očakáva „strategickú výmenu názorov medzi lídrami“.

„Budeme mať príležitosť zamerať sa na konkrétne opatrenia, pokiaľ ide o predchádzanie nelegálnej migrácii, vrátane posilnených kontrol našich vonkajších hraníc, posilnených partnerstiev a posilnených politík návratu,“ dodal.

V otázke migrácie sa na samite očakáva najbúrlivejšia diskusia, keďže situácia v mnohých európskych krajinách sa v posledných mesiacoch zmenila.

Nemecko zaviedlo kontroly na svojich pozemných hraniciach so všetkými susednými krajinami, Holandsko a Maďarsko chcú trvalú výnimku z pravidiel EÚ v oblasti migrácie a azylu a dokonca aj poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Poľsko sa chystá pozastaviť právo na azyl pre určité skupiny príchodzích kvôli situácii na poľsko-bieloruskej hranici. (ČTK)

Ukrajina žiada Medzinárodnú námornú organizáciu o zriadenie pozorovacej misie v prístavoch v Odeskej oblasti.

Požiadavka Ukrajiny prichádza v čase, keď Rusko zintenzívňuje útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru.

"V súvislosti so zvýšeným ruským terorom sa Ukrajina oficiálne obrátila na IOM, aby do prístavov okamžite vyslala medzinárodnú monitorovaciu misiu," uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na brífingu v Odese po stretnutí so svojimi kolegami zo Nordicko-baltickej osmičky.

Zdôraznil, že ruské útoky na prístavnú infraštruktúru, sklady obilia a civilné plavidlá ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť.

Ukrajina je významným svetovým pestovateľom obilia a pred ruskou inváziou v roku 2022 vyvážala len cez Čierne more približne šesť miliónov ton obilia mesačne. Približne 85 percent ukrajinského vývozu potravín v súčasnosti opúšťa Ukrajinu práve z čiernomorských prístavov.

Rusko útoky na ukrajinské prístavy zintenzívňuje už viac ako tri mesiace. Ukrajinské orgány informovali, že za tento čas Moskva uskutočnila 60 útokov, pri ktorých bolo poškodených alebo zničených 22 civilných lodí a takmer 300 zariadení prístavnej infraštruktúry. Pri najnovšom útoku, ktorý sa udial v utorok na prístav v Odese, zahynula jedna osoba a ďalších osem utrpelo zranenia.

Po ruských útokoch už poisťovacie spoločnosti hlásili skokové zvýšenie nákladov na poistenie a zrušené rezervácie, dodáva Reuters. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz opätovne zdôraznil svoju ochotu rokovať s Putinom o spravodlivom mieri na Ukrajine.

Scholz na pôde Spolkového snemu povedal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na usporiadanie ďalšej mierovej konferencie s účasťou Putina. "Preto je tiež správne - ak nás o to požiadajú -, že budeme rokovať aj s ruským prezidentom," spresnil nemecký kancelár.

Scholz zároveň zdôraznil, že pri naliehaní na rokovania s Ruskom sa riadi jasnými princípmi. Podľa neho nikdy nepríde k žiadnym rozhodnutiam "poza chrbát Ukrajiny a bez koordinácie s našimi najbližšími partnermi".

Ak však pripomenul, "obeťou imperialistického šialenstva ruského prezidenta" je aj nespočetné množstvo ruských vojakov. "Oni sú tiež obeťami jeho politiky zameranej na rozšírenie jeho krajiny. Je to niečo, čo sa v Európe takýmto spôsobom už nemôže stať," dodal nemecký kancelár. (TASR)

Zelenského víťazný plán ráta s prísľubom členstva v NATO aj napriek vojne, Západu môže dať aj nerastné suroviny. (SME)

Ukrajinskí vojaci chcú službu v armáde zatraktívniť. Robia kampane s modelkami a ukazujú, že na fronte sa len neumiera. (Washington Post)

Ukrajina musí "vytriezvieť" a uvedomiť si nezmyselnosť politiky, ktorú presadzuje, reagoval Kremeľ na víťazný plán Ukrajiny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že na podrobné vyjadrenie k "víťaznému plánu" Kyjeva je zatiaľ priskoro. Je však pravdepodobne podobný plánu USA, ktoré chcú využiť Ukrajinu na boj proti Rusku "do posledného Ukrajinca", dodal kremeľský hovorca. (TASR)

Prezident Zelenskyj predstavil v parlamente plán víťazstva Ukrajiny, hoci niektoré jeho časti zostali utajené.

Návrh pozostáva z piatich bodov: pozvánka do NATO, obranný aspekt, odstrašenie ruskej agresie, hospodársky rast a spolupráca a povojnová bezpečnostná architektúra.

Plán počíta tiež s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a Kyjev navrhuje aj nasadenie "komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov" na Ukrajine.

Zákonodarca Oleksij Hončarenko poznamenal, že plán zahŕňa tri tajné dodatky. Davyd Arachamija, líder vládnucej strany, uviedol, že tajné body budú predložené lídrom frakcií.

"Víťazný plán Ukrajiny je plánom posilnenia našej krajiny a našich pozícií. Aby sme boli dostatočne silní na ukončenie vojny," povedal Zelenskyj v parlamente. Rusko si podľa neho neželá spravodlivý mier, Kyjev preto musí zmeniť celkové podmienky, na čo však potrebuje jednotu Ukrajincov i zahraničných partnerov.

(zdroj: TASR/AP)

Kyjev okrem toho navrhuje svojim partnerom dohodu o spoločnej obrane a neskôr spoločnom využívaní kritických zdrojov na Ukrajine. Ukrajinskí vojaci by tiež mohli po skončení vojny nahradiť určité jednotky USA v Európe, uviedol Zelenskyj.

Vo vystúpení pred poslancami znova vyzval západné krajiny, aby povolili Ukrajine použiť dodané zbrane dlhého dosahu na územiach okupovaných Ruskom a na ruskom území. Kritizoval aj Čínu, Irán a Severnú Kóreu za podporu Moskvy v jej invázii.

Ukrajinský líder zároveň vylúčil odovzdanie akéhokoľvek územia svojej krajiny Rusku. Riešenie podľa neho nie je v zamrznutom konflikte a nespočíva v "obchode s územím alebo zvrchovanosťou Ukrajiny".

Svoj plán víťazstva chce Zelenskyj predstaviť aj na summite EÚ vo štvrtok.

Premiér Fico si myslí, že sa v krátkom čase blíži koniec vojny na Ukrajine. Očakáva, s čím príde Zelenskyj v Bruseli.

Poukázal na to, že sa opäť hovorí o pozvaní Ukrajiny do NATO. Zopakoval, že Smer je proti vstupu Ukrajiny do NATO, prinieslo by to podľa neho tretiu svetovú vojnu. Uviedol to na dnešnom zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti pred jeho odchodom na zasadnutie Európskej rady.

Fico si myslí, že vojna na Ukrajine sa skončí veľmi rýchlo. "Pravdepodobnosť ukončenia vojny na Ukrajine je veľmi vysoká v krátkom čase," vyhlásil premiér.

"Čakám, že zajtra by mohlo byť niečo naznačené, pretože sa zrazu objavuje téma pozvánky Ukrajiny do NATO," dodal. Nemyslí si, že táto pozvánka by bola "zadarmo".

Slovenský premiér želá Ukrajine spravodlivý mier, no pýta sa, či je to v tejto situácii možné dosiahnuť. Zopakoval, že Slovensko podporuje územnú celistvosť Ukrajiny.

Fico bude podporovať akýkoľvek predložený mierový plán na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Mierové rokovania budú podľa premiéra aj jednou z hlavných tém jeho rokovaní v Číne.

Zároveň vyhlásil, že sa vždy snažil o vyvážené vzťahy s Ruskom. Treba podľa neho zabudnúť na to, že by Rusi odišli z Krymu a ďalších území, ako je Doneck či Luhansk. Rusi podľa neho získavajú čoraz viac území, zdôraznil, že konflikt nemá vojenské riešenie.

Slovensko podľa Fica naďalej pokračuje v humanitárnej pomoci Ukrajine. Dodal, že najviac potrebuje podporu v dodávkach elektriny. Od Ukrajiny očakáva spoluprácu v dovoze ropy a plynu na Slovensko.

"Odmietam, aby sme brali ropu niekde cez Jadran," skonštatoval s tým, že by sa zvýšili poplatky. "Našou povinnosťou je, aby tranzit cez Slovensko pokračoval ďalej, aby tranzitná trasa cez Ukrajinu pokračovala, či už ide o ropu a plyn," skonštatoval. Naďalej platí, že SR nedaruje Ukrajine nič z vojenských dodávok, obchod bude podľa Fica pokračovať.

Predseda vlády dnes odcestuje na samit Európskej únie v Bruseli. Okrem iného sa zúčastní na Stretnutí EÚ a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive. Počas dvojdňového zasadnutia Európskej rady vo štvrtok a v piatok budú lídri EÚ rokovať o vývoji na Blízkom východe, konkurencieschopnosti, migrácii či zahraničných veciach. (TASR)

Ukrajina by chcela pozvánku do NATO dostať skôr, ako Biden odíde z Bieleho domu. Biden by tým zanechal vhodný odkaz.

"Úprimne veríme, že to môže byť súčasťou odkazu aktuálnej americkej administratívy," povedala Natalija Galibarenková, ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO počas rozhovoru v sídle ukrajinskej misie pri NATO.

Zároveň uviedla, že Kyjev sa nedožaduje okamžitého začatia prístupových rokovaní, ale iba formálnej pozvánky, ktorá by vyslala silný odkaz. Na otázku, kedy Ukrajina pozvánku očakáva, odpovedala: "Čím skôr, tým lepšie."

Pred americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 5. novembra, pociťuje Ukrajina veľkú neistotu, keďže Washington jej poskytuje najväčšiu vojenskú pomoc.

Demokratická kandidátka Kamala Harrisová signalizovala pokračovanie podpory Ukrajine, ale jej presnú podobu neuviedla. Republikánsky kandidát Donald Trump sa v tejto súvislosti jednoznačne nevyjadril.

Ak by sa Ukrajina stala súčasťou NATO pod vedením USA, vzťahoval by sa na ňu aj pakt vzájomnej obrany, podľa ktorého sa útok na jedného člena chápe ako útok na všetky členské štáty. Prístupový proces by však mohol trvať roky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v poslednom období jasne deklaroval, že pozvánku do NATO považuje za súčasť svojho "víťazného plánu".

Podľa Moskvy by potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO legitimizovalo vojnu, Ukrajina zase trvá na tom, že sa členom aliancie potrebuje stať v záujme svojej ochrany pred prípadnou budúcou ruskou agresiou.

Galibarenková v interview objasňovala aj postoj Kyjeva. "Ak povieme, že pozvánka je na stole, pre Ruskú federáciu by to znamenalo konečný verdikt... takže už nemôžete zvýšiť stávky v súvislosti s touto témou," uviedla Galibarenková.

NATO opakovane deklarovalo, že Ukrajina sa stane jeho členským štátom a jej cesta do aliancie je nezvratná. Zároveň však upozornilo, že Kyjev do NATO nemôže vstúpiť, kým je vo vojne, a neuviedlo ani možný časový harmonogram pre Ukrajinu.

Väčšina členských štátov vrátane USA zatiaľ nejaví ochotu v tejto fáze pozývať Ukrajinu do aliancie. Podľa minulotýždňového vyjadrenia popredného predstaviteľa americkej administratívy, ktorý s novinármi hovoril pod podmienkou anonymity, sa v tejto veci postoj Washingtonu nezmenil. (TASR)

Rusko vyslalo na Ukrajinu 136 dronov, z ktorých 51 zostrelila protivzdušná obrana a 60 ich bolo lokálne stratených.

Ukrajinské médiá tento termín vysvetľujú tak, že stroje zmizli z radarov. 

O bilancii informovalo ukrajinské letectvo, podľa ktorého Rusi rovnako vyslali na Ukrajinu dve strely. Asi 20 dronov je stále vo vzduchu, poznamenalo v rannej správe letectvo. O osude striel sa nezmieňuje.

Podľa agentúry Ukrinform vypukol po ruskom údere rozsiahly požiar v bližšie neurčenom priemyselnom podniku v Ternopiľskej oblasti. Požiar sa podarilo uhasiť a nikto nebol zranený, dodala ukrajinská agentúra s odvolaním sa na regionálnu vojenskú správu.

"K siedmej hodine (06:00 SELČ) bolo zostrelených 51 nepriateľských dronov v Sumskej, Čerkaskej, Kirovohradskej, Ternopiľskej, Chersonskej, Charkovskej, Žytomyrskej, Doneckej, Dnepropetrovskej, Mykolajivskej, Kyjevskej, Poltavskej, Černihivskej a Černovickej oblasti," uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Podľa nich tou dobou boj pokračoval, keďže v ukrajinskom vzdušnom priestore zostávalo 20 nepriateľských dronov.

Šesťdesiat strojov bolo takzvane lokálne stratených - čo ukrajinské letectvo pripisuje elektronickému boju. Dva bezpilotné stroje podľa Ukrajincov zamierili späť do Ruska. Rusi okrem toho podľa ukrajinských vzdušných síl vyslali strely S-300/400 a Ch-59 na Doneckú a Černihivskú oblasť. O ich osude Kyjev zatiaľ neinformoval.

Plánované zvýšenie výrobnej kapacity delostreleckej munície v krajinách NATO pokračuje.

Uviedol to jeden z predstaviteľov Severoatlantickej aliancie.

Podľa centrály NATO v Bruseli je 32 krajín na najlepšej ceste vyrobiť tento rok 2 milióny nábojov kalibru 155 mm. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA.

Bude to podstatne viac ako v minulosti a je to pomerne pôsobivý priemyselný obrat, uviedol predstaviteľ NATO pred stretnutím ministrov obrany vo štvrtok a piatok.

Priznal však, že výroba je aj napriek tomu stále nízka a munícia príliš drahá. Podľa západných spravodajských služieb dokáže Rusko vyrobiť ročne približne 3 milióny nábojov, čo ho zvýhodňuje vo vojne proti Ukrajine.

Obranný priemysel v krajinách NATO nie je prispôsobený takému vysokému dopytu, čo komplikuje vojenskú pomoc Kyjevu. Na zvýšenie efektívnosti a zníženie nákladov je potrebné zlepšiť aj štandardizáciu. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 450 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 672 850, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 30 obrnených bojových vozidiel pechoty a 29 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 997 tankov, 17 969 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 459 delostreleckých systémov.

Predseda Európskej rady pozval Zelenského na summit EÚ, aby predstavil svoj víťazný plán na ukončenie vojny.

Informujú o tom agentúry Reuters a AFP.

Michel na sociálnej sieti X napísal, že pozval Zelenského, aby "zhodnotil najnovší vývoj ruskej vojny proti Ukrajine a predstavil svoj víťazný plán".

Zelenskyj v septembri vyhlásil, že Kyjev dokončil prípravu takzvaného víťazného plánu na ukončenie vojny s Ruskom, pričom jeho podrobnosti dosiaľ nezverejnil.

Tento plán koncom septembra predstavil prezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi ako aj prezidentským kandidátom Trumpovi a Harrisovej.

Vojenská podpora Kyjeva a posilnenie ukrajinského energetického sektora sú medzi témami, ktorým sa lídri krajín 27-členného eurobloku budú pravdepodobne vo štvrtok a v piatok venovať.

Zelenskyj minulý týždeň navštívil Berlín, Londýn, Rím a Paríž. Tieto návštevy boli zorganizované narýchlo po tom, čo americký prezident Biden v dôsledku príprav na hurikán Milton na Floride odložil svoju cestu do Nemecka, kde sa mal zúčastniť na summite kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein.

Podľa AFP sa ukrajinský prezident usiluje získať novú vojenskú a finančnú podporu v Európe, ak by novembrových prezidentských voľbách v USA zvíťazil Trump a podporu Ukrajine by zredukoval.

Ruským jednotkám sa medzičasom darí postupovať na východe Ukrajiny - približujú sa k mestu Pokrovsk, ktoré je logistickým centrom ukrajinskej armády v Donbase. Ukrajina sa medzitým pripravuje na tretiu vojnovú zimu, pričom očakáva ďalšie ruské útoky na svoju energetickú sieť. (TASR)