Ďalší ruský útok na prístav v Odese si vyžiadal jednu obeť (SME Minúta)

Európska únia uvalila sankcie na päť osôb a jeden subjekt za konanie vedúce k destabilizácii Moldavska. (TASR)

Francúzsko v rámci vyšetrovania podozrení z prania špinavých peňazí zaistilo majetok za viac ako 70 miliónov eur.

Ten patrí dvom podnikateľom ruského pôvodu.

Podľa francúzskeho denníka Le Monde sa kauza týka najmenej troch víl na Azúrovom pobreží na juhu Francúzska, pričom otázny je najmä spôsob ich nadobudnutia s využitím úverov poskytnutých súkromnými spoločnosťami so sídlom na Cypre alebo Britských Panenských ostrovoch.

Le Monde informoval, že v danom prípade figurujú dvaja ruskí oligarchovia podozriví z údajného prania špinavých peňazí v organizovanom gangu - Ruslan Goriuchin a Michail Opengejm, ktorí sú súčasne aj držiteľmi cyperských pasov.

Obidvaja v Rusku pôsobili v sektore energetiky. Goriuchin sa na sociálnych sieťach prezentuje aj ako expert na investície do luxusných nehnuteľností na Azúrovom pobreží a v Monaku a je považovaný za niekdajšieho asistenta Arkadija Rotenberga, priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina. Opengajmovo meno sa objavuje v databáze subjektov, ktoré využívajú daňové raje, známej ako Panama Papers.

Le Monde s odvolaním sa na svoje zdroje dodal, že justičné úrady zhabali vidiecky dom s bazénom na 22,5-hektárovom pozemku lemovanom cyprusmi a olivovníkmi vo štvrti Chemin de la Rourée v meste Grasse. Zaistená bola aj vila v bohatej štvrti Boulouris mesta Saint-Raphaël - ide o objekt pri mori s vlastným prístavom. Poslednou zhabanou nehnuteľnosťou je vila v mestečku Grimaud zakúpená v lete 2014. (TASR)

Bezpečnosť Nemecka ohrozujú zvonka okrem Ruska aj kroky krajín ako Čína či Irán.

Vo vnútri krajiny predstavuje hrozbu rastúci islamizmus a pravicový extrémizmus. Na každoročnom vypočutí na pôde kontrolného výboru Spolkového snemu to konštatovali šéfovia troch tajných služieb.

Riaditeľ Spolkovej spravodajskej služby Bruno Kahl varoval pred priamou vojenskou hrozbou zo strany Ruska. "Ruské ozbrojené sily by mohli byť najneskôr do konca tohto desaťročia schopné vykonať útok na NATO," povedal Kahl.

Šéf rozviedky upozornil, že Nemecko je druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny, ktorú v roku 2022 napadlo Rusko, preto ho Moskva považuje za nepriateľa.

"Či sa nám to páči alebo nie, sme v priamom konflikte s Ruskom," povedal Kahl. Dlhodobým cieľom šéfa Kremľa Vladimira Putina je oslabiť Západ a vybudovať nový svetový poriadok, pričom "priamy vojenský konflikt s NATO sa stane pre Rusko jednou z možností".

Ruské tajné služby čoraz viac využívajú všetky svoje možnosti a konajú "bez akýchkoľvek škrupúľ", uviedol Kahl. Situácia sa bude podľa neho naďalej zhoršovať a nemecké bezpečnostné zložky preto musia dostať od politikov zdroje, aby tieto hrozby odvrátili.

Podľa riaditeľa Spolkového úradu na ochranu ústavy Thomasa Haldenwanga aktivity ruských tajných služieb v Nemecku dosiahli v posledných mesiacoch úroveň, ktorá by mala byť budíčkom pre každého. "Pozorujeme agresívne správanie ruských spravodajských služieb," povedal šéf kontrarozviedky. Pribúda prípadov špionáže a sabotáží, a to kvalitatívne aj kvantitatívne.

Haldenwang hovoril o dezinformačných kampaniach, používaní špionážnych dronov, pokusoch o umiestnenie balíkov s výbušninami v dopravných lietadlách a najímaní ľudí z prostredia organizovaného zločinu. Podľa neho je Rusko aj za júlovým požiarom balíka v logistickom centre DHL v Lipsku, ktorý mal byť prepravený letecky. Len náhodou sa balík vznietil ešte na zemi a nie počas letu, inak by došlo k havárii lietadla.

V hľadáčiku Ruska sú obzvlášť nemecké ozbrojené sily, konštatovala šéfka Vojenskej kontrarozviedky Martina Rosenbergová. Úroveň aktivity Ruska označila za "znepokojujúcu", či ide o dodávky zbraní na Ukrajinu, výcvikové alebo zbrojné projekty alebo o vytvorenie pocitu neistoty prostredníctvom sabotáží.

Všetci traja šéfovia zhodne uviedli, že ich inštitúcie potrebujú dodatočné právomoci, aby mohli efektívne fungovať. Kahl otvorene kritizoval plány súčasnej vlády na ďalšie rozšírenie politickej a právnej kontroly nad tajnými službami. Viac kontroly je na úkor efektívnosti – a teda "na úkor života v bezpečí a slobode", varoval.

Výbor Spolkového snemu na kontrolu tajných služieb zasadá zvyčajne za zatvorenými dverami. Raz ročne šéfovia tajných služieb odpovedajú na otázky jeho členov verejne, môžu však hovoriť len o záležitostiach, ktoré nie sú z bezpečnostných dôvodov utajované. (TASR)

Polovica naverbovaných vojakov v Rusku má aktuálne viac ako 45 rokov. Velitelia sa sťažujú, že nevládzu a sú príliš pomalí. (meduza)

Ukrajinský prezident uviedol, že od tajných služieb dostal informácie o zapojení Severnej Kórey do vojny.

Bližšie informácie nezverejnil. Jeho vyjadrenie ale prišlo len niekoľko dní po tom, ako Južná Kórea upozornila na možné vyslanie severokórejských vojakov na Ukrajinu.

"Medzi hlavné veci patrila správa spravodajských služieb o zámeroch Rusov na jeseň a v zime. Je pomerne podrobná. Fakticky zapojenie Severnej Kórey do vojny. A tiež - vzťahy Ruska s niektorými ďalšími krajinami, ktoré žiaľ investujú do predlžovania vojny, " povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve, ktoré sa venovalo dnešnému zasadnutiu vedenia ukrajinského štátu.

Severná Kórea v posledných rokoch posilnila vojenské vzťahy s Moskvou. Ruský prezident Vladimir Putin v júni navštívil Pchjongjang, kde s vodcom Kim Čong-unom podpísal dohodu o vzájomnej obrane. Obe krajiny si sľúbili, že bezodkladne vynaložia všetky dostupné vojenské prostriedky na pomoc partnerovi v prípade vojny.

Kyjev aj rad vojenských expertov tvrdia, že Rusko používa pri úderoch proti Ukrajine severokórejské rakety. Moskva aj Pchjongjang to popierajú. Južná Kórea tiež tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska tisíce kontajnerov s muníciou a zbraňami, ktoré sa majú použiť na Ukrajine.

Ruský minister zahraničia Lavrov rokoval s mierovým vyslancom pápeža Františka, kardinálom Matteom Zuppim.

Rozprávali sa o "spolupráci v humanitárnej oblasti v súvislosti s konfliktom na Ukrajine," oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. 

Zuppi naposledy navštívil Rusko v júni 2023. Ministerstvo na v príspevku na sieti Telegram uviedlo, že Lavrov a Zuppi sa počas diskusie taktiež "dotkli viacerých aktuálnych otázok bilaterálnej a medzinárodnej agendy".

"Kardinál Matteo Zuppi dnes (v pondelok) začal ďalšiu návštevu Moskvy ako súčasť misie, ktorou ho minulý rok poveril pápež František, aby sa stretol s tamojšími predstaviteľmi a zhodnotil ďalšie úsilie o pomoc ukrajinským deťom pri návrate k ich rodinám a výmene väzňov, kým sa dosiahne vytúžený mier," povedal hovorca Vatikánu Matteo Bruni podľa talianskej tlačovej agentúry ANSA.

Pápež v máji 2023 vymenoval Zuppiho za osobitného vyslanca Vatikánu pre vojnu na Ukrajine. Jeho úlohou je pomôcť repatriovať ukrajinské deti z Ruska a ukrajinských území okupovaných Ruskom. (TASR)

Ukrajinskí vojaci piatym dňom držia frontové línie proti útočiacim ruským silám v Kurskej oblasti.

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Moskva medzitým oznámila dobytie dediny v Záporožskej oblasti. Správy oboch bojujúcich strán nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

"Už päť dní sa Rusi snažia prelomiť našu obranu v Kurskej oblasti. Naši vojaci stoja pevne a podnikajú protiútoky," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X bez toho, aby ponúkol bližšie podrobnosti.

Generálny štáb ukrajinskej armády na Facebooku uviedol, že operácia v ruskej Kurskej oblasti trvá a že ruské letectvo bombarduje vlastné územie. Len za dnešok tu vykonalo šesť vzdušných úderov.

Vo svojej dnešnej zvodke ministerstvo obrany v Moskve uviedlo, že ruské sily znovuobsadili osadu Levadne v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Ide o zvyšky dediny, ktorú Ukrajinci oslobodili v rámci svojej minuloročnej neúspešnej ofenzívy na juhovýchode krajiny.

Ukrajinská strana vec nekomentovala. Pred pár dňami ale Kyjev informoval o tom, že ruské sily do Záporožskej oblasti presúvajú posily a vykonávajú lokálne útoky. (ČTK)

Rusko tvrdí, že sa jeho vojakom podarilo obsadiť ukrajinskú obec Levadne v Záporožskej oblasti na juhu krajiny.

Rusi túto obec okupovali hneď na začiatku vojny proti Ukrajine, ale počas protiofenzívy v lete minulého roka ju oslobodila ukrajinská armáda.

Ukrajinskí predstavitelia sa zatiaľ k správe o strate obce nevyjadrili, hoci pôvodne informovali, že ruská armáda tam koncom minulého týždňa zhromažďovala jednotky a podnikala miestne útoky.

Ukrajinský generálny prokurátor má informácie, že Putin sa v novembri možno zúčastní na summite G20 v Brazílii.

Kostin preto vyzval príslušné úrady, aby vykonali príkaz na Putinovo zatknutie v prípade, že do Brazílie naozaj pricestuje. V pondelok o tom informovala agentúra Reuters, píše TASR.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 - zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu. ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska.

Rusko obvinenia z vojnových zločinov popiera a Kremeľ zatykač ICC považuje za neplatný, doplnil Reuters.

Na otázku, či bolo prijaté rozhodnutie o tom, že Putin sa zúčastní na stretnutí lídrov 20 popredných svetových ekonomík, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom odpovedal záporne s tým, že keď takéto rozhodnutie padne, novinári sa to dozvedia.

Ukrajinský generálny prokurátor Kostin pripomenul, že Brazília ako zmluvná strana Rímskeho štatútu ICC má povinnosť Putina zadržať, ak by pricestoval na summit G20.

Kostin zdôraznil, že pre medzinárodné spoločenstvo je dôležité, aby bolo jednotné a bralo Putina na zodpovednosť. Upozornil súčasne, že ak tak Brazília neurobí, zrodí sa precedens, keď lídri obvinení zo zločinov budú môcť cestovať beztrestne.

Brazília poslala Putinovi štandardnú pozvánku na summit, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zatiaľ však nemá správy o tom, či Putin naozaj pricestuje.

Kancelária hlavného prokurátora ICC záležitosť odmietla komentovať. Hovorca ICC zopakoval, že zmluvné strany a iní partneri majú povinnosť vykonávať rozhodnutia ICC, vrátane zatýkacích rozkazov.

Medzi šiestimi ruskými predstaviteľmi, na ktorých sa vzťahuje zatykač ICC, sú okrem Putina a Ľvovovej-Belovovej aj exminister obrany Sergej Šojgu a vysokopostavení velitelia ruskej armády Viktor Sokolov a Sergej Kobyľaš, ktorí sú obvinení z vedenia útokov proti ukrajinským civilistom.

Putin v septembri tohto roka vykonal štátnu návšteva Mongolska, ktoré ho nezatklo, aj keď je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Ukrajina toto konanie Mongolska kritizovala ako úder zasadený medzinárodnej justícii.

Minulý rok sa veľa diskutovalo aj o možnosti zatknúť Putina počas summitu BRICS v Južnej Afrike, ku ktorému sa ruský prezident napokon pripojil len online. (TASR)

Maďarsko by odložilo rozhodnutie o predĺžení sankcií EÚ voči Rusku po prezidentských voľbách v USA.

V tomto čase by vetovalo aj pôžičku EÚ 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu.

S odvolaním sa na týždenník Politico to uviedol v pondelok server atv.hu.

Túto informáciu v pondelok uviedla aj ruská agentúra TASS, podotýka server atv.hu a zároveň dodáva, že informáciu o zablokovaní poprel minister financií Mihály Varga.

Maďarský premiér Viktor Orbán vytrvalo odmieta predlžovanie sankcií voči Rusku a bráni poskytovaniu nových pôžičiek Ukrajine prostredníctvom zmrazených ruských aktív, píše Politico.

Kroky maďarského premiéra môžu mať dopad aj na americkú domácu politiku, keďže sa hovorí, že ak by bol republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump znovu zvolený, ukončil by finančnú podporu Ukrajine.

Členské štáty Európskej únie rozhodujú každých šesť mesiacov o predĺžení sankcií voči Rusku. V októbri sa veľvyslanci EÚ dohodli na mechanizme, ktorý Kyjevu poskytne pôžičku 50 miliárd dolárov krytú úrokmi zo zmrazených ruských aktív. Paralelne s EÚ sa chcú na financovaní Ukrajiny podieľať aj Spojené štáty, avšak pod podmienkou, že sankcie voči Rusku sa budú predlžovať každé tri roky, píše TASS.

Orbán sa ale tejto myšlienke bráni a odmieta zmeniť prístup EÚ k zmrazeniu ruských aktív pred prezidentskými voľbami v USA. Diplomat EÚ, ktorý si neželal byť menovaný, pre Politico povedal, že na Orbána vyvíjajú nátlak, ale ten sa zatiaľ nevzdáva. Orbánovo rozhodnutie môže čiastočne prameniť z túžby podporiť Trumpa, ktorého považuje za spojenca. Trump predtým povedal, že v prípade víťazstva ukončí "bezplatnú" pomoc Ukrajine.

Viaceré zahraničné médiá, vrátane Reuters a Euronews, minulý týždeň uviedlo, že Maďarsko môže blokovať pôžičku Ukrajine až do prezidentských volieb v USA, čo však minister Varga na poprel statusom na Facebooku, píše atv.hu. (TASR)

Ruské sily prvýkrát po takmer 50 dňoch nezaútočili na Ukrajinu dronmi Šahíd, uviedol hovorca vzdušných síl Ukrajiny 

Jurij Ihnat potvrdil, že po prvýkrát za uplynulých 48 dní v noci na pondelok Rusi nepodnikli žiadny útok iránskymi samovražednými dronmi. Vzdušné sily sa zatiaľ nevyjadrili k tomu, čo mohlo byť dôvodom.

Začiatkom októbra Ihnat uviedol, že ruské okupačné sily čoraz častejšie používajú drony nešpecifikovaného typu, ktoré často zachytávajú ukrajinské systémy elektronického boja a dopadajú na zem bez toho, aby spôsobili akékoľvek škody.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na Ukrajinu smeruje bezprecedentný počet dronov, môže byť ešte horšie Čítajte 

Ruská flotila stratila schopnosť ovplyvňovať priebeh akcií na Ukrajine, uviedol hovorca ukrajinského námorníctva.

„Na túto otázku vedia odbornejšie odpovedať naši kolegovia z rozviedky. Môžem však povedať, že bez ohľadu na stupeň pripravenosti alebo počet jednotiek ruská flotila nemôže ovplyvniť priebeh nepriateľských akcií na našej scéne,“ vyhlásil Dmytro Pletenčuk vo vysielaní národnej televízie.

Tvrdí, že niektoré jednotky by mohli byť potenciálne premiestnené cez tzv. vnútorné vody, ale nespravia tak, pretože nedokážu efektívne riadiť jednotky, ktoré zostali v Čiernom mori.

„Čiernomorská flotila je v podstate paralyzovaná v oblasti medzi Azovským a Čiernym morom. Čo sa týka iných oblastí, ako je Stredozemné more, odtiaľ sa k nám tiež nevedia dostať,“ skonštatoval Pletenčuk. (SITA)

Poľská vízová politika voči občanom Ruska patrí medzi najprísnejšie, uviedlo poľské ministerstvo vnútra.

Príspevok bol reakciou na rozhovor, ktorý poskytol poradca prezidenta a bývalý námestník ministra vnútra Blažej Pobožy súkromnej rozhlasovej stanici Radio ZET.

Počas diskusie o vízových podvodoch, ku ktorým došlo za predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS), Pobožy citoval údaje poľskej Pohraničnej stráže (SG), podľa ktorých v prvej polovici tohto roka vstúpilo do Poľska viac ako 60-tisíc ruských občanov, z toho 42-tisíc z územia Ruska.

"Poľsko má jednu z najprísnejších vízových politík pre občanov Ruskej federácie," uviedlo v nedeľu večer na sieti X poľské ministerstvo vnútra a administratívy. "Počet vstupov ruských občanov do Poľskej republiky a výstupov z nej na základe víz vydaných inými štátmi schengenského priestoru nemá žiadnu súvislosť s vízovou politikou poľskej vlády," dodalo ministerstvo.

Ministerstvo tiež napísalo, že v roku 2023 bolo ruským občanom vydaných 4294 víz, z čoho väčšinu tvorili tzv. vedecké víza (1748). Ďalšie skupiny zahŕňajú repatriačné víza (237), humanitárne víza (945), víza vydané na základe tzv. preukazov Poliakov, ktoré potvrdzujú príslušnosť ich držiteľov k poľskému národu (847), a víza vydané na návštevu príbuzných (290).

Okrem toho bolo do októbra tohto roku občanom Ruska vydaných 1821 víz, najmä držiteľom tzv. preukazu Poliakov (875), nasledovali vedecké víza (86), repatriačné víza (175), humanitárne víza (452) a víza na návštevu príbuzných (168).

SG vyhlásila, že jej príslušníci "dôkladne preverujú podmienky vstupu na vonkajších hraniciach Európskej únie", a dodala, že v prvej polovici roku 2024 vykonala hraničné kontroly viac ako 60-tisíc ruských občanov. Väčšina z nich mala víza vydané inými krajinami EÚ (42-tisíc), z toho 34 900 osôb malo povolenie na pobyt. SG tiež uviedla, že 12.500 vstupov bolo na základe tzv. preukazov Poliakov vydaných poľským štátom. (TASR)

EÚ uvalí sankcie voči Iránu za dodávky rakiet do Ruska. Teherán tvrdí, že s Moskvou spolupracuje, ale nie vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Od začiatku ruskej agresie evakuovali zo Sumskej oblasti takmer 37-tisíc ľudí vrátane viac ako 6 400 detí. 

Povinná evakuácia ďalších obyvateľov pritom pokračuje, a to na základe rozšíreného príkazu. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje vojenskú administratívu Sumskej oblasti

Koncom augusta ukrajinské úrady oznámili, že zo Sumskej oblasti plánujú evakuovať celkovo 45-tisíc obyvateľov. Odvtedy už opustilo svoje domovy 16-tisíc ľudí. Armáda uviedla, že všetci obyvatelia v 10-kilometrovej zóne pri hraniciach s Ruskom sú už úplne evakuovaní. (SITA)

Ruské spravodajské služby sú v Nemecku čoraz agresívnejšie, pribúdajú prípady špionáže a sabotáže.

Na verejnom vypočutí šéfov troch nemeckých tajných služieb v Bundestagu to povedal riaditeľ civilnej kontrarozviedky Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) Thomas Haldenwang.

Šéf civilnej spravodajskej služby BND Bruno Kahl upozornil poslancov, že Rusko vynakladá na svoju armádu podstatne viac prostriedkov ako Severoatlantická aliancia a že do konca tohto desaťročia budú jeho ozbrojené sily pravdepodobne schopné obsadiť územie NATO, pokiaľ ide o personál a materiál.

„Pozorujeme agresívne správanie ruských spravodajských služieb,“ povedal Haldenwang. Podľa jeho slov sa zvýšil počet prípadov ruskej špionáže a sabotáže, a to „kvantitatívne aj kvalitatívne“.

Šéfka tretej nemeckej spravodajskej služby, vojenskej služby MAD, Martina Rosenbergová varovala, že nemecká armáda je čoraz častejšie terčom pokusov o špionáž zo strany zahraničných subjektov.

„Či už ide o snahu zistiť informácie o nemeckých dodávkach zbraní na Ukrajinu, o výcvikových plánoch alebo zbrojných projektoch, alebo o (pokus) vytvoriť pocit ohrozenia prostredníctvom sabotáže,“ povedala poslancom.

Výbor pre spravodajské služby zvyčajne zasadá za zatvorenými dverami. Len raz ročne sú vypočúvania šéfov BfV, BND a MAD v dnešnej podobe prístupné verejnosti. (ČTK)

Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy potrubím vedúcim cez Ukrajinu. Do Kurskej oblasti pošle 42,3 milióna m3 plynu.

To je rovnaký objem ako v nedeľu.

Údaje spoločnosti Gas Infrastructure Europe zároveň ukázali, že zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch boli v nedeľu na úrovni 95 percent a celkové dodávky skvapalneného zemného plynu z terminálov do európskeho systému prepravy dosiali 54,7 percenta. (TASR)

Najmenej 30 415 osôb vrátane takmer 8 000 detí evakuovali ruské úrady z oblastí hraničiacich s Ukrajinou.

Podľa vyjadrení ruskej komisárky pre ľudské práva Taťjany Moskalkovovej k tomu došlo v dôsledku ukrajinských útokov a ostreľovania.

Komisárka v rozhovore pre spravodajský portál "Argumenty i Fakty" uviedla, že evakuovaných umiestnili do takmer 1000 dočasných ubytovacích centier po celom Rusku.

Ukrajina od februára 2022 čelí ruskej agresii a na útoky Moskvy reaguje ostreľovaním pohraničných oblastí. Tieto údery mieri predovšetkým na kľúčovú infraštruktúru vojnového úsilia Ruska.

Ukrajinské sily v auguste začali aj protiofenzívu v Kurskej oblasti, kde si odvtedy udržiavajú väčšinu pozícií.

Moskalkovová uviedla, že dostala viaceré podnety týkajúce sa vyše 1000 nezvestných ruských občanov z Kurskej oblasti, o ktorých sa predpokladá, že ich zajala Ukrajina.

Agentúra Reuters zdôrazňuje, že nedokázala overiť vyjadrenia komisárky a Kyjev sa k téme zatiaľ nevyjadril.

Rusko aj Ukrajina popierajú, že by sa v rámci vojny zameriavali na civilistov alebo ich väznili. Počas invázie Ruska na Ukrajine už ale zahynuli tisíce civilných osôb, väčšinou Ukrajincov.

Komisárka tiež uviedla, že navštívila vyše 2000 ukrajinských vojnových zajatcov v Rusku a že jej ukrajinský náprotivok absolvoval podobné návštevy ruských zajatcov na Ukrajine. (TASR)

Útok zničil vojenské dopravné lietadlo Tu-134 na letisku v ruskej Orenburskej oblasti, oznámila ukrajinská vojenská rozviedka.

"Takéto sovietske lietadlá sa používajú najmä na prepravu vedenia ruského ministerstva obrany," uviedla ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Lietadlo, ktoré patrilo 117. vojenskému dopravnému leteckému pluku ruských ozbrojených síl, podľa zhorelo na letisku Orenburg-2.

Letisko sa nachádza 6 kilometrov juhozápadne od ruského mesta Orenburg.

Ruská armáda stratila ďalších 1 260 vojakov, od začiatku invázie zhruba 670 190, oznámilo ukrajinské velenie.

Okupanti prišli aj o ďalších 19 bojových obrnených vozidiel , 11 delostreleckých systémov a 17 dronov a 38 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 975 tankov, 17 895 bojových obrnených vozidiel, 26 622 vozidiel a autocisterien, 19 421 delostreleckých systémov, 1 231 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 009 dronov, 2 619 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 437 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinská vláda údajne zvažuje možnosti ukončenia vojny aj za cenu odstúpenia územia Rusku, píše Der Spiegel.

Nemecký spravodajský portál sa odvoláva na predstaviteľa blízkeho ukrajinskej vláde.

Pod ruskou okupáciou je viac ako 20 percent územia Ukrajiny.

Vláda teraz vedie „vážne diskusie“ o tom, že sa vzdá svojho cieľa úplnej obnovy územia, uviedol pre Der Spiegel nemenovaný predstaviteľ.

"Verili sme, že víťazstvo musí znamenať bezpodmienečnú kapituláciu Putinovho Ruska," uviedol údajne zdroj.

Bol to „chybný pohľad na víťazstvo“, dodáva zdroj s tým, že dohoda o ukončení vojny by bola nemožná bez určitých ústupkov.

Medzi faktory, ktoré nútia Kyjev zvážiť územné ústupky, patrí podľa predstaviteľa ruský postup na východe Ukrajiny a neistý výsledok prezidentských volieb v USA.

"Či už vyhrá Trump alebo Harrisová, Američania sa pomaly, ale isto stiahnu," povedal predstaviteľ pre Der Spiegel.

Trump kritizoval americkú pomoc Ukrajine, Zelenského označil za „obchodníka“ a zaviazal sa "dostať USA preč z konfliktu".

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson, ktorý je Trumpov spojenec, nedávno povedal, že nemá „chuť na ďalšie financovanie Ukrajiny“.

Harrisová naopak kritizovala návrhy na ukončenie vojny, v rámci ktorých by sa Ukrajina vzdala veľkej časti svojho územia.

"Tieto návrhy sú rovnaké ako tie Putinove. Nie sú to návrhy na mier. Sú to návrhy na kapituláciu, čo je nebezpečné a neprijateľné," vyhlásila viceprezidentka USA.

Ruské jednotky čiastočne kontrolujú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť. Od roku 2014 aj Krym.

Poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak 17. septembra uviedol, že žiadny z plánov, ktoré Ukrajina pripravuje na ukončenie ruskej vojny, nepočíta s prímerím alebo postúpením územia Moskve. (Spiegel, Kyiv Independent)

V Litve sa zatvorili volebné miestnosti a začalo sa sčítanie hlasov odovzdaných v parlamentných voľbách. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj upozornil na rastúce spojenectvo medzi Ruskom a režimami, akým je komunistická Severná Kórea.

Dodal, že nejde len o transfer zbraní, ale v prípade KĽDR aj o zaradenie jej vojakov k ruským okupačným silám.

Podľa Zelenského "je zrejmé, že za týchto okolností je potrebné rozvíjať naše vzťahy s našimi partnermi v prvej línii".

Zelenskyj tento týždeň absolvoval dvojdňové turné po európskych metropolách vrátane Berlína, Londýna a Paríža, kde rokoval najmä o podpore a vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Frontová línia potrebuje väčšiu podporu, zdôraznil ukrajinský prezident s tým, že Ukrajine nejde len o poskytnutie rakiet dlhého dosahu a možnosť zasahovať ciele hlboko v ruskom vnútrozemí a zoznamy potrebného vojenského vybavenia.

Upozornil, že Ukrajina potrebuje najmä zvýšenie "tlaku na agresora", pričom tento tlak musí byť silnejší, než Rusko dokáže zvládnuť. Dodal, že takto sa dá aj zabrániť ešte väčšej vojne.

Zelenskyj informoval, že Ukrajina bude aj v nadchádzajúcom týždni rokovať so svojimi partnermi o posilnení spolupráce. (TASR)