Zelenskyj rokoval s pápežom, Odesa hlási po útoku štyri obete (SME Minúta)

Tempo inflácie v Rusku sa v septembri spomalilo menej, ako analytici očakávali. Stále prevyšuje cieľ centrálnej banky.

Viac ako dvojnásobne, keďže obrovské výdavky na konflikt na Ukrajine udržiavajú tlak na rast spotrebiteľských cien. Ukázali to oficiálne údaje. Informoval o tom portál tradingeconomics.

Podľa štatistického úradu Rosstat sa medziročná miera inflácie v Rusku v septembri 2024 znížila na 8,6 % z 9,1 % v auguste. Ekonómovia pritom odhadovali, že klesne o niečo viac, na 8,5 %. Inflácia tak zostala výrazne nad cieľom centrálnej banky na úrovni 4 %.

Štatistiky ukázali, že ceny služieb v septembri stúpli medziročne o 11,6 %, potravín o 9,1 % a nepotravinárskych produktov o 5,6 %.

Medziročná jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií dosiahla v septembri 8,3 %.

V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v Rusku v septembri zvýšili o 0,5 %. (TASR)

Nemecko spolu s ďalšími tromi krajinami pripravuje pre Ukrajinu balík vojenskej podpory v hodnote 1,4 miliardy eur.

Pomoc chcú poskytnúť do konca tohto roka. Oznámil to nemecký kancelár Olaf Scholz.

Kancelár zdôraznil, že Nemecko je druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine.

„Očakávame, že do konca roka poskytneme Ukrajine vďaka pomoci našich priateľov, Belgicka, Dánska a Nórska, ďalší balík podpory v hodnote 1,4 miliardy eur," povedal Scholz.

Pomoc podľa jeho vyjadrenia zahŕňa protivzdušnú obranu, húfnice, samohybné delostrelectvo, obrnené vozidlá, bojové drony, radary a muníciu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo plány Japonska organizovať spoločné vojenské cvičenia s USA.

Konať by sa mali v priebehu októbra a tiež v novembri v teritóriu Japonska neďaleko ruských hraníc. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Japonská strana bola informovaná o tomto kategorickom a neprijateľnom postupe, ktorého rozsah sa každým rokom zväčšuje, a to i prostredníctvom účasti štátov NATO na (vojenských) manévroch," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.

"Ruská strana preto vyjadruje hlboký žiaľ nad krátkozrakým nerešpektovaním našich požiadaviek v tejto veci," vyhlásilo.

Ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že už varovalo aj japonské veľvyslanectvo v Moskve pred "nevyhnutnými a primeranými protiopatreniami", ktoré Rusko zavedie na ochranu svojej suverenity. (TASR)

Litovská vláda obdržala dodávku tisíc bojových dronov od piatich domácich výrobcov. Určené sú pre potreby Ukrajiny.

V najbližších týždňoch ich odovzdajú ukrajinským ozbrojeným silám. Litva pre Ukrajinu objednala celkovo 5000 bezpilotných lietadiel. Informovalo o tom litovské ministerstvo obrany.

Uvádza to agentúra DPA a Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku.

Súčasťou dodávky pre Ukrajinu bude aj ďalšie príslušenstvo vrátane odpaľovacích a riadiacich zariadení pre drony, ako aj prostriedky potrebné pre výcvik ich operátorov, uvádza ministerstvo obrany.

Celkovo si Litva od miestnych výrobcov objednala viac ako 7000 bojových dronov v hodnote takmer 9 miliónov eur. Z nich je približne 2300 určených pre potreby litovskej armády a takmer 5000 pre ukrajinské ozbrojené sily. Podľa ministerstva obrany budú bezpilotné lietadlá Kyjevu dodané do konca roka.

Dodávky dronov budú pokračovať aj v budúcom roku. Litva nimi chce posilniť vlastný obranný priemysel a obranyschopnosť svojej armády.

DPA pripomína, že Ukrajina už viac ako dva a pol roka odoláva ruskej vojenskej invázii. Litva patrí medzi najodhodlanejších podporovateľov Ukrajiny na medzinárodnej scéne. Podľa štatistík Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku je Litva tretím najväčším podporovateľom

Ukrajiny v prepočte na HDP krajiny. Celkovo už litovská vláda Kyjevu poskytla viac ako miliardu eur, čo predstavuje viac ako 1,6 percenta HDP Litvy. (TASR)

Prezidenti v rámci skupiny Arraiolos hovorili na summite v Krakove o rozširovaní Európskej únie aj rekonštrukcii Ukrajiny. (SITA)

V meste Vologda na severozápade Ruska čoskoro vztýčia novú sochu sovietskeho vodcu Josifa Stalina.

V piatok o tom informoval tamojší gubernátor Georgij Filimonov, ktorý vyhlásil, že sochu postavia na základe žiadosti verejnosti.

Filimonov v piatok zverejnil video, na ktorom pracovníci dokončujú sochu sovietskeho diktátora v nadživotnej veľkosti. Socha bude stáť v meste Vologda neďaleko domu, v ktorom Stalin žil medzi rokmi 1911 až 1912, keď ho pre jeho revolučné aktivity prenasledoval cársky režim.

"So všetkým pochopením pre nejednoznačný výklad (historickej) úlohy tejto osobnosti musíme uznať jeho veľké úspechy, poznať históriu našej krajiny, ctiť si ju a byť na ňu hrdí," napísal Filimonov.

Stalin (vlastným menom Džugašvili) bol gruzínskeho pôvodu a v ZSSR bol pri moci medzi rokmi 1924 až do svojej smrti v roku 1953. Vládol v čase rýchlej industrializácie ZSSR a krajinu viedol počas druhej svetovej vojny, v ktorej Sovietsky zväz zvíťazil nad nacistickým Nemeckom. V krajine zaviedol režim tvrdej diktatúry, počas ktorého milióny ľudí zahynuli v pracovných táboroch a v dôsledku politických čistiek a hladomorov.

Mnohé sochy a busty Stalina boli po jeho smrti odstránené. Po začiatku invázie na Ukrajinu sa však na niektorých miestach v Rusku začalo s opätovnou výstavbou pamätníkov na Stalinovu počesť, pripomína Reuters.

Videozáznamy zverejnené Filiminovom na Telegrame poukazujú na jeho náklonnosť k sovietskym vodcom. Na stenách jeho kancelárie visia fotografie šéfov sovietskej tajnej polície Lavrentija Beriju a Felixa Dzeržinského. Vo svojom príspevku taktiež vyhlásil, že plánuje postaviť pamätník aj ruskému cárovi Ivanovi IV. Hroznému. (TASR)

Nemecký kancelár Olaf Scholz prisľúbil vojenskú pomoc pre Ukrajinu vo výške 600 miliónov eur.

Nová pomoc bude zahŕňať systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a drony.

Nemecký kancelár dodal, že spolu s ďalšími partnermi pošlú Kyjevu do konca tohto roka pomoc vo výške až 1,4 miliardy eur.

"Nemecko stojí na strane Ukrajiny," vyhlásil Scholz pri návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Berlíne. Spresnil, že ide o odkaz pre ruského prezidenta Vladimira Putina, že Západ nepoľaví vo svojej podpore Kyjevu. Odsúdil pritom ruské útoky na civilnú infraštruktúru.

Zelenskyj má Scholzovi počas stretnutia poskytnúť tiež podrobnosti svojho víťazného plánu vo vojne s Ruskom.

Návšteva ukrajinského prezidenta sa koná v rámci jeho ciest po Európe, ktoré nasledovalo po zrušení kľúčového medzinárodného summitu na americkej leteckej základni v Nemecku. K zrušeniu došlo v dôsledku rozhodnutia amerického prezidenta Joea Bidena zostať vo Washingtone v reakcii na príchod hurikánu Milton. (TASR)

Ukrajinská generálna prokuratúra bude smrť ukrajinskej novinárky Roščynovej v ruskom zajatí vyšetrovať ako vojnový zločin.

Dvadsaťsedemročná novinárka zmizla v auguste 2023, naposledy robila reportáže z území na východe Ukrajiny okupovaných Ruskom. Nezvestná bola do apríla 2024. Jej otec vtedy dostal od ruského ministerstva obrany list, v ktorom mu oznámili, že jeho dcéra je zadržaná v Rusku, uviedol ukrajinský zväz novinárov.

Neboli zverejnené informácie o podmienkach ani mieste jej zadržiavania v Rusku, napísala AFP. Jej smrť vo štvrtok potvrdil hovorca ukrajinského veliteľstva pre koordináciu vojnových zajatcov Petro Jacenko.

"V súvislosti s informáciami o smrti ukrajinskej novinárky Viktorije Roščynovej v Rusku bolo trestné konanie začaté v súvislosti s jej zmiznutím preklasifikované na vojnový zločin v kombinácii s úkladnou vraždou," uviedla v piatok kancelária ukrajinského generálneho prokurátora Andrija Kostina.

Novinárka podľa ruského exilového spravodajského webu Mediazona zomrela počas prevozu z väzenia v meste Taganrog neďaleko ukrajinských hraníc do Moskvy.

V Ruskom okupovaných oblastiach od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali tisíce Ukrajincov, ktorí sú proti vláde Moskvy. Mnohí z nich sú podľa skupín na ochranu práv vystavení mučeniu zo strany bezpečnostných zložiek. Medzi zadržanými je asi 20 predstaviteľov médií. (TASR)

Nemecko musí vzhľadom na rastúce vojenské výzvy výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu, tvrdí generál NATO.

V rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung zástupca vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO pre transformáciu Chris Badia navrhol, aby sa súčasný obranný rozpočet zvýšil o 50 percent.

Nemecko sa v súčasnosti snaží splniť cieľ NATO vynaložiť dve percentá svojho HDP na obranu s pomocou špeciálneho fondu vo výške 100 miliárd eur pre ozbrojené sily (Bundeswehr). Tento fond vznikol v reakcii na inváziu ruských síl na Ukrajinu.

Badia tvrdí, že dvojpercentný cieľ je pre Nemecko nedostačujúci. "Cieľom by mali byť tri percentá," vyhlásil.

DPA však píše, že jeho požiadavku by bolo možné iba ťažko splniť. Minúť tri percentá HDP na obranu by znamenalo ďalších 40 miliárd eur pre Bundeswehr, čo je z hľadiska súčasných ekonomických problémov Nemecka obrovské číslo, uviedla agentúra.

Nemecký kancelár Olaf Scholz naposledy presadil, že sa výdavky na obranu zvýšili iba o 1,3 miliardy eur na celkových 53,25 miliárd eur. (TASR)

Ruský prezident Putin sa v turkménskej metropole Ašchabad stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom.

Ide o ich prvé stretnutie, ktoré sa konalo v rámci regionálneho summitu.

Kremeľ uviedol, že témou ich diskusie boli bilaterálne vzťahy, ale aj situácia na Blízkom východe.

Na stretnutí s Pezeškijánom Putin vyhlásil, že vzťahy s Iránom sú pre Rusko prioritou, a ocenil, že sa veľmi úspešne rozvíjajú. Vyjadril aj spokojnosť s trendom vo vzájomnom obchode medzi Ruskom a Iránom, i keď poznamenal, že obchodný obrat sa po vlaňajšom poklese ešte nevrátil na pôvodnú úroveň.

Putin zároveň vyzdvihol, že Rusko a Irán aktívne spolupracujú na medzinárodnej scéne, pričom ich názory na súčasné dianie vo svete "sú často veľmi blízke".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po stretnutí prezidentov informoval, že Pezeškiján prijal Putinovo pozvanie na oficiálnu návštevu Ruska. Termín návštevy bude dohodnutý diplomatickou cestou.

Putin predtým vo svojom prejave na summite v Ašchabade vyhlásil, že je potrebný nový svetový poriadok, v ktorom bude bohatstvo prerozdeľované spravodlivejšie a budú sa zohľadňovať názory každého zo štátov.

V Ašchabade sa koná medzinárodné fórum nazvané Vzťah času a civilizácií – základ mieru a rozvoja, ktoré je venované 300. výročiu narodenia turkménskeho básnika a mysliteľa Magtymgulyho Pyragyho.

Pozvanie na toto podujatie dostali lídri štátov susediacich s Turkménskom: Kazachstanu, Kirgizska, Mongolska, Tadžikistanu, Uzbekistanu a niektorých ďalších.

Agentúra AP pripomenula, že šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum tento týždeň obvinil Irán a Rusko z podielu na náraste počtu pokusov o atentát, sabotáž a iných zločinov v Spojenom kráľovstve. Varoval súčasne pred zhoršením situácie, ak sa prehĺbia konflikty na Blízkom východe. (TASR)

Ukrajina tvrdí, že jej protivzdušná obrana v noci zostrelila 29 zo 66 ruských bezpilotných lietadiel.

Rusko pri nočnom útoku použilo aj dve balistické rakety Iskander-M a jednu riadenú strelu vzduch-zem Ch-31.

Protivzdušná obrana v príspevku na platforme Telegram spresnila, že zneškodnila drony nad Kyjevskou, Čerkaskou, Vinnyckou, Sumskou, Poltavskou, Dnepropetrovskou, Charkovskou, Černihivskou a Žytomyrskou oblasťou.

"V rôznych oblastiach Ukrajiny sa stratilo 31 nepriateľských dronov, pravdepodobne v dôsledku aktívnej protilietadlovej protiraketovej obrany. Dva úderné drony sa otočili smerom na Rusko," uviedli vzdušné sily na Telegrame.

Išlo o štvrtý ruský útok na Odeskú oblasť za posledných päť dní. Tamojší gubernátor Oleh Kiper oznámil, že v oblasti bol piatok vyhlásený za deň smútku na pamiatku ľudí, ktorí zahynuli v stredu pri ruskom dronovom útoku.

"Ruskí teroristi za dva dni v Odeskej oblasti zabili 13 civilistov, väčšina z obetí boli mladí ľudia," uviedol Kiper na Telegrame.

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin povedal, že ruské útoky sú cielené na civilnú infraštruktúru a zámerom je vytvoriť ťažké životné podmienky pre milióny Ukrajincov. (TASR)

Požiar ropného terminálu na Kryme sa nepodarilo úplne uhasiť ani štyri dni po pondelkovom útoku ukrajinskej armády.

"Práce budú pokračovať, pokým nebude (požiar) úplne uhasený," potvrdil šéf miestnej správy dosadenej Ruskom Igor Tkačenko prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Situácia je podľa jeho slov stabilizovaná a hasiči majú požiar pod kontrolou.

V dôsledku požiaru, ku ktorému sa prihlásila ukrajinská armáda, museli v utorok evakuovať vyše 1000 ľudí. Bezprostredne po vypuknutí požiaru uzatvorili aj cesty a železničné trate. Podľa vyjadrenia ukrajinskej armády slúži sklad ropy z veľkej časti ruským jednotkám.

Kyjev v posledných mesiacoch zvýšil počet útokov zameraných na ruský energetický sektor s cieľom znížiť príjmy, ktoré Moskva využíva na financovanie svojej invázie na Ukrajine. Ukrajinská armáda vyhlásila, že bude v takýchto útokoch pokračovať. Jej predstavitelia zároveň trvajú na tom, že tieto útoky sú spravodlivou odplatou za ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (TASR)

Zelenskyj po stretnutí vo Vatikáne daroval pápežovi olejomaľbu inšpirovanú vraždením civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

Rokovanie podľa agentúry ANSA trvalo 35 minút. Po súkromnom stretnutí a predstavení ukrajinskej delegácie pápež odovzdal Zelenskému bronzovú plaketu s rozkvitnutým kvetom s nápisom "Mier je krehký kvet".

Ukrajinskému prezidentovi Svätý Otec podaroval aj svoje posolstvo k tohtoročnému Medzinárodnému dňu mieru, zväzky pápežských dokumentov, prejav Statio Orbis z 27. marca 2020 a zborník s názvom Prenasledovaní pre pravdu: ukrajinskí gréckokatolíci za železnou oponou.

Olejomaľba nazvaná "Masaker v Buči. Príbeh Maričky" reflektuje zabíjanie civilistov, ktoré sa odohralo v prvých týždňoch invázie ruských síl na Ukrajinu. (TASR)

Putin začal návštevu Turkménska, kde vystúpil na medzinárodnom fóre s lídrami stredoázijských krajín a prezidentom Iránu.

Kremeľ uviedol, že Putin bude s Pezeškjánom v turkménskej metropole Ašchabad rokovať o situácii na Blízkom východe.

Podľa videozáznamu, ktorý zverejnil Kremeľ, Putin vo svojom úvodnom príhovore na fóre opäť zopakoval, že chce budovať „nový svetový poriadok“ s priateľmi a partnermi Ruska.

Na konferencii sa zúčastňujú ďalší regionálni lídri vrátane pakistanského prezidenta a hláv ostatných stredoázijských krajín, a to Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do Vatikánu na rokovania s pápežom Františkom.

Ide o súčasť Zelenského návštev v európskych krajinách v snahe získať podporu od spojencov pre Ukrajinu pred prichádzajúcou zimou.

Ukrajinský prezident počas posledných dvoch dní navštívil Britániu, Francúzsko, Taliansko a chystá sa aj do Nemecka. Od lídrov týchto krajín sa snaží zabezpečiť finančnú a vojenskú podporu pre Kyjev.

Pápež František, predstaviteľ takmer 1,4 miliardy katolíkov na svete, opakovane vyzýva na mier na Ukrajine a pravidelne sa modlí za jej "umučený" národ. V Kyjeve však začiatkom roka vyvolal pobúrenie, keď v rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI apeloval na Ukrajincov, aby "zdvihli bielu vlajku a rokovali".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj má turné po Európe, Biden musel zostať doma Čítajte 

S pápežom sa Zelenskyj naposledy stretol na júnovom summite skupiny G7 v Taliansku. Prvú súkromnú audienciu vo Vatikáne Zelenskyj absolvoval ešte v máji 2023.

Kľúčovou súčasťou Zelenského cesty po Európe je predstavenie jeho "víťazného plánu". O pláne rokoval aj s Macronom, ktorému sa poďakoval za doterajšiu podporu zo strany Francúzska.

Ukrajinské ozbrojené sily majú pod kontrolou asi polovicu mesta Toreck a snažia sa odvrátiť útoky ruských jednotiek.

"Možno povedať, že približne 40 až 50 percent mesta je pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl, zatiaľ čo zvyšok územia obsadil nepriateľ," povedal veliteľ toreckej mestskej vojenskej správy Vasyľ Čynčyk.

Predstaviteľka ukrajinskej armády v pondelok večer uviedla, že ruské sily vstúpili na predmestie Torecka.

Podľa ukrajinských vojenských analytikov by pád Torecka umožnil Moskve zablokovať kľúčové logistické trasy spájajúce operačné tylo ukrajinskej armády v oblasti s bojovou zónou vrátane hlavnej cesty medzi mestami Pokrovsk a Kosťantynivka.

Ukrajinská armáda hlásila na toreckom fonte za posledný deň osem bojových zrážok, pričom hlavný nápor bol na Toreck a okolie obce Ščerbynivka. Podľa Čynčyka sa ruským jednotkám za predchádzajúcich 24 hodín nepodarilo v meste postúpiť ďalej.

V meste, kde sa v súčasnosti nachádza približne 1150 ľudí, pokračuje evakuácia.

Toreck je už desať rokov frontovým mestom, keďže sa nachádza v blízkosti území, ktoré v roku 2014 obsadili Ruskom podporovaní separatisti. Odvtedy sa stalo dôležitou súčasťou ukrajinských obranných línií.

Ruské jednotky na východe Ukrajiny zaznamenávajú pomalý postup - tento mesiac obsadili banské mesto Vuhledar v Doneckej oblasti a blížia sa k Pokrovsku, bývalému logistickému centru. (TASR)

Takmer 60 percent Nemcov by uvítalo, ak by kancelár Scholz po takmer dvoch rokoch obnovil dialóg s ruským prezidentom.

Vyplýva to z nového prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov.

Podľa prieskumu až 59 percent opýtaných je za to, aby Olaf Scholz a Vladimir Putin obnovili rozhovory. Len 26 percent respondentov bolo proti a 15 percent neuviedlo odpoveď.

Vo východnom Nemecku si dialóg oboch lídrov želá až 68 percent respondentov. Odmieta ho 19 percent opýtaných.

Nemecký kancelár opakovane vyzýva na zintenzívnenie diplomatického úsilia na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu a na usporiadanie ďalšieho mierového summitu aj s účasťou Moskvy.

Na prvý mierový summit, ktorý sa uskutočnil v júni vo Švajčiarsku, nebol ruský prezident pozvaný, pripomína DPA.

Scholz a Putin spolu naposledy telefonovali 2. decembra 2022. Nemecký kancelár opakovane vyhlásil, že si vie predstaviť, že opäť nadviaže kontakt s prezidentom Ruska. Špekuluje sa, že telefonát by sa mohol uskutočniť pred summitom skupiny G20, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zúčastniť sa na ňom má aj Rusko, nie je však jasné, či príde aj Putin.

Nemci sú rozdelení aj v otázke, či by sa Ukrajina mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru s Ruskom.

Približne 39 percent respondentov tvrdí, že Ukrajina by sa nemala vzdať "ani centimetra" svojho územia. Ale 22 percent si myslí, že Kyjev by mal zrieknuť ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Ďalších 23 percent tvrdí, že Ukrajina by sa okrem Krymu mala vzdať aj oblastí, ktoré Rusko okupuje od začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Za to, aby sa Ukrajina vzdala častí svojho územia, je spolu 45 percent respondentov.

Nezhody sú aj v tom, či má Západ povoliť Kyjevu používanie zbraní s dlhým dosahom na údery na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Z opýtaných je 42 percent za a 43 percent proti.

Spojené štáty a Británia už Ukrajine dodávajú svoje rakety ATACMS a Storm Shadow s dlhým dosahom. Nemecko však opakovane odmietlo Ukrajine poslať svoje rakety dlhého doletu Taurus. Scholz toto stanovisko Berlína v septembri potvrdil. (TASR)

Rusko presunulo do Kurskej oblasti asi 50-tisíc vojakov, čím oslabilo svoju pozíciu na bojisku na Ukrajine.

Pre verejnoprávnu televíziu Suspiľne to uviedol hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Rusi podľa Syrského presunuli tieto sily z iných frontov, kde viedli útočné operácie. „Vieme, že asi 50-tisíc vojakov z iných oblastí bolo presunutých na front v Kurskej oblasti,“ vyhlásil Syrskyj.

Tiež zdôraznil, že tieto akcie Ruska viedli k oslabeniu ruských síl v iných oblastiach, predovšetkým na záporožskom, chersonskom a kramatorskom fronte. „To nám, samozrejme, uľahčilo vedenie obranných operácií,“ skonštatoval Syrskyj.

Štyria ľudia zahynuli a ďalších desať osôb utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku na Odesu.

Gubernátor Oleh Kiper uviedol, že balistická raketa zasiahla dvojposchodovú budovu, kde podľa neho žili a pracovali civilisti.

Ďalej dodal, že spod trosiek budovy bezpečnostné zložky zachránili štyroch ľudí, ďalší traja zahynuli na mieste.

Medzi obeťami ruského útoku je 43-ročná žena, 22-ročný muž a 16-ročné dievča. Ďalšia žena zomrela v nemocnici. Z desiatich zranených sú štyria vo vážnom stave, napísal na Telegrame Kiper.

Vojenská správa Kyjevskej oblasti medzitým informovala, že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetky drony, ktoré ruská armáda z rôznych smerov vypustila na Kyjev.

Nálet na ukrajinské hlavné mesto údajne trval viac ako tri hodiny. Materiálne škody alebo obete zatiaľ neboli hlásené. (TASR)

Počas štvrtka prišli Rusi o 1 140 vojakov, v doterajšom priebehu vojny o zhruba 666 340 vojakov, uviedol generálny štáb Ukrajiny.

Obrana zničila okupantom aj ďalších osem tankov, 35 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 84 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 953 tankov, 17 800 bojových obrnených vozidiel, 26 398 vozidiel a autocisterien, 19 322 delostreleckých systémov, 1 229 odpaľovacích raketových systémov, 976 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 16 837 dronov, 2 619 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 396 kusov špeciálnej techniky.

Britské Národné centrum kybernetickej bezpečnosti vydalo varovanie pre vládne úrady, technologické firmy a finančné inštitúcie, aby ich ochránilo pred ruskými štátom podporovanými hackermi.

NCSC vytvorilo varovanie, ktoré popisuje najnovšie taktiky ruskej zahraničnej informačnej služby SVR, sa podieľali aj americké bezpečnostné agentúry. Rusko popísané taktiky využíva na zber potenciálne cenných informácií využiteľných v budúcnosti.

Centrum varuje pred masívnym využívaním kybernetických zraniteľností zo strany SVR. Ruskí hackeri majú dva typy cieľov.

Prvým sú "zámerné ciele". Do tejto kategórie patria vládne a diplomatické úrady, think-tanky, technologické firmy a finančné inštitúcie.

Druhým typom sú "príležitostné ciele", na ktoré SVR cieli po skenovaní siete a vyhľadaní využiteľných zraniteľných miest. Ak SVR niektorý z cieľov úspešne napadne, je pravdepodobné, že útoky sa budú opakovať, tvrdí NCSC.

Centrum zároveň vyzýva všetky organizácie, ktoré majú podozrenie, že sa stali cieľom útoku popísaného vo varovaní, aby mu to nahlásili. (TASR)

Prezident Zelenskyj sa vo štvrtok večer Ríme stretol s talianskou premiérkou Meloniovou.

Stretnutie je súčasťou série Zelenského ciest po Európe, ktorými sa pred americkými prezidentskými voľbami snaží pre Ukrajinu získať ďalšiu podporu Západu.

V piatok ráno Zelenskyj navštívi Vatikán, kde ho prijme pápež František. Následne odletí do Nemecka a bude rokovať s kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.

Na osem sa zvýšil počet obetí ruského raketového útoku na juhoukrajinský prístav Odesa, uviedli ukrajinské úrady.

"V nemocnici podľahol zraneniam 26-ročný muž," uviedol na sociálnej sieti Telegram gubernátor oblasti Oleh Kiper.

Ruská balistická raketa v stredu večer zasiahla prístavnú infraštruktúru v Odese. O útoku na sociálnej sieti Telegram zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Olexij Kuleba, ktorý ho označil za "teroristický"

. (TASR)

Oceňovaná ukrajinská novinárka Viktorija Roščynová zomrela v ruskom zajatí, uviedli ukrajinské úrady.

Roščynovej smrť v televízií oznámil Petro Jacenko, tlačový hovorca organizácie chrániacej záujmy vojnových zajatcov. Okolnosti jej smrti zatiaľ nie sú známe, dodal.

Novinárka bola na zozname zajatcov, ktorí čakali na výmenu, uviedol pre ukrajinské verejnoprávne rádio a televíziu Suspilne hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

Dodal, že z mesta Taganrog na pobreží Čierneho mora mala byť prevezená do Moskvy.

Roščynová podávala správy z oblastí na frontových líniách už od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Hneď v marci 2022 ju zajali ruské sily a desať dní ju zadržiavali v meste Berďansk ležiacom v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa informácií IWMF pokrývala vo svojich reportážach – pre nezávislé médiá, ako denník Ukrajinska pravda, portál Hromadske či Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) – zložité a nebezpečné témy týkajúce sa zločinov, práce súdov či ľudských práv.

Podľa medzinárodných organizácií zahynulo počas informovania o vojne na Ukrajine už najmenej 17 novinárov.