Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj navštívil Sumskú oblasť na hraniciach s Kurskou oblasťou

Ukrajinské aktivistky z feministického hnutia Femen protestovali  polonahé pred iránskymi veľvyslanectvom v Kyjeve.

Dôvodom sú tvrdenia, že Teherán dodáva Moskve zbrane.

Kyjev označuje Irán za "spolupáchateľa" ruskej invázie na Ukrajinu. Pravidelne totiž nachádza fragmenty z iránskych dronov typu Šahíd, ktoré Moskva používa pri útokoch cielených na civilnú infraštruktúru. Západ taktiež uvalil na Irán sankcie za to, že Moskve dodáva balistické rakety, čo však Teherán popiera.

AFP si pred iránskou ambasádou v Kyjeve všimla dve aktivistky z hnutia Femen, ktoré si vyzliekli tričká, pričom na telách mali napísané protiiránske a protiruské heslá, ktoré aj skandovali.

Hnutie Femen je ukrajinský feministický umelecký kolektív, ktorý už roky organizuje na Ukrajine ale aj v zahraničí rôzne demonštrácie, napríklad za práva žien či proti sexizmu. Charakteristickým znakom jeho členiek sú odhalené prsia a trupy popísané protestnými heslami.

Bieloruský vodca Lukašenko sa prvýkrát vyjadril o dronoch, ktoré opakovane narušili vzdušný priestor krajiny.

Bielorusko ich podľa neho zostruje. Ukrajinské velenie už pravidelne hlási, že niektoré ruské drony počas nočných náletov vleteli do bieloruského priestoru.

"Bolo niekoľko takýchto prípadov, zo strany Ruska aj zo strany Ukrajiny. Zostrujeme ich veľa. Nepozeráme na to, či sú ruské či ukrajinské," vyhlásil Lukašenko podľa štátnej agentúry Belta.

Rusko a Ukrajina nakúpili milióny dronov, "ale ovládať ich ešte nevedia", povedal Lukašenko podľa serveru BBC News. Pripustil, že drony môžu strácať orientáciu.

"Kritizovali sme tak tvrdo Ukrajincov, že na kanále, ktorým spolu komunikujeme, sa pýtali, prečo kritizujeme ich a nekritizujeme Rusko, keď (drony) priletia z Ruska," vyhlásil Lukašenko a dodal, že prijal "šalamúnské riešenie," nekritizovať ani Rusko, ani Ukrajinu. (ČTK)

Dokopy 12 ľudí odsúdili v Bielorusku za pomoc pri útoku dronu na leteckú základňu neďaleko Minsku.

Pri útoku bolo poškodené ruské vojenské lietadlo A-50. Odsúdeným uložili dvoj až 25-ročné tresty odňatia slobody. Oznámila to v bieloruská generálna prokuratúra.

Mestský súd v Minsku uznal obžalovaných za vinných z terorizmu, extrémizmu a ďalších závažných trestných činov. Bezprostredne nebolo známe koľkých z nich súdili v neprítomnosti.

Hlavný obžalovaný, Ukrajinec Nikolaj Švec, bol v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov väzenia. Tento muž poskytol vlani v apríli bieloruskej štátnej televízii rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako zmienený útok plánoval.

Podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna bol však z väzby prepustený v júni v rámci väzenskej výmeny s Ukrajinou.

Bieloruskí protivládni aktivisti vo februári 2023 oznámili, že pri zmienenom útoku zničili pozorovacie lietadlo A-50.

Rusko aj Bielorusko najskôr ich tvrdenie označili za klamstvo a bieloruská štátna televízia dokonca zverejnila zábery údajne nepoškodeného stroja A-50.

Približne o týždeň neskôr však Minsk informoval o tom, že v súvislosti s pokusom o sabotáž na zmienenom letisku Mačuliščy zadržal "teroristu" a jeho viac ako 20 komplicov.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, vtedy z tejto akcie obviňoval ukrajinské bezpečnostné služby a americkú Ústrednú spravodajskú službu. Zároveň tvrdil, že zmienené lietadlo pri útoku "malým dronom" utrpelo len povrchové škody. (TASR)

Nórska vláda plánuje vyčleniť približne 250 miliónov nórskych korún na investície na Ukrajine.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, oznámilo to ukrajinské ministerstvo hospodárstva. Poskytnutý kapitál podľa ministerstva pomôže znížiť riziká pre spoločnosti, ktoré investujú na Ukrajine, a to vrátane rizík pre nórske firmy.

„Prilákanie súkromného kapitálu je kľúčové pre podporu projektov rekonštrukcie a obnovy,“ povedala ministerka hospodárstva Ukrajiny Julija Svyrydenková.

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil Sumskú oblasť, ktorá hraničí s ruskou Kurskou oblasťou.

Zúčastnil sa tam na stretnutí bezpečnostnej rady a stretol sa s vojakmi.

"Dnes som začal svoju cestu do Sumskej oblasti stretnutím s našimi vojakmi, ktorí bojujú v Kurskej oblasti a bránia naše pohraničné oblasti, ako aj celý štát," uviedol Zelenskyj. S vojakmi sa stretol spolu s veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že "je nevyhnutné pochopiť to, že kurská operácia je strategická záležitosť, niečo, čo dodáva motiváciu našim partnerom, motiváciu byť s Ukrajinou, byť rozhodnejší a vyvíjať tlak na Rusko."

Dodal, že ofenzíva Kyjevu "výrazne pomohla" pri získaní nových balíkov vojenskej podpory zo Západu. "Musíme motivovať celý svet a presvedčiť ho, že Ukrajinci môžu byť silnejší ako nepriateľ," povedal vojakom.

V Sumskej oblasti sa taktiež uskutočnilo stretnutie bezpečnostnej rady, ktorá sa zaoberala ochranou energetickej infraštruktúry. Zelenskyj zdôraznil, že ochrana energetických objektov je kľúčová pred blížiacou sa zimou.

Ukrajinské úrady hlásia rozbitie sietí úplatkárov, zariaďovali vyhnutie sa mobilizácii.

Vyšetrovatelia v meste Chmelnyckij na západe Ukrajiny odhalili šéfku oblastného strediska pre lekárske posudky a jej syna, ktorí za úplatok záujemcom vybavovali falošné potvrdenia o invalidite. Tá zaručovala, že dotyční nebudú povolaní do vojny. Dvojica si tak prišla na ekvivalent 139 miliónov korún.

Podobný systém odhalili vyšetrovatelia aj na druhom konci krajiny, v Charkove, kde zadržali predsedu jednej z posudkových komisií a jeho 12 spoločníkov, informovala prokuratúra. 

Ukrajinská tajná služba SBU ohlásila, že rozbila podobnú sieť v Kyjevskej a Charkovskej oblasti.

Zadržanú regionálnu činiteľku identifikoval server RBK-Ukrajina ako Tetjanu Krupovú z vládnej strany Sluha národa, zatiaľ čo jej syn zastáva riadiacu funkciu v oblastnej správe dôchodkového fondu.

Pri domovej prehliadke u nej a jej syna našli vyšetrovatelia ekvivalent takmer šesť miliónov dolárov v rôznych menách a tiež v šperkoch. Podozrivá sa počas prehliadky pokúsila vyhodiť oknom dve tašky plné peňazí.

Vyšetrovatelia tiež zistili, že podozrivá a jej rodina v Chmelnyckom, Ľvove a Kyjeve vlastní asi tri desiatky nehnuteľností, deväť luxusných áut, ako aj nehnuteľnosti v Rakúsku, Španielsku a Turecku a na zahraničných účtoch má 2,3 milióna dolárov. Nič z toho neuviedli v majetkových priznaniach.

Podozrivým hrozí 12 rokov za mrežami a konfiškácia majetku, napísal RBK-Ukrajina. (ČTK)

Litva v záujme posilnenia svojej protivzdušnej obrany kúpi ďalšie systémy krátkeho a stredného dosahu.

Pôjde o systémy NASAMS a MSHORAD za viac ako 360 miliónov eur. Kúpne zmluvy s výrobcami oboch zbraňových systémov boli podpísané tento týždeň, informoval litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas.

"Protivzdušná obrana je kľúčovou spôsobilosťou nielen v Litve, ale v celej Severoatlantickej aliancii," povedal Kasčiunas.

Nový systém NASAMS (National Advanced Surface-to-Air Missile System) dostane Litva v roku 2028. Ide o protilietadlový raketový systém stredného dosahu, ktorý vznikol v polovici 90. rokov na základe požiadaviek nórskej armády v spolupráci nórskej firmy Kongsberg a amerického výrobcu Raytheon.

Systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu RBS70 NG (MSHORAD) je určený na zabezpečenie ochrany mobilných pozemných síl, zariadení a kritickej infraštruktúry pred hrozbami zo vzduchu. Výhodou tohto systému je mobilita a odolnosť voči elektromagnetickému rušeniu, ako aj kompatibilita s raketami a inými systémami protivzdušnej obrany litovskej armády.

Litovská armáda dostane systém RBS70 NG, ktorý vyrába švédska firma Saab Bofors Dynamics, integrovaný do obrneného terénneho vozidla JLTV do roku 2029.

Litva už predtým kúpila niekoľko týchto zbraňových systémov a má v úmysle zaobstarať si aj poľský prenosný systém protivzdušnej obrany Piorun určený na ničenie nízko letiacich lietadiel, helikoptér a dronov.

Litva hraničí s ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom, ktoré je spojencom Ruska v jeho vojne na Ukrajine. Tento konflikt považuje Vilnius za priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť, preto zvýšil svoje vojenské výdavky a masívne vyzbrojuje armádu. (TASR)

Muža z Krymu odsúdili na 14 rokov v trestaneckej kolónii. Usvedčili ho z vlastizrady, ktorej mal dopustiť pomocou Ukrajine.

Ruská Federálna bezpečnostná služba obvinila Kopyla z pomoci ukrajinským ozbrojeným silám a prípravy teroristického útoku.

V minulosti bol podľa FSB príslušníkom ukrajinského námorníctva, pričom Kyjev ho opäť do svojich služieb naverboval v roku 2022, niekoľko mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinským orgánom následne podľa FSB odovzdával informácie o ruských lodiach, protivzdušnej obrane a vojenskom vybavení. Údajne tiež prijal balík s výbušninami, ktoré boli určené na použitie pri "teroristickom útoku".

Ako pripomína AFP, Moskva pravidelne posiela do väzenia ľudí, ktorých obviňuje zo spolupráce s Ukrajinou alebo z kritiky ruskej vojenskej ofenzívy, ktorá prebieha už tretí rok.

Samotný Kyjev počas ruskej invázie podnikol viaceré útoky na anektovaný Krym, pričom cielil aj na ruskú Čiernomorskú flotilu, ktorá má základňu práve v Sevastopole.

Rusko okrem toho v piatok začalo trestné konanie proti zametačke ulíc na Urale, ktorá údajne podporila muža odsúdeného na 19-ročné väzenie za podpaľačský útok na odvodovú kanceláriu.

Podľa ruskej ľudskoprávnej iniciatívy Pervij Odtel (Prvé oddelenie) sa takejto "podpory" Gulnara Bacharevová dopustila, keď pod príspevok k narodeninám zmieneného podpaľača napísala, že je na neho hrdá. Vyšetrovatelia ju obviňujú z "ospravedlňovania terorizmu".

Bacharevová, ktorá žije v meste Satka v Čeľabinskej oblasti, tvrdí, že už vlani ju ruské úrady pokutovali za vyjadrenia k ukrajinskému útoku na Kerčský most na Kryme. V prípade usvedčenia z najnovších obvinení jej hrozí až päťročné väzenie. (TASR)

Ukrajina bude podľa estónskeho vojenského spravodajstva pravdepodobne musieť do konca roka ustúpiť z Pokrovsku.

Povedal to pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR zástupca veliteľa spravodajského centra estónskej armády Janek Kesselmann. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V smere na Pokrovsk, ktoré je hlavným terčom útokov, Ruská federácia za ostatný týždeň postúpila asi o jeden až dva kilometre a od predmestí Pokrovska, pokiaľ vieme, je vzdialená zhruba päť až sedem kilometrov," povedal Kesselmann.

Poľsko začne do konca roka stavať prvé prvky obranných opevnení na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom.

Novinárom to povedal námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk.

Poľská vláda pod vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu predstavila tento rok v máji plán vynaložiť desať miliárd zlotých na zvýšenie bezpečnosti svojej hranice s Ruskom a Bieloruskom, dlhej približne 400 kilometrov.

Projekt nazvaný Východný štít má byť hotový do konca roka 2028, aby odradil potenciálneho agresora či pomohol odraziť prípadný útok.

Na Ukrajine pri Užhorode sa v pondelok uskutoční druhé spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády.

Premiéri budú diskutovať o pláne spoločných aktivít medzi krajinami, ktorý Fico a Šmyhaľ podpísali v apríli v Michalovciach.

"Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite," priblížil Úrad vlády.

Členovia vlád budú tiež diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny. (SME, TASR)

V Poľsku zadržali dvoch Ukrajincov, ktorí sú podľa úradov zapojení do prevádzačstva na poľsko-bieloruských hraniciach.

Oznámila to poľská pohraničná stráž, informuje agentúra PAP.

Okresný prokurátor Ukrajincov obvinil z opakovaného organizovania nelegálneho prekračovania štátnej hranice.

Poľský okresný súd na základe zozbieraných dôkazov umiestnil jedného z obvinených do vyšetrovacej väzby. Druhý obvinený má zákaz vycestovať z krajiny a musí sa pravidelne hlásiť na polícii.

Obom hrozí trest šesť mesiacov až osem rokov odňatia slobody.

Každý týždeň sa snažia prejsť z Bieloruska do Poľska stovky ľudí v nádeji, že sa dostanú do Európske únie, píše PAP.

Poľsko čelí zvýšenému migračnému tlaku na svojich hraniciach s Bieloruskom od roku 2021.

Varšava z nárastu počtu migrantov snažiacich sa prekročiť hranicu viní bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý sa tak podľa nej mstí za európske sankcie uvalené na jeho krajinu. (TASR)

Kyjev si zaplatí výrobu dvanástich húfnic Caesar, Ukrajina podpísala kontrakt so zbrojárskym konglomerátom KNDS.

Oznámil to na mikroblogovacej sieti X francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu.

Lecornu uviedol, že dohodu podpísali vo štvrtok počas priemyselného fóra v Kyjeve. „Zvýšenie výrobných kapacít v našom obrannom priemysle pomáha podporovať Ukrajinu,“ povedal šéf francúzskeho rezortu obrany.

KNDS je jedným z najväčších zbrojárskych konglomerátov v Európe, ktorý založili nemecká spoločnosť KMW a francúzska firma Nexter. Produkuje hlavné tanky, obrnené vozidlá, delostrelecké systémy, muníciu či vojenské mosty.

Ukrajina bombou nastraženou v aute zabila popredného predstaviteľa Záporožskej jadrovej elektrárne, uviedli obe krajiny.

Informuje o tom agentúra AFP.

Ukrajinská vojenská tajná služba GUR uviedla, že výbuch bomby zabil Andrija Korotkého, ktorého označila za šéfa bezpečnostnej služby tejto jadrovej elektrárne.

Podľa vyhlásenia GUR išlo o vojnového zločinca, ktorý dobrovoľne spolupracoval s ruskými okupantmi, poskytol údaje o proukrajinských zamestnancoch elektrárne a podieľal sa na represiách voči nim.

Ruský Vyšetrovací výbor potvrdil správy o bombe umiestnenej pod autom. Dodal, že obeť zahynula na následky zranení v nemocnici, a začal trestné stíhanie. Tamojšie Ruskom podporované úrady uviedli, že išlo o "teroristický útok spáchaný kyjevským režimom".

Kyjev v prebiehajúcej vojne s Ruskom už niekoľkokrát zaútočil na vysokopostavených ľudí, ktorých označil za kolaborantov a zradcov pre ich spoluprácu s ruskými silami, pripomína AFP.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej oblasti okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, je opakovane terčom útokov či sabotáží.

Zo zodpovednosti za ne sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev. Ide pritom o najväčšiu elektráreň svojho druhu v Európe. (TASR)

Ruská ofenzíva v Doneckej oblasti čoskoro vyvrcholí, predpovedajú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Ruská ofenzíva na Ukrajine naďalej vedie k pomalým, ale stabilným taktickým ziskom v určitých oblastiach, hoci väčší a výraznejší pokrok pravdepodobne nenastane. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinské sily sa účinne bránia vo vrstvách pozdĺž línie dotyku, postupne sa vzdávajú územia a zároveň spôsobujú ruským jednotkám veľké straty. Táto obrana spomaľuje ruský postup, ale operačné ťažkosti na ukrajinskej strane vytvárajú príležitosti pre ruské sily na taktické zisky.

Ruské sily nemajú dostatok pracovnej sily a vybavenia na udržanie intenzívnej ofenzívy a súčasné ruské útočné operácie na východe Ukrajiny pravdepodobne vyvrcholia v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, ak nie týždňov.

„Ruské dobytie Vuhledaru samo osebe radikálne nezmení operačnú situáciu v západnej časti Doneckej oblasti a ruské sily budú pravdepodobne mať problémy s dosiahnutím svojich operačných cieľov počas prebiehajúcej útočnej operácie v tejto oblasti,“ uvádzajú analytici z ISW. (SITA)

Ruská generálna prokuratúra podala žalobu proti viacerým divíziám ropného koncernu Shell. Ukázali to súdne dokumenty.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Žaloba, podaná na moskovský arbitrážny súd 2. októbra, je adresovaná ôsmim divíziám Shell. Dokumenty naznačili, že za žalobou stojí ruský Gazprom, ruské ministerstvo energetiky, regionálne úrady na tichomorskom ostrove Sachalin, spoločnosť Sachalin Energy a kancelária ruského generálneho prokurátora.

Neboli poskytnuté žiadne ďalšie podrobnosti a Shell to odmietol komentovať.

Shell mal v Rusku niekoľko projektov predtým, ako Moskva vo februári 2022 vyslala svoju armádu na Ukrajinu. Spoločnosť mala podiel v závode na výrobu skvapalneného zemného plynu na ostrove Sachalin, ktorý viedol Kremľom kontrolovaný Gazprom.

Rusko v reakcii na sankcie uvalené Západom upevnilo kontrolu nad závodom na Sachaline a Shell Rusko opustil. To znamenalo, že ukončil svoje aktivity v závode na Sachaline, ako aj ďalšie aktivity ako napríklad investície do projektu plynovodu Nord Stream 2. (TASR)

Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu 19 dronmi, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Útok poškodil v Kyjeve obytnú budovu.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila deväť dronov a útok ďalších siedmich odrazila zrejme vďaka prostriedkom elektronického boja. Nešpecifikovala, čo sa stalo so zvyšnými troma dronmi.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že v dôsledku útoku bola poškodená obytná budova v hlavnom meste.

Neoznámil však nijaké obete a požiar po útoku v hlavnom meste rýchlo uhasili, uviedol Kličko. Predtým informoval, že požiar vypukol na ôsmom poschodí výškovej obytnej budovy.

Pri ďalšom útoku bola poškodená administratívna budova v Kirovohradskej oblasti. Ľahké zranenia utrpel jeden zo zamestnancov firmy, ktorá v budove pôsobí, uviedol oblastný gubernátor Andrij Rajkovyč.

Ruské sily zasiahli v uplynulých dňoch kritickú infraštruktúru a niekoľko rodinných domov v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. Pri rôznych útokoch zomrel jeden človek a štyria utrpeli zranenia, dodal. (TASR)

Hasiči uhasili požiare skladov s palivom na Urale a vo Voronežskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, oznámilo ruské ministerstvo.

Požiar v sklade pohonných hmôt v Permskom kraji sa podarilo uhasiť, oznámilo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Hasiči uhasili tiež požiar vo Voronežskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ktorý spôsobil dronový útok, oznámil tamojší gubernátor. Informovala o tom agentúra Reuters.

V Permskom kraji požiar zachvátil palivové nádrže a podľa ministerstva sa rozšíril na plochu 10-tisíc metrov štvorcových. Na záberoch zverejnených na sociálnej sieti Telegram možno vidieť rozsiahle škody.

Ministerstvo uviedlo, že príčina požiaru sa vyšetruje a v jeho dôsledku neutrpel nikto zranenia. Permský kraj leží na Urale a od bojovej zóny na Ukrajine je vzdialený asi 1500 kilometrov.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev uviedol, že protivzdušná obrana zničila niekoľko ukrajinských dronov. Pri útoku podľa neho nikto neutrpel zranenia. Hasiči však museli zasahovať pri malom požiari prázdnej palivovej nádrže v sklade paliva, uviedol Gusev s tým, že sklad nebol poškodený.

Ukrajinská armáda neskôr po útoku potvrdila, že vo Voronežskej oblasti zasiahla sklad paliva. "Bolo potvrdené, že bola zasiahnutá najmenej jedna vertikálna nádrž," uviedla armáda na Telegrame.

Ruské ministerstvo obrany v piatok ráno informovalo, že vzdušná obrana zostrelila v noci 18 ukrajinských dronov z toho šesť nad Belgorodskou oblasťou, šesť nad Voronežskou oblasťou, päť nad Azovským morom a jeden nad Rostovskou oblasťou. (TASR)

Veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Syrskyj rozhodol o posilnení obrany v Doneckej oblasti po stiahnutí síl z Vuhledaru.

Rozhodnutie prišlo po obsadení banského mesta Vuhledar v Doneckej oblasti ruskými jednotkami. Informuje o tom agentúra Reuters.

Podľa vyjadrenia Zelenského sa ukrajinské jednotky z Vuhledaru stiahli, aby nedošlo k ďalším stratám na životoch. Vuhledar sa jednotky ruskej armády snažili obsadiť už dva roky.

Mesto má pre obe armády strategický význam. Je dôležité pre zabezpečenie zásobovania vojakov na fronte a taktiež sa v jeho blízkosti nachádza železničná trať spájajúca Krym s Donbasom.

Mesto Vuhledar malo pred vojnovým konfliktom približne 14.000 obyvateľov. Väčšina obyvateľov musela z dôvodu bojov a devastácie mesta opustiť svoje domovy.

Taktickým cieľom Ruska je podľa Putina obsadenie celej Doneckej a Luhanskej oblasti. Kľúčovým mestom, ktorého sa ruskí vojaci dlhodobejšie snažia zmocniť, je logistické centrum Pokrovsk. (TASR)

Ruský súd odsúdil zdravotnú sestru Olgu Menšichovú na osem rokov v trestaneckej kolónii za kritiku agresie na Ukrajine.

Menšichová pred súdom trvala na nevine. Povedala, že jej je ľúto zranených ruských vojakov, ktorých previezli do Pirogovovho národného lekárskeho a chirurgického centra v Moskve. Pracovala tam ako anesteziologická zdravotná sestra.

"Keď okolo prechádza mladý muž, viete, čo žena cíti? Súcit, nie nenávisť, z ktorej som obžalovaná," povedala na súde podľa nezávislého webu Mediazona. "Bolo mi ich naozaj ľúto," dodala.

"Chcete mi dať podobný trest ako za vraždu, ale ja som bojovala o vaše zdravie. Liečila som toľko prokurátorov a sudcov z celej Moskvy," obrátila sa na prokurátora, ktorý ju obžaloval.

Okresný súd Dorogomilovskij v Moskve uznal Olgu Menšichovú za vinnú zo šírenia "falzifikátov" o ruskej armádu, pretože uverejnila príspevky "motivované politickou nenávisťou". Zdravotná sestra kritizovala ruský útok na ukrajinské mesto Vinnycja z roku 2022 a mučenie a zabíjanie civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

Zatkli ju v apríli a potom zostala v domácom väzení, v septembri ju vzali do vyšetrovacej väzby.

Moskva krátko po invázii na Ukrajinu z februára 2022 zákonom zakázala kritiku svojej armády a využíva to na umlčanie nesúhlasu verejnosti. Súdy odvtedy väzením alebo pokutami potrestali za porušenie zákazu už tisíce ľudí.

Úspešné ťaženie Ruska na Ukrajine by ohrozilo aj stabilitu na Balkáne, vyhlásil kosovský premiér Albin Kurti.

V rozhovore pre agentúru AP Kurti vyhlásil, že silnejšie Rusko by posilnilo Srbsko, pričom nielen Kosovo, ale aj Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a „možno Severné Macedónsko“ by boli ohrozené tým, čo označil za srbské expanzívne ambície.

Vzťahy medzi Kosovom a Srbskom sú naďalej napäté a 13 rokov trvajúce normalizačné rozhovory podporované Európskou úniou nepokročili, najmä po prestrelke v septembri minulého roka medzi maskovanými srbskými ozbrojencami a kosovskou políciou, ktorá si vyžiadala štyroch mŕtvych.

„Týchto 25 rokov v tomto storočí, to bolo štvrťstoročie s najvyšším stupňom mieru, slobody a demokracie na Balkáne,“ povedal Kurti počas návštevy poľskej Varšavy.

Na otázku, čo by pre Kosovo a Balkán v širšom zmysle znamenalo, keby Rusko zvíťazilo na Ukrajine,

Kurti odpovedal: „Keďže Srbsko je regionálnym hegemónom a ruským spojencom, týchto 25 rokov mieru, slobody a demokracie na Balkáne, bezprecedentných v histórii našej krajiny, sú opäť ohrození.“ (SITA)

Ukrajina vyzvala Stály arbitrážny dvor, aby nariadil Rusku zbúrať most, ktorý spája okupovaný Krym s ruskou pevninou.

Právnici oboch strán dva týždne bojujú na Stálom arbitrážnom dvore (PCA) o prístup k pobrežným vodám okolo Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

"Tribunál musí nariadiť Rusku, aby rozobral a odstránil takzvaný Kerčský most," zhrnula postoj Kyjeva Oxana Zolotarjovová, riaditeľka odboru medzinárodného práva na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí.

"Zbúranie mosta je jediným spôsobom, ako obnoviť prístup pre lode všetkých krajín, ktoré využívali (Kerčský) prieliv v minulosti, a lode, ktoré by podľa očakávania mali prieliv využívať v budúcnosti," dodala.

Krymský most (nazývaný aj Kerčský) vedie spája mesto Kerč na Kryme a Krasnodarský kraj na juhu Ruska. Je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova a ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil.

Ukrajina v rámci arbitráže argumentuje aj tým, že Rusko postavilo most nízko nad hladinou mora, čo komplikuje medzinárodnú lodnú prepravu cez strategický prieliv a obmedzuje obchod.

"Rusko nezákonne postavilo tento most a teraz ho musí zbúrať, aby v súlade s medzinárodným právom umožnilo plavbu cez Kerčský prieliv," vyhlásila Zolotarjovová.

Kyjev sa na PCA obrátil v septembri 2016 aby "obhájil svoje práva pobrežného štátu". PCA je najstarší arbitrážny tribunál, zriadili ho v roku 1899 a okrem iného rieši aj spory medzi štátmi v súvislosti s Dohovorom OSN o morskom práve.

Ruský zástupca Gennadij Kuzmin v otváracej reči pred PCA 23. septembra označil prípad za "úplne neodôvodnený a (pre Kyjev) beznádejný", pretože prípad nespadá pod jurisdikciu PCA.

Rusko svoju záverečnú reč prednesie v sobotu. (TASR)

Ruské sily útočili na okolie mesta Sumy bezpilotným lietadlom Geran-2, pričom zranili osem ľudí.

Počas dňa ruské sily vykonali 82 útokov na pohraničné oblasti a osady v Sumskej oblasti, pričom bolo zaznamenaných 160 výbuchov.

Ruská paľba zasiahla okresy Sumy, Mykolaivka, Chotyn, Junakivka, Myropil, Bilopillia, Richky, Krasnopillia, Veľká Pysarivka, Nova Sloboda, Hluchiv, Šalyhyne, Esman a Seredyna-Buda. (Ukrajinská pravda)

Mark Rutte plánuje pozdvihnúť podporu Ukrajine. Verí v spoluprácu aj s novým lídrom USA.

„V Európe nemôže existovať trvalá bezpečnosť bez silnej, nezávislej Ukrajiny,“ povedal nový generálny tajomník NATO vo svojom prvom prejave pri nástupe do úradu a potvrdil záväzok, ktorý prijali lídri organizácie v roku 2008, že „miesto Ukrajiny je v NATO“.

„Náklady na podporu Ukrajiny sú oveľa, oveľa nižšie ako náklady, ktoré by sme znášali, keby sme Putinovi umožnili vyhrať,“ povedal Rutte novinárom niekoľko hodín po tom, čo mu jeho predchodca Jens Stoltenberg odovzdal opraty aliancie.

V čase, keď do amerických prezidentských volieb zostáva mesiac, nový najvyšší civilný predstaviteľ NATO tiež zdôraznil dôležitosť udržania silného transatlantického zväzku medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Európou. „Oboch kandidátov poznám veľmi dobre. Budem môcť spolupracovať s oboma. Nech už voľby dopadnú akokoľvek,“ povedal Rutte.

V priebehu dňa bolo vyradených ďalších 1 230 vojakov ruskej armády, od začiatku invázie zhruba 657 940, tvrdí velenie Ukrajiny.

Okupanti prišli aj o 31 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov, osem raketových systémov, jeden protivzdušný systém, 101 bezpilotných lietadiel a 70 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 908 tankov, 17 627 bojových obrnených vozidiel, 25 820 vozidiel a autocisterien, 18 965 delostreleckých systémov, 1 212 odpaľovacích raketových systémov, 965 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 16 494 dronov, 2 613 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 333 kusov špeciálnej techniky.

Nad územie Bieloruska prenikli tri bezpilotné lietadlá Šahíd, keď sa prezident Lukašenko nachádzal vo vzduchu vo vrtuľníku.

Drony leteli z ukrajinskej Černihivskej oblasti smerom k bieloruskej Gomelskej oblasti.

Lukašenkov vrtuľník údajne v rovnakom čase letel na juh od jeho sídla v Ozernom. (Kyiv Independent)

V sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruskej federácie vypukol ráno rozsiahly požiar.

Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie sa nikto nezranil, príčiny vzniku požiaru sú však nateraz neznáme, informuje agentúra Reuters.

V priemyselnej zóne obce Osency podľa vyhlásenia ministerstva horel súkromný sklad ropných produktov s rozlohou desaťtisíc metrov štvorcových.

Požiar zachvátil palivové nádrže, na mieste zasahuje 60 hasičov s 19 kusmi techniky. Podarilo sa im zabrániť jeho rozšíreniu na súkromné obytné domy, administratívnu budovu a suchý porast.

Ďalšie informácie rezort neposkytol.

Neskôr potvrdilo útok aj ukrajinské velenie.