BEJRÚT. Izrael podnikol v pondelok po polnoci nálet na centrum libanonského hlavného mesta Bejrút a dronom zasiahol byt patriaci členom libanonského militantného hnutia Džamá Islámíja. Útok neprežili najmenej traja ozbrojenci.
Prvý útok na centrum Bejrútu
S odvolaním sa na svedkov na mieste o tom informovali agentúry, ktoré zdôraznili, že ide o prvý útok Izraela v centrálnej oblasti metropoly od začiatku takmer roka trvajúceho konfliktu v regióne.
Doteraz izraelské letectvo útočilo iba na ciele na južnom bejrútskom predmestí Dahíja, ktoré je označované za baštu militantného hnutia Hizballáh.
Podľa svedkov agentúry Reuters nad Dahíjou aj v pondelok dopoludnia stúpal dym, pravdepodobne po ďalšom izraelskom nálete.
Palestínske militantné hnutie Hamas medzitým oznámilo, že úder na juhu krajiny zabil súčasného vodcu Hamasu v Libanone spolu s členmi jeho rodiny.
Izraelská armáda útok potvrdila s tým, že jej letectvo ešte v noci na pondelok zasiahlo a zlikvidovalo vodcu, ktorý zodpovedal za koordináciu teroristických aktivít Hamasu v Libanone s príslušníkmi Hizballáhu. Zároveň bol zodpovedný za "nábor ľudí a získavanie zbraní v Libanone", oznámil armáda.

Úder v centrálnom Bejrúte zasiahol jedno z horných poschodí obytnej budovy, napísala agentúra Reuters. Jej svedkovia počuli hlasnú ranu a opísali dieru v budove, z ktorej stúpal dym.
Na videu, ktoré publikovala agentúra AP, vidno obyvateľov a záchranárov zhromaždených pri poškodenom niekoľkopodlažnom dome vo štvrti Kola.
Útok "izraelského dronu" cielil na byt patriaci skupine Džamáa Islamíja, povedal nemenovaný libanonský bezpečnostný zdroj agentúre AFP. To je libanonské hnutie, ktorého ozbrojené krídlo sa podieľa na útokoch na sever Izraela.
O smrti troch svojich členov, ktorí boli zabití pri tomto útoku, potom informoval Ľudový front pre oslobodenie Palestíny, čo je sekulárna ľavicová skupina pôsobiaca v Libanone a Pásme Gazy.
Ďalších 16 ľudí bolo pri útoku zranených, uviedol predstaviteľ libanonskej civilnej obrany.
Tisíc obetí
Izrael na konci víkendu pokračoval v náletoch na Libanon, ktoré trvajú už vyše týždňa.
Podľa libanonských úradov zahynulo už viac ako tisíc ľudí a okolo 6 000 ďalších bolo zranených.
"Stíhačky letectva zaútočili na desiatky cieľov teroristickej organizácie Hizballáh v libanonskej oblasti Bikáa," uviedla podľa AFP izraelská armáda a dodala, že "medzi napadnutými cieľmi boli desiatky odpaľovacích zariadení a budov, kde boli uskladnené zbrane".
Na ciele v údolí údolia Bikáa na východe Libanonu, ktoré je baštou Hizballáhu, Izrael útočil opakovane aj v predchádzajúcich dňoch. Nové údery zabili najmenej päť ľudí, uvádza televízia Al-Džazíra s odvolaním sa na miestne zdroje.
Údery proti Hizballáhu
Boje medzi Izraelčanmi a Hizballáhom trvajú od vlaňajšieho októbra, keď teroristi z Hamasu a ďalších palestínskych zoskupení zaútočili na juh Izraela a izraelská armáda v odvete začala doteraz pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy.
Hizballáh na podporu Hamasu začal ostreľovať sever Izraela, evakuovať museli desaťtisíce ľudí a obe strany si odvtedy vymieňali menšie cezhraničné údery, keďže izraelské sily sa sústredili na boje v Pásme Gazy.
V posledných dvoch týždňoch sa ale situácia v Libanone vyostrila po sérii explózií pagerov a vysielačiek využívaných Hizballáhom a následnom prudkom zintenzívnení izraelských úderov proti Hizballáhu na juhu Libanonu ale tiež v ďalších častiach krajiny.
Ide o najtvrdšie údery od vojny s Hizballáhom v roku 2006. Terčom náletov, ktoré sa doteraz odohrávali hlavne na juhu Libanonu blízko hranice s Izraelom, ale tiež na južnom predmestí Bejrútu a na východe Libanonu, sú podľa izraelskej armády objekty a členovia Hizballáhu.
Reakcie EÚ a Iránu
Šéf únijnej diplomacie zvolal kvôli situácii v Libanone mimoriadne neformálne zasadnutie ministrov zahraničia EÚ prostredníctvom videokonferencie. Oznámil Peter Stano, hovorca Josepa Borrella. Podľa informácií ČTK by sa schôdzka mala konať o piatej hodine popoludní.
Šéfovia diplomacií majú diskutovať o únijnej reakcii na vyostrenie situácie v blízkovýchodnej krajine, ktorá je terčom útokov zo strany Izraela.
Na situáciu zareagoval aj Irán. Teherán podľa vyhlásenia nenechá bez odozvy žiadny zo "zločinov" Izraela.
"Budeme konať spôsobom, ktorý je (pre nepriateľa) poľutovaniahodný," povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání. Dodal, že Irán netúži po vojne, ale ani sa jej nebojí.
Hovorca iránskej diplomacie uviedol, že Irán nevyšle svoje sily do Pásma Gazy alebo Libanonu. "Nie je potrebné vysielať dodatočné alebo dobrovoľnícke sily Iránskej islamskej republiky," citovala jeho slová agentúra AFP.
Libanon chce implementovať rezolúciu OSN
Libanonský premiér Nadžíb Míkátí vyhlásil, že Libanon je pripravený plne implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 a južne od rieky Lítání, ktorá sa nachádza približne 30 kilometrov od južnej hranice Libanonu, "bezprostredne po vyhlásení prímeria" nasadiť armádu, aby si tam v koordinácii s mierovými silami OSN "plnila svoje povinnosti".
Míkátí taktiež informoval, že sa s predsedom parlamentu Nabíhom Barrím dohodol, že k voľbe nového prezidenta, ktorá by mohla ukončiť dva roky bez hlavy štátu, by malo dôjsť až po vyhlásení prímeria.
Izraelský minister obrany Joav Galant podľa správ izraelských médií v pondelok naznačil možnosť pozemnej operácie proti hnutiu Hizballáh v Libanone.
Rezolúcia BR OSN č. 1701 ukončila mesiac trvajúcu vojnu medzi Hizballáhom a Izraelom v roku 2006. Zahŕňala výzvu na úplne stiahnutie Izraela z južného Libanonu, pričom libanonská armáda a mierové sily mali byť jedinými ozbrojenými silami južne od rieky Lítání.
OSN nemôže vykonávať hliadky
"Naše dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL) sú naďalej na svojich pozíciách v oblasti pôsobnosti misie, pričom intenzita bojov im bráni v pohybe a v plnení úloh, ktoré im boli zverené," uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric.
Dodal, že mierové sily "sú schopné pozorovaní z miest, kde sa nachádzajú, ale nemôžu vykonávať cestné hliadky". Niektorí civilní zamestnanci boli podľa neho preventívne premiestnení na sever Libanonu.
UNIFIL založili v roku 1978. Ich úlohou je dozerať na libanonsko-izraelskú hranicu. Mandát tejto misie sa každoročne obnovuje. Pôsobí v nej viac ako 10-tisíc príslušníkov.
Mierovú misiu zriadila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) so zámerom dohliadať na stiahnutie izraelských vojsk z Libanonu a obnovenie mieru. Mala tiež pomôcť libanonskej vláde obnoviť svoju moc v oblasti.
Stúpenci Hizballáhu v Libanone často obviňujú UNIFIL zo spolupráce s Izraelom, zatiaľ čo Izrael viní mierové sily z ignorovania vojenských aktivít Hizballáhu v južnom Libanone, pripomína AP.
Počas prebiehajúcich cezhraničných zrážok medzi Hizballáhom a izraelskými silami v južnom Libanone boli niekoľkokrát zasiahnuté zariadenia a vozidlá UNIFIL.
Z Libanonu do Sýrie odišlo už najmenej 100-tisíc ľudí
- Približne 100-tisíc Libanončanov a Sýrčanov odišlo do Sýrie, aby unikli pred izraelskými leteckými útokmi, uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Podľa komisára je UNHCR "prítomná na štyroch hraničných priechodoch spolu s miestnymi orgánmi a (Sýrskym červeným polmesiacom), aby pomohla prichádzajúcim". Hromadné presídľovanie do vojnou zmietanej Sýrie sa začalo už 23. septembra, ozrejmila organizácia a podľa Grandiho počet odchádzajúcich ľudí aj "naďalej stúpa". "Odchádzajú z krajiny, v ktorej prebieha vojna, do krajiny, ktorou už 13 rokov zmieta konflikt," čo je mimoriadne ťažká voľba, skonštatoval na tlačovej konferencii v piatok predstaviteľ UNHCR v Sýrii Gonzalo Vargas Llosa. "Ľudia utekajúci pred bombardovaním prichádzajú do Sýrie vyčerpaní, traumatizovaní a zúfalo potrebujú pomoc," dodal.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?