Rusi hlásia dobytie ukrajinskej dediny, podľa Kyjeva chystajú nové útočné operácie (SME Minúta)

Ruský premiér Mišustin navštívi Irán, kde bude rokovať s prezidentom Pezeškjánom, oznámila Moskva.

Mišustin bude podľa oficiálneho vyhlásenia v pondelok rokovať o implementácii vzájomných dohôd v doprave, priemysle či poľnohospodárstve. Irán a Rusko čelia od západných krajín kritike za vojenskú spoluprácu, vďaka ktorej Rusko získava iránske zbrane pre svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Mišustin však priletí do Iránu v čase, keď vedenie krajiny zvažuje svoju reakciu na sériu izraelských úderov na spojenecké hnutie Hizballáh v Libanone. Pri jednom z nich zomrel aj šéf Hizballáhu Hasan Nasralláh a vysokopostavený veliteľ iránskych revolučných gárd.

Rusko a Irán v poslednom čase posilňujú svoje vzájomné vzťahy. Putin v polovici septembra schválil návrh dohody o strategickom partnerstve s Iránom.

Irán podľa Spojených štátov a ich spojencov začal Rusku dodávať balistické rakety, podobne ako už dodal tisíce dronov, použitých pri náletoch proti ukrajinským mestám, dedinám a kriticky významnej energetickej infraštruktúre.

Rusko na oplátku začalo podľa médií Iránu poskytovať moderné systémy protivzdušnej obrany. Vo vojne proti Ukrajine Rusko podľa západných aj ukrajinských analytikov nasadilo tiež severokórejské rakety a delostreleckú muníciu.

Rusko odmietlo potvrdiť, že by balistické rakety od Iránu získalo, pripustilo ale, že so Teheránom spolupracuje aj "v tých najcitlivejších oblastiach". Irán tvrdí, že nedodáva Rusku zbrane pre vojnu na Ukrajine. (ČTK)

Nórsko sa chce inšpirovať Fínskom, zvažuje postaviť plot na hranici s Ruskom, uviedla ministerka spravodlivosti.

Informuje o tom agentúra AP.

"Pohraničný plot je mimoriadne zaujímavý, nielen preto, že môže slúžiť ako odstrašujúci prvok, ale aj preto, lebo obsahuje senzory a technológie, ktoré umožňujú zistiť, či sa v blízkosti hranice pohybujú ľudia," povedala ministerka Emilie Engerová Mehlová  v rozhovore, ktorý verejnoprávna stanica NRK zverejnila v sobotu večer.

Ministerka ďalej v rozhovore uviedla, že nórska vláda sa momentálne zaoberá "niekoľkými opatreniami", ktorými by posilnila bezpečnosť na hranici s Ruskom, ako je napríklad oplotenie, zvýšenie počtu pohraničníkov alebo intenzívnejšie monitorovanie.

Ak by sa mala bezpečnostná situácia v arktickej oblasti zhoršiť, je nórska vláda pripravená bezodkladne uzavrieť hranicu, povedala Engerová Mehlová, ktorá v lete navštívila susedné Fínsko, aby sa oboznámila s ich riešením uzavretia 1340-kilometrovej pozemnej hranice s Ruskom.

Fínska vláda bola nútená uzavrieť všetky hraničné priechody z Ruska do Fínska koncom roka 2023 po tom, ako niekoľko mesiacov po vstupe Fínska do NATO do krajiny za tri mesiace vstúpilo až 1300 migrantov bez náležitých dokladov alebo víz.

Fínsko v snahe zabrániť Moskve, aby využívala migrantov ako súčasť hybridnej vojny, ako tvrdí vláda, v súčasnosti buduje ploty s celkovou dĺžkou približne 200 kilometrov v samostatných úsekoch pozdĺž pohraničia. (TASR)

Zelenskyj si pripomenul 83. výročie masakru vyše 30-tisíc židov nacistami v rokline Babyn Jar v roku 1941.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Babyn Jar je desivý symbol, ktorý ukazuje, že k najohavnejším zločinom dochádza, keď sa svet rozhodne ignorovať, mlčať, byť ľahostajný a chýba mu odhodlanie postaviť sa zlu,“ uviedol Zelenskyj, ktorý je sám židovského pôvodu, na sociálnej sieti X.

Podľa oficiálnych údajov bolo v rokline Babyn Jar zabitých v rokoch 1941 a 1942 počas nacistickej okupácie Ukrajiny 100-tisíc až 150-tisíc ľudí, okrem židov aj Rómov, nepohodlných miestnych obyvateľov a sovietskych vojnových zajatcov. Bol to najväčší masaker spáchaný nacistami a miestnymi kolaborantmi na židovskom obyvateľstve na Ukrajine počas druhej svetovej vojny.

„Babyn Jar je živým dôkazom zverstiev, ktorých sú režimy schopné, keď ich vedú vodcovia, spoliehajúci sa na zastrašovanie a násilie. Zostávajú rovnakí, ale reakcia sveta by mala byť iná. Toto je ponaučenie, ktoré by si mal svet odniesť,“ konštatoval Zelenskyj v zjavnej narážke na Putina, ktorý vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu.

Holokaust zdecimoval židovské obyvateľstvo na Ukrajine, ktorá bola až do roku 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu. Pred masakrom v Babynom Jare boli židia na Ukrajine terčom viacerých pogromov.

Oficiálny pamätník na pamiatku zabitých „sovietskych občanov a vojnových zajatcov“ bol na mieste tragédie postavený až v roku 1976.

Počet zranených civilistov po ruskom útoku navádzanými bombami na Záporožie stúpol na 16, vrátane dvoch detí.

Uviedla to vojenská administratíva Záporožskej oblasti. Rusi na mesto zhodili 13 navádzaných bômb, ktoré zničili obytný dom a spôsobili požiare. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské ministerstvo tvrdí, že jeho sily odvrátili šesť nových pokusov Ukrajiny o vstup do Kurskej oblasti na západe krajiny.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ministerstvo v príspevku na komunikačnej platforme Telegram uviedlo, že jeho sily s podporou leteckých a delostreleckých útokov odvrátili pokusy vstúpiť do oblasti v blízkosti obce Novyj Puť, približne 80 kilometrov západne od mesta Sudža, ktoré je strategickým bod pre vývoz ruského zemného plynu do Európy cez Ukrajinu.

Ukrajinské ozbrojené sily vtrhli do Kurskej oblasti 6. augusta. Zelenskyj v septembri vyhlásil, že jeho sily kontrolujú 100 obcí v oblasti na ploche vyše 1300 štvorcových kilometrov. Ruské zdroje tento údaj spochybňujú s tým, že už v rámci protiofenzívy opäť získali kontrolu nad niektorými dedinami.

Ministerstvo obrany uviedlo, že pri najnovšej operácii v Kurskej oblasti prišlo o život alebo utrpelo zranenia 50 ukrajinských vojakov, presný počet obetí však nespresnilo. Takisto tvrdí, že došlo k zničeniu tanku a štyroch bojových obrnených vozidiel, ako aj automobilu.

Agentúra Reuters nebola bezprostredne schopná správy z bojiska potvrdiť, Ukrajina vyjadrenie neposkytla. (TASR)

Rusi hlásia dobytie ukrajinskej obce Makijivka v Luhanskej oblasti, podľa Kyjeva chystajú nové útočné operácie.

Hovorca južného veliteľstva ukrajinskej armády Vladyslav Vološyn o deň skôr povedal, že ruské invázne sily sa zrejme pripravujú na útočné operácie v Záporožskej oblasti, kde zhromažďujú personál.

Záporožskú oblasť pretína frontová línia. Ruské útočné operácie a tiež pomalý, hoci zotrvalý postup inváznych síl, sú v poslednom čase hlásené hlavne na východe Ukrajiny - v smere na mestá Pokrovsk, Vuhledar alebo Toreck v Doneckej oblasti.

Ukrajinskí vojaci tam čelia lepšie vybavenej ruskej presile a sú nútení sa postupne sťahovať, píše The Kyiv Independent. (ČTK)

Pri ruských útokoch na Charkovskú oblasť zomreli traja civilisti, ďalších šesť utrpelo zranenia, uviedol gubernátor oblasti.

Útoky sa zamerali na civilnú infraštruktúru a zasiahli niekoľko domov, vzdelávaciu inštitúciu a obchody, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. (SITA, Kyiv Independent)

Záporožie zasiahli ruské letecké útoky, zranenia utrpelo najmenej 11 ľudí, uviedli tamojšie záchranné zložky.

Informovala o tom agentúra AFP.

Záporožie zasiahlo nadránom niekoľko "masívnych leteckých útokov", informovala ukrajinská záchranná služba. Veľké škody utrpela najmenej jedna budova a šesť domov v rôznych mestských štvrtiach.

Na pomoc ľudom, ktorí mohli uviaznuť pod troskami, bolo nasadených 42 záchranárov. Prinajmenšom jednu takto vyslobodenú ženu už previezli do nemocnice.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov spočiatku informoval o šiestich zranených. Zároveň uviedol, že Záporožie zasiahlo prinajmenšom desať ruských náletov, po ktorých vypuklo niekoľko požiarov. Medzi zničenými menoval aj jednu viacposchodovú budovu.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnych sieťach napísal, že ďalšie veľké ukrajinské mesto teraz terorizujú ruské nálety.

Západných spojencov Ukrajiny v tejto súvislosti vyzval, aby Kyjevu dodali viac zbraní. Zároveň označil za potrebné prijatie ďalších ekonomických sankcií voči Rusku, aby sa tým oslabila jeho schopnosť viesť vojnu.

Záporožskú oblasť anektovalo Rusko v septembri 2022 spoločne s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami - Chersonskou, Luhanskou a Doneckou, hoci ich vojensky okupuje len sčasti a napríklad regionálna metropola Záporožie je stále pod kontrolou Kyjeva. (TASR)

Ruské útoky na Chersonskú a Doneckú oblasť zabili päť ľudí. Ďalších 24 utrpelo zranenia, uviedla vojenská administratíva.

Obete na životoch boli najmä v Chersonskej oblasti, kde zomreli štyria civilisti. Ruské údery tam zasiahli 30 rodinných domov, jeden viacbytový dom a priestory kultúrnej inštitúcie. (SITA, Ukrajinská pravda)

Rusko tvrdí, že v noci zneškodnilo nad svojím územím 125 ukrajinských dronov.

Protivzdušná obrana zneškodnila 67 bezpilotných lietadiel nad Volgogradskou oblasťou, priblížilo ruské ministerstvo obrany v príspevku na platforme Telegram. Tamojší gubernátor Andrej Bočarov uviedol, že úlomky dronov spôsobili požiare trávnatého porastu. Škody ani zranenia nehlásil.

Zhodne po 17 dronov ruská armáda zachytila nad Belgorodskou a Voronežskou oblasťou, tvrdí Moskva. Útok cielil na mesto Voronež a jeho okolie a spôsobil požiare dvoch obytných budov, informoval gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev, podľa ktorého nedošlo k zraneniam.

Nad Rostovskou oblasťou zneškodnila protivzdušná obrana 18 bezpilotných lietadiel. Podľa tamojšieho gubernátora Vasilija Golubeva neboli hlásené škody ani zranenia.

Po jednom drone zachytili ruské sily nad Brianskou a Kurskou oblasťou i Krasnodarským krajom, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že ďalšie tri bezpilotné lietadlá zostrelilo nad Azovským morom. (TASR)

Švajčiarske ministerstvo vyjadrilo podporu čínsko-brazílskemu mierovému plánu na ukončenie vojny. Kyjev je sklamaný.

Predstavitelia 17 krajín sa v piatok na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zúčastnili na stretnutí, ktorému predsedali čínsky minister zahraničných vecí Wang I a brazílsky zahraničnopolitický poradca Celso Amorim.

"Zúčastnili sme sa na tomto stretnutí ako pozorovatelia a podporujeme túto aktivitu," uviedol pre agentúru Reuters hovorca švajčiarskeho ministerstva zahraničných vecí Nicolas Bideau. Podľa Bideaua sa švajčiarsky postoj zmenil po tom, čo do mierového plánu pribudli referencie na Chartu OSN.

Portál Politico uvádza, že Čína sa pre svoj plán na Valnom zhromaždení OSN snažila získať podporu viacerých krajín. Jej návrh, ktorý zverejnili ešte v máji a zložený je zo šiestich hlavných bodov, vyzýva na "nerozširovanie bojiska, nestupňovanie bojov a nevyprovokovanie žiadnou stranou". Politico pripomína, že jeho realizácia by Rusku umožnila naďalej okupovať obsadené ukrajinské územia.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii zdôraznilo, že sa drží zásady "nič o Ukrajine bez Ukrajiny" a že mierové návrhy musia vychádzať z Charty OSN a rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc.

Kyjev vyzval Švajčiarsko "a všetky krajiny, ktoré podporujú medzinárodné právo a Chartu OSN", aby sa nezúčastňovali na iniciatívach, ktoré "môžu iba skomplikovať proces dosiahnutia, komplexného, spravodlivého a udržateľného mieru pre Ukrajinu."

Reuters pripomína, že Švajčiarsko v júni usporiadalo celosvetový mierový samit. Nezúčastnilo sa na však ňom Rusko ani Čína. (TASR)