Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj obvinil Rusko z plánovania útokov na jadrové elektrárne

Maďarsko pokračuje v udržiavaní vzťahov s Ruskom. Stretnutie majú naplánované ministri zahraničia Szijjártó a Lavrov.

Majú prebrať otázky rusko-maďarskej spolupráce, svetovú bezpečnostnú situáciu a možnosti urovnania konfliktu na Ukrajine

"So Sergejom Lavrovom sa budeme rozprávať o bezpečnostnej situácii. Rusi sú si samozrejme vedomí postoja Maďarska. Chceme mier čo najskôr, pretože čím skôr bude mier, tým menej ľudí na Ukrajine zomrie," povedal Péter Szijjártó.

Ako dodal, drvivá väčšina krajín zo zvyšku sveta má už dosť toho, že dopláca na vojnu prebiehajúcu v Európe, či už vo forme rastúcich cien energií, neúspechov v potravinovej bezpečnosti, alebo inflácie.

"Vidia, že samotná Európa podnecuje tento konflikt, namiesto toho, aby sa pokúsila dosiahnuť jeho ukončenie," dodal Szijjártó, ktorý sa zúčastní na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. (TASR)

V ruskej jadrovej doktríne nastanú zmeny, vyhlásil ruský prezident Putin.

Jadrová mocnosť podporujúca útok na Rusko bude podľa novej verzie ruskej jadrovej doktríny považovaná za agresora.

Putin to povedal na stretnutí ruskej Bezpečnostnej rady, ktoré sa venovalo danej doktríne, pričom uviedol, že takýto útok bude vnímaný ako „spoločný útok na Ruskú federáciu“.

O tom, či dokument v takomto prípade ráta s reakciou jadrovými zbraňami, nehovoril.

Moskva zmenila doktrínu, ktorá špecifikuje podmienky pre použitie jadrových zbraní, po tom, ako Putin varoval USA a ďalších spojencov NATO pred povolením Ukrajine použiť západné zbrane dlhého dosahu na útoky na ruskom území, čo by podľa neho znamenalo vojnu medzi Ruskom a NATO.

V doterajšej doktríne sa uvádza, že Moskva môže použiť svoj jadrový arzenál „v reakcii na použitie jadrových a iných druhov zbraní hromadného ničenia proti nej a/alebo jej spojencom, ako aj v prípade agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní, keď je ohrozená samotná existencia štátu“.

Revidovaná verzia dokumentu zachádza viac do detailov podmienok, pričom podľa Putina konštatuje, že jadrové zbrane možno použiť v prípade masívneho vzdušného útoku lietadlami, riadenými strelami alebo bezpilotnými lietadlami. (SITA)

Úrad jadrového dozoru by mal zvýšiť pohotovosť, aby sme vedeli čeliť prípadnému jadrovému incidentu na Ukrajine, vyhlásil prezident Pellegrini.

Prezident to povedal na brífingu pre slovenské médiá v priestoroch OSN v New Yorku.

Reagoval tak na prejav prezidenta Zelenského na Valnom zhromaždení OSN, podľa ktorého sa Rusko snaží zaútočiť na tri ukrajinské jadrové elektrárne a spôsobiť tak jadrovú katastrofu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Pellegrini vyzval na monitorovanie radiácie v reakcii na ruské jadrové hrozby Čítajte 

Ukrajina nikdy neprijme dohodu o prímerí s Ruskom, ktorú jej nanútia zvonka, vyhlásil prezident Zelenskyj na pôde OSN.

Líder Ukrajiny tiež spochybnil motiváciu Číny a Brazílie, pokiaľ ide o naliehanie na rozhovory s Moskvou.

Podľa slov prezidenta Ukrajinci nikdy neprijmú a nepochopia, prečo by sa im teraz niekto snažil vnucovať "brutálnu koloniálnu minulosť".

"Nebudete posilňovať svoju moc na úkor Ukrajiny," zdôraznil prezident na adresu Číny a Brazílie.

"Keď niektorí navrhujú alternatívy, polovičaté plány urovnania, takzvané súbory zásad, nielenže ignorujú záujmy a utrpenie Ukrajincov... ale tiež dávajú (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi politický priestor na to, aby pokračoval vo vojne," ozrejmil Zelenskyj. (TASR)

Ruský útok na centrum Kramatorsku zabil dvoch ľudí a minimálne 12 ďalších vrátane detí zranil.

Informoval o tom šéf správy Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Rusko podľa neho útočilo tromi navádzanými leteckými strelami a poškodilo dve výškové budovy, obchody a automobily.

Filaškin poznamenal, že útok je ďalšou pripomienkou toho, že v Doneckej oblasti nezostali žiadne bezpečné miesta. Kramatorsk a neďaleký Slovjansk sú jedny z posledných veľkých miest na Donbase, nad ktorými má kontrolu Kyjev.

Kramatorsk leží 20 až 30 kilometrov od frontovej línie, terčom ruských úderov sa od začiatku ruskej invázie stáva opakovane.

Šéf správy ukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov medzitým oznámil, že vzrástol počet obetí utorkového ruského úderu na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov z troch na štyri.

"Záchranári vyslobodili telo mŕtvej ženy," uviedol Synehubov. Starosta Charkova Ihor Terechov podľa ruskojazyčného webu stanice BBC spresnil, že ženu záchranári vytiahli z trosiek čiastočne zrúteného deväťposchodového obytného domu.

Rusi v utorok podľa serveru Ukrajinska pravda zasiahli obytné časti Charkova ôsmimi leteckými bombami FAB-500, pričom úder si okrem štyroch zabitých vyžiadal tiež viac ako tri desiatky zranených. Ruská armáda úder na Charkov nekomentovala, poznamenala BBC. (ČTK)

Situácia pri meste Vuhledar podľa gubernátora Doneckej oblasti eskaluje, sto obyvateľov odmieta evakuáciu.

Ruská armáda sa pokúša mesto obkľúčiť a prebiehajú ťažké boje. Vo svojich domoch pritom stále zostáva zhruba 100 civilistov, ktorí sa nechcú evakuovať.

Rusi pokračujú v ofenzíve napriek tomu, že strácajú množstvo techniky.

„V meste zostáva asi stovka ľudí, ktorí sa nechcú evakuovať. Je veľmi ťažké doručovať im humanitárnu pomoc, keďže nepriateľ podniká útoky na všetky dostupné cesty. Rusi používajú všetky druhy výzbroje, a to tanky, delostrelectvo, drony," konštatoval gubernátor Filaškin. (SITA, Ukrajinská pravda)

Putin sa pripravuje na zimu, dúfa, že útokmi na jadrové elektrárne bude môcť týrať milióny Ukrajincov, tvrdí Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v rozprave na Valnom zhromaždení OSN varoval pred možnou jadrovou pohromou na Ukrajine a obvinil Rusko z plánovania útokov na ukrajinské jadrové elektrárne.

Uviedol, že informácie o možných plánoch Putina nedávno dostal od spravodajských zložiek svojej krajiny.

"Rusko zničilo všetky naše tepelné elektrárne a veľkú časť kapacít vodných elektrární. Takto sa Putin pripravuje na zimu. Dúfa, že bude môcť týrať milióny Ukrajincov," povedal Zelenskyj.

Poznamenal, že od tajných služieb nedávno dostal ďalšie "alarmujúce hlásenie". "Zdá sa, že Putin plánuje útoky na naše jadrové elektrárne a ich infraštruktúru v snahe odpojiť ich z rozvodnej siete," uviedol.

Mesto Košice pomôže utečencom z Ukrajiny, ktorí stratili nárok na príspevok za ubytovanie. (Korzár)

Ruské jednotky zatiaľ nedosiahli predmestia mesta Vuhledar v Doneckej oblasti, uviedol tamojší gubernátor.

Na území mesta údajne operujú iba ruské prieskumné tímy. Uviedol to gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Informuje o tom agentúra Reuters a Inštitútu pre výskum vojny (ISW).

"Naši obrancovia sa ich snažia zlikvidovať. Mesto nebolo dobyté," uviedol gubernátor v televíznom rozhovore.

Banícke mesto Vuhledar, ktoré malo pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu 14-tisíc obyvateľov, odoláva ruským silám už dva a pol roka. Za ten čas sa mesto stalo pevnosťou, ktorú takmer nepretržite bráni 72. mechanizovaná brigáda ukrajinskej armády.

V priebehu uplynulých dní však Rusko spustilo útok na Vuhledar, ktorý sa na rozdiel od tých predchádzajúcich zdá byť úspešnejší. Analytici situáciu v meste označujú za kritickú a varujú pred obkľúčením ukrajinských jednotiek v meste.

ISW upozorňuje, že doba, za ktorú sa ruským silám podarí obsadiť celý Vuhledar závisí od rozhodnutí ukrajinského vojenského velenia. Ukrajinci sa môžu rozhodnúť mesto opustiť, neriskovať obkľúčenie a ušetriť životy prítomných vojakov.

Môžu sa však rozhodnúť aj zotrvať v meste a využiť ho na čo najdlhšie zdržanie ruských jednotiek. V tomto prípade však budú musieť zabrániť obkľúčeniu mesta aspoň do začiatku jesenných dažďov, ktoré môžu spomaliť ruský postup.

ISW upozorňuje, že "dobytie Vuhledaru pravdepodobne ruským silám neposkytne osobitnú výhodu v ďalších ofenzívnych operáciách na západe Doneckej oblasti, keďže nie je kľúčovým logistickým uzlom."

Ruské sily sa mesto snažili dobyť koncom roka 2022 a začiatkom roka 2023. Pri oboch pokusoch prišli o veľké množstvo vojakov a vojenskej techniky, pripomína ISW. (TASR)

Spojené štáty pošlú Ukrajine kazetové bomby stredného doletu, poskytnú vojenskú pomoc v hodnote 375 miliónov dolárov.

Počet kazetových bômb nezverejnili. Zároveň Kyjevu poskytnú rakety, delostrelectvo a obrnené vozidlá. Ide o dodávky v rámci balíka vojenskej pomoci v celkovej hodnote približne 375 miliónov dolárov. Uviedli to americkí predstavitelia.

Pomoc zahŕňa bomby vzduch-zem, ktoré majú kazetovú muníciu a môžu ich odpaľovať ukrajinské stíhačky, ako aj muníciu pre systémy HIMARS, Javelin a iné protipancierové systémy, vozidlá s ochranou proti mínam, mostné systémy a iné vozidlá a vojenské vybavenie, informuje Washington.

Mier na Ukrajine príde s Putinovým pádom, nie prielomom na bojisku, vyhlásil švédsky expremiér Carl Bildt.

Vzhľadom na to, že agresívna vojna Putina proti Ukrajine trvá už tretí rok, vyvstávajú otázky, či je možný mier alebo víťazstvo. Ako vraví niekdajší švédsky premiér Carl Bildt, pre Putina je „explicitne stanoveným cieľom eliminovať Ukrajinu ako nezávislý štát a podriadiť ju ruskej kontrole“. To sa mu však absolútne nepodarilo.

„Po dva a pol roku (vojny) a masívnej mobilizácii vojenských zdrojov a personálu Rusko kontroluje len približne 18 % územia Ukrajiny a väčšinu z toho dobylo ešte v roku 2014. V rozpore s Putinovými vojnovými cieľmi bola invázia žalostným neúspechom,“ vraví Bildt.

Tvrdí, že aby bolo ruské víťazstvo čo i len trochu možné, musel by Západ ukončiť všetky formy podpory - finančnú aj vojenskú - Ukrajine a ukrajinský ľud by musel stratiť vôľu vzdorovať. Bez týchto podmienok sa Putinov vojnový cieľ zdá byť nedosiahnuteľný.

Bildt poukázal na to, že zo strany Ukrajincov nie sú žiadne známky straty vôle. Rovnako tak neklesá americká a európska podpora Ukrajiny.

„Okrem toho sa výroba munície v Európe rozširuje, pričom sa predpokladá, že produkcia v budúcom roku dosiahne dva milióny delostreleckých nábojov. Zdá sa, že Rusko medzitým bojuje so zvýšením produkcie a čoraz viac sa spolieha na muníciu zo Severnej Kórey,“ hovorí Bildt.

Švédsky politik poukazuje na to, že ruskej armáde sa od prvých týždňov vojny sústavne nedarí uskutočniť žiadne úspešné rozsiahle útočné operácie. Hoci sa o to pokúšali a toto leto sa znova zamerali na Charkov, opäť zlyhali. Väčšina ruských postupov bola dosiahnutá rozdrvením menších miest.

„Ukrajinská armáda má určite svoje problémy. V roku 2022 sa jej podarilo zatlačiť Rusko späť okolo Chersonu a Charkova, ale potom jej veľmi očakávaná protiofenzíva v lete 2023 zlyhala. Napriek tomu náhla ofenzíva do ruskej Kurskej oblasti minulý mesiac ukázala nové a pôsobivé schopnosti, ako aj pripomenula svetu statočnosť a prispôsobivosť ukrajinských síl,“ pokračuje vo svojom hodnotení.

V súčasnosti sa podľa neho zdá, že ukrajinská armáda má malú šancu získať späť územie, ktoré Rusko obsadilo. Úspech operácie Kursk by však mohol mať dôležité politické dôsledky.

„Pokiaľ Putin a jeho najbližší kruh budú veriť, že dokážu rozdrviť vôľu Ukrajincov a ich západných podporovateľov, budú pokračovať vo vojne. Ale keď im dôjde, že sa to nestane a že Rusko je na ceste k čoraz rýchlejšieho úpadku, veci sa zmenia. Aj keď sa to pravdepodobne nestane tento rok, nie je to nepravdepodobné v roku 2025. Potom si možno predstaviť nejaký druh dočasného usporiadania, ktoré ukončí boje, aj keď bez „víťazstva“ jednej alebo druhej strany,“ tvrdí Bildt.

Trvalý mier však podľa neho je náročnejšia vyhliadka. „Nemyslím si, že to bude možné, kým nebudú splnené dve podmienky. Po prvé, Putin by musel prísť o moc. Ovláda Kremeľ a ruskú spoločnosť železným zovretím a je príliš zahryznutý do svojej imperiálnej posadnutosti, aby niekedy akceptoval skutočný mier. Po druhé, budúcnosť Ukrajiny musí byť pevne zabezpečená členstvom v EÚ a spoľahlivými západnými bezpečnostnými opatreniami. Vtedy a len vtedy bude možný mier. Takýto výsledok by bol víťazstvom nielen Ukrajiny, ale aj Ruska. Oslobodené od sebazničujúcich imperiálnych projektov by mohlo konečne začať pracovať na tom, aby sa stalo normálnym, prosperujúcim štátom dvadsiateho prvého storočia.“ (SITA, Kyiv Independent)

Zelenského plán donútiť Rusko k mieru označil Kremeľ za fatálnu chybu, ktorá bude mať pre Kyjev následky.

Rusko mier chce, ale je nemožné mu ho vnútiť, vyhlásil podľa agentúry Reuters kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Zároveň povedal, že dynamika na bojisku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny je pre ruské sily pozitívna.

Zelenskyj na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku povedal, že vojnu proti Ukrajine nemožno urovnať len rozhovormi. "Rusko môže byť k mieru jedine donútené a to je presne to, čo je potrebné, donútiť Rusko k mieru," vyhlásil ukrajinský prezident.

Peskov reagoval vyhlásením, že Rusko nemožno k mieru na Ukrajine prinútiť. "Postoj spočívajúci v snahe prinútiť Rusko k mieru je úplne fatálnou chybou. Nie je možné Rusko k mieru donútiť, "cituje vyjadrenie Peskova na tlačovom brífingu agentúra AFP.

Zároveň pripomína, že rokovania medzi Moskvou a Kyjevom neprebiehajú od jari 2022 a obe strany konfliktu, ktorý sa naplno rozhorel vpádom ruských síl na Ukrajinu 24. februára 2022, pevne trvajú na svojich protichodných postojoch.

Kým Moskva má okrem iného územné požiadavky, Kyjev trvá na tom, že Rusko musí opustiť celé ukrajinské územie.

"Rusko si mier želá," povedal podľa AFP Peskov, "ale za podmienky zabezpečenia základov svojej bezpečnosti a dosiahnutia svojich cieľov" v ofenzíve na Ukrajine. (ČTK)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili 11 civilistov, ďalších 69 utrpelo zranenia, informovali tamojší gubernátori.

Ruské sily zaútočili na Charkov leteckými riadenými bombami, ktoré zasiahli husto obývané štvrte. Podľa gubernátora oblasti Oleha Synehubova si útok vyžiadal životy troch ľudí.

Počet obetí môže ešte stúpnuť, keďže záchranné operácie stále prebiehajú. Útok na mesto Kupiansk neprežila 93-ročná žena a v dedine Varvarivka pri útoku dronu zahynul 61-ročný muž.

Počas ruského útoku neďaleko mesta Polohy v Záporožskej oblasti zomrel 55-ročný muž, uviedol tamojší gubernátor Ivan Fedorov.

ruských útokov sa stala aj obec Nova Sloboda v Sumskej oblasti kde prišiel o život civilista. Jeden človek zomrel v meste Kosťantynivka a ďalší dvaja v meste Pokrovsk v Doneckej oblasti, konštatoval šéf oblasti Vadym Filaškin.

V Chersonskej oblasti podľa jej gubernátora Oleksandra Prokudina zahynul jeden civilista.

Minister Šutaj Eštok podpísal vykonávací protokol k readmisnej dohode medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou.

"Cieľom protokolu je uľahčiť spoluprácu pri praktickom vykonávaní ustanovení dohody týkajúcich sa prijímania a transferu osôb, ktoré nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky alebo Ukrajiny," vysvetlil rezort. (TASR)

Čína by mohla donútiť Rusko, aby pristúpilo na mierové riešenie vojny na Ukrajine, uviedol poľský minister Sikorski.

Sikorski sa zúčastnil na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku venovanom ruskej invázii na Ukrajine, počas ktorého vystúpil aj minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, šéf americkej diplomacie Antony Blinken a čínsky minister zahraničných vecí Wang I.

Wang vo svojom prejave vyzval na uzavretie mieru založeného na územnej celistvosti Ukrajiny a na "oprávnených bezpečnostných záujmoch" Ruska. Toto vyhlásenie sa dá podľa Sikorského vyložiť tak, že by ho strany konfliktu mohli zvážiť. Od čínskeho ministra zahraničia si to však Sikorski chce ešte nechať dodatočne vysvetliť.

"Čína je krajinou, ktorá by mohla konať nielen ako sprostredkovateľ, ale aj prinútiť Rusko k mieru. Ak by to mala byť čínska definícia (mieru), podľa môjho názoru si to vyžaduje rokovania," povedal šéf poľskej diplomacie.

Hoci Čína podľa neho podporuje ruskú vojnovú mašinériu prostredníctvom komponentov, materiálov a zariadení používaných na výrobu zbraní, Rusku neposiela zbrane ako také. "Čína je veľmoc. Domnievam sa, že musíme pozorne počúvať, čo hovoria jej predstavitelia," dodal Sikorski. (TASR)

Rusko pripravuje útoky na tri ukrajinské jadrové elektrárne, vyhlásil Zelenskyj na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Ukrajinský prezident neuviedol, ktoré konkrétne elektrárne sú ohrozené, avšak povedal, že Kyjev má dôkazy o ruských plánoch. Na ukrajinskom území sú v prevádzke tri jadrové elektrárne, a to Rivnenská a Chmeľnycká jadrová elektráreň na západe krajiny a Juhoukrajinská jadrová elektráreň.

Bezpečnosť týchto zariadení je pravidelne ohrozovaná ruskými útokmi, ktoré im prerušujú napájanie.

Zelenskyj počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN tiež poznamenal, že Rusko používa čínske satelity na fotografovanie ukrajinských jadrových zariadení pre možné budúce útoky.

Ukrajinské špeciálne služby o hrozbe informovali partnerov Ukrajiny a Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj odmieta mierové rozhovory s Moskvou. Vyzýva na nešpecifikovanú akciu s cieľom prinútiť Rusko k mieru.

Ukrajinský prezident vyzýva na "akciu" za splnenie požiadavky Charty OSN, aby každá krajina rešpektovala suverenitu a územnú celistvosť iných štátov.

Zelenskyj povedal Bezpečnostnej rade OSN, že Putin pácha „medzinárodný zločin“ a porušil toľko medzinárodných pravidiel, že sám od seba neprestane.

„A preto táto vojna nemôže jednoducho zmiznúť. Preto táto vojna nemôže byť upokojená rozhovormi,“ povedal Zelenskyj. „Rusko môže byť len prinútené k mieru, a to je presne to, čo je potrebné - prinútiť Rusko k mieru, keďže je jediným agresorom v tejto vojne, jediným porušovateľom Charty OSN.“

Zelenskyj tiež povedal, že Ukrajina vie, že niektoré krajiny chcú dialóg s Putinom. Ale zároveň položil rečnícku otázku, čo od toho očakávajú. „Čo by od neho mohli počuť - že je naštvaný, pretože uplatňujeme svoje právo brániť svoj ľud, alebo že chce udržať vojnu a teror, aby si nikto nemyslel, že sa mýlil?“

Zelenskyj spomenul aj krajiny, ktoré dodávajú zbrane a muníciu Rusku, a povedal, že Moskva nemá legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey „de facto spolupáchateľov“.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia vyjadril protest, že Zelenskyj sa opäť dostáva do centra pozornosti OSN. „Pokiaľ ide o počúvanie týchto otrepaných vyhlásení, nemáme v úmysle tým strácať čas,“ povedal Nebenzia. (SITA)

Ruské drony sú v porovnaní s ukrajinskými oveľa nižšej kvality, tvrdí ukrajinský operátor bezpilotných lietadiel.

Kým ukrajinské sily sa spoliehajú predovšetkým na západné systémy, Rusi zvolili kvantitu pred kvalitou.

Z bezpilotných lietadiel sa v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stali mimoriadne dôležité a cenovo nenákladné zbrane schopné plniť množstvo úloh vedúcich k strategickým úspechom. Kým ukrajinské sily sa spoliehajú predovšetkým na západné systémy a vlastné modernizované riešenia, Rusi zvolili kvantitu pred kvalitou.

„Západné systémy majú mnoho výhod. V prvom rade ponúkajú vysokú spoľahlivosť. Vyrábajú ich veľmi veľké spoločnosti a hneď to pocítite. Po druhé, západné systémy dokážu použiť na širokú škálu rôznych operácií. Existujú však aj nevýhody. Tieto systémy sú veľmi drahé a nie je ich k dispozícii veľa. Naša vojna ukázala, že kvantita hrá významnú úlohu,“ povedal operátor bezpilotných lietadiel, ktorý sa predstavil ako Petro.

Tvrdí, že ruské drony sú síce vyrobené z lacných materiálov, ale fungujú. „Viete, na výstavách zbraní vyzerajú všetky tieto ruské drony naleštené, s kovovým povrchom a veľmi ľahkými hliníkovými skrutkami. Ale keď naša protivzdušná obrana zostrelí tieto drony, môžeme okamžite vidieť, že držia pohromade iba pomocou káblových spojok a sekundového lepidla. Stále však lietajú.“

Ukrajinský vojak vraví, že Rusi majú lacné, slušné drony a majú ich veľa. Ruské drony sú v porovnaní s ukrajinskými oveľa nižšej kvality. Zdôrazňuje však, že na udržanie výhody vo vojne je potrebné neprestať vyvíjať a zlepšovať technológiu.

„V tejto vojne prechádzajú drony rovnakým vývojom, aký kedysi zažilo letectvo. Začalo to prieskumnými bezpilotnými lietadlami, nasledovali jednoduché bombardéry a teraz sme prešli k stíhačkám,“ skonštatoval ukrajinský seržant. (SITA, Ukrajinská pravda)

Český minister zahraničia Lipavský na rozdiel od prezidenta Pavla zdôraznil svoju podporu Zelenského plánu víťazstva.

Uviedol to na mikroblogovacej sieti X.

Šéf českej diplomacie konštatoval, že jediný mierový plán, ktorý je dôveryhodný, je plán víťazstva prezidenta Ukrajiny.

„Kto iný ako my by mal vedieť, že mierové rozhovory „o nás bez nás“ sú cestou do pekla. Zdôraznil som to na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci," napísal Lipavský na sieti X.

Český prezident Petr Pavel nedávno uviedol, že nádej, že vojna sa skončí jasným úspechom Ukrajiny v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov, môže byť veľmi nebezpečná pre všetkých.

Dodal, že by sa táto otázka mala posudzovať s prihliadnutím na to, čo je reálne možné, píše Ukrajinská pravda. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské sily údajne prevzali kontrolu nad mestom Ukrajinsk na Donbase, tvrdí šéf doneckých separatistov.

Informovala o tom ruská agentúra TASS, ktorá sa odvoláva na šéfa doneckých separatistov a hlavu anektovanej Doneckej ľudovej republiky Denisa Pušilina. Píše o tom agentúra Reuters.

Pred začiatkom invázie ruských síl na Ukrajinu malo mesto Ukrajinsk približne 10-tisíc obyvateľov. O jeho dobytí písali médiá už minulý týždeň. Generálny štáb ukrajinskej armády vtedy neuviedol nič o tom, že by Ukrajinsk padol, a označil ho iba za jednu z niekoľkých lokalít, na ktoré Rusko útočí.

Ruské sily na východe Ukrajiny stabilne postupujú už niekoľko mesiacov a v auguste dosiahli najrýchlejší postup za uplynulé dva roky. Ich hlavným cieľom je mesto Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Ukrajina sa ich postup pokúsila spomaliť začiatkom augusta, keď vpadla do ruskej Kurskej oblasti.

V utorok ruské jednotky podnikli útok na mesto Vuhledar, ktoré ruským útokom odoláva od začiatku invázie. Mestu hrozí obkľúčenie a analytici predpovedajú, že ukrajinské jednotky sa z neho stiahnu.

Reuters pripomína, že Putin vyhlásil, že taktickým cieľom ruskej armády na Ukrajine je dobytie celého Donbasu.

V súčasnosti Rusko okupuje približne 80 percent tohto regiónu, ktorý sa skladá z ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Moskva ich v roku 2022 anektovala po zmanipulovanom referende. (TASR)

Ruský producent plynu Gazprom pokračuje v dodávkach plynu do Európy potrubím, ktoré vedie cez Ukrajinu.

V stredu oznámil, že pošle do čerpacej stanice Sudža v Kurskej oblasti plyn v objeme 42,4 milióna kubických metrov.

Zásoby plynu v európskych podzemných zásobníkoch medzitým presiahli 93,7 percenta. Vyplýva to z údajov spoločnosti Gas Infrastructure Europe.

Presnejšie, európske zásobníky sú v súčasnosti naplnené na 93,72 percenta. To je o 4,96 percentuálneho bodu viac ako priemer k tomuto dátumu za päť rokov, pričom je v nich uložených približne 103,86 miliardy m3 plynu.

Rusko v noci na stredu zaútočilo na Ukrajinu 32 iránskymi bezpilotnými lietadlami Šáhid.

Ukrajinské letectvo v aplikácii Telegram uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 28 z nich a zlikvidovala takisto štyri rakety Ch-59/69.

Ruské sily podľa týchto informácií zaútočili aj na Charkovskú oblasť protilietadlovou riadenou strelou S-300 a tromi raketami nešpecifikovaného typu.

Riadené rakety Ch-59/69 boli vypálené z oblasti Čierneho mora nad Odeskú oblasť. Obete ani zranení hlásené neboli, v dôsledku útoku však boli poškodené dva nákladné autá a na otvorenom priestranstve začala horieť tráva.

Do odrazenia vzdušného útoku sa zapojilo letectvo, protilietadlové raketové jednotky, mobilné palebné skupiny a ďalšie jednotky ukrajinskej armády. (TASR)

OSN nedokáže riešiť konflikty, Bezpečnostná rada by mala zmeniť spôsob fungovania, píše Washington Post. (Washington Post)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 250 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 646 400, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 15 tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty, 74 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 815 tankov, 17 304 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18 549 delostreleckých systémov a 1 199 raketometov.

Agresia Ruska, ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, otriasa základmi inštitúcie, povedal český prezident.

Vyjadril sa tak v New Yorku v rámci panelu "Zabezpečenie digitálnej budúcnosti", ktorý sa koná na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Ruská agresia voči Ukrajine nie je podľa Pavla regionálnym konfliktom, ale situáciou, keď stály člen Bezpečnostnej rady OSN vedie agresiu proti inej suverénnej krajine. "A preto je tak dôležité nenechať Rusko v konflikte vyhrať, pretože nielen Rusko, ale aj podobné režimy by to povzbudilo, že svojich cieľov môžu dosiahnuť vojenskou silou," povedal Pavel.

"Ak nechceme žiť navždy v konfliktoch, musíme sa konečne naučiť, že túto planétu musíme zdieľať, musíme robiť kompromisy pri usilovaní o naše záujmy. Nikto nesmie žiť na úkor iných," vyhlásil český prezident. (ČTK)

Minister zahraničia Blanár vystúpil v Bezpečnostnej rade OSN a vyzval na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine.

Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát BR, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa k prebiehajúcemu konfliktu vyjadrili.

Blanár na úvod zdôraznil, že Slovensko podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. "Hranice musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou," uviedol.

Pripomenul, že Slovenská republika neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rovnako neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších štyroch oblastí na východe Ukrajiny.

Poukázal, že ani dva a pol roka od začiatku vojny na Ukrajine sa neobjavil záväzok veľmocí na mierový proces. Rozdelenie v BR OSN sa podľa neho prehlbuje a jej úloha ako ochrancu mieru je spochybňovaná.

"Slovensko vyzýva všetky zúčastnené strany, aby odsunuli nabok rozdiely a namiesto toho sa sústredili na zastavenie utrpenia a ničenia Ukrajiny," vyhlásil. Dialóg podľa neho nemá alternatívu, keďže sa ukázalo, že vojnu na Ukrajine nemožno vyriešiť vojensky.

"Konflikty na Ukrajine a v Pásme Gazy majú neblahé dôsledky na svetovú energetickú a potravinovú bezpečnosť a dodávateľské reťazce," upozornil. Podčiarkol, že k mieru na Ukrajine nemožno dospieť inými prostriedkami ako rešpektovaním zásad Charty OSN.

"Tento konflikt nemožno vyriešiť, ak súperenie veľmocí nenahradí spolupráca a diplomacia," apeloval.

Budúcnosť Ukrajiny je podľa neho v Európskej únii. Členov BR OSN informoval o ďalšom plánovanom spoločnom zasadnutí vlád Slovenska a Ukrajiny a tiež o tom, že Slovensko je pripravené aj počas nadchádzajúcej zimy poskytovať Ukrajine elektrinu, plyn a naftu. "V prvom rade máme na zreteli ľudí," vysvetlil.

Blanár pred svojím vystúpením v BR OSN povedal novinárom, že o vojne na Ukrajine či v Pásme Gazy hovoril už s viacerými ministrami z rozličných kútov sveta. Už vtedy avizoval, že v prejave vyzve na diplomaciu. "Cítim náladu aj tu v New Yorku, že čoraz viac predstaviteľov krajín si myslí, že toto je jediná cesta a je potrebné sa k tomu vrátiť," dodal.

Nemecký minister obrany Pistorius poukázal na potrebu čo najrýchlejšie lepšie vybaviť nemeckú armádu.

Podľa Pistoriusa sa očakáva, že Rusko vojnou na Ukrajine obnoví do roku 2029 svoju armádu a bude potom možno v pozícii, aby zaútočilo na územie Severoatlantickej aliancie.

Nemecko sa preto musí tomuto scenáru čo najskôr prispôsobiť, uviedol minister počas návštevy leteckého pluku v spolkovej krajine Hesensko na západe Nemecka.

Nemecko je najväčším európskym členom NATO a podľa Pistoriusa tomu zodpovedajú isté povinnosti, ktoré si musí plniť. Nemecký minister obrany nešpecifikoval presnú sumu potrebnú na primerané prezbrojenie Bundeswehru. Poukázal však na to, že peniaze sú síce potrebné, no nejde o jediný obmedzujúci faktor.

Aj keby nemecká armáda mala potrebné financie k dispozícii, treba čas na navýšenie výroby, keďže zbrojársky priemysel bude musieť spracovať objednávky, upozornil šéf nemeckého rezortu obrany.

Renomovaný nemecký inštitút pre svetovú ekonomiku nedávno Nemecko kritizoval za pomalé prezbrojovanie, všíma si DPA. (TASR)

Rusko možno k mieru len prinútiť, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Odsúdil aj Irán a Severnú Kóreu ako "komplicov" vo vojne proti Ukrajine, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a Reuters.

Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN, na ktorom bol aj zástupca Ruska, označil výzvy Moskvy na dialóg za neúprimné.

"Vieme, že niektorí vo svete chcú hovoriť s Putinom, aby si od neho možno vypočuli, že je rozčúlený, pretože si uplatňujeme svoje právo brániť našich obyvateľov," povedal Zelenskyj s tým, že takéto názory sú "šialenstvo".

"Putin porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sa sám nezastaví. Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru," vyhlásil ukrajinský líder.

Kritizoval tiež Irán a Severnú Kóreu, ktoré západné spravodajské služby obviňujú z dodávok zbraní Rusku. "Rusko nemá nijaký legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey de facto komplicov vo svojej zločinnej vojne v Európe, keď ich zbrane nás zabíjajú, zabíjajú Ukrajincov," uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident vystúpi vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a vo štvrtok sa v Bielom dome vo Washingtone stretne s prezidentom USA Joeom Bidenom.

Očakáva sa, že Zelenskyj Bidenovi predloží svoj návrh, ktorý označuje za plán víťazstva. Spojené štáty navštívil pred novembrovými voľbami, pred ktorými prezidentský kandidát republikánov Donald Trump spochybňuje pokračujúcu podporu pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok O vojne na Ukrajine rozhodne jeseň. Čo obsahuje Zelenského víťazný plán? Čítajte