Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Pozadie stretnutia svetových lídrov v OSN môže byť sotva pochmúrnejšie – svetovou scénou otriasajú vojny, rastúce obavy o stav demokracie a hlboké geopolitické rozpory. Na pódiu Valného zhromaždenia OSN hodnostári opäť apelujú na spoluprácu, no samotná vážená inštitúcia zápasí so svojou neschopnosťou vyrovnať sa s prudkým nárastom výziev.
Bezpečnostná rada OSN, v ktorej dominujú víťazi druhej svetovej vojny s právom veta, je už dlho zosmiešňovaná ako anachronizmus (niečo, čo je zastarané a odporuje času, v ktorom sa nachádza – pozn. red.) . Neúčinnosť tohto najvýznamnejšieho rozhodovacieho orgánu na svete zdôraznili predovšetkým prebiehajúce vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy.
Tvrdá kolektívna akcia na potlačenie ruskej invázie do susednej krajiny sa ukázala ako nemožná, keďže Kremeľ je členom rady, zatiaľ čo Spojené štáty už niekoľko mesiacov chránia Izrael pred medzinárodným tlakom a brzdia snahy o vynútenie prímeria medzi Izraelom a militantnou skupinou Hamas, pričom počet obetí narastá. Úradníci v Turtle Bay sa cez víkend nečinne prizerali, ako hrozí, že boj Izraela s Hizballáhom v Libanone prerastie do úplnej vojny.
V článku sa dočítate:
- čo podľa Guterresa predstavuje vážnu prekážku,
- o čom je Pakt pre budúcnosť,
- čo určuje étos Bezpečnostnej rady OSN.
Vážna nerovnováha moci
Konflikty na Blízkom východe skutočne zaťažili celý systém OSN. Súdne konania proti Izraelu a izraelským predstaviteľom prebiehajú na Medzinárodnom súdnom dvore, najvyššom súde OSN, a na Medzinárodnom trestnom súde podporovanom OSN. Vyšetrovania sa ukázali ako polarizujúce - niektoré vlády ich označujú za nevyhnutné presadzovanie medzinárodného práva, zatiaľ čo predstavitelia USA a Izraela ich považujú za plné zaujatosti.
Hlavná agentúra OSN pre Palestínčanov, známa pod skratkou UNRWA, je v hľadáčiku Izraela, pretože je obvinená z napojenia malej časti svojich zamestnancov v Gaze na činnosť Hamasu. Tento spor viedol k zníženiu financovania, hoci UNRWA je najdôležitejším poskytovateľom humanitárnej pomoci a inej podpory pre Palestínčanov.
A okrem konfliktov, ktoré sú na titulných stranách novín, medzinárodné spoločenstvo stelesnené v OSN nedokázalo zastaviť katastrofálnu občiansku vojnu v Sudáne, ktorá zrejme prinesie jeden z najhorších hladomorov za posledné roky, ani neustály rozklad mjanmarského štátu pod vládou junty, ktorá sa pokúsila o štátny prevrat.
Medzinárodná humanitárna organizácia Oxfam zaznamenala takmer dve desiatky konfliktov, ktoré stále zúria, čiastočne aj v dôsledku blokovaniam zo strany OSN.
„Pravda je, že Bezpečnostná rada systematicky zlyháva, pokiaľ ide o schopnosť ukončiť najdramatickejšie konflikty, ktorým dnes čelíme,“ skonštatoval generálny tajomník OSN António Guterres v nedávnom rozhovore pre televíziu al-Džazíra a dodal, že rada, zaťažená opätovnou rivalitou veľmocí, predstavuje vážnu prekážku pre prácu rôznych agentúr OSN v teréne.

V nedeľu Guterres pomohol otvoriť summit budúcnosti, dvojdňové zasadnutie, ktoré sa koná paralelne s ostatnými zasadnutiami OSN. Na summite sa predložil pakt, na ktorom sa členské štáty dohodli konsenzom (Rusko a Irán boli medzi siedmimi krajinami, ktoré sa postavili proti Paktu pre budúcnosť, ale počas summitu nedokázali zabrániť prijatiu dokumentu – pozn. red.).
V dokumente sa načrtávajú napríklad nové koncepcie riadenia problémov 21. storočia zamerané na riešenie rizík, ktoré predstavuje umelá inteligencia, ťažkostí s financovaním globálnych cieľov udržateľného rozvoja stanovených v predchádzajúcich desaťročiach a potreby reformy Bezpečnostnej rady.
„Nepotrebujeme krištáľovú guľu, aby sme videli, že výzvy 21. storočia si vyžadujú mechanizmy riešenia problémov, ktoré sú účinnejšie, prepojenejšie a inkluzívnejšie; že treba upraviť a aktualizovať vážnu nerovnováhu moci v globálnych inštitúciách; a že naše inštitúcie musia využívať odborné znalosti a zastúpenie celého ľudstva,“ uviedol Guterres vo vyhlásení.
Diplomatické hádky týkajúce sa znenia paktu však ilustrovali vnútorné ťažkosti projektu, keďže sa neobjavila žiadna zmysluplná cesta pre skutočnú reformu Bezpečnostnej rady a Rusko zmarilo pokusy vrátiť jadrové odzbrojenie do medzinárodnej agendy.
Analytici však videli aj pozitívne stránky. „Napriek frustrácii z efektívnosti OSN pozornosť a energia, ktorú členské štáty venovali tomuto úsiliu, odhaľuje hodnotu, ktorú naďalej pripisujú tomuto orgánu, ako aj ich ochotu investovať do jeho budúcnosti,“ napísali Stewart Patrick a Minh-Thu Pham z Carnegie Endowment for International Peace. „Veria, že OSN je stále veľmi živá - aj keď nie je v dobrom stave - a že na obnovení jej zdravia a vitality záleží.“
Javisko pre politické divadlo
Súperenie veľmocí čoraz viac určuje étos Bezpečnostnej rady, v ktorej sa Spojené štáty, Rusko a Čína zdanlivo striedajú v úlohe škodcu. Richard Gowan, riaditeľ OSN v think-tanku International Crisis Group, začiatkom tohto roka v dokumente uviedol, že to, čo sa deje v tejto komore, môže byť ozvenou jej minulosti z 20. storočia.
„Mnohí predstavitelia OSN a diplomati očakávajú, že rada sa vráti k niečomu, čo bude pripomínať jej fungovanie počas studenej vojny: priestor pre sporadickú, ale užitočnú spoluprácu medzi veľmocami,“ vysvetlil Gowan. „Päť stálych členov Bezpečnostnej rady - a predovšetkým USA, Čína a Rusko - má na výber. Môžu Bezpečnostnú radu využívať len ako javisko pre politické divadlo alebo si ju zachovať ako bezpečnostný ventil, ktorý môžu využívať, hoci s prestávkami, v období vysokého napätia. Nevieme, čo si vyberú.“
Americký prezident Joe Biden pri svojom poslednom vystúpení vo funkcii hlavy štátu na valnom zhromaždení apeloval najmä na súčasné problémy a obhajoval svoju zahraničnú politiku. Vyzýval tiež na dosiahnutie prímeria na Blízkom východe a povedal, že Putinove ciele na Ukrajine zlyhali. Biden však zároveň čelí čoraz tvrdšej skepse politikov, ktorí vidia najmä v správaní USA počas izraelského ťaženia v Gaze, krajinu, ktorá nie vždy dodržiava svoje slovo.

Politici a obhajcovia žiadajú zmenu. Minulý týždeň fínsky prezident Alexander Stubb vyzval na zrušenie práva jediného veta - keď môže len jeden zo stálych členov zablokovať konanie. David Miliband, prezident a výkonný riaditeľ Medzinárodného záchranného výboru, pred summitom budúcnosti vyslovil myšlienku, aby sa práva veta v Bezpečnostnej rade pozastavili, keď tento orgán rieši udalosti spojené s masovými zverstvami. Samotný summit zrejme urýchli rozhovory o rozšírení rady, aby lepšie reflektovala súčasný svet.
Napriek tomu Oxfam vo svojej správe zverejnenej v pondelok tvrdí, že zameranie sa na súperenie veľkých mocností je vedľajšou témou v porovnaní s hlbšími problémami, ktorým čelí väčšina ľudstva.
„Hoci niektorí z patovej situácie obviňujú len rastúce geopolitické napätie medzi mocnými krajinami, takéto zameranie je neúplné,“ konštatuje organizácia. Správa naopak naznačuje, že záujmy vznikajúcej „globálnej oligarchie“ bránili medzinárodnej spolupráci v oblasti zmeny klímy, reakcie na pandémie a trestania daňových rajov. „Kľúčovým dôvodom zlyhania medzinárodnej spolupráce je extrémna ekonomická nerovnosť.“