Ukrajina Rusko Online: Najbližšie mesiace budú vo vojne podľa Zelenského rozhodujúce

Z iniciatívy Talianska, predsedníckej krajiny zoskupenia G7, a USA sa uskutočnilo zasadnutie vo formáte G7+ venované pomoci Ukrajine v energetickej oblasti.

Nový minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha‎ partnerom povedal, v akej situácii sa Ukrajina nachádza z hľadiska potreby elektriny, informovalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár na rokovaní hovoril o ochote Slovenska pomáhať v humanitárnej oblasti a pri rozvoji ďalších spoločných projektov, ktoré si slovenská vláda a vláda Ukrajiny odsúhlasili na druhom spoločnom zasadnutí v apríli tohto roka. Ide predovšetkým o rozšírenia kapacity prepojenia elektrických sústav.

Blanár zároveň informoval partnerov, že 7. októbra sa uskutoční už tretie spoločné zasadnutie vlád SR a Ukrajiny.

"Od začiatku roka sme dodnes na základe komerčných dodávok dodali Ukrajine v núdzovom režime viac ako 50 gigawatthodín elektrickej energie a v súčasnosti dodávame taktiež takmer desať percent celkovej spotreby nafty na Ukrajine z rafinérie Slovnaft," informoval Blanár a potvrdil, že Slovensko bude Ukrajine pomáhať aj počas zimného obdobia.

Ukrajina sa v liste sťažovala Česku, že časť delostreleckých granátov vybuchuje predčasne.

Ohrozuje tým ukrajinských vojakov i techniku. Informoval o tom nemecký portál Handelsblatt.

"Je to nočná mora každého delostrelca. Granát nevybuchne kilometre ďaleko v nepriateľských pozíciách, ale krátko po tom, čo opustí hlaveň dela. Práve to sa stávalo vojakom na Ukrajine - s delostreleckými granátmi, z ktorých niektoré boli dodané v rámci českej muničnej iniciatívy, ale tiež z USA," napísal Handelsblatt.

Podľa Kyjeva za vysokú mieru defektných projektilov môžu chybné rozbušky M515 a M51A5, ktoré boli vyvinuté ešte počas druhej svetovej vojny. V dodávke takmer 35-tisíc delostreleckých granátov ich predčasne explodovalo 0,05 percenta, teda päť z každých 10-tisíc vystrelených nábojov. (ČTK)

Počas raketového útoku na Záporožie boli zranení najmenej dvaja ľudia a bola poškodená kritická infraštruktúra.

V nedeľu neskoro večer po prechádzajúcich úderoch Moskvy tamojšie úrady zaznamenali 21 zranených. (TASR)

Ukrajinci pri zásahu ruských muničných skladov zrejme využili nové drony. Rusi teraz počítajú škody v arzenáli. (SME)

Ukrajina obvinila Rusko z porušovania námorných zákonov a vyhlásila, že Krymský most treba zbúrať.

Ako referuje web Kyiv Independent, ukrajinský predstaviteľ na stálom rozhodcovskom súde v Haagu Anton Korynevyč povedal, že Rusko si chce privlastniť Azovské more a Kerčský prieliv.

„Chce zabrať Azovské more a Kerčský prieliv pre seba. Takže pri ich vchode postavili veľkú bránu, aby zabránili vstupu medzinárodnej lodnej dopravy a zároveň umožnila vstup malým ruským riečnym plavidlám. Most je nezákonný a musí spadnúť,“ povedal Korynevyč.

Vyriešenie medzinárodných arbitrážnych prípadov môže trvať roky a rozsudok v prípade sa tak skoro neočakáva. (SITA)

Rada Únie pre poľnohospodárstvo diskutovala aj o situácii na trhu a dovoze agrokomodít z Ukrajiny.

Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

Minister uviedol, že delegácia z Bulharska v rámci zasadnutia upozornila na problematiku dovozu vajec z Ukrajiny a dodal, že na túto tému sa rozprúdila široká diskusia.

"Otvárajú zase tému toho, čo už bolo. Európska komisia prišla s nejakým riešením z hľadiska kvót. Nefunguje to," upozornil Takáč na riešenie navrhnuté Bruselom na úpravu dovozu agrokomodít z Ukrajiny.

Spresnil, že Slovenská republika už od začiatku hovorila, že tie kvóty musia byť iné, vyššie ako navrhla exekutíva EÚ. Aj to podľa neho viedlo k tomu, že Bulharsko dnes hlási problém s vajíčkami a tento stav si už uvedomujú aj rezortní kolegovia z ostatných členských krajín EÚ.

"My sme zaviedli a stále trváme na určitom obmedzení dovozu komodít z Ukrajiny. Pre Slovensko to stále platí, ale plne rešpektujeme tranzit cez Slovenskú republiku. Neobmedzujeme distribúciu alebo ten odvoz zo strany ukrajinských dodávateľov, ale nemôžu dodávať na Slovensku tieto komodity," opísal situáciu minister. (TASR)

Minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha pricestuje na budúci týždeň do Budapešti.

Pre server index.hu to uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. S ukrajinským rezortným partnerom budú rokovať aj o otázke ukrajinského menšinového zákona. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj tvrdí, že nasledujúce mesiace budú vo vojne proti Rusku kritické.

Netreba preto podľa neho strácať čas. Ukrajinský líder to povedal na odovzdávaní ocenení americkej Akadémie úspechu.

„Nemáme veľa času. Najbližšie mesiace budú rozhodujúce. Pred nami v tejto vojne - vojne Ruska proti Ukrajine a vám všetkým, pretože toto je vojna Ruska proti samotnej slobode - máme málo času na to, aby sme definovali, aký bude výsledok. A my ho musíme definovať, nie Rusko, nie ich prekliati spojenci... Musíme byť rýchlejší, aby sme nestratili ďalšie desaťročia,“ povedal Zelenskyj.

Zelenskyj tiež pripomenul tzv. plán víťazstva, ktorý predstavil Spojeným štátom.

„Tento plán predstavujem Amerike - predovšetkým prezidentovi Bidenovi, Kongresu a obom prezidentským kandidátom - Kamale Harris a Donaldovi Trumpovi - a všetkým našim globálnym spojencom. A verím, že toto musí byť náš spoločný úspech - víťazstvo za slobodu, bez kompromisov na úkor slobody,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

Ruská aplikácia Telegram poskytne príslušným orgánom IP adresy a čísla osôb zapojených do nezákonných aktivít.

Prostredníctvom Telegramu to uviedol zakladateľ a generálny riaditeľ tejto platformy Pavel Durov.

Tvrdí, že vyhľadávacia funkcia Telegramu je zneužívaná ľuďmi, ktorí predávajú nelegálny tovar a porušujú zmluvné podmienky platformy.

S cieľom odradiť zločincov od zneužívania vyhľadávania na Telegrame tím tejto aplikácie na odosielanie správ aktualizoval svoje podmienky používania a zásady ochrany osobných údajov, aby sa zabezpečila konzistentnosť na celom svete.

„Dali sme jasne najavo, že IP adresy a telefónne čísla tých, ktorí porušujú naše pravidlá, môžu byť odovzdané príslušným orgánom,“ povedal Durov s tým, že tieto opatrenia by mali odradiť zločincov od páchania trestnej činnosti.

„Vyhľadávanie na Telegrame je navrhnuté tak, aby vám pomohlo nájsť priateľov a správy, nie na propagáciu nelegálneho tovaru,“ skonštatoval Durov. (SITA)

Rusko hlási troch mŕtvych po ukrajinskom ostreľovaní v Belgorodskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Gladkov.

Traja civilisti vrátane maloletého zomreli v dôsledku ukrajinského ostreľovania prihraničnej Belgorodskej oblasti na západe Ruska. Uviedol to gubernátor oblasti Vjačeslav Gladkov.

Udalosť sa stala v obci Archangelskoje neďaleko ruského mesta Šebekino. Región používa ruská armáda na zásobovanie svojej cezhraničnej ofenzívy do ukrajinskej Charkovskej oblasti, ktorú začala v máji tohto roku.

"Dedina sa dostala pod paľbu ukrajinskej armády. V dôsledku útoku zomreli obyvatelia - dvaja dospelí a mladistvý, "napísal Gladkov na platforme Telegram.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by útočili na civilistov, a tvrdia, že útoky sú zamerané na ničenie infraštruktúry dôležitej pre vojnové aktivity nepriateľa.

Vo vojne, ktorú rozpútalo Rusko inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, zahynuli tisíce civilistov. Milióny Ukrajincov okrem toho boli nútené opustiť domovy po tom, ako ruské jednotky ich mesta a dediny premenili na hromady sutín.

Belgorodská a ďalšie prihraničné ruské oblasti sú v stave vysokej pohotovosti od chvíle, keď Ukrajina v auguste zaútočila na susednú Kurskú oblasť a obsadila stovky kilometrov ruského územia. Desaťtisíce obyvateľov museli odísť. (ČTK)

Rusko nevykoná jadrovú skúšku, pokiaľ ich nebudú testovať ani USA, uviedol námestník ruského ministra Riabkov.

Vyjadril sa po dohadoch, že by Kremeľ mohol upustiť od postsovietskeho moratória na nukleárne testy, informuje agentúra Reuters.

O možnosti obnovenia ruských jadrových skúšok sa hovorí čoraz viac v čase, keď USA a ich európski spojenci zvažujú, či Ukrajine povolia útočiť západnými zbraňami hlboko na území Ruska.

Ruské štátne noviny Rossijskaja gazeta minulý týždeň zverejnili rozhovor s veliteľom jadrového testovacieho areálu na arktickom súostroví Nová zem Andrejom Sinicynom, podľa ktorého je tento skúšobný priestor pripravený na obnovenie testov.

"Nič sa nezmenilo," povedal Riabkov v pondelok pre ruské tlačové agentúry o špekuláciách, že jadrová skúška by mohla byť odpoveďou Ruska na raketové útoky hlboko na jeho území.

"Ako to definoval a formuloval prezident Ruskej federácie, môžeme takéto skúšky vykonať, ale nebudeme ich vykonávať, ak sa takýchto krokov zdržia Spojené štáty."

Riabkov dodal, že prípravy v priestore pre skúšky jadrových zbraní na Novej zemi podnikli v reakcii na kroky USA smerujúce podľa jeho slov k modernizácii ich testovacej infraštruktúry.

Rusko, USA a Čína v posledných rokoch vybudovali vo svojich jadrových testovacích areáloch nové objekty a vyhĺbili tam nové tunely, informovala v roku 2023 televízia CNN.

Rusko od rozpadu Sovietskeho zväzu nevykonalo nukleárnu skúšku. ZSSR naposledy testoval jadrové zbrane v roku 1990 a Spojené štáty v roku 1992. Od roku 2000 uskutočnila test zahŕňajúci jadrový výbuch len Severná Kórea.

Riabkov tiež povedal, že Moskvu znepokojili správy, podľa ktorých USA neplánujú stiahnuť svoje raketové systémy stredného dosahu z Filipín. Rusko podľa neho zvažuje reakciu s cieľom vytvoriť "protiváhu" v tomto regióne. (TASR)

Hovorca Kremľa vyhlásil, že o teste ruskej medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat nemá žiadne informácie.

Novinárom však odporučil obrátiť sa na ministerstvo obrany, ktoré však na otázky agentúry Reuters zatiaľ nereagovalo.

Novinári Peskova požiadali o komentár správ rozličných expertov, ktorí na základe družicových snímok uviedli, že raketa RS-28 Sarmat - v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývaná Satan II - pravdepodobne explodovala počas testovania na plošine Jubilejnyj v kozmodróme Pleseck v Archangeľskej oblasti v severnom Rusku.

K výbuchu zrejme došlo ešte v štartovacej šachte, ktorá ním bola zničená. Na snímkach vyhotovených družicami americkej spoločnosti Maxar Technologies vidno 60 metrov široký kráter na odpaľovacom sile v kozmodróme Pleseck, ako aj škody v jeho okolí.

Analytik publikujúci na sieti X pod nickom MeNMyRC pripustil, že kvapalné raketové palivo mohlo explodovať už počas jeho dopĺňania, čo znamená, že k samotnému štartu ani nemuselo dôjsť.

Ak k výbuchu rakety došlo počas dopĺňania paliva, môže to vysvetliť aj to, že americké výzvedné lietadlo Boeing RC-135S Cobra Ball, ktoré podľa portálu FlightRadar24 letelo zo základne amerického letectva na Aljaške monitorovať test rakety Sarmat, žiadny štart nezaznamenalo.

Citovaný analytik pripomenul, že zrejme ide o štvrtý neúspešný test rakety Sarmat. Jediný úspešný, ako tvrdí ruské ministerstvo obrany, sa uskutočnil z kozmodrómu Pleseck 20. apríla 2022. Putin pritom vo februári tohto roku tvrdil, že sarmaty už boli príslušným jednotkám ruskej armády dodané.

V apríli ruské ministerstvo obrany informovalo o úspešnom teste medzikontinentálnej balistickej strely na testovacom mieste Kapustin jar. Názov rakety v správe ministerstva nezverejnili.

Podľa ruských médií má 35-metrová raketa RS-28 Sarmat dolet 18-tisíc kilometrov, hmotnosť vyše 208 ton a môže niesť až 16 jadrových hlavíc, ako aj niekoľko hypersonických klzákov Avangard. (TASR)

Litva podpísala dohodu s americkým výrobcom munície Northrop Grumman, keďže sa snaží zvýšiť svoje obranné kapacity.

Dohodu o vývoji, výrobe a dodávkach munície stredného kalibru v litovskom hlavnom meste Vilnius formálne potvrdili litovská premiérka Ingrida Šimonytėová a viceprezident spoločnosti Steve O’Bryan.

Tento projekt „vytvorí jasnú hodnotu pre Litvu a pre náš región ako celok“, povedala Šimonytėová novinárom po podpise dohody. Litva je podľa jej ministerstva obrany spomedzi troch pobaltských štátov najväčším nákupcom amerických zbraní. Firma Northrop Grumman je popredným výrobcom munície kalibru 30 milimetrov.

V júni litovská vláda podpísala dohodu aj s nemeckým výrobcom zbraní Rheinmetall o vybudovaní závodu v Litve na produkciu munície kalibru 155 milimetrov. Očakáva sa, že tento projekt za 180 miliónov eur vytvorí viac ako 150 pracovných miest a ročne vyprodukuje desaťtisíce kusov munície. (SITA)

Ruský export skvapalneného zemného plynu do európskych destinácií by mohol v septembri klesnúť na 13-mesačné minimum.

Klesnúť má v dôsledku vlažného regionálneho dopytu a úsilia zvýšiť dodávky cez severnú námornú cestu do Ázie. 

Európske krajiny s výnimkou Turecka sa tento mesiac chystali doviezť približne 0,7 milióna ton LNG z ruských prístavov, čo je medzimesačný pokles o 0,4 milióna ton a najnižšia úroveň od augusta minulého roka, ukázali predbežné údaje spoločnosti Kpler.

„Myslím si, že je to hlavne z dôvodu väčšiemu počtu nákladov smerujúcich do Ázie cez severnú námornú cestu,“ povedal zdroj z prostredia vývozcov LNG.

„Európsky dopyt po LNG je tento rok oveľa nižší, v dôsledku nižšieho dopytu po plyne v Európe a potreby menšieho množstva plynu na skladovanie,“ povedal Mike Fulwood, vedúci výskumný pracovník Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie.

Podľa údajov Gas Infrastructure Europe boli zásobníky plynu v celej EÚ naposledy viazané na 93,4 % kapacity, čo je výrazne pred cieľom bloku v podobe 90 %, ktorý mal byť splnený začiatkom novembra. (SITA)

Japonsko podalo protest Moskve po tom, čo jeho vzdušný priestor trikrát narušilo ruské hliadkovacie lietadlo.

Uviedol to japonský minister obrany Minoru Kihara. Ide o prvé potvrdené narušenie od roku 2019. Informovala o tom agentúra AFP.

"Narušenie vzdušného priestoru je mimoriadne poľutovaniahodné a dnes sme diplomatickou cestou podali veľmi vážny proste ruskej vláde a dôrazne ju vyzvali, aby predišla jeho opakovaniu," povedal japonský minister, podľa ktorého ruské hliadkovacie lietadlo Il-38 narušilo japonský vzdušný priestor nad jeho teritoriálnymi vodami severne od ostrova Rebun na ostrove Hokkaido.

Japonská armáda podľa neho reagovala vyslaním stíhačiek a vydaním rádiových a svetelných výstražných signálov.

Japonsko podporilo postoj Západu k Ukrajine, ktorú vo februári 2022 napadlo Rusko, poskytlo Kyjevu finančnú a materiálnu pomoc a uvalilo sankcie na ruské organizácie a osoby, pripomína AFP.

Podľa Kiharu ide o prvé "verejne oznámené narušenie vzdušného priestoru ruským lietadlom od júna 2019," keď bombardér Tu-95 vstúpil do japonského vzdušného priestoru na juhu Okinavy a v okolí ostrovov Izu. V roku 2023 vstúpilo do japonského vzdušného priestoru lietadlo, o ktorom sa predpokladá, že je ruské, ale nie je to potvrdené, uviedlo ministerstvo obrany.

"Zdržíme sa poskytovania akýchkoľvek konečných informácií o zámeroch a účele tejto akcie, ale ruská armáda je aktívna v blízkosti našej krajiny od invázie na Ukrajinu," povedal hovorca vlády Jošimasa Hajaši.

Ruské lietadlá Tu-142 tento mesiac prvýkrát od roku 2019 preleteli okolo súostrovia. Nevstúpili do japonského vzdušného priestoru, ale preleteli nad oblasťou, ktorá je predmetom územného sporu medzi Tokiom a Moskvou, uviedlo Japonsko.

Rusko a Čína tento mesiac uskutočnili spoločné cvičenia v Japonskom mori, ktoré boli súčasťou rozsiahleho námorného cvičenie, ktoré ruský prezident Vladimir Putin označil za najväčšie svojho druhu za posledných 30 rokov.

Japonsko v auguste po prvom potvrdenom vniknutí čínskeho vojenského lietadla do svojho vzdušného priestoru vypustilo stíhačky. Minulý týždeň čínska lietadlová loď prvýkrát preplávala medzi dvoma japonskými ostrovmi neďaleko Taiwanu.

Japonsko tento incident označilo za "absolútne neprijateľný z hľadiska bezpečnostného prostredia Japonska a regiónu". Podľa Číny bol prelet v súlade s medzinárodným právom. (TASR)

Rusko a Ukrajina sa stretli na súde v Haagu v súvislosti so sporom o prístup k pobrežným vodám okolo anektovaného Krymu.

Ten Rusko obsadilo v roku 2014, teda osem rokov pred spustením vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Následne Moskva spustila výstavbu Kerčského mosta, ktorý anektovaný polostrov prepojil s ruským Krasnodarským krajom. Ukrajina tvrdí, že týmto konaním Rusko porušuje morské právo a privlastňuje si medzinárodné vody. Informuje o tom agentúra AFP.

Hlavný predstaviteľ Ukrajiny Anton Korinevič na súde v Haagu obvinil Rusko z toho, že si myslí, že stojí nad medzinárodným právom a môže "hrať podľa vlastných pravidiel." Uviedol, že "Ukrajina je tu preto, aby dokázala, že Rusko mnohokrát porušilo morské právo, a aby ukázala, že ho nemôže slobodne prepisovať."

Korinevič poukázal na to, že Kerčský most bráni medzinárodnej lodnej doprave, ktorú podľa neho brzdia aj nadmerné ruské kontroly. "Rusko teraz považuje Kerčský prieliv, Azovské more a možno aj časť Čierneho mora za svoje teritoriálne vody," povedal Korinevič, ktorý dodal, že "Rusko chce, aby sa tieto vody považovali za súčasť jeho impéria 21. storočia."

Po invázii na Ukrajinu Rusko zaútočilo na ukrajinské oblasti na pobreží Azovského mora. Kontrolu nad týmito územiami skonsolidovalo v máji 2022 po dobytí pobrežného mesta Mariupol. Moskva preto v súčasnosti ovláda celé pobrežie Azovského mora a považuje ho za svoje vnútorné vody.

Ruský predstaviteľ Gennadij Kuzmin uviedol, že obvinenia Kyjeva sú "úplne neopodstatnené a beznádejné." Uviedol, že po anexii Krymu sú sporné vody vnútrozemskými vodami Ruska a preto nie sú predmetom medzinárodného práva. Výstavbu Kerčského mosta obhajoval tým, že Ukrajina blokovala prístup na Krym zo svojho územia.

"Všetky tvrdenia Ukrajiny sú nepodložené, nespadajú do jurisdikcie tohto súdu a mali by byť v celom rozsahu zamietnuté," vyhlásil Kuzmin.

Spor medzi oboma krajinami sa tiahne od roku 2016. V roku 2019 Moskva vzniesla námietku a uviedla, že tento spor nie je v pôsobnosti Stáleho rozhodcovského súdu. Súd v roku 2020 rozhodol v prospech Ruska a požiadal Ukrajinu, aby v tejto veci opätovne podala žalobu.

Stály rozhodcovský súd bol zriadený v roku 1899 a je najstarším súdom tohto typu na svete. Rieši spory medzi krajinami a ďalším stranami, ktoré sa týkajú zmlúv akou je napríklad Dohovor OSN o morskom práve. Pojednávanie v tejto veci potrvá do 5. októbra. Súdu však často trvá mesiace až roky kým vydá rozhodnutie. (TASR)

Ukrajina odrazila masívny ruský útok pri meste Kurachove v Doneckej oblasti, informovala ukrajinská armáda.

Ruské sily sa s pomocou 14 obrnených bojových vozidiel pechoty a šiestich tankov pokúsili prelomiť obrannú líniu pri obci Kosťantynivka, informovala 79. brigáda.

Brigáda konštatovala, že ruský konvoj spozorovala vopred a na odrazenie útoku použila delostrelectvo, drony a protitankové strely. 

Rusko intenzívne útočí na viacerých úsekoch východného frontu a pokúša sa prelomiť ukrajinskú obranu v Doneckej oblasti smerom k mestám Pokrovsk a Kurachove.

Ruské ministerstvo tvrdí, že počas ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti zahynulo 31 ľudí a 256 utrpelo zranenia.

Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta, pričom ide o najväčší zahraničný útok na Rusko od čias druhej svetovej vojny.

Rusko tvrdí, že z najnebezpečnejších častí Kurskej oblasti odišlo 131-tisíc ľudí.

Zelenskyj uviedol, že vďaka operácii v Kurskej oblasti sa podarilo dosiahnuť prerozdelenie takmer 400-tisíc ruských vojakov a uvoľnila sa časť ruského tlaku v Donbase. Putin naopak tvrdí, že jeho sily postupujú na Donbase rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

Ukrajina uvádza, že v Kurskej oblasti obsadila desiatky obcí a miest vrátane pohraničného mesta Sudža.

Rusko až viac ako mesiac po začiatku ukrajinskej ofenzívy oznámilo, že podniklo protiofenzívu s cieľom vytlačenia ukrajinských jednotiek z Kurskej oblasti. Moskva zároveň tvrdí, že opätovne ovládla niektoré jej časti. (TASR)

Ukrajinská armáda prelomila ďalší úsek ruských hraníc, uviedlo ukrajinské veliteľstvo vzdušných útočných síl.

Presné miesto prelomenia hraníc s Ruskom však komunikačný úrad veliteľstva nezverejnil.

„Jednotky 95. samostatnej leteckej útočnej brigády ukrajinských vzdušných útočných síl prelomili jeden z úsekov ruských hraníc. Od začiatku operácie v Kurskej oblasti Ruskej federácie ide o druhú úspešnú akciu zameranú na preniknutie cez ruské hranice," konštatoval komunikačný úrad.

Ukrajinská armáda zverejnila videozáznam ukazujúci prelomenie ženijných prekážok, postupovanie výsadkových útočných jednotiek na ruské územie a počiatočné zrážky v pohraničnej oblasti, kde ukrajinské tanky narážajú na ruské opevnenie.

Rusom počas testu zrejme zlyhala medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, píše agentúra Reuters.

Ruská medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývaná Satan II, pravdepodobne zlyhala počas testu, ktorý ruská armáda uskutočnila tento mesiac.

Tvrdí to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na satelitné snímky odpaľovacích zariadení a názorov zbrojných expertov.

Na snímkach vyhotovených družicami americkej spoločnosti Maxar Technologies vidno 60 metrov široký kráter na odpaľovacom sile v kozmodróme Pleseck v severnom Rusku, ako aj škody v jeho okolí.

"Podľa všetkých indícií išlo o neúspešný test," uviedol expert na jadrové zbrane Pavel Podvig, ktorý sídli v Ženeve. Zo záberov nebolo jasné, či Sarmat zlyhal počas štartu, alebo k nehode došlo počas vypúšťania paliva.

Ruské ministerstvo obrany sa k situácii nevyjadrilo a v uplynulom období nevydalo žiadne vyhlásenia ohľadom testovania rakiet Sarmat, pripomína Reuters.

Podľa ruských médií má 35-metrová raketa RS-28 Sarmat dolet 18.000 km, hmotnosť vyše 208 ton a môže niesť až 16 jadrových hlavíc, ako aj niekoľko hypersonických klzákov Avangard.

Prvý úspešný test rakety oznámil Putin v apríli. Ruskí predstavitelia vtedy uviedli, že prvú jednotku vyzbrojenú raketami Sarmat vytvoria do jesene tohto roka. (TASR)

Ukrajinský útok dronmi zničil vyše 58 ruských skladových budov s muníciou pri obci Okťabrskyj v Tverskej oblasti.

Uviedlo to spravodajstvo z otvorených zdrojov OSINT MT Anderson s odkazom sa na nové satelitné snímky.

Pri ruskom útoku v Chersonskej oblasti zahynula žena, sedem ľudí utrpelo zranenia, oznámil tamojší gubernátor.

Informuje o tom agentúra AFP.

Gubernátor Olexandr Prokudin na Telegrame oznámil, že v Chersone ruská paľba a nálety zasiahli obytné budovy, pričom v nedeľu zahynula jedna 61-ročná žena.

Podľa Produkina ruská armáda zasiahla administratívnu budovu, banku, viacposchodovú budovu a 20 domov. "Okupanti tiež poškodili plynovod, autobusy a súkromné autá," napísal gubernátor.

Rusko v nedeľu neskoro večer podniklo najmenej sedem útokov na Záporožskú oblasť a mesto Záporožie, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov. Útok na Záporožie si podľa gubernátora vyžiadal najmenej 16 zranených vrátane 15-ročného chlapca.

Časť územia v Chersonskej aj Záporožskej oblasti je pod ruskou kontrolou, pripomína Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily v pondelok ráno oznámili, že v noci zostrelili tri bezpilotné lietadlá vypálené z Ruska. Ďalší dron a dve rakety svoje ciele nedosiahli.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že v noci na pondelok jeho sily zneškodnili osem ukrajinských dronov nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou, ktoré hraničia s Ukrajinou.

Manželky a príbuzní žiadali návrat mobilizovaných z Ukrajiny, Rusko ich stíha za účasť na nepovolenej verejnej akcii.

Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Zhromaždenie pri budove ministerstva obrany bolo načasované na druhé výročie mobilizácie, ktorú oznámil Putin 21. septembra 2022. Jeho oznámenie vyvolalo masový odchod mužov i žien, na ktorých sa mobilizácia vzťahovala, do cudziny.

Vlani koncom októbra ruský prezident oznámil ukončenie mobilizácie. Výnos o tom však nepodpísal s tým, že to nie je potrebné.

RFE/RL upozorňuje, že práve neexistencia takéhoto výnosu umožňuje vojenským orgánom neprepustiť mobilizovaných zo služby, keďže v Rusku legálne naďalej platí mobilizačný režim.

Putin neskôr vyhlásil, že mobilizovaní zostanú v armáde až do skončenia takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ako ruské úrady nazývajú vojnu na Ukrajine.

V sobotu popoludní prišlo pred budovu ministerstva obrany v Moskve asi 20 žien, ktoré žiadali demobilizáciu svojich príbuzných, ktorí sa už dva roky zapájajú do bojov na území Ukrajiny.

Po tom, čo oznámili, že vo svojom proteste budú pokračovať aj počas noci, ich polícia začala zadržiavať. Neskôr boli títo demonštranti síce prepustení, ale v nedeľu ich začali v správnom konaní predvolávať na policajné stanice. (TASR)

Po ruských náletoch na Záporožie stúpol počet zranených na 16, tvrdí šéf oblastnej správy. Útok zničil bytovky aj školy.

Zranenia utrpelo aj dieťa. Rusko podľa Kyjeva útočilo aj na ďalších miestach na Ukrajine. Moskva sa k útoku zatiaľ nevyjadrila.

Záchranári v Záporoží evakuovali obyvateľov z viacerých poškodených bytových domov, informovalo na sieti Telegram ukrajinské ministerstvo vnútra. Podľa predbežných informácií Rusko na Záporoží útočilo svojimi navádzanými bombami KAB.

Záporožská polícia na telegrame uviedla, že mesto bolo terčom spolu šiestich úderov, šéf oblastnej správy Ivan Fedorov neskôr hovoril o siedmich útokoch na mesto a priľahlú oblasť. Poškodených podľa neho bolo 13 bytových domov, rodinné domy, vzdelávacie inštitúcie, garáže a tiež automobily.

Letecká divízia ruskej Čiernomorskej flotily cvičila boj proti leteckým i námorným bezpilotným cieľom.

Na manévroch sa zúčastnili dvojmotorové dvojmiestne stíhačky typu Suchoj Su-30SM a protivzdušná obrana Čiernomorskej flotily.

"Bojové ciele misie boli plnené v tme, v rôznych výškach a zahŕňali stúpanie do stratosféry do výšky viac ako 13-tisíc metrov," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Stíhačky Suchoj SU-30SM sú navrhnuté na vybojovanie vzdušnej nadvlády, blokovanie nepriateľských letísk a ničenie vzdušných, pozemných a námorných cieľov za všetkých meteorologických podmienok vo dne i v noci, uvádza Interfax.

Napriek tomu, že Ukrajina prakticky nemá vojenské námorníctvo, podarilo sa jej ruskej Čiernomorskej flotile, ktorej domovským prístavom je mesto Sevastopol na Krymskom polostrove, zasadiť niekoľko tvrdých úderov, pripomína Reuters. (TASR)

Rusko v noci vypálilo na Ukrajinu dve riadené strely Ch-59/69 a štyri drony, oznámili ukrajinské vzdušné sily.

Tri drony boli zostrelené v Sumskej oblasti, uviedli vzdušné sily Ukrajiny na Telegrame.

Ďalší dron a dve rakety "nedosiahli svoje ciele v dôsledku aktívnej protilietadlovej raketovej obrany obranných síl Ukrajiny," dodali. Vo svojom príspevku nehlásili žiadne škody ani obete.

Moskva sa snaží zohnať nových vojakov a vyhnúť sa ďalšej vlne mobilizácie. Verbuje aj bezdomodvcov zo Sibíri a Ďalekého východu. (ČTK)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 330 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 643 750, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 16 tankov, 30 obrnených bojových vozidiel pechoty, 81 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 784 tankov, 17 252 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18414 delostreleckých systémov a 1 197 raketometov.

Najmenej deväť ľudí utrpelo zranenia pri ruských vzdušných útokoch na mesto Záporožie, uviedli zástupcovia Ukrajiny.

Záchranné zložky evakuovali obyvateľov z niekoľkých poškodených bytových domov, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Podľa predbežných informácií použilo Rusko na útok riadené bomby KAB, dodalo ministerstvo vnútra.

Ukrajinské záchranné zložky zverejnili na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook video, ktoré zachytáva záchranárov pri pokuse o uvoľnenie dverí do bytu blokovaných troskami. Video tiež zachytáva ošetrovanie zranených ľudí v noci pred poškodenou obytnou budovou.

Rusko v nedeľu neskoro večer podniklo najmenej sedem útokov na Záporožskú oblasť a mesto Záporožie, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov.

Útok na Záporožie si podľa gubernátora vyžiadal najmenej 16 zranených vrátane 15-ročného chlapca. Štyri ženy sú po útoku hospitalizované a sú v stredne ťažkom stave, napísal gubernátor na Telegrame.

Poškodených bolo podľa Fedorova 13 výškových budov, vzdelávacie inštitúcie, autá, garáže a domy. Za posledný deň podnikli ruské sily 363 leteckých a pozemných útokov na 12 dedín v tejto oblasti, uviedol gubernátor. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil fabriku na výrobu munície v americkom štáte Pensylvánia.

Zelenskyj navštívil závod v Pensylvánii za prísnych bezpečnostných opatrení. Podľa AP poďakoval robotníkom, ktorí vyrábajú muníciu nevyhnutnú pre boj jeho krajiny proti ruským pozemným silám.

Demokratický člen Snemovne reprezentantov Matt Cartwright, ktorý sa na stretnutí v závode na výrobu munície v Scrantone zúčastnil, povedal, že prezident mal jednoduchý odkaz: "Ďakujem vám. A potrebujeme viac. "

Scrantonský závod je jedným z mála v USA, ktorý vyrába delostrelecké granáty kalibru 155 milimetrov. Počas uplynulého roka navýšil produkciu. Ukrajina už ich od USA dostala viac ako tri milióny, píše AP.

Zelenskyj potvrdil, že vyjadril vďačnosť všetkým zamestnancom závodu. "Na miestach, ako je toto, naozaj cítite, že demokratický svet môže zvíťaziť," napísal na sieti X.

"Ďakujem takýmto ľuďom - na Ukrajine, v Amerike a vo všetkých partnerských krajinách - ktorí neúnavne pracujú na tom, aby bola zabezpečená ochrana života," dodal Zelenskyj. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN.

Zelenského účasť na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN sa časovo zhoduje s úsilím USA pripraviť balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 375 miliónov dolárov, čím sa preruší niekoľko mesiacov trvajúci trend menších balíkov pre vojenské operácie Kyjeva.

Ukrajinský prezident v USA predstaví "plán víťazstva" vo vojne Ukrajiny proti Rusku americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a viceprezidentke Kamale Harrisovej na samostatných stretnutiach naplánovaných na štvrtok.

Zelenskyj dúfa, že sa stretne aj s republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, ktorý označil pomoc USA svojmu východoeurópskemu spojencovi za plytvanie peniazmi a odmietol povedať, že chce, aby Ukrajina zvíťazila. Trump uviedol, že sa so Zelenským pravdepodobne stretne tento týždeň, ale žiadny termín nebol oznámený.

Trump sa vo voľbách 5. novembra stretne s Harrisovou, s ktorou súperí o prezidentské kreslo.

Zelenskyj sa už dlho sťažuje na nedostatok zbraní vrátane kľúčových delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov vyrábaných v závode v Scrantone. Tieto obavy sa stali ešte naliehavejšími, keďže Rusko pred kritickými zimnými mesiacmi napáda ukrajinskú energetickú sieť.

Dvaja americkí predstavitelia v piatok pre Reuters uviedli, že balík vojenskej pomoci, ktorý by mal byť oznámený tento týždeň, zahŕňa hliadkovacie člny, ďalšiu muníciu pre vysoko pohyblivé delostrelecké raketové systémy (HIMARS), delostreleckú muníciu kalibru 155 a 105 milimetrov, náhradné diely a iné zbrane.

Úrady uviedli, že obsah a rozsah balíka sa môže v nasledujúcich dňoch pred očakávaným Bidenovým podpisom zmeniť. (TASR)

Je načase, aby spojenci Ukrajiny ukázali odvahu, vyhlásil britský minister zahraničia. Mohlo ísť o výzvu pre USA.

Podľa denníka The Guardian Lammyho poznámka mierila na administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, s ktorou Londýn rokuje o povolení pre Kyjev použiť zbrane s dlhým dosahom na útoky na ruskom území.

Lammy hovoril na podujatí konanom na okraj zjazdu labouristov v Liverpoole. Povedal, že problémy spojené s vojnou na Ukrajine sa budú prehlbovať a zhoršovať, najmä na konci budúceho roka, v roku 2026 a neskôr.

"Teraz je kritická chvíľa pre odvahu, trpezlivosť a statočnosť spojencov stojacich na strane Ukrajiny," uviedol.

Jeho poznámky podľa The Guardian mierili "do váhajúceho Bieleho domu", ktorý si robí ťažkú hlavu kvôli nebezpečenstvu, ktoré by so sebou nieslo povolenie použiť zbrane ako britské rakety Storm Shadow na útoky v Rusku.

Ukrajina a jej západní spojenci podľa Lammyho rokujú o tom, "čo ešte by mohlo byť potrebné" pre pomoc Kyjevu na bojisku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu opätovne vyzval Bidena, aby Ukrajine povolil používať na útoky v Rusku západné zbrane s dlhým dosahom. Obaja politici sa na budúci týždeň stretnú v Spojených štátoch.

Táto vec zostáva nevyriešená napriek tomu, že na Bidena pri svojej nedávnej návšteve Washingtonu naliehal britský premiér Keir Starmer.

Zelenskyj chce, aby ukrajinská armáda mohla britské, francúzske a talianske rakety Storm Shadow a americké strely ATACMS použiť na útoky na letecké základne a ďalšie ciele vo vnútri Ruska. Ak by bolo jasné, že Ukrajina dokáže útočiť v ruskom tyle, mohlo by to podľa Zelenského motivovať Kremeľ k tomu, aby sa usiloval o mier.

Európski partneri a Spojené štáty musia dať Kyjevu súhlas na nasadenie svojich zbraní s dlhým dosahom na ruskom území. Tieto zbrane tiež využívajú americký navádzací systém, vďaka ktorému sa dokážu vyhnúť rušeniu signálu zo strany Ruska. Bez použitia tohto navádzacieho systému existuje riziko, že budú neefektívne. (ČTK)