Ukrajina Rusko Online: Ruské útoky na Charkov zasiahli aj obytné budovy, zranili najmenej 21 civilistov

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval do New Yorku na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN.

Zelenského účasť na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN sa časovo zhoduje s úsilím USA pripraviť balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške 375 miliónov dolárov, čím sa preruší niekoľko mesiacov trvajúci trend menších balíkov pre vojenské operácie Kyjeva.

Ukrajinský prezident v USA predstaví "plán víťazstva" vo vojne Ukrajiny proti Rusku americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a viceprezidentke Kamale Harrisovej na samostatných stretnutiach naplánovaných na štvrtok.

Zelenskyj dúfa, že sa stretne aj s republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom, ktorý označil pomoc USA svojmu východoeurópskemu spojencovi za plytvanie peniazmi a odmietol povedať, že chce, aby Ukrajina zvíťazila. Trump uviedol, že sa so Zelenským pravdepodobne stretne tento týždeň, ale žiadny termín nebol oznámený.

Trump sa vo voľbách 5. novembra stretne s Harrisovou, s ktorou súperí o prezidentské kreslo.

Zelenskyj sa už dlho sťažuje na nedostatok zbraní vrátane kľúčových delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov vyrábaných v závode v Scrantone. Tieto obavy sa stali ešte naliehavejšími, keďže Rusko pred kritickými zimnými mesiacmi napáda ukrajinskú energetickú sieť.

Dvaja americkí predstavitelia v piatok pre Reuters uviedli, že balík vojenskej pomoci, ktorý by mal byť oznámený tento týždeň, zahŕňa hliadkovacie člny, ďalšiu muníciu pre vysoko pohyblivé delostrelecké raketové systémy (HIMARS), delostreleckú muníciu kalibru 155 a 105 milimetrov, náhradné diely a iné zbrane.

Úrady uviedli, že obsah a rozsah balíka sa môže v nasledujúcich dňoch pred očakávaným Bidenovým podpisom zmeniť. (TASR)

Je načase, aby spojenci Ukrajiny ukázali odvahu, vyhlásil britský minister zahraničia. Mohlo ísť o výzvu pre USA.

Podľa denníka The Guardian Lammyho poznámka mierila na administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, s ktorou Londýn rokuje o povolení pre Kyjev použiť zbrane s dlhým dosahom na útoky na ruskom území.

Lammy hovoril na podujatí konanom na okraj zjazdu labouristov v Liverpoole. Povedal, že problémy spojené s vojnou na Ukrajine sa budú prehlbovať a zhoršovať, najmä na konci budúceho roka, v roku 2026 a neskôr.

"Teraz je kritická chvíľa pre odvahu, trpezlivosť a statočnosť spojencov stojacich na strane Ukrajiny," uviedol.

Jeho poznámky podľa The Guardian mierili "do váhajúceho Bieleho domu", ktorý si robí ťažkú hlavu kvôli nebezpečenstvu, ktoré by so sebou nieslo povolenie použiť zbrane ako britské rakety Storm Shadow na útoky v Rusku.

Ukrajina a jej západní spojenci podľa Lammyho rokujú o tom, "čo ešte by mohlo byť potrebné" pre pomoc Kyjevu na bojisku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu opätovne vyzval Bidena, aby Ukrajine povolil používať na útoky v Rusku západné zbrane s dlhým dosahom. Obaja politici sa na budúci týždeň stretnú v Spojených štátoch.

Táto vec zostáva nevyriešená napriek tomu, že na Bidena pri svojej nedávnej návšteve Washingtonu naliehal britský premiér Keir Starmer.

Zelenskyj chce, aby ukrajinská armáda mohla britské, francúzske a talianske rakety Storm Shadow a americké strely ATACMS použiť na útoky na letecké základne a ďalšie ciele vo vnútri Ruska. Ak by bolo jasné, že Ukrajina dokáže útočiť v ruskom tyle, mohlo by to podľa Zelenského motivovať Kremeľ k tomu, aby sa usiloval o mier.

Európski partneri a Spojené štáty musia dať Kyjevu súhlas na nasadenie svojich zbraní s dlhým dosahom na ruskom území. Tieto zbrane tiež využívajú americký navádzací systém, vďaka ktorému sa dokážu vyhnúť rušeniu signálu zo strany Ruska. Bez použitia tohto navádzacieho systému existuje riziko, že budú neefektívne. (ČTK)

Bývalý hovorca ruského Gazpromu Ihor Volobujev strávil väčšinu dospelosti v Moskve, ale vždy sa považoval za Ukrajinca.

V čase Sovietskeho zväzu sa narodil v ukrajinskej Sumskej oblasti.

Keď Rusko napadlo Ukrajinu, bola to pre 53-ročného Volobujeva posledná kvapka. Odišiel z Ruska a pripojil sa k ukrajinskej obrane.

A aby ukázal, že to myslí vážne, zahodil svoj ruský pas do koša. „Toto je pas otroctva a symbol fašizmu,“ ukázal Volobujev vo videu webu news.sky.com pas Ruskej federácie a vzápätí okomentoval ukrajinský: „A toto je pas slobodných ľudí. Tento pas rešpektuje celý civilizovaný svet. Stal som sa občanom Ukrajiny.“ Následne nabádal ostatných Rusov, aby tiež utiekli z Ruska. „Zvolil som si dôstojnosť. Ak som to dokázal ja, dokážete to aj vy.“

Volobujev bol hlavným hovorcom Gazpromu do roku 2014, keď Rusko vtrhlo na Krym a ilegálne anektovalo tento ukrajinský polostrov. Volobujev sa voči tomu vtedy postavil, čo bol riskantný postoj pre kohokoľvek v Rusku, nehovoriac o vysokom úradníkovi vo verejnej funkcii vo veľkej spoločnosti ako Gazprom.

Práve výkonný riaditeľ tejto energetickej spoločnosti Alexej Miller je blízkym priateľom a spojencom Putina.

Šéfom Gazpromu sa názory Volobujeva nepáčili a tak ho „upratali“, kde nemal takmer žiadny vplyv - spravili z neho viceprezidenta Gazprombank, kde však prakticky nemal výraznejšie kompetencie. V tejto pozícii zotrval až do 24. februára 2022.

„Moji priatelia a známi z Ukrajiny mi začali písať a volať. A ja som sa okamžite rozhodol, že viac nemôžem žiť v Rusku. Bol som na to morálne pripravený. Od roku 2014 som nezdieľal politiku Ruska. Hľadal som vnútornú silu odísť z Ruska.“

Volobujev tiež musel opustiť svoju manželku - o ktorej povedal, že požiadala o rozvod - a svoje deti. Najprv letel do Turecka, potom do Lotyšska a nakoniec do Poľska, odkiaľ sa priblížil k ukrajinským hraniciam.

Nebolo prekvapením, že prítomnosť muža s ruským pasom sa stretla s podozrením zo strany pohraničnej stráže a bezpečnostných predstaviteľov.

Nakoniec ich však presvedčil, aby mu umožnili vstúpiť na Ukrajinu - aj keď musel ešte prejsť viacerými kontrolami, kým mu bolo udelené povolenie na pobyt.

Do júna 2022 Volobujevovi umožnili zapojiť sa do boja proti ruskej invázii, najskôr ako neplatený dobrovoľník, kým ho v januári 2023 prijali do ukrajinskej medzinárodnej légie zahraničných bojovníkov.

„Zúčastnil som sa na bojoch v Luhanskej oblasti. Bol som zranený pri Bachmute,“ povedal.

Zranenie utrpel vtedy, keď pomáhal evakuovať českého bojovníka s poranením nohy. Povedal, že niesol nosidlá s mladým 20-ročným bieloruským vojakom, ktorý tiež bojoval ako súčasť medzinárodnej légie.

„Položil mi ruku na chrbát a po rusky povedal: 'Igor, postav sa predo mňa'. A postrčil ma dopredu. Postavil sa na miesto, kde som bol ja. Zobrali sme nosidlá, urobili dva kroky a ozvala sa silná explózia. Tento mladý vojak bol zabitý bombou. Zomreli tiež ďalší dvaja ľudia vedľa mňa. Všetci ostatní boli zranení, vrátane toho, ktorého sme vytiahli. Dostal som aj ranu do ramena, ale prežil som,“ spomína Volobujev.

Vraví, že Rusi na Ukrajine páchajú zverstvá, aké si mnohí ani nevedia predstaviť. A na záver dodáva: „Príde deň, keď budú Rusi činiť pokánie za to, že boli s Putinom.“

Po ruských útokoch na obytnú štvrť v Charkove utrpelo zranenia najmenej 21 civilistov. Zasiahnuté boli i obytné budovy.

Informovali o tom gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov a starosta Charkova Ihor Terechov.

Dovedna deväť obytných budov utrpelo rôzne stupne poškodenia, vrátane 16-poschodových a deväťposchodových, uviedol Synjehubov.

Medzi zranenými bolo aj osemročné dieťa. Terechov uviedol, že z jednej z budov bolo evakuovaných 60 obyvateľov. K útoku došlo po ďalšom piatok neskoro večer, pri ktorom bolo zranených 15 ľudí vrátane detí vo veku 10 a 12 rokov, keď ruské nálety zasiahli tri charkovské štvrte, uviedol Terechov.

Ruské útoky tradične pokračovali aj počas noci. Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany podľa ukrajinského letectva zneškodnili v 71 ruských bezpilotných lietadiel Šáhid, ktoré označili ako „potulujúcu sa ruskú muníciu“. Šesť ďalších dronov zmizlo z radaru, pravdepodobne vďaka aktivite elektronického boja.

Ukrajinská armáda oznámila, že Rusi odpálili dve rakety vzduch-zem Ch-59/69 zo vzdušného priestoru okupovanej časti Luhanskej oblasti a vypustili 80 dronov typu Šahíd z ruských miest Jejsk a Kursk.

Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany boli v akcii v Chmeľnyckej, Vinnyckej, Čerkaskej, Kirovohradskej, Žytomyrskej, Kyjevskej, Sumskej, Poltavskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti. (SITA)

Lietadlá NATO zachytili počas dvoch dní šesť ruských lietadiel nad Baltským morom bez transpondérov alebo letového plánu.

Ako referuje web Kyiv Independent, v sobotu večer o tom informovalo lotyšské letectvo.

Transpondéry sú elektronické zariadenie, ktoré pomáha udržiavať bezpečnú letovú prevádzku v medzinárodnom vzdušnom priestore. Ruské lietadlá pravidelne vstupujú do vzdušného priestoru nad Pobaltím s vypnutými transpondérmi, čím sa pravdepodobne snažia testovať odozvu štátov NATO.

Ruské lietadlá boli identifikované nad Baltským morom v piatok a sobotu, pričom ich sprevádzali stíhačky aliancie Eurofighter z misie NATO s názvom Baltic Air Policing, uviedlo lotyšské letectvo.

Podľa nemeckého letectva bola v sobotu popoludní identifikovaná skupina piatich prúdových lietadiel, ktorá pozostávala z jedného stroja Suchoj Su-35 a štyroch Suchoj Su-30MKI.

V auguste nemecké letectvo informovalo, že ruskí piloti, ktorí boli odhalení spomenutou misiou NATO, keď smerovali k lotyšskému vzdušnému priestoru, sa „správali nespolupracujúco, ale nie agresívne“. „Transpondéry mali vypnuté a piloti nereagovali na rádiové požiadavky,?“ uviedol hovorca nemeckého letectva.

https://kyivindependent.com/nato-intercept-six-russian-aircraft-over-baltic-sea/ (SITA)

Po nočnom ruskom dronovom útoku zostali desiatky domácností v ukrajinskej Poltavskej oblasti bez dodávok elektrickej energie.

Oznámil to tamojší oblastný gubernátor Filip Pronin s tým, že úrady v súčasnosti pracujú na obnovení dodávok energií pre odberateľov.

Pri ruskom útoku našťastie neutrpel nikto zranenia, doplnil Pronin na sociálnej sieti Telegram. (TASR)

Ukrajina v noci zničila 71 z 80 ruských dronov, hlási ukrajinské letectvo.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že popri 71 zničených ruských dronoch sa ich šesť tiež podarilo zneškodniť pomocou systémov elektronického boja.

Čo sa stalo so zvyšnými dronmi, Kyjev neuviedol. Zatiaľ nie sú správy o škodách či zranených.

Moskva medzitým informovala o zničení 15 ukrajinských dronov. O prípadných škodách sa nezmienila.

Ukrajinské úrady tiež oznámili, že počet zranených po sobotňajšom večernom útoku, ktorý v Charkove zasiahol obytný dom, stúpol na 21. Je medzi nimi aj osemročné dieťa.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 642 420 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Dodal, že iba počas soboty prišli Rusi o 1 500 vojakov, 22 tankov, 52 bojových obrnených vozidiel, 63 delostreleckých systémov a 57 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 768 tankov, 17 222 bojových obrnených vozidiel, 25 023 vozidiel a autocisterien, 18 333 delostreleckých systémov, 1 195 odpaľovacích raketových systémov, 949 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 628 dronov, 2 595 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 144 kusov špeciálnej techniky.

Do ekonomickej obnovy Ukrajiny po skončení vojny s Ruskom sa zatiaľ prihlásilo viac ako 3000 poľských firiem.

Pre agentúru PAP to povedal Pawel Kowal, splnomocnenec poľskej vlády pre obnovu Ukrajiny.

"Nie sú to vždy veľké firmy, ale sú veľmi agilné a efektívne a potrebujú financovanie projektov," povedal Kowal. "Vidím, že je veľký záujem o oblasti, ako sú výcvik a energetika. Videl som tiež značný záujem o medicínske oblasti, najmä tie, ktoré sa týkajú protéz a všetkého, čo súvisí s dôsledkami vojny," vysvetlil.

Poľsko má šancu stať sa kľúčovým logistickým uzlom pri obnove Ukrajiny. V tejto súvislosti OSN a Poľsko podpísali dohodu o vytvorení Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS) vo Varšave s pobočkou v meste Rzeszow, asi 100 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

"Sme pripravení," sľúbil Kowal. "Predpokladám, že termíny budú dodržané a do konca roka privítame UNOPS, a že začneme školenia pre podniky, aby boli pripravené podávať konkrétne žiadosti pre konkrétne objednávky," dodal. (TASR)

Rusko sa nezúčastní žiadneho mierového summitu, ktorý bude prezentovaný ako pokračovanie schôdzky vo Švajčiarsku.

Nestane sa tak ani vtedy, ak by tam ruských predstaviteľov niekto pozval, povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým navrhoval, aby zástupcovia Ruska na takýto summit, ktorý by sa mohol konať ešte do konca roka, pozvánku dostali. Na júnové rokovania do Švajčiarska pozvaní neboli.

Moskva rokovania, na ktorých sa zúčastnili delegácie z viac ako 90 krajín, označila za bezvýznamné, vzhľadom na to, že sa ich sama nezúčastnila.

"Tento proces nemá nič spoločné s usporiadaním (rusko-ukrajinského konfliktu)," uviedla Zacharovová. "Ide o ďalší prejav podvodu zo strany Anglosasov a ich ukrajinských bábok," dodala.

Rusko je podľa nej pripravené diskutovať o "naozaj serióznych návrhoch", ktoré berú do úvahy situáciu "na zemi". Agentúra Reuters píše, že takto Rusko odkazuje na skutočnosť, že anektovalo štyri ukrajinské oblasti, ktoré však úplne neovláda.

Ukrajina a jej západní spojenci podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničia "na mier nepomýšľajú". Povedala to v súvislosti s ukrajinským vpádom do ruskej Kurskej oblasti zo začiatku augusta a s opakovanými výzvami Zelenského, aby západní spojenci dodali jeho krajine zbrane s dlhým dosahom.

Pred júnovým summitom vo Švajčiarsku ruský prezident Vladimir Putin určil, za akých podmienok by Rusko s Ukrajinou začalo rokovať. Je medzi nimi to, že sa Kyjev vzdá štyroch oblastí, ktoré si Moskva teraz nárokuje ako svoje vlastné.

Od vstupu ukrajinskej armády do Kurskej oblasti Moskva hovorí, že s Kyjevom rokovať nemôže, kým sú jeho jednotky v tomto ruskom regióne.

Zelenskyj už v roku 2022 predstavil desaťbodový mierový plán. Hovorí sa v ňom o stiahnutí všetkých ruských jednotiek z ukrajinského územia, opätovnom potvrdení hraníc Ukrajiny z času po rozpade Sovietskeho zväzu a spôsobe, ako Moskvu priviezť k zodpovednosti za agresiu voči susednej krajine. (ČTK)

Ruské sily zaútočili v sobotu večer na druhé najväčšie mesto Ukrajiny Charkov. Zasiahli viacposchodovú obytnú budovu.

Uviedol to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov. Na platforme Telegram ozrejmil, že v oblasti zaznamenali dva útoky na mesto prostredníctvom navádzaných bômb.

Podľa starostu Charkova Ihora Terechova utrpelo zranenia 12 osôb. Zo zasiahnutej budovy evakuovali 60 ľudí.

Na domoch, ktoré stoja v okolí, sú rozbité okná, horieť začalo niekoľko áut. Na mieste pracujú záchranári a dobrovoľníci.

V susednej Sumskej oblasti drony vyslané ruskou armádou zaútočili na energetické objekty v meste Šostka, informuje telegramový kanál RBK Ukrajina. Úrady uviedli, že havarijné čaty pracujú na likvidácii následkov nepriateľského útoku. (TASR, ČTK)

Ukrajinský útok na muničný sklad v ruskom Toropci ovplyvní podľa britskej vojenskej rozviedky ruské pozemné operácie.

Vo svojej pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine to britskí tajní uviedli s tým, že to bude mať vplyv najmä na pozemné operácie v Kurskej oblasti.

Ukrajinci podnikli dronový útok na muničný sklad v Toropci v Tverskej oblasti v noci z utorka na stredu. Podľa britských spravodajcov sa v ňom s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala munícia rôzneho kalibru určená na využitie na fronte, takisto strely a kĺzavé bomby využívané na letiskách v okolí. Údajne tam bola uložená aj munícia zo Severnej Kórey.

Explózia v toropeckom sklade vyvolala otrasy zodpovedajúce slabšiemu zemetraseniu a požiare zasiahli územie v dĺžke šiestich kilometrov.

"Je vysoko pravdepodobné, že pre zlé uskladnenie bola munícia zraniteľná voči útokom dronov a to potom viedlo k reťazovej reakcii výbuchov vo vnútri systému bunkrov," opísala britská vojenská rozviedka. V dôsledku týchto explózií bolo podľa nej zničené obrovské množstvo munície.

"Hoci je sklad v Toropci súčasťou širšej dodávateľskej siete, jeho zničenie s vysokou pravdepodobnosťou naruší ruské pozemné operácie, najmä tie v Kurskej oblasti," uvádza sa tiež v hlásení britskej vojenskej rozviedky.

Muničný sklad v Toropci prešiel v roku 2018 rekonštrukciou a patrí k najväčším areálom svojho druhu, ktoré ruská armáda má. Uložených je v ňom niekoľko desiatok tisíc ton munície.

Zastarané výbušniny v minulosti spôsobili explózie v rôznych ruských muničných skladoch. V dôsledku takéhoto výbuchu v obci Pugačovo v Udmurtsku na východe európskej časti Ruska bolo v júni 2011 zničených 3000 domov a záchranári museli evakuovať 30-tisíc ľudí.

Ukrajinská armáda zároveň v sobotu informovala, že pri ďalších dronových útokoch v spolupráci s tajnou službou SBU zasiahla dva ruské vojenské sklady v Krasnodarskom kraji a Tverskej oblasti. Objekty v Tichorecku v Krasnodarskom kraji podľa nej patria k najväčším muničným skladom ruskej armády.