Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, tvrdí americký minister Blinken (SME Minúta)

USA pracujú na zrušení obmedzení v súvislosti s raketami dlhého doletu, ktoré by Ukrajina mohla použiť v ruskom tyle.

"Pracujeme na tom," odpovedal americký prezident Joe Biden, ktorého k tomu vyzvali už aj republikáni.

Ukrajina tvrdí, že získanie takéhoto povolenia je jediným spôsobom, ako účinne zasahovať ruské vojenské letiská, z ktorých môžu štartovať lietadlá vypúšťajúce riadené strely či kĺzavé bomby na Ukrajinu.

Kľúčoví členovia americkej Republikánskej strany dnes v liste vyzvali Bidena, aby umožnil Ukrajine nasadiť ďalekonosné strely proti vojenským cieľom v Rusku. List podpísal okrem iného predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Michael McCaul.

USA doteraz Ukrajine povoľovali zasahovať iba tie ciele v Rusku, ktoré súviseli s odvrátením ruskej ofenzívy v ukrajinskej Charkovskej oblasti. Robili tak podľa analytikov v obave z eskalácie konfliktu medzi dvoma jadrovými veľmocami.

Kyjev teraz disponuje americkými strelami ATACMS s dosahom zhruba 300 kilometrov. Americký minister obrany Lloyd Austin nedávno pripustil, že ruské lietadlá sa už skôr z letísk v dosahu týchto striel stiahli na vzdialenejšie základne. (ČTK)

Rusko dokončuje vnútropolitické procedúry potrebné na podpísanie novej bilaterálnej dohody s Iránom, oznámil Šojgu.

"Dúfame v skoré uzatvorenie novej základnej medzinárodnej dohody. Dokončujeme vnútropolitické procedúry nevyhnuté pre prípravu dokumentov, ktoré podpíšu prezidenti (Ruska a Iránu)," uviedol tajomník ruskej Rady bezpečnosti.

Rusko si od začiatku invázie na Ukrajinu buduje bližšie vzťahy s Iránom a inými krajinami, ktoré sú nepriateľské voči Spojeným štátom, ako napríklad so Severnou Kóreou.

USA obviňujú Teherán i Pchjongjang z podpory ruských vojnových snáh, čo Moskva popiera. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhlásil, že Rusko dostalo od Iránu balistické rakety, ktoré pravdepodobne v priebehu nasledujúcich týždňov použije na Ukrajine. Iránske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenia v reakcii označilo za škaredú propagandu, ktorá ma zakryť západnú podporu pre Izrael.

Rusko už nejaký čas hovorí, že plánuje podpísať bilaterálnu dohodu s Iránom. Vyhlásenia Šojgua sú však doposiaľ najsilnejším náznakom toho, že uzavretie takejto dohody je blízko.

Šojgu tiež rokoval v Petrohrade s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. Ich schôdzka sa uskutočnila na okraj stretnutia predstaviteľov krajín skupiny BRICS. Šojgu šéfovi čínskej diplomacie poďakoval za účasť na stretnutí a uviedol, že očakáva plodnú spoluprácu a tradične blízke kontakty s Čínou. (TASR)

Zelenskyj chce konsolidovať svetovú reakciu na každého, kto pomáha Rusku či predlžuje vojnu na Ukrajine.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Chcem odkázať všetkým na svete, ktorí ešte stále chcú nejako pomôcť Putinovi: urobíme všetko nielen na obranu nášho štátu a národa, ale aj na skutočnú konsolidáciu sveta, aby sme dôrazne reagovali na podnecovanie vojny alebo akékoľvek pokusy o jej predĺženie," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom video-odkaze.

Irán, ktorý podľa Washingtonu dodal Rusku balistické rakety, však menovite nespomenul.

Správy o tom, že Irán dodáva zbrane Rusku, sú škaredou propagandou, vyhlásilo iránske ministerstvo zahraničných vecí.

Viacero západných krajín uviedlo, že v tejto súvislosti uvalí na Teherán sankcie, informuje agentúra Reuters.

"Zverejnenie nepravdivých a zavádzajúcich správ o dodávkach iránskych zbraní niektorým krajinám je jednoducho škaredou propagandou na zakrytie väčšej nelegálnej zbraňovej pomoci zo strany USA a ďalších západných krajín spojenej s genocídou v Pásme Gazy," uviedol na sociálnej sieti X hovorca iránskeho rezortu diplomacie Násir Kanaání.

EÚ zareaguje na dodávku iránskych balistických rakiet do Ruska, uviedol hovorca služby pre vonkajšiu činnosť.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Diplomatická služba EÚ už v tejto súvislosti na žiadosť svojho šéfa Josepa Borrella predložila členským krajinám "rozsiahly súbor rozhodných a cielených opatrení" proti Iránu, povedal hovorca Európskej služby pre vonkajšiu činnosť Peter Stano.

Opatrenia podľa jeho slov nadobudnú účinnosť v prípade, ak ich schváli všetkých 27 členov EÚ.

"Potvrdzujeme, že sme dostali dôveryhodné informácie o dodávkach iránskych balistických rakiet do Ruska. Borrell vo svojich bilaterálnych kontaktoch s iránskymi partnermi neustále varoval Irán pred takýmto rozhodnutím," dodal Stano.

Hovorca uviedol, že transfer balistických rakiet je v rozpore s Chartou OSN, medzinárodným právom a medzinárodným humanitárnym právom.

"Dodávka balistických rakiet pravdepodobne pomôže ruskej eskalačnej bombardovacej kampani proti ukrajinským civilistom, mestám a civilnej infraštruktúre, čím sa ešte viac zvýšia civilné obete," povedal.

Teherán tvrdenia o dodaní balistických rakiet do Ruska popiera. (TASR)

Fico sa nikdy verejne nepohoršil nad krutosťou agresora, ktorá má niekedy až genocídny charakter, píše Peter Weiss. (SME)

Moskva vynaloží vyše pol miliardy eur na blokovanie virtuálnych súkromných sietí, chce posilniť prokremeľskú propagandu.

Referuje o tom magazín Forbes s odvolaním sa na dokumenty ruskej Federálnej služby pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami (Roskomnadzor).

Spomenutý orgán plánuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov minúť na modernizáciu svojich možností filtrovania internetu dovedna 59 miliárd rubľov, čo je v prepočte asi 644 miliónov dolárov.

Finančné prostriedky budú použité na zlepšenie technológie, ktorá filtruje internetovú prevádzku a blokuje alebo spomaľuje konkrétne webové zdroje.

Po rozsiahlej invázii na Ukrajinu Kremeľ údajne zakázal niektoré zahraničné sociálne médiá a internetové korporácie, avšak mnohé stránky sú naďalej prístupné cez VPN.

Inováciou technológie budú môcť ruské úrady lepšie blokovať prístup k sieťam VPN. (SITA, Forbes)

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo odsúdili vývoz iránskych balistických rakiet do Ruska.

Vyhlásili, že podniknú okamžité kroky na zrušenie bilaterálnych dohôd o leteckých službách s Iránom. Uviedli tiež, že sa budú pracovať na uvalení sankcií na Iran Air.

Referuje o tom web The Guardian.

Vlády Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva v spoločnom vyhlásení uviedli, že dôrazne odsudzujú iránsky export a ruské obstarávanie iránskych balistických rakiet.

Poukazujú na to, že Irán sa postaral o ďalšiu eskaláciu agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine a keď iránske rakety zasiahnu európsku pôdu, zvýši sa tým utrpenie ukrajinského ľudu.

„Tento čin je eskaláciou zo strany Iránu aj Ruska a je priamou hrozbou pre európsku bezpečnosť,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Všetky tri krajiny uviedli, že ak sa dodávky balistických rakiet do Ruska uskutočnia, prijmú významné opatrenia proti Iránu. (SITA)

Rusko môže postupne vymierať. Kremeľ preto komplikuje rozvody. Kremeľ sa snaží zvrátiť negatívne demografické trendy. (hn.cz)

Spojené štáty sa snažia vyprovokovať nové závody v zbrojení, vyhlásil ruský prezident na začiatku rozsiahleho vojenského cvičenia.

V Ázii a v Tichomorí sa USA podľa Putina chystajú rozmiestniť strely krátkeho a stredného doletu. 

Ruský prezident už na konci júna hovoril o tom, že Spojené štáty nielenže vyrábajú rakety stredného a krátkeho doletu, ale že už ich priviezli aj do Európy na cvičenie a tiež na Filipíny.

Rusku tak podľa neho neostáva nič iné, iba tieto komplety taktiež začať vyrábať a následne rozmiestniť.

Ruský súd potrestal inžiniera tromi rokmi odňatia slobody za protivojnové nápisy na štítkoch pri kľúčoch.

Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/ Rádio Sloboda.

Sergej Krasjuk podľa vyšetrovateľov tento rok v zime napísal na štítky ku kľúčom od schránok, v ktorých si zamestnanci zatvárajú telefóny, heslá ako "Sláva Ukrajine", "Ukrajina zvíťazí" a "Putin je zlodej".

Keď pracovníci nápisy objavili, nariadil šéf závodnej stráže zamestnancov evakuovať. Kvôli tomu zbrojovke Raduga, špecializujúcej sa na výrobu raketových systémov a podobnej techniky, údajne vznikli škody vo výške 237-tisíc rubľov.

Súd konštatoval Krasjuka vinným z diskreditácie armády, ktorá mala za následok prekážky v práci. 

Krasjuk, otec dvoch maloletých detí, počas vyšetrovania svoju vinu plne uznal a škodu fabrike uhradil, súd k tomu ale neprihliadol.

OVD-Info uvádza, že prokuratúra pre inžiniera požadovala trest v dĺžke jedného roka v nápravnej kolónii, súd ho ale potrestal prísnejšie. (ČTK)

Uvalenie sankcií na Irán za dodávky balistických rakiet do Ruska nestačí, uviedol šéf kancelárie ukrajinského prezidenta.

Zároveň žiada, aby spojenci Kyjevu umožnili útočiť na ciele v Rusku západnými zbraňami dlhého doletu.

"Potrebujeme tiež povolenie na použitie západných zbraní proti vojenským cieľom na území Ruskej federácie, dodávky rakiet dlhšieho doletu a posilnenie našej protivzdušnej obrany," napísal Jermak v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajina v tomto roku zvýšila produkciu zbraní, oznámil premiér Šmyhaľ.

Dodal, že zároveň sa pripravuje na tuhú zimu opravou a ochranou svojho energetického systému. 

"Za prvých osem mesiacov roku 2024 sme zdvojnásobili výrobu zbraní v porovnaní s rokom 2023. Robíme pokroky. Výroba dronov naďalej rastie," povedal Šmyhaľ.

Dodal, že Kyjev plánuje vyrobiť do konca roka viac ako milión dronov.

Šmyhaľ predstavil opatrenia na posilnenie ukrajinskej energetickej siete, ktorá je podľa neho kľúčovou prioritou vlády.

Podľa neho 85 percent zariadení, ktoré si prioritne vyžadujú ochranu, bolo posilnených proti útokom dronov a nárazom úlomkov rakiet.

Ukrajinský premiér dodal, že všetky nemocnice a 80 percent škôl v celej krajine sú vybavené generátormi, avšak naďalej je potrebných 1800 vysokokapacitných generátorov. (TASR)

Putin údajne súhlasil s návrhom zastaviť útoky na energetickú infraštruktúru. Ukrajina ale potom začala protiofenzívu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre prokremeľské médiá to povedal tajomník ruskej Bezpečnostnej rady a bývalý minister obrany Sergej Šojgu.

„Turecko nám povedalo, že (Ukrajina) má tento návrh, nech (Rusko) zaručí, že nezasiahneme energetickú infraštruktúru, nezasiahneme jadrové energetické zariadenia a nezasiahneme komerčné civilné flotily v Čiernom mori. Náš prezident (Vladimir Putin) sa rozhodol a súhlasil s tým,“ povedal Šojgu a naznačil, že operáciou v Kurskej oblasti túto dohodu Ukrajina odmietla.

Ukrajina by si želala zapojiť do druhého mierového summitu predstaviteľov viac ako 150 krajín vrátane Ruska.

Uviedol to ukrajinský premiér Denys Šmyhal.

Prvý summit o mieri na Ukrajine sa konal tento rok v polovici júna vo Švajčiarsku, kam Rusko nebolo pozvané, ale kde sa 80 z 92 zúčastnených krajín podpísalo pod záverečné vyhlásenie.

Šmyhal by si želal, aby druhý summit o mieri nasledoval do konca tohto roka.

"Je veľmi dôležité, čo sme opakovane povedali, že pokračujeme v práci, aby sme do druhého summitu zapojili zástupcov Ruska, posadili ich za stôl a zariadili, aby sme znemožnili klamstvá a manipulácie. Ide o široký diplomatický stôl, za ktorým bude sedieť viac ako sto krajín - a my chceme, aby ich bolo ešte viac, aby ich bolo viac ako 150. Pretože za tým stolom sa ukáže, či je Rusko schopné viesť mierové rokovania, alebo toho schopné nie je," povedal Šmyhal.

Myslel si, že v Poltave bude otec v bezpečí. Teraz ho prišiel pochovať. Reportáž z ukrajinského mesta po ruskom útoku. (Washington Post)

Rusko od Iránu dostalo balistické rakety a v dohľadnej dobe ich použije, vyhlásil šéf americkej diplomacie.

Antony Blinken na návšteve v Londýne rokoval so svojím britským náprotivkom Davidom Lammym o situácii na Ukrajine. Ministri oznámili, že tento týždeň spoločne navštívia Kyjev.

The Wall Street Journal minulý týždeň napísal, že Spojené štáty informovali spojencov o iránskych dodávkach rakiet krátkeho doletu Rusku.

Irán v reakcii poprel, že by Rusku dodával balistické rakety na nasadenie proti Ukrajine. Moskva priamo nepoprela, že od Iránu balistické strely získala. (ČTK)

Slovnaft, bude naďalej odoberať ruskú ropu prostredníctvom ropovodu Družba.

Uviedla to Miroslava Schneider zo spoločnosti Slovnaft.

Maďarská petrochemická skupina MOL v pondelok oznámila, že s dodávateľmi ropy a prevádzkovateľmi ropovodov uzavrela dohody zamerané na zabezpečenie pokračujúcej prepravy ropy ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko.

Na základe týchto dohôd prevezme skupina MOL vlastníctvo dotknutých objemov ropy na bielorusko-ukrajinskej hranici s účinnosťou od 9. septembra tohto roka. (TASR)

Ruskí predstavitelia sa pravdepodobne pokúšajú nájsť sprostredkovateľov pre rokovania s Ukrajinou.

Zároveň však demonštrujú neochotu Ruska zapojiť sa s dobrým úmyslom do dialógu. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v uplynulých dňoch rokoval s predstaviteľmi Brazílie a Indie. Konkrétne podrobnosti nie sú známe, no indický premiér Naréndra Módí medzičasom povedal, že India chce dosiahnuť mierové riešenie na Ukrajine založené na medzinárodnom práve vrátane rešpektovania územnej celistvosti a štátnej suverenity.

Naproti tomu prišiel s vyhlásením Lavrov, keď zopakoval obvyklú kremeľskú rétoriku, ktorá poukazuje na neochotu Ruska vstúpiť do skutočných mierových rozhovorov s Ukrajinou.

Mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má oporu v medzinárodnom práve, charakterizoval ako „ultimátum“, pričom ju odmietol ako niečo, o čom Rusko nikdy vážne neuvažovalo.

Z júlového raketového útoku na detskú nemocnicu v centre Kyjeva je podozrivý vysokopostavený veliteľ ruského letectva.

Kostin podozrivého nemenoval, povedal však, že Medzinárodný trestný súd v holandskom Haagu už naňho vydal zatykač.

"Pokračujeme vo vyšetrovaní s cieľom nájsť ďalších ľudí zodpovedných za útok na Ochmatdyt," informoval. Pri vyhlásení stál vedľa prokurátora ICC Karima Khana, ktorý je momentálne na návšteve Kyjeva.

Zmienený veliteľ podľa nariadil Kostina 8. júla odpálenie rakety Ch-101 s plochou dráhou letu z ruského bombardéra. Khan dodal, že raketu Ch-101 sa podarilo identifikovať, vo veci je však potrebné ďalšie vyšetrovanie. (TASR)

V snahe vyhnúť sa západným sankciám sa na riskantnú arktickú cestu vydalo ruské plavidlo vezúce skvapalnený zemný plyn.

Táto loď však nemá schopnosti prelomiť ľad. 

Loď Everest Energy s kapacitou 138-tisíc metrov kubických LNG bola naložená v ruskom zariadení Arctic LNG 2, na ktoré sa vzťahujú americké sankcie, a v sobotu skoro ráno vyplávala. Plavba je potenciálne veľmi nebezpečná, keďže loď by mohla natrafiť na ľadové bloky a v takejto situácii by nepomohol ani ľadoborec.

„Je to riziko Titanicu,“ povedal Kjell Eikland, riaditeľ nórskej spravodajskej a poradenskej služby Eikland Energy. „Určité zmiernenie je možné veľmi pomalou plavbou, ale existuje značné riziko pre provu, vrtule a samotný trup.“

Viacerí poukazujú na to, že je to v podaní Rusov znak zúfalstva. „Ako odhodlaný je Putin? Stojí to Novateku za námahu? Pravdepodobne nie, ale podľa môjho názoru sú to s najväčšou pravdepodobnosťou ľudia riadení politikou, nie ľudia riadení biznisom,“ tvrdí Eikland. (SITA)

Ruské jednotky postúpili pri niekoľkých obciach v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Uviedol to projekt DeepState, pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. Dobytie ďalších miest v Donbase oznámilo tiež ruské ministerstvo obrany.

Rusi podľa hovorcu Pentagonu Patricka Rydera síce dosiahli čiastkový postup, ale neovládli mesto Pokrovsk, ktoré sa javí ako hlavný cieľ ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny.

"Nepriateľ postúpil pri Krasnohorivke, blízko Novohrodivky a Vuhledaru," uviedol DeepState.

Ruské ministerstvo spomenulo dobytie Krasnohorivky a Hryhorivky, Halycynivky a Voďane.

Krasnohorivku označila agentúra AFP za dôležité opevnené mesto v ukrajinskej obrane. (ČTK)

Pri súčasnom tempe by Nemecku trvalo takmer sto rokov, kým by doplnilo vojenské zásoby. 

Uvádza to štúdia Inštitútu pre svetové hospodárstvo s podtitulom Nemecko zbrojí tvárou v tvár ruskej hrozbe príliš pomaly.

Rusko je podľa nej totiž napriek stratám vo vojne proti Ukrajine schopné rozširovať svoje vojenské kapacity. Všetky zásoby zbraní, ktoré má teraz k dispozícii Nemecko, by Rusko bolo schopné vyrobiť za pol roka, dodáva správa.

"Rusko sa stáva čoraz väčšou bezpečnostnou hrozbou pre NATO. Zároveň postupujeme pri obstarávaní výzbroje potrebnej na odstrašenie len veľmi pomaly," uviedol Guntram Wolff, hlavný autor štúdie s názvom Pripravení na vojnu za desiatky rokov. (ČTK)

Najmenej traja ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Ukrajinu. Protivzdušná obrana zneškodnila 38 zo 46 dronov.

Okrem bezpilotných lietadiel Rusko pri útoku použilo aj balistickú raketu Iskander-M, ktorá bola podľa ukrajinských síl vypálená z okupovaného Krymu, a taktiež riadenú strelu Ch-59.

Ukrajinské vzdušné sily v aplikácii Telegram uviedli, že Rusko útočilo bezpilotnými lietadlami na 13 oblastí.

Podľa gubernátora Čerkaskej oblasti Ihora Taburca sa pri útoku zranili dvaja ľudia a poškodených bolo niekoľko budov v meste Čerkasy. Zásah poškodil infraštruktúrne zariadenie v regióne a spôsobil požiar, ktorý medzičasom uhasili. Gubernátor neuviedol podrobnosti o tom, čo konkrétne bolo zasiahnuté, píše Reuters.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Ruslan Kravčenko oznámil, že útok poškodil budovu a spôsobil požiar na otvorenom priestranstve v okolí hlavného mesta po tom, ako protivzdušná obrana zasiahla vzdušné ciele. Predstavitelia hlavného mesta nehlásili žiadne škody ani obete.

V Chersonskej oblasti bola v dôsledku útoku poškodená materská škola a autá na parkovisku, uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. Podľa miestnych predstaviteľov jedna osoba utrpela zranenia.

Ukrajinské ministerstvo energetiky na Telegrame uviedlo, že ruské sily zaútočili v predchádzajúcich 24 hodinách na energetickú infraštruktúru v ôsmich ukrajinských oblastiach. Útoky podľa ministerstva narušili elektrické vedenie a rozvodne vo viacerých regiónoch.

Dvaja ľudia prišli o život pri požiari ropovodu v ruskej Orenburskej oblasti, približne 1 500 kilometrov od Moskvy.

Informovala o tom oblastná prokuratúra.

Príčinu vzniku požiaru na ropnom poli Garšinskoje momentálne vyšetrujú. Podľa tlačovej agentúry Interfax, ktorá sa odvoláva na miestne záchranné služby, ropovod patrí spoločnosti NNK-Orenburgneftegaz. Požiar sa medzičasom podarilo uhasiť, uvádza agentúra Interfax s odvolaním sa na miestne úrady.

Ruský Vyšetrovací výbor informoval, že sa začalo trestné stíhanie pre podozrenie z porušenia priemyselných bezpečnostných predpisov, ktoré viedlo k úmrtiam.

Ruské námorníctvo spustilo strategické cvičenia s názvom Oceán-2024.

Prebiehať budú v Tichom a Severnom ľadovom oceáne, ako aj v Stredozemnom, Baltskom a Kaspickom mori. Trvať budú do 16. septembra.

Do cvičení sa zapojí viac ako 400 vojnových lodí, ponoriek a podporných plavidiel, ako aj 120 lietadiel a vrtuľníkov a 90-tisíc členov vojenského personálu.

"Hlavným cieľom cvičení je preveriť pripravenosť vedenia ruského námorníctva riadiť námorné zoskupenia, riešiť neštandardné operačné úlohy, používať vysoko presné, moderné, pokročilé zbrane a vojenskú techniku a rozšíriť spoluprácu s námornými silami partnerských krajín pri riešení spoločných úloh," uvádza ministerstvo obrany.

Na cvičeniach sa bude podieľať väčšina hlavných zložiek ruského námorníctva vrátane Baltského, Severného a Tichomorského loďstva, ako aj Kaspickej flotily. Ministerstvo neuviedlo, či sa na cvičeniach zúčastní aj Čiernomorská flotila, ktorá je zapojená do bojov na Ukrajine, kde utrpela významné straty. (TASR)

Ruská armáda stratila ďalších 1 380 vojakov, od začiatku invázie zhruba 627 790, tvrdí ukrajinské velenie.

Okupanti prišli aj o ďalších 19 bojových obrnených vozidiel, 50 delostreleckých systémov a 36 bezpilotných lietadiel.

Výrok premiéra Fica o fašistických elementoch v ukrajinskej armáde sklamal vládu v Kyjeve.

Tvrdenie slovenského premiéra odráža ruské argumenty na začatie vojny na Ukrajine vo februári 2022 s cieľom jej "denacifikácie".

"V Kyjeve sme sklamaní z vyhlásenia slovenského premiéra Roberta Fica o ukrajinských vojakoch, ktoré ide proti existujúcej úrovni dôvery a spolupráce medzi Ukrajinou a Slovenskom," uviedlo podľa agentúry Reuters ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kyjev vyjadril sklamanie z výrokov premiéra Fica o ukrajinských vojakoch Čítajte 

Dronové útoky v Moskovskej oblasti si vyžiadali život ženy a zranenia ďalšieho civilistu, uviedli tamojší predstavitelia.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov spresnil, že dronový útok neďaleko Moskvy spôsobil požiar, s ktorým bojovali hasiči.

Vorobjov najprv uviedol, že pri útoku zahynulo deväťročné dieťa, tieto informácie sa však nepotvrdili. V prípade obete išlo podľa neho o 46-ročnú ženu.

Ruská protivzdušná obrana v noci zničila 144 ukrajinských bezpilotných prostriedkov, ktoré útočili na deväť ruských regiónov. Podľa ruského ministerstva obrany útočilo zhruba 20 dronov na Moskovskú oblasť.

Ministerstvo obrany v aplikácii Telegram neskôr uviedlo, že 72 bezpilotných lietadiel zneškodnili nad Brianskou oblasťou, 20 nad Moskovskou, 14 nad Kurskou, 13 nad Tulskou oblasťou. Ukrajinské drony zničili aj nad Belgorodskou, Kalužskou, Voronežskou, Lipeckou a Oriolskou oblasťou.

Nočné útoky si vyžiadali jednu obeť v Moskovskej oblasti. Tamojší gubernátor Andrej Vorobjov uviedol, že obeťou je 46-ročná žena.

Podľa agentúry Reuters boli v dôsledku útokov zničené desiatky budov.

Agentúra Reuters informovala o požiari, ktorý v dôsledku trosiek zo zostrelených dronov vypukol v obytnej budove v Ramenskom okrese v Moskovskej oblasti. Podľa starostu Moskvy Sobianina sa oheň rozšíril na 11. a 12. poschodí budovy a na mieste zasahovali pohotovostné zložky.

Niekoľko dronov zostrelili aj nad ruskou Lipeckou oblasťou niekoľko stoviek kilometrov južne od Moskvy, potvrdil tamojší gubernátor Igor Artamonov, škody ani zranenia však taktiež nespomenul.

Ruská protivzdušná obrana zničila najmenej sedem ukrajinských dronov pri Moskve.

Ďalších 59 zostrelila nad Brianskou oblasťou blízko hraníc s Ukrajinou, uviedli tamojší predstavitelia.

"Podľa počiatočných informácií nedošlo na mieste, kde sa zrútili trosky, k žiadnym škodám ani zraneniam," uviedol starosta Moskvy Sergej Sobianin.

Drony boli podľa neho zničené v Ljubereckom a Ramenskom okrese v Moskovskej oblasti, ako aj v okrese Podoľsk. Podoľsk sa nachádza približne 38 kilometrov južne od Kremľa, píše Reuters.

Ruské telegramové kanály SHOT a Baza, ktoré sú blízke ruským bezpečnostným službám, uviedli, že v čase útokov dronov boli pozastavené lety na moskovských letiskách Vnukovo a Domodedovo.

Trosky zostreleného dronu spadli podľa miestnych úradov na energetické zariadenie v Tulskej oblasti, odberateľov sa to však údajne nedotklo.

Gubernátor juhozápadnej Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz uviedol, že nad spomínanou oblasťou bolo zničených dovedna 59 útočných dronov, k zraneniam či škodám však podľa neho nedošlo.

Niekoľko dronov zostrelili aj nad ruskou Lipeckou oblasťou niekoľko stoviek kilometrov južne od Moskvy, potvrdil tamojší gubernátor Igor Artamonov, škody ani zranenia však taktiež nespomenul.

Ruskí predstavitelia často neodhaľujú skutočný rozsah škôd spôsobených ukrajinskými útokmi, uvádza Reuters, ktorý zároveň pripomína, že tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Ukrajina to doposiaľ nekomentovala. (TASR)

MOL uzavrel dohody o preprave ropy ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko. (TASR)

Lotyšsko si predvolalo ruského chargé d 'affaires, aby vysvetlil incident s vojenským dronom.

"Ruský chargé d 'affaires bol požiadaný, aby podal plné vysvetlenie incidentu, pri ktorom bezpilotné lietadlo nesúce výbušniny narušil lotyšský vzdušný priestor," citoval denník Ukrajinska pravda lotyšské ministerstvo zahraničia.

Ruský chargé d 'affaires lotyšskú stranu ubezpečil, že o situácii bude informovať ruské ministerstvo zahraničia.

Lotyšské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že dron havaroval v blízkosti dediny Gaigalava. Dedina je vzdialená asi 90 kilometrov od hraníc s Bieloruskom, odkiaľ dron do lotyšského vzdušného priestoru prenikol. (ČTK)