Zelenskyj nalieha na USA, aby povolili útoky hlbšie do územia Ruska (SME Minúta)

Rusko považuje viceprezidentku Harrisovú za predvídateľnejšiu než jej súpera Trumpa, tvrdí hovorca Kremľa Peskov.

Dmitrij Peskov to uviedol v rozhovore s tým, že v súčasnosti neexistuje nijaká perspektíva na zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Putin uviedol ešte pred odstúpením amerického prezidenta Joea Bidena z prezidentského súboja, že Moskva by preferovala Bidena pred Trumpom. Šéf Kremľa pritom Bidena opísal ako typ skúseného politika zo starej školy.

Moderátor Pavel Zarubin sa preto počas rozhovoru Peskova spýtal, kto je po odstúpení Bidena novým kandidátom preferovaným Ruskom. "Nemáme nijakého kandidáta. Demokrati sú však samozrejme predvídateľnejší. To, čo Putin povedal o Bidenovej predvídateľnosti sa vzťahuje na takmer všetkých demokratov vrátane Harrisovej," povedal Peskov.

Hoci Putin a Peskov označujú americké prezidentské voľby sa vnútornú záležitosť Spojených štátov, už niekoľkokrát obaja zdieľali svoje názory spojené s nimi, pripomína Reuters.

Peskov pritom v rozhovore zverejnenom v nedeľu tiež odmietol tvrdenia Trumpa, že by dokázal ukončiť vojnu na Ukrajine behom 24 hodín, ak by sa vrátil do Bieleho domu. "Nemyslím si, že existuje čarovný prútik," uviedol Peskov s tým, že krízu na Ukrajine nemožno vyriešiť behom 24 hodín.

Peskov zároveň označil skôr za fantáziu to, že by nový americký prezident vo svojom inauguračnom príhovore oznámil, že Spojené štáty sú za mier a pozastavujú vojenskú pomoc pre Ukrajinu a vyzval by na mierové rokovania. Niečo také by však určite podľa Peskova zmenilo postoj Kyjeva. (TASR)

Niektoré ruské firmy čelia čoraz väčším oneskoreniam platieb a rastúcim nákladom pri obchodoch s čínskymi partnermi.

Týka sa to transakcií v hodnote desiatok miliárd jüanov. Informuje o tom agentúra Reuters.

Ruské firmy a ruskí predstavitelia už niekoľko mesiacov poukazujú na meškanie transakcií. Čínske banky totiž sprísnili kontrolu dodržiavania pravidiel po tom, čo im Západ pohrozil uvalením sekundárnych sankcií za obchodovanie s Ruskom.

Ruské zdroje oboznámené so záležitosťou pre Reuters uviedli, že v auguste sa problém ešte prehĺbil.

Čínske štátne banky hromadne blokujú transakcie s Ruskom a zadržiavajú platby v hodnote miliárd jüanov, uviedol pre Reuters zdroj blízky vláde.

Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska. V minulom roku na ňu pripadala tretina ruského zahraničného obchodu, pričom dodávala kriticky dôležité priemyselné zariadenia a spotrebný tovar.

Peking takto pomáha Moskve prekonať západné sankcie. Taktiež predstavuje lukratívny trh pre ruský export, od ktorého je Čína závislá, od ropy a plynu až po poľnohospodárske výrobky.

Americké ministerstvo financií v júni pohrozilo bankám v Číne a ďalších krajinách sekundárnymi sankciami za obchodovanie s Ruskom. Čínske banky potom výrazne sprísnili kontrolu transakcií, uviedol zdroj z jednej z popredných ruských platforiem elektronického obchodu. Tá predáva širokú škálu spotrebného tovaru dovážaného z Číny.

"V tejto chvíli sú všetky cezhraničné platby do Číny zastavené. Našli sme riešenia, ale trvalo to asi tri týždne, čo je veľmi dlhý čas, objemy obchodov počas tohto obdobia drasticky klesli," uviedol zdroj.

Jedným zo spomínaných riešení je nákup zlata, jeho presun do Hongkongu, kde sa predá a táto hotovosť sa vloží na miestny bankový účet, uviedol tento zdroj.

Podľa zdrojov agentúry Reuters niektoré ruské firmy využívajú reťazce sprostredkovateľov v tretích krajinách na realizáciu svojich transakcií a obchádzanie kontrol dodržiavania predpisov, ktoré vykonávajú čínske banky. V dôsledku toho náklady na spracovanie transakcií vzrástli až na 6 % z hodnoty transakcie, pričom predtým boli takmer nulové. (TASR)

Rusko urobí zmeny v jadrovej doktríne v reakcii na konanie Západu, vyhlásil námestník ruského ministra Riabkov.

Informovala o tom agentúra Reuters. Riabkov podľa ruskej agentúry TASS uviedol, že toto rozhodnutie "je spojené s eskalačným kurzom" západných protivníkov Ruska, ktorý súvisí s tzv. "špeciálnou vojenskou operáciou" na Ukrajine.

Nešpecifikoval, pritom presne o aké zmeny by mohlo ísť, a ani kedy budú prijaté.

Súčasná ruská jadrová doktrína hovorí, že k použitiu jadrových zbraní na strane Ruska môže prísť v prípade jadrového útoku nepriateľa alebo v prípade konvenčného útoku, ktorý by ohrozoval existenciu ruského štátu. Rusko pritom obviňuje Západ z toho, že využíva Ukrajinu, aby mohol proti nemu viesť zástupnú vojnu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore uviedol, že Západ zašiel priďaleko a Rusko spraví všetko pre ochranu svojich záujmov.

Ruskí predstavitelia už skôr hovorili o tom, že uvažujú o zmene jadrovej doktríny. Riabkovove vyhlásenie o zmene je však podľa agentúry Reuters najjednoznačnejšie.

"Táto práca je v pokročilom štádiu a existuje jasný zámer spraviť úpravy," uviedol Riabkov podľa agentúry TASS.

Aj samotný Putin v júni uviedol, že jadrová doktrína je "živý nástroj", ktorý je možné vzhľadom na vývoj situácie vo svete meniť. (TASR)

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že Poľsko chce byť silným hráčom pri budovaní globálnej bezpečnosti. (SITA)

Situácia v smere hlavného ruského útoku je zložitá, vyhlásil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Syrskyj.

Syrskyj nešpecifikoval presné miesto hlavnej ruskej ofenzívy. Hlavný veliteľ i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však pred niekoľkými dňami uviedli, že ruské sily sa zameriavajú na strategicky dôležité východoukrajinské mesto Pokrovsk.

"Situácia je zložitá v smere hlavného útoku nepriateľa. Avšak na všetkých úrovniach sú bez omeškania prijímané všetky nevyhnutné rozhodnutia," uviedol Syrskyj na sociálnej sieti Telegram.

Hlavný veliteľ ukrajinských síl uviedol, že minulý týždeň strávil niekoľko dní na východnom fronte blízko Pokrovska, pričom tamojšie boje opísal ako "mimoriadne tvrdé". (TASR)

Putinova popularita u ruského obyvateľstva klesla na najnižšiu úroveň od vypuknutia vojny, tvrdia americkí analytici.

V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Americkí analytici poukázali na to, že ruské štátne sociologické agentúry priznali určitý nárast nespokojnosti Rusov s Putinom a ruskou vládou v dôsledku ukrajinskej invázie do Kurskej oblasti.

Nadácia verejnej mienky, ruská štátna sociologická inštitúcia, zverejnila 30. augusta prieskum uskutočnený 25. augusta, ktorý ukázal, že 28 % respondentov vyjadrilo pobúrenie alebo nespokojnosť s konaním ruských úradov za posledný mesiac.

Odborníci uviedli, že v prieskumoch uskutočnených nadáciou 11. augusta a 28. júla ide o nárast o 25 %, resp. 18 %.

Respondenti prieskumu nevyjadrili takú vysokú mieru nespokojnosti od prieskumu uskutočneného v novembri 2022, po prvom mesiaci nepopulárnej čiastočnej mobilizácie v Rusku.

Ruské centrum pre výskum verejnej mienky, ďalšia štátna agentúra, uviedla, že Putinov rating v období od 12. a 18. augusta klesol o 3,5 % na 73,6 %. ISW poznamenáva, že ide o rekordný pokles Putinovho ratingu, a to aj medzi kremeľskými sociológmi, od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Uvedené centrum zverejnilo v piatok najnovší prieskum, z ktorého vyplynulo, že Putinova popularita v období od 19. do 25. augusta klesla o ďalších 1,2 % na 72,4 %. (SITA)

Po ruskom ostreľovaní Sumskej oblasti zomrel civilista a ďalší štyria utrpeli zranenia, oznámili ukrajinské úrady.

Ukrajinská armáda uviedla, že v noci zničila osem z jedenástich ruských dronov. "Okupanti sa tentoraz zamerali na ukrajinské obilie a logistiku v poľnohospodárskom sektore, najmä v Mykolajevskej a Sumskej oblasti," dodala. (ČTK)

Ukrajinský minister dal Američanom zoznam cieľov v Rusku, ktoré chce Kyjev zasiahnuť americkými raketami ATACMS.

Minister Rustem Umerov to povedal v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

„Vysvetlili sme, aké schopnosti potrebujeme na ochranu našich občanov pred ruským terorom, ktorý nám Rusi spôsobujú, takže dúfam, že sme boli vypočutí,“ vyhlásil Umerov.

Poznamenal, že USA dostali zoznam cieľov, ktoré chce Kyjev zasiahnuť raketami ATACMS, čo bol krok, ktorý americké médiá avizovali pred niekoľkými dňami. „Ukazujeme, že letiská, ktoré (Rusi) používajú na zasiahnutie našich miest, sú v dosahu 'hlbokých' úderov," dodal Umerov.

Zdôraznil, že Ukrajina bude naďalej trvať na zrušení obmedzení v záujme ochrany ukrajinských civilistov a infraštruktúry.

„Rusi zabíjajú našich občanov. Preto ich chceme odradiť, chceme ich zastaviť, nechceme dovoliť, aby sa ich letectvo priblížilo k našim hraniciam a bombardovalo mestá,“ vysvetlil Umerov. (SITA, CNN)

Rusko hlási viaceré ukrajinské útoky dronmi na elektrárne a rafinérie v Moskovskej a v Tverskej oblasti.

Cieľom útokov však boli aj ďalšie ruské oblasti.

Trosky dronov údajne spôsobili požiar v moskovskej ropnej rafinérii a elektrárni Konakovo v Tverskej oblasti, ktorá je jedným z najväčších výrobcov energie v strednom Rusku.

Spravodajský kanál Baza, ktorý je blízky ruským bezpečnostným službám, na platforme Telegram predtým oznámil, že v blízkosti Konakovskej elektrárne zazneli hlasné výbuchy. Gubernátor oblasti ozrejmil, že tu došlo k zničeniu piatich dronov. K zničeniu ukrajinského dronu došlo aj v blízkosti ropnej rafinérie na juhovýchode Moskvy, oznámili tamojšie úrady.

Ukrajina sa pokúsila tromi dronmi zasiahnuť aj Kaširskú elektráreň, uviedol na Telegrame miestny zastupiteľ a dodal, že tu nedošlo k požiaru, škodám ani stratám na životoch.

V Moskve a v okolitých oblastiach bolo zničených aspoň deväť dronov, uviedol Sobjanin na Telegrame. Najmenej 26 ďalších dronov zničilo Rusko aj nad pohraničnou Brianskou oblasťou na juhozápade krajiny a vyše desať ich zneškodnilo nad Voronežskou oblasťou. Niekoľko ďalších bezpilotných lietadiel zasiahli aj nad Kurskou, Lipeckou, Riazanskou a Tulskou oblasťou, uviedli gubernátori týchto oblastí v príspevkoch na Telegrame.

Agentúra Reuters zdôrazňuje, že tieto správy nemohla nezávisle overiť. Ruskí predstavitelia iba zriedkavo zverejňujú úplný rozsah škôd, ktoré spôsobia letecké útoky Kyjeva, najmä pokiaľ ide o zásahy vojenskej či dopravnej infraštruktúry krajiny. (TASR)

Rusko tvrdí, že Ukrajina v noci zaútočila bezpilotnými lietadlami na Moskvu a niekoľko ďalších ruských oblastí.

Dron letiaci smerom na Moskvu bol zničený, uviedol na platforme Telegram primátor ruského hlavného mesta Moskva Sergej Sobjanin.

Najmenej 12 ďalších dronov vypustených z Ukrajiny zničilo Rusko aj nad pohraničnou Brianskou oblasťou na juhozápade krajiny a dva tiež zasiahlo nad Kurskou oblasťou, ozrejmili gubernátori oboch oblastí.

Podľa predbežných informácií nedošlo počas útokov k žiadnym zraneniam či škodám.

Agentúra Reuters však zdôrazňuje, že tieto správy nemohla nezávisle overiť. Ruskí predstavitelia iba zriedkavo zverejňujú úplný rozsah škôd, ktoré spôsobia letecké útoky Kyjeva, najmä pokiaľ ide o zásahy vojenskej či dopravnej infraštruktúry krajiny. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nalieha na USA, aby Kyjevu umožnili zasiahnuť hlbšie do ruského územia.

Urobil tak v sobotu po tom, ako sa zástupcovia Ukrajiny vo Washingtone stretli so svojimi americkými náprotivkami.

Washington poskytol Ukrajine od roku 2022 vojenskú pomoc v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov, ale obmedzil použitie svojich zbraní výhradne na ukrajinské územie, poprípade na obranné cezhraničné operácie.

"Vyčistenie ukrajinskej oblohy od ruských riadených leteckých bômb je rázny krok, ktorý prinúti Rusko hľadať spôsob, ako ukončiť vojnu a dosiahnuť spravodlivý mier," povedal Zelenskyj vo svojom nočnom príhovore.

Prezident preto vyzval Spojené štáty, Veľkú Britániu, Francúzsko a Nemecko, aby zrušili obmedzenia na používanie rakiet dlhého doletu dodávaných Západom na ruskom území.

"Potrebujeme prostriedky na skutočnú a úplnú ochranu Ukrajiny a Ukrajincov," uviedol Zelenskyj a dodal, že zástupcovia krajiny poskytli partnerom "všetky potrebné podrobnosti".

"Vysvetlili sme, čo potrebujeme na ochranu občanov pred ruským terorom (…) takže dúfam, že budeme vypočutí," ozrejmil ukrajinský minister obrany Rustem Umerov ešte v piatok počas návštevy vo Washingtone.

Ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková v príspevku na platforme X zas uviedla, že s partnermi diskutovala o krokoch potrebných na obnovu ukrajinskej energetiky. Ruské nálety podľa nej zasiahli viac ako polovicu ukrajinskej energetickej infraštruktúry.