Ukrajina Rusko Online: Ruské drony dopadli v noci na územie Rumuska, cieliť mali pôvodne na ukrajinský prístav

Británia a Nemecko podpísali spoločnú obrannú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali k užšej spolupráci.

Chcú posilniť svoj obranný priemysel, európsku bezpečnosť a podporiť Ukrajinu v jej boji proti Rusku.

Nový britský minister obrany John Healey podpísal pakt v Berlíne, kde sa stretol so svojím nemeckým náprotivkom Borisom Pistoriusom.

Healy tak začal napĺňať záväzok novej labouristickej vlády, ktorá chce prehlbovať obranné väzby so spojencami v Európskej únii. V rámci svojej dvojdňovej cesty sa okrem Nemecka zastaví vo Francúzsku, Poľsku aj Estónsku.

"Tieto návštevy vysielajú jasný signál, že európska bezpečnosť bude hlavnou zahraničnou a obrannou prioritou tejto vlády," uviedol Healey vo vyhlásení.

Snaha o upevnenie vzťahov zo strany Británie prichádza v čase, keď sa Severoatlantická aliancia (NATO) zaoberá nákladmi na posilnenie európskej obrany v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine.

Podľa predstaviteľov NATO problémy zahŕňajú nedostatky v protivzdušnej obrane a raketách dlhého doletu, počet vojakov, muníciu, problémy s logistikou a nedostatok bezpečnej digitálnej komunikácie na bojisku, uviedla agentúra Reuters.

V stredajšom spoločnom vyhlásení sa uvádza, že Británia a Nemecko sa budú usilovať o rozvoj obrannej priemyselnej infraštruktúry v Európe, budú podporovať spoločné iniciatívy v oblasti verejného obstarávania a spolupracovať v oblasti výskumu a vývoja s cieľom zlepšovať výrobu a inovácie.

V dohode sa tiež spomína dlhodobá, komplexná spolupráca v oblasti spôsobilostí dlhého dosahu. Dodávky takýchto zbraní na Ukrajinu sa považujú za kľúčový problém v konflikte s Ruskom.

Nový britský premiér Keir Starmer chce, aby Británia zlepšila spoluprácu s európskymi spojencami v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom lepšie podporiť Ukrajinu, čo zopakoval na zasadnutí Európskeho politického spoločenstva, ktoré hostil minulý týždeň.

Starmer tiež navrhol myšlienku bezpečnostného paktu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ktorý by zahŕňal celý rad oblastí ako je energetika, dodávateľské reťazce, pandémie a migrácia. (TASR)

Ku kritikom ukrajinského prerušenia dodávok ropy od ruského Lukoilu na Slovensko sa pridal aj minister Šutaj Eštok.

Podobne ako napríklad minister zahraničných vecí Blanár si myslí, že ide o porušenie asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou.

"Ukrajina sa vybrala cestou vydierania Slovenska a Maďarska tým, že nám odstavila dodávky ropy prechádzajúce cez jej územie od spoločnosti Lukoil. Tento krok spravila aj napriek tomu, že sme jej ako jedni z prvých poskytli významnú humanitárnu pomoc po vypuknutí vojnového konfliktu na jej území," uviedol Eštok.

Slovensko podľa neho nikdy neodmietlo pomoc Ukrajine a aj po výmene vlády pokračuje naďalej v poskytovaní humanitárnej pomoci. (TASR)

Turecká polícia zadržala Rusa podozrivého zo toho, že niekoľko hodín predtým umiestnil v Moskve nálož do osobného auta.

O zadržaní Jevgenija Serebriakova v západotureckom meste Bodrum informoval turecký minister vnútra Ali Yerlikaya.

Podľa ruských médií aj úradov vybuchlo v stredu ráno na parkovisku pred obytným domom na severe Moskvy vozidlo, v ktorom bola umiestnená neidentifikovaná nálož. Pri explózii utrpeli zranenia muž a žena, ktorých previezli do nemocnice.

Domnelý páchateľ po čine utiekol do Turecka. Do tamojšieho letoviska Bodrum pricestoval ako turista priamym letom z Moskvy, keďže jeho meno bezprostredne nefigurovalo v databáze hľadaných osôb Interpolu. Ruská pobočka Interpolu však do jeho príletu stihla upovedomiť turecké úrady a tie ho krátko na to zadržali, ako informoval turecký minister Yerlikaya na platforme X.

Správy o totožnosti zranených pri zmienenom výbuchu auta v Moskve sa rozchádzajú.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS a niekoľko ďalších médií s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní bezprostredne informovali, že zraneným je vojak Andrej Torgašov a jeho manželka. Torgašova zároveň viaceré médiá identifikovali ako zamestnanca ruskej vojenskej rozviedky GRU.

Informácie o tom, že sa stal terčom útoku, však o niekoľko hodín na to spochybnili iné ruské médiá, keď uviedli, že Torgašov s manželkou sú v poriadku, pričom sa s nimi rozprávali. "Je to úplný podvrh. Tento výbuch so mnou nijako nesúvisí," citovala Torgašova agentúra RIA Novosti. Torgašov jej tiež povedal, že žije v inej časti Moskvy a vybuchnutý automobil nie je jeho.

Denník Kommersant neskôr uviedol, že pri útoku zranený jeho menovec, taktiež Andrej Torgašov. Niektoré médiá následne uviedli, že aj tento muž je zamestnancom GRU. (TASR)

Rusi najmä medzi Číňanmi propagujú vojnový turizmus. Môžete si zastrieľať zo samopalu alebo sa povoziť v tanku. (SME)

Americké ministerstvo upozornilo indické banky, že v prípade spolupráce s ruským vojensko-priemyselným komplexom môžu stratiť prístup k finančnému systému USA.

Ruská armáda potrebuje citlivé tovary, napríklad mikroelektroniku, a pri transakciách v tejto oblasti sa usiluje o spoluprácu so zahraničnými finančnými inštitúciami, napísal námestník americkej ministerky financií Wally Adeyemo v liste adresovanom indickej bankovej asociácii, do ktorého nahliadla agentúra Reuters. Konkrétne obavy, týkajúce sa indických bánk, neuviedol.

Vláda v Naí Dillí stále odoláva tlaku na dištancovanie sa od Moskvy po invázii Ruska na Ukrajinu a po stretnutí indického premiéra Naréndru Módího s ruským prezidentom Vladimirom Putinom tento mesiac oznámila, že skúma spôsoby, ako zvýšiť indický vývoz do Ruska.

USA chcú ďalej posilňovať svoje hospodárske vzťahy s Indiou, uviedol ďalej Adeyemo. Pripomenul, že obchod medzi oboma krajinami sa za posledných desať rokov zvýšil o viac ako 110 percent, vďaka čomu patria medzi najväčších vzájomných obchodných partnerov. Spojené štáty a globálna koalícia krajín sú však odhodlané ukončiť nevyprovokovanú vojnu Ruska tým, že ho zbavia "finančných a materiálnych prostriedkov na boj", uviedol s odkazom na sankcie a kontroly vývozu uvalené na Rusko po invázii vo februári 2022.

"Každá zahraničná finančná inštitúcia, ktorá obchoduje s ruskou vojensko-priemyselnou základňou, riskuje, že sama bude sankcionovaná a môže stratiť prístup do amerického finančného systému," uzavrel Adeyemo (TASR)

Len tri percentá obyvateľov Ukrajiny súhlasia s tvrdením, že „Ukrajinci a Rusi vždy boli a zostávajú bratskými národmi“.

V roku 2017 s tvrdením, že Ukrajinci a Rusi vždy boli a zostávajú bratskými národmi súhlasilo 27 % opýtaných Ukrajincov.

Prieskum ukrajinskej mimovládnej organizácie Razumkovovo uskutočnilo centrum na vzorke 2 016 dospelých od 6. do 12. júna formou priamych rozhovorov na územiach kontrolovaných Ukrajinou, na ktorých sa neodohrávajú žiadne nepriateľské akcie. (SITA)

Námestia Európy v Moskve, ktoré sa nachádza neďaleko Kyjevského nádražia, premenovali na Námestie Eurázie.

Informovala o tom v stredu agentúra DPA, podľa ktorej je to dôsledok silnejúcej konfrontácie medzi Ruskom a Európskou úniou pre vojnu na Ukrajine.

Dôvod tohto rozhodnutie nie je známy. V dekréte, ktorý podpísal primátor Moskvy Sergej Sobianin, sa píše, že je prejavom "zámeru Moskvy dať námestiu nový názov, ktorý odráža širší geografický koncept Eurázie".

Veľvyslanci krajín Únie sa dohodli na uvoľnení takmer 4,2 miliardy eur na pomoc Ukrajine s jej obnovou.

Na platforme X to oznámilo maďarské predsedníctvo v Rade EÚ.

Prostriedky sú určené na civilné účely, ako napríklad na obnovu infraštruktúry zničenej vojnou. Pochádzajú z viacročného podporného programu EÚ, ktorý navrhla Európska komisia.

Rozhodnutie o uvoľnení prostriedkov z tohto programu bolo prijaté na úrovni diplomatov a preto si ešte vyžaduje súhlas ministrov krajín EÚ. Podľa DPA by malo ísť o formalitu, hoci vlády dostanú časovú lehotu na vyjadrenie prípadných námietok.

Program podpory počíta s finančnou pomocou pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledovných štyroch rokov. Približne 33 miliárd z tejto sumy sa má Kyjevu vyplatiť vo forme pôžičiek, zatiaľ čo zvyšok predstavujú granty, ktoré nie je potrebné splatiť.

Obnova sa týka infraštruktúry ako sú elektrické vedenia, vodovodné systémy, cesty či mosty. Okrem rekonštrukcie však majú zmienené finančné prostriedky Ukrajine pomôcť aj pri vyplácaní miezd a dôchodkov či udržiavaní prevádzky dôležitých zariadení, ako sú nemocnice, školy či ubytovne pre ľudí vysídlených v dôsledku vojny.

DPA pripomína, že tieto prostriedky nesúvisia so samostatným mimorozpočtovým fondom určeným na podporu ukrajinských obranných síl, ktorý však v súčasnosti blokuje Maďarsko.

Dvaja ľudia boli zranení pri explózii auta v Moskve, panujú však rozpory v informáciách o koho ide. 

Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS ide o vojaka, ktorý sa zúčastnil invázie na Ukrajinu, a jeho ženu. Agentúra Interfax uvádza, že majiteľom auta je dôstojník generálneho štábu ruskej armády.

Server Kommersant písal, že zranený je pracovník ministerstva obrany, ktorý slúžil vo vojenskej rozviedke GRU. Neskôr však napísal, že išlo o zhodu mien. Podľa niektorých médií ale v armáde slúži aj tento menovec.

Šéf tajnej služby FSB medzitým oznámil, že podozrivý zo spáchania útoku je v Turecku. (ČTK)

Šesť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia v dôsledku ruského raketového útoku na Charkov.

Uviedol to starosta mesta Ihor Terechov na komunikačnej platforme Telegram, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Terechov konštatoval, že terčom útoku bolo infraštruktúrne zariadenie. Na mieste zásahu vypukol rozsiahly požiar. Miestne úrady uviedli, že išlo o päť úderov.

Nemecká zbrojovka Rheinmetall začala s realizáciou projektu muničnej továrne na Ukrajine.

Stalo sa tak po tom, čo obdržala prvú významnú objednávku od ukrajinskej vlády.

Výroba munície by sa mala začať do 24 mesiacov. Očakáva sa, že fabrika každý rok vyprodukuje viac než milión kusov delostreleckej munície.

Výroba by sa mala zamerať na muníciu kalibru 155mm, ktorá je štandardom v západných krajinách. Vyrábať však plánujú aj iné druhy munície.

Továreň bude prevádzkovať spoločný podnik, ktorý čoskoro Rheinmetall založí spolu s ukrajinskou štátnou spoločnosťou.

Ukrajina, ktorá sa vyše dva roky bráni ruskej invázii, môže naďalej počítať s nemeckou podporou.

A to vrátane zbrojných dodávok, vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz, ktorý zároveň podporil cesty vedúce k mierovým rokovaniam.

Kancelár opakovane zdôrazňuje, že Nemecko je po USA najväčším poskytovateľom pomoci napadnutej Ukrajine a že aj napriek dodávkam zbraní dbá Berlín na to, aby do vojny nebol zavlečený. To zopakoval aj dnes, keď povedal, že všetky rozhodnutia Nemecko robí tak, aby sa konflikt nevyhrotil.

Píšem z Ukrajiny. Za sedem dní sme prešli šesťtisíc kilometrov a opäť odviezli náklad pomoci. Píše Fedor Blaščák. (SME)

Ak Ukrajina neobnoví tranzit ropy, Slovensko môže pristúpiť k protiopatreniam, povedal prezident Pellegrini.

Problém zastavenia dovozu ropy od ruskej spoločnosti Lukoil sa rieši na niekoľkých úrovniach, potvrdilo ministerstvo.

„Ministerka hospodárstva Denisa Saková ešte v minulom týždni komunikovala o tejto téme s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku, rezortnými kolegami na Ukrajine, ako aj vedením spoločnosti Slovnaft a Transpetrol. Tejto téme sa na premiérskej úrovni venoval aj premiér Robert Fico a oficiálne kroky podnikli aj rezorty diplomacie a zahraničných veci Slovenska aj Maďarska,“ uviedol rezort hospodárstva.

Ruské drony dopadli v noci na územie Rumuska, tvrdí web Kyiv Post. Cieliť mali pôvodne na ukrajinský prístav.

Rumunské ministerstvo obrany potvrdilo, že v noci na stredu vzlietli v okrese Tulcea dve stíhačky F-16, aby monitorovali ruské dronové útoky na prístavnú infraštruktúru v ukrajinskom meste Izmail neďaleko ústia Dunaja do Čierneho mora.

Rumunské úrady okolo pol tretej v noci poslali občanom prihraničných obcí varovania s tým, že na rumunské územie môžu dopadnúť nejaké objekty. Varovanie ukončili úrady o 3:45 ráno s tým, že ministerstvo prehľadá oblasť obce Plauru, kam mohli nejaké objekty dopadnúť, uvádza rumunský denník Bursa.

Ukrajinský denník Kyiv Post tvrdí, že podľa informovaných zdrojov z ukrajinského bezpečnostného a obranného sektora dopadli na územie Rumunska tri samovražedné drony Šahíd a spôsobili požiare.

Výbuchy hlásili podľa Kyiv Postu aj pri obci Niculitel, vzdialenej asi sedem kilometrov od ukrajinských hraníc. O páde dronov mali informovať aj piloti rumunskej helikoptéry IA3-330 z 57. vojenskej základne Mihaila Kogalniceana . (KyivPost)

Hovorca Kremľa uviedol, že slová ukrajinského ministra o mierových rokovaniach sú v zhode s ruským postojom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu na stretnutí so svojím čínskym náprotivkom Wang Im povedal, že Ukrajina bude v určitej fáze ochotná viesť rozhovory s Ruskom, ak bude Moskva rokovať v dobrej viere. Dodal však, že v súčasnosti takúto ochotu z ruskej strany nevidí.

Peskov uviedol, že sa zdá, že postoj ukrajinského ministra k začatiu mierových rokovaní je v zhode z pozíciou, ktorú zastáva aj Rusko. "Viete, že ruská strana nikdy neodmietala rokovať a vždy sme boli rokovaciemu procesu otvorení, avšak dôležité sú tu detaily, ktoré vy ani ja zatiaľ nepoznáme," povedal prítomným novinárom. (TASR)

Ropa sa do Maďarska môže dostávať iba z Ruska a iba cez územie Ukrajiny, povedal minister Szijjártó.

Alternatívne riešenie podľa neho neexistuje.

Maďarsko a Slovensko už asi týždeň nedostávajú ropovodom Družba ropu od ruskej firmy Lukoil, keďže Kyjev si túto firmu v júni pridal na svoj sankčný zoznam, čím teraz odôvodňuje, prečo tranzit ropy od Lukoilu do Maďarska a na Slovensko neumožní.

"Aby sme si mohli zaobstarať ropu z iných zdrojov, potrebovali by sme novú vlastnú infraštruktúru. A ak ju nemáme a nikto nám ju nemôže poskytnúť, potom si nemôžeme užiť slobodu, ktorú nám poskytuje diverzifikácia," povedal podľa agentúry Reuters maďarský minister.

Szijjártó neskôr uviedol, že "ropné produkty" do Maďarska by bolo zrejme ochotné dodávať Bulharsko. "Hoci medzi našimi krajinami neexistuje priamy tranzit formou ropovodu, naznačili, že keby sme potrebovali doplniť zásoby ropných produktov, boli by nám ich schopní dodať," povedal. (ČTK)

Ukrajinské letectvo dokázalo zostreliť 17 z 23 dronov, ktorými Rusko zaútočilo v noci na stredu.

Moskva okrem toho vypálila dve rakety na Charkovskú oblasť. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram veliteľ Vzdušných síl Ukrajiny generálporučík Mykola Oleščuk, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Ruskí okupanti v noci na stredu zasiahli Charkovskú oblasť balistickou raketou Iskander-M a ďalšou raketou, ktorej typ zatiaľ nebol určený,“ uviedol Oleščuk.

Útok dronmi Rusi podľa neho podnikli z mesta Primorsko-Achtarsk, ktoré leží na pobreží Azovského mora, a z okupovaného Krymu. (SITA)

Bank of China, jedna z najväčších čínskych štátnych bánk, ukončila spoluprácu s Moskovskou burzou.

Stalo sa tak po tom, čo ju zasiahli americké sankcie. Referuje o tom telegramové konto The Moscow Times s odvolaním sa na ruský denník Kommersant a ďalšie zdroje oboznámené so situáciou.

Predtým dcérska spoločnosť tejto čínskej inštitúcie, Bank of China JSC, pôsobila ako zúčtovacia banka v jüanoch a zaisťovala, že všetky transakcie v čínskej mene sa uskutočňujú na burzovom trhu.

Po odchode Bank of China v súčasnosti zúčtováva transakcie v jüanoch na Moskovskej burze iba čínska štátna banka ICBC Bank. Napriek tomu môže byť pozastavená aj jej činnosť. Licencia ministerstva financií USA na vykonávanie transakcií so sankcionovanou burzou platí len do polovice augusta.

Po jej vypršaní budú čínske banky čeliť sankciám a obchodovanie na burze v jüanoch v Rusku sa môže zastaviť. (SITA)

Rusko obvinilo západných lídrov, že zastrašujú údajnou spoločnou hrozbou Ruska a Číny.

Podľa Moskvy ide o vykonštruované tvrdenia a odmietla preto varovania USA, že rastúca spolupráca medzi Moskvou a Pekingom v Arktíde by mohla ovplyvniť regionálnu stabilitu, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. 

"Európski lídri sa snažia udržať svojich občanov v neustálom strachu z neexistujúcej hrozby z východu, ktorú si vymysleli," uviedla Zacharovová.

Predstavitelia európskych vlád opakovane varovali, že Moskva môže v budúcnosti eskalovať konflikt na Ukrajine a rozšíriť ho do ďalších európskych štátov. Rusko tieto tvrdenia dlhodobo odmieta. (TASR)

Ukrajinský minister Kuleba uviedol, že Ukrajina bude ochotná viesť rozhovory s Ruskom, ak bude rokovať v dobrej viere.

Dodal, že v súčasnosti takúto ochotu z ruskej strany nevidí.

Pri ruskom dronovom útoku bola poškodená infraštruktúra v prístave v meste Izmajil na rieke Dunaj v Odeskej oblasti.

Zranenia utrpeli traja ľudia a boli poškodené aj obytné a komerčné budovy.

Pri útoku bolo poškodených niekoľko budov v prístave a tri nákladné autá. Útok tiež spôsobil požiar, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Podľa miestnych predstaviteľov bola poškodené aj päťposchodová obytná budova, na ktorej boli vybité okná a poškodené schodisko a fasáda.

Ukrajinská vzdušná obrana uviedla, že v noci na stredu zostrelila 17 z 23 dronov, ktoré vypustili z územia Ruska a okupovaného Krymu ruské sily. Väčšinu pritom zostrelili nad Odeskou oblasťou. (TASR)

Čína sa usiluje o dlhodobé vzťahy s Ukrajinou, povedal čínsky minister zahraničia.

Šéf čínskej diplomacie Wang I. sa stretol s ukrajinským ministrom zahraničia Dmytrom Kulebom.

"Rozhovory trvali viac ako tri hodiny, teda dlhšie ako bolo plánované. Bol to veľmi hlboký a konkrétny rozhovor," povedal agentúre Reuters člen ukrajinskej delegácie, ktorý si neželal byť menovaný.

Wang na stretnutí uviedol, že obe krajiny by mali udržiavať otvorené komunikačné kanály, posilňovať vzájomnú dôveru a obnovovať priateľstvo. Čínsky minister zahraničia zároveň dodal, že Čína bude naďalej rozširovať dovoz obilia z Ukrajiny a poskytovať Ukrajine humanitárnu pomoc.

Kuleba na začiatku rokovania povedal, že očakáva vecné rozhovory o bilaterálnych vzťahoch, medzinárodnej agende a predovšetkým o ceste k mieru. "Som presvedčený, že spravodlivý mier na Ukrajine je v strategickom záujme Číny, a úloha Číny ako globálnej sily pre mier je dôležitá," dodal Kuleba. (ČTK)

Ruská vláda zvažuje zákaz vývozu nafty pre rast jej cien na domácom trhu.

Uviedol to denník Kommersant s odvolaním sa na viaceré zdroje, ktoré nechceli byť menované.

Rusko je najväčším svetovým vývozcom nafty po mori tesne pred USA. Nafta je zároveň najväčším exportným produktom z ropy, pričom Rusko vyvezie približne 35 miliónov ton nafty ročne, z toho takmer tri štvrtiny sa prepravujú potrubím.

Vlani na jeseň Rusko na približne dva týždne pozastavilo vývoz nafty, ale potom obnovilo jej export potrubím. (TASR)

Ruská armáda vybudovala vojenskú základňu v meste Novočerkassk, asi dvesto kilometrov od frontovej línie na Ukrajine.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské investigatívne médium Schemy.

Uvedený zdroj tvrdí, že podľa satelitných záberov Planet Labs zriadila ruská armáda v máji 2024 novú vojenskú základňu medzi trestaneckou kolóniou a dvoma nedostavanými strednými školami.

Budovanie základne sa začalo už minulé leto. Satelitné snímky Planet Labs získané spoločnosťou Schemy naznačujú, že prvé vojenské vybavenie dorazilo koncom augusta 2023.

V areáli zariadenia bolo zaparkovaných 50 vojenských nákladných áut a bolo tam postavených viac ako desať stanov. Odvtedy sa základňa za necelý rok strojnásobila.

Médium Schemy poznamenalo, že základňa v Novočerkassku môže patriť 100. vojenskému logistickému pluku ruských ozbrojených síl.

O možnom čiastočnom premiestnení tejto jednotky z Moskovskej oblasti do Rostovskej oblasti, bližšie k línii kontaktu, môžu svedčiť meniace sa geolokácie telefónov niekoľkých vojakov, ktoré médium Schemy dokázalo sledovať. (SITA)

Dvaja ľudia boli zranení pri explózii auta v Moskve. Podľa TASS ide o vojaka, ktorý sa zúčastnil invázie na Ukrajinu, a jeho ženu.

Server Kommersant píše, že jedným zo zranených je pracovník ministerstva obrany, ktorý slúžil vo vojenskej rozviedke GRU. Pri explózii podľa tohto webu prišiel o časti oboch nôh. Ruské úrady prípad vyšetrujú ako pokus o vraždu.

Explózia otriasla vozidlom Toyota Land Cruiser ráno na parkovisku na severe ruskej metropoly. Vozidlo vybuchlo v čase, keď doň nastúpili muž a žena, opísal TASS.

Podľa hovorkyne ministerstva vnútra Iriny Volkovej explóziu spôsobila detonácia neznámeho predmetu. Nachádzal sa pod podvozkom v oblasti sedadla vodiča, poznamenal TASS s odvolaním sa na ďalšie zdroje.

"Bolo zistené, že vybuchnutá Toyota Land Cruiser patrí Andrejovi Torgašovovi - vojakovi, účastníkovi špeciálnej vojenskej operácie, a jeho manželke. Obaja boli v čase explózie v aute a boli zranení," uviedol podľa TASS zdroj z bezpečnostných zložiek s odvolaním sa na termín, ktorý Moskva používa pre svoju inváziu na susednú Ukrajinu.

Ruská armáda prišla včera o ďalších viac ako 1 100 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, 14 tankov, 13 bojových obrnených vozidiel, 65 delostreleckých systémov a 77 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 302 tankov, 16 013 bojových obrnených vozidiel, 21 279 vozidiel a autocisterien, 15 759 delostreleckých systémov, 1 125 odpaľovacích raketových systémov, 902 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 363 lietadiel, 12 544 dronov, 2 402 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 650 kusov špeciálnej techniky.

Pentagón potvrdil neochvejnú podporu pre Ukrajinu zo strany USA. Americký minister obrany telefonoval so svojím ukrajinským náprotivkom.

Išlo o prvý telefonát Austina s Umerovom odvtedy, čo americký prezident Joe Biden oznámil, že sa nebude v novembrových prezidentských voľbách uchádzať o znovuzvolenie a podporil svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú ako nominantku demokratov proti republikánovi Donaldovi Trumpovi.

"Minister počas telefonátu potvrdil neochvejnú podporu Spojených štátov pre Ukrajinu vo svetle agresie Ruska," uviedol hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.

Umerov zase uviedol, že s Austinom hovoril aj o najnovšom vývoji na frontovej línie a nevyhnutných potrebách Ukrajiny na bojisku. "Opäť som poukázal na dôležitosť naliehavosti zrušenia zákazov pre zbrane s dlhým dosahom," napísal Umerov na sociálnej sieti X.

Spojený štáty sú pod vedením Bidena najväčším podporovateľom Ukrajiny vo vojne proti Rusku a od začiatku invázie v roku 2022 jej poskytli vojenskú pomoc za vyše 50 miliárd dolárov.

V utorok tiež telefonoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak s poradcom Harrisovej pre národnú bezpečnosť. Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj po telefonáte uviedol, že je dôležité, aby sa neoslabila dynamika spolupráce medzi USA a Ukrajinou za spoločný mier. (TASR)

Japonsko kritizuje rozhodnutie Ruska zakázať vstup 13 vplyvným biznismenom. Moskva reaguje na sankcie Tokia.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok zverejnilo zoznam 13 japonských občanov a uviedlo, že Moskva im natrvalo zakáže vstup do krajiny. Ide o reakciu na "pokračujúce sankcie Japonska voči našej krajine v súvislosti so špeciálnou vojenskou operáciou", uviedlo ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení.

"Opatrenia, ktoré tentoraz oznámilo Rusko, obmedzia spravodlivú činnosť japonských spoločností a sú absolútne neprijateľné," povedal hlavný tajomník vlády Jošimasa Hajaši. Oznámil, že Tokio podalo námietku a že všetky japonské sankcie voči Rusku vyplývajú z ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá je jasným porušením medzinárodného práva.

Ruské ministerstvo podľa AFP nevysvetlilo, ako boli osoby vybrané na zoznam, na ktorom sa nenachádzajú šéfovia veľkých japonských firiem, ako sú Mitsubishi, Honda a Sony.

Japonsko výrazne podporuje postoj Západu k Ukrajine, poskytuje Kyjevu finančnú a materiálnu podporu a uvaľuje sankcie na ruské osoby a organizácie.

Ústava Japonska obmedzuje jeho vývoz zbraní. V decembri však Tokio uvoľnilo kontrolu vývozu zbraní, aby mohlo predávať rakety Patriot domácej výroby do Spojených štátov. Cieľom tohto kroku bolo doplniť zásoby amerických raketových systémov protivzdušnej obrany, ktoré sa vyčerpali kvôli dodávkam na Ukrajinu. (TASR)

Rusko obhajovalo uväznenie novinárky Kurmaševovej na šesť a pol roka za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

Prípad je podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej čisto trestnou záležitosťou, nie perzekúciou novinárky.

"Napriek tomu, že na Západe je táto téma prezentovaná ako údajné prenasledovanie novinárky, chcela by som poznamenať, že v súvislosti s Kurmaševovou takéto tvrdenia, mierne povedané, nie sú pravdivé," citovala Zacharovovú ruská tlačová agentúra TASS.

"Jej prípad sa posudzuje výlučne ako trestný prípad," dodala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

O treste pre novinárku v pondelok informovali médiá na základe oficiálnych záznamov súdu. Rozsudok vyniesol súd v meste Kazaň ešte v piatok, v ten istý deň, keď súd v Jekaterinburgu odsúdil amerického novinára denníka Wall Street Journal Evana Gershkovicha na 16 rokov väzenia za špionáž.

Pred zadržaním žila Kurmaševová s manželom a deťmi v Prahe. Do Ruska odcestovala vlani v máji z rodinných dôvodov. V júni ju pred spiatočným letom zadržali na letisku v Kazani a zabavili jej americký aj ruský pas.

Ruské úrady 47-ročnej novinárke najskôr udelil pokutu za to, že nenahlásila svoje dvojaké občianstvo. V októbri ju zadržali a obvinili zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde na základe zákona, ktorý Rusko prijalo krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. (TASR)

Ruská armáda podnikla v noci dva útoky na Charkov. Ukrajinské úrady hlásia jednu obeť a materiálne škody.

Zomrel jeden človek, informácie o ďalších prípadných obetiach zatiaľ nie sú k dispozícii, uviedol starosta mesta Ihor Terechov a šéf charkovskej oblastnej vojenskej správy Oleh Synehubov.

Prvý úder zasiahol priemyselnú zónu v jednej z charkovských štvrtí. Synehubov informoval, že sa nikomu nič nestalo, poškodená však bola jedna budova a najmenej päť áut.

Pri druhom útoku bol zasiahnutý súkromný areál, v jednej budove vznikol požiar. Úrady majú podľa Terechova informácie o jednom mŕtvom, na zasiahnutom mieste ale naďalej pracujú záchranári.

Podľa predbežných informácií ruská armáda na druhé najväčšie ukrajinské mesto zaútočila raketami S-300.