Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský parlament predĺžil mobilizáciu o ďalšie tri mesiace

Šéf Zelenského kancelárie telefonoval s poradcom pre národnú bezpečnosť americkej viceprezidentky Harrisovej.

Podľa agentúry Reuters išlo o prvý podobný kontakt medzi Kyjevom a tímom Harrisovej od chvíle, čo americký prezident Joe Biden v nedeľu oznámil, že nebude usilovať o znovuzvolenie.

Jermak s Gordonom diskutovali o situácii na fronte a ruských útokoch na ukrajinské mestá a energetickú infraštruktúru. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta zdôraznil význam posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany.

O rozhovore sa dnes večer zmienil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve, kde pripomenul, že Harrisová zastupovala Spojené štáty na júnovom mierovom summite vo Švajčiarsku.

"Je zásadné, aby sa dynamika našej spolupráce na spravodlivom mierovom riešení neutlmila," povedal Zelenskyj.

Ruská duma schválila zákon, ktorý umožňuje označiť akúkoľvek zahraničnú organizáciu za nežiaducu.

Na základe toto jej potom môže zakázať pôsobenie na území Ruska. Nové znenie zákona by mohlo znemožniť fungovanie mnohých organizácií a ich zamestnancov vystaviť trestnému stíhaniu.

Ešte o ňom bude hlasovať horná komora parlamentu Rada federácie a zákon musí podpísať aj prezident.

Jeden z autorov návrhu zákona Vasilij Piskariov uviedol, že pod novú legislatívu by mohli spadať napríklad britský British Council, nemecká vysielacia spoločnosť Deutsche Welle či japonská organizácia usilujúca sa o navrátenie Ruskom obsadených Kurilských ostrovov Japonsku. Všetky tieto inštitúcie už v minulosti mali problémy s úradmi v Rusku.

Podľa kritikov má zákon za cieľ zastrašovať a umlčať akúkoľvek zahraničnú organizáciu, ktorá sa kriticky vyjadruje k ruskému režimu. (TASR)

Ruské sily dopĺňajú personál v Záporožskej oblasti. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by vytvorili útočnú skupinu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to hovorca Tavrijskej operačnej strategickej skupiny ukrajinskej armády Dmytro Lychovij.

„Ak sa pozriete na počet nepriateľského personálu v Záporožskej oblasti, je tam takmer 90-tisíc Rusov. A toto číslo rastie. Niekde za predchádzajúce tri týždne sa pridalo ďalších dvetisíc ľudí. Naša spravodajská služba však naznačuje, že neexistujú náznaky, že by nepriateľ vytváral útočné skupiny,“ povedal Lychovij.

Poznamenal tiež, že počet nepriateľských síl v Záporožskej a Chersonskej oblasti je v súčasnosti nedostatočný na začatie účinných útočných operácií za súčasnými hranicami. „Rusi nie sú schopní viesť aktívne útočné útočné operácie na viacerých frontoch súčasne,“ skonštatoval. (SITA)

Ukrajinská armáda tvrdí, že pri jej útoku na prístav Kavkaz poškodila trajekt, ktorý sa využíval na vojenské účely.

Ruské úrady odtiaľ predtým hlásili najmenej jednu obeť. 

Prístav Kavkaz v Kerčskom prielive medzi Azovským a Čiernym morom je vzdialený len 12 kilometrov od Kerčského mosta, ktorý spája Rusko s polostrovom Krym, anektovaným Moskvou v roku 2014.

Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev v dopoludňajších hodinách informoval, že Ukrajina na prístav zaútočila dronmi, pričom zahynula najmenej jedna osoba a niekoľko ďalších utrpelo zranenia. Taktiež hlásil poškodenie trajektu Slavianin.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo vyhlásení zverejnenom na Telegrame uviedol, že tento trajekt bol posledným, ktorý Rusko malo v tejto oblasti. Podľa vyhlásenia ho Rusi využívali na prepravu železničných vagónov, vozidiel a kontajnerov na vojenské účely.

Rusko začiatkom augusta obnoví zákaz vývozu benzínu, oznámil to podpredseda vlády Alexander Novak.

Zákaz vývozu benzínu vláda pôvodne zaviedla s účinnosťou od 1. marca do konca augusta, pričom od 20. mája sa z neho uplatňuje výnimka.

"Táto výnimka sa končí 1. augusta. Automatický zákaz vývozu ropných produktov, ten sa vzťahuje len na benzín, sa obnovuje. To znamená, že zákaz sa obnoví 1. augusta," povedal Novak a dodal, že sa uvažuje o predĺžení zákazu aj na september až október.

"Takéto návrhy sme teraz dostali od ministerstva energetiky," vysvetlil Novak. "Ak naozaj uvidíme, že je potrebné pokračovať v zákaze vývozu benzínu aj v septembri a októbri, potom sa toto rozhodnutie prijme," uzavrel podpredseda ruskej vlády.

Zákaz exportu benzínu zaviedla Moskva v snahe zabrániť nedostatku palív na domácom trhu a rastu cien po sérii ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie a technických výpadkoch. (TASR)

Nová estónska vláda zložila prísahu, plánuje pokračovať v podpore Ukrajiny.

Nová estónska vláda bude podporovať Ukrajinu "až do jej víťazstva" vo vojne proti Rusku, povedal premiér Kristen Michal agentúre Reuters. 

Tallinn sa zaviazal vynakladať na podporu Ukrajiny 0,25 percenta z hrubého domáceho produktu pobaltskej krajiny, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za "vynikajúci príklad aj pre ostatných partnerov".

Rusko prišlo o ďalšie lietadlo Su-25. Ukrajinskí vojaci ho v utorok zostrelili pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Stroj Su-25, ktorý letel v tandeme s rovnakým lietadlom, zničili, keď sa pokúšal zaútočiť na pozície ukrajinských obranných síl.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to na komunikačnej platforme Telegram ukrajinská operačná strategická skupina Chortycia.

Ruské lietadlo zostrelili vojaci ukrajinskej 110. samostatnej mechanizovanej brigády. Len pred niekoľkými dňami, a to 19. júla, na rovnakom fronte ruská armáda tiež stratila stroj Su-25.

V ukrajinskej armáde už slúži 3 800 väzňov, ktorí sa vo väzniciach prihlásili do vojny proti ruskej agresii.

Uviedol to poslanec Roman Kostenko z branného výboru ukrajinského parlamentu.

"Väčšina z nich nedávno dokončila výcvik. Ale sú medzi nimi už aj ranení a aj zabití," povedal poslanec. Zákonodarca pripustil, že záujem väzňov o mobilizáciu klesol, čo vysvetlil tým, že väčšina z tých, ktorí mali záujem, už vstúpila do armády.

Predpokladá, že do armády sa nakoniec prihlási okolo päťtisíc väzňov. (ČTK)

Rusko pridalo na svoj sankčný zoznam 15 britských občanov. Zakázalo im vstup do krajiny.

Dôvodom sú ich údajné protiruské vyhlásenia týkajúce sa vojny na Ukrajine či úloha, ktorú zohrali pri výcviku či vyzbrojovaní ukrajinských vojakov.

Aktualizovaný zoznam zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí na svojej webstránke. "V reakcii na agresívne kroky Londýna bolo prijaté rozhodnutie o ďalšom rozšírení ruského zoznamu osôb so zákazom vstupu (do krajiny)," zdôvodnilo.

Zmienených 15 osôb označil rezort diplomacie za predstaviteľov britského obranného priemyslu či expertov alebo publicistov zastávajúcich v médiách tzv. protiruské postoje. (TASR)

Podiel Ukrajincov ochotných prijať územné ústupky výmenou za mier pri zachovaní nezávislosti sa zvýšil na 32 percent.

V závere minulého roka bolo ochotných na územné ústupky 19 percent obyvateľov Ukrajiny a do februára tohto roka ich podiel vzrástol na 26 percent.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie.

Väčšina obyvateľov Ukrajiny, a to 55 percent, je však stále proti akýmkoľvek teritoriálnym ústupkom.

Dodávky ropy do Česka cez ropovod Družba sú stabilné a pokračujú podľa plánu.

V reakcii na obmedzenie dovozu ruskej ropy na Slovensko a do Maďarska to v utorok uviedla česká spoločnosť Mero ČR, ktorá vlastní a prevádzkuje české časti ropovodu Družba.

"Dodávky ropy do Českej republiky prostredníctvom ropovodu Družba sú stabilné a pokračujú podľa štandardného plánu. Spoločne s tým prebieha preprava ropy západnou cestou ropovodmi IKL a TAL z talianskeho Terstu. Zásobovanie oboch rafinérií na českom území funguje bez obmedzení," napísala spoločnosť na svojom webe.

Dodala, že v prípade akéhokoľvek výpadku v distribúcii ropy do ČR sú k dispozícii jej strategické núdzové zásoby, ktoré zaistia chod štátu na 90 dní. (TASR)

Ak niečo Rusov naozaj naštve, nebude to televízny signál ani červy v pohári, ale toaletný papier. Píše Petra Procházková. (SME)

Ukrajinský minister zahraničia Kuleba je na návšteve Číny, s ktorou chce nadviazať priamy dialóg o dosiahnutí mieru.

Ide o prvú návštevu takto vysokopostaveného ukrajinského činiteľa od začiatku ruskej agresie. Kuleba má v najbližších dňoch naplánované rokovanie s čínskym ministrom zahraničia Wang Iem.

Čína ruskú agresiu proti Ukrajine neodsúdila, vyzvala však na zastavenie bojov. Kritizuje tiež západné dodávky zbraní Ukrajine.

Moskovčania, ktorí vstúpia do armády, aby išli bojovať na Ukrajinu, dostanú príspevok vo výške 1,9 milióna rubľov.

Je to približne 20 067 eur. Ich ročný plat za prvý rok služby sa tak zvýši na 5,2 milióna rubľov (54 921 eur), čo predstavuje vyše päťnásobok momentálnej priemernej mzdy v Rusku.

Vyplácanie takýchto príspevkov ohlásila kancelária moskovského primátora Sergeja Sobianina.

Celkový plat vojakov tak bude zahŕňať uvedený bonus, mzdu z ministerstva obrany, ako aj regionálne a federálne príspevky, priblížila Sobianinova kancelária.

Náborový príspevok začnú vojakom vyplácať okamžite. (TASR)

Vatikánsky štátny sekretár Parolin sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom. Stretnutie podľa Zelenského bolo významné.

"Diskutovali sme o dôsledkoch ruskej agresie voči Ukrajine, o pokračujúcom leteckom terorizme, o zložitej humanitárnej situácii a o výsledkoch nášho stretnutia s pápežom Františkom v júni v Taliansku," uviedol Zelenskyj.

"Zamerali sme sa najmä na rozhodnutia z prvého mierového summitu a úlohu Vatikánu pri nastolení spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu. Som vďačný za kardinálovu podporu našej krajine a nášmu ľudu," povedal Zelenskyj.

Kardinál Parolin je na návšteve Ukrajiny, aby udelil Celoukrajinskému sanktuáriu Matky Božej Škapuliarskej štatút baziliky minor, a tiež aby svojou prítomnosťou vyjadril pozornosť, ktorú pápež František venuje situácii na Ukrajine. (TASR)

Čínski vojaci cvičili neďaleko poľských hraníc. Peking sa už nebojí pomáhať Rusku a tlačiť viac na Západ. (SME)

Ruského novinára Zygara odsúdili v neprítomnosti na 8,5 roka väzenia za šírenie falošných informácii o armáde.

Toho sa údajne dopustil svojím príspevkom na sociálnych sieťach o ruských vojnových zločinoch v ukrajinskom meste Buča v roku 2022. Zygar v súčasnosti žije v exile.

Správy o tom, že voči Zygarovi sa v Rusku vedie trestné konanie, sa objavili v marci tohto roku. Začiatkom apríla po ňom vyhlásili pátranie.

Štyridsaťtriročný Zygar je bývalým šéfredaktorom nezávislej televíznej stanice Dožď. Jeho meno od októbra 2022 figuruje na zozname tzv. zahraničných agentov. V súčasnosti podľa denníka The Moscow Times prispieva do nemeckého magazínu Der Spiegel a amerického denníka The New York Times.

Zygar sa aj mimo Ruska stal známym vďaka svojmu bestselleru Všetci mocní Kremľa. V najnovšej knihe, ktorá vyšla v slovenskom preklade pod názvom Vojna a trest, sa zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine. (TASR)

Rusko obvinilo právnika z velezrady. Rusom pomáhal získať povolenie na pobyt v európskych krajinách.

Mojžes má dvojaké ruské aj nemecké občianstvo. V súčasnosti sa nachádza v moskovskej vyšetrovacej väznici Lefortovo, kam ho previezli z väzby v Petrohrade.

Ruské média neuviedli, kedy sa začne súdny proces a agentúre Reuters sa nepodarilo spojiť s jeho právnikom.

Ide o ďalšieho cudzinca či osobu s dvojakým občianstvom, ktorú v Rusku zadržali počas krízy vo vzťahoch Moskvy so Západom v spojitosti s vojnou na Ukrajine, komentuje Reuters.

Tohto aktivistu zatkli v máji v Petrohrade a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v júni Mojžesovo zatknutie pre Reuters potvrdilo a uviedlo, že nemecké veľvyslanectvo v Moskve je v spojení s jeho rodinou.

Právnik Mojžes pracoval pre poradenskú spoločnosť Avers Group Germany so sídlom v Kolíne nad Rýnom. Nie je však známe, či bol zatknutý v spojitosti s výkonom svojej práce a Acers Group v minulosti na žiadosti Reuters o vyjadrenie nereagovala. (TASR)

Kým nebude ropa, Maďarsko bude blokovať vyplatenie európskej pomoci, odkázal Kyjevu šéf maďarskej diplomacie.

"Pokiaľ Ukrajina túto otázku nevyrieši, každý by mal zabudnúť na vyplatenie kompenzácie za prepravu zbraní vo výške 6,5 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, pretože ako by to vyzeralo, že my schválime vyplatenie uvedenej sumy, zatiaľ čo Ukrajina ohrozuje našu energetickú bezpečnosť," povedal maďarský minister zahraničných vecí.

Ukrajina zastavením prepravy ropy od ruského dodávateľa Lukoil ohrozila energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska, pričom Kyjev sa netají tým, že to robí z politických dôvodov. Konštatoval to v pondelok server mandiner.hu.

Podľa servera tretina dovozu ropy do Maďarska podlieha ukrajinským obmedzeniam a jeho nahradenie je preto pre Budapešť veľkou výzvou. Maďarsko, Slovensko a Česká republika dostali výnimku zo sankcií uvalených na ruskú ropu, Ukrajina však podľa servera svojvoľne zastavila tranzit ropy Lukoilu.

Poslankyňa ukrajinského parlamentu Inna Sovsunová, členka energetického výboru, pre portál Politico otvorene priznala, že Kyjev zakázal tranzit ruskej ropy, aby tak vyvinul tlak na Maďarsko za nedodávanie zbraní Ukrajine a za nepodporovanie vstupu krajiny do Európskej únie.

"Teraz sme zobrali veci do vlastných rúk," podotkla ukrajinská poslankyňa, podľa ktorej diplomatický dialóg neviedol k výsledkom, preto museli nájsť iné riešenie na zmenu postoja Budapešti a Bratislavy. (TASR)

Ukrajinský parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu o ďalšie tri mesiace.

Za predĺženie oboch opatrení, ktorých platnosť by inak vypršala 12. augusta, sa vyslovila jednoznačná väčšina zákonodarcov.

Stanné právo aj všeobecná mobilizácia vrátane dočasného zákazu vycestovania pre mužov vo veku 18 – 60 rokov boli vyhlásené po začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Odvtedy boli opakovane predlžované na žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského.

Muži v uvedenom veku môžu krajinu opustiť len vo výnimočných prípadoch. (TASR)

Spolupráca Ruska a Číny v Arktíde nie je namierená proti nikomu a kritika USA nie je na mieste. Vyhlásil to Kremeľ.

Pentagón v správe poukázal na to, že Rusko opätovne otvorilo v arktickej oblasti stovky vojenských zariadení z čias Sovietskeho zväzu a Čína sa obzerá po tamojších prírodných zdrojoch a novým prepravných trasách.

Spolupráca Číny a Ruska v Arktíde pritom podľa Pentagónu silnie. "Aj keď sú medzi Čínou a Ruskom stále významné oblasti, v ktorých sa nezhodnú, ich rastúce prepojovanie v tomto regióne je znepokojujúce a pokračujeme v monitorovaní tejto spolupráce," uviedol americký rezort obrany.

Kremeľ v reakcii na dokument Pentagónu uviedol, že spolupráca Číny a Ruska je namierená len na posilňovanie stability. "Arktída je pre našu krajinu tiež strategickou oblasťou. Rusko zaujíma zodpovednú pozíciu a prispieva k zaisteniu toho, že Arktída sa nestane územím nezhôd a napätia," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Dodal, že v tejto súvislosti môže spolupráca Ruska a Číny len prispieť k stabilnej atmosfére a predvídateľnosti v arktickej oblasti. "Spolupráca Ruska a Číny nie je nikdy namierená proti tretím krajinám alebo skupinám tretích krajín. Jej cieľom je len ochrana záujmov (Ruska a Číny)," povedal Peskov. (TASR)

Moskva bude reagovať na použitie ruských aktív na podporu Ukrajiny, oznámil hovorca Kremľa Peskov.

"Takéto zlodejské kroky nemôžu zostať bez reakcie," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že tieto peniaze boli v podstate ukradnuté a budú minuté na nákup zbraní.

"S určitosťou vypracujeme možné právne stíhanie ľudí, ktorí sa zúčastňujú na prijímaní rozhodnutí a realizácii týchto rozhodnutí, pretože toto je priame porušenie medzinárodného práva, je to porušenie vlastníckeho práva," uviedol.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pondelok povedal, že prvá časť týchto výnosov v hodnote 1,4 miliardy eur bude Ukrajine poskytnutá v auguste. Európska únia ešte v júni schválila plán na uvoľnenie prvej časti výnosov zo zmrazených ruských aktív na financovanie vojenskej pomoci Ukrajine.

USA a ich spojenci od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zmrazili prostriedky ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd dolárov (260 mld. eur). Takisto zakázali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií. (TASR)

Rusko tvrdí, že dobylo ďalšiu ukrajinskú obec na východe krajiny a jeho jednotky postupujú ďalej. 

Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky "oslobodili" obec Ivano-Darivka pozostávajúcu len z niekoľkých ulíc a domov pred tým, ako Rusko začalo svoju vojenskú ofenzívu.

Dedina sa nachádza približne 30 kilometrov severovýchodne od mesta Bachmut, ktoré ruské jednotky v roku 2023 premenili na ruiny a obsadili po niekoľkomesačnom obliehaní. Moskovské jednotky pomaly postupujú na východe Ukrajiny, pričom využívajú prevahu vojakov i vybavenia.

Kyjev uvádza, že krajina zaznamenáva obrovské straty na životoch, a preto sa spolieha na príchod vojenskej pomoci Západu, ktorá by mohla pomôcť zastaviť postup ruskej armády. (TASR)

Kremeľ legitimizuje prenasledovanie tých, ktorí nesúhlasia s jeho politikou a vojnou na Ukrajine, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Rusko rozširuje svoju právnu definíciu stíhateľného extrémizmu, aby ďalej kriminalizovalo a potláčalo domácu opozíciu voči Kremľu a jeho vojne proti Ukrajine.

Ruské ministerstvo vnútra predstavilo návrh novej stratégie boja proti terorizmu, ktorá zavádza právne definície pre „rusofóbiu“ a „xenofóbiu“, pričom mení definície „radikalizmu“, „boja proti extrémizmu“ a „predmetov boja proti extrémizmu“.

Cieľom týchto redefinícií, najmä zahrnutia ustanovenia, ktoré definuje podporu ústavnej reformy ako „radikalizmus“, je označovať nesúhlas so súčasnými krokmi a štruktúrou ruskej vlády za etnickú neznášanlivosť voči prokremeľským Rusom. (SITA)

Rusko obviňuje Ukrajinu, že využíva tranzit energií na manipulácie.

Slovensko a Maďarsko začiatkom tohto mesiaca uviedli, že prestali dostávať ropu od ruského Lukoilu cez ropovod Družba po tom, čo Ukrajina minulý mesiac zakázala tranzit ropy od spoločnosti Lukoil cez svoje územie.

Vysoký zdroj z ruského ropného priemyslu v tejto súvislosti uviedol, že tranzit ropy sa neobnovil. (TASR)

Boeing bude vyrábať drony spolu s ukrajinskou firmou Antonov. Boeing je najväčší výrobca leteckej techniky na svete.

Generálny riaditeľ pre obranu, vesmír a bezpečnosť spoločnosti Boeing Ted Colbert uviedol, že dohoda „ukazuje naše pokračujúce úsilie nájsť viac príležitostí na spoluprácu s ukrajinským priemyslom“.

Šéf spoločnosti Antonov Jevhen Havrylov povedal, že dohoda by mohla prispieť k ďalšiemu rozvoju ukrajinského obranného priemyslu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinská armáda zostrelila v Doneckej oblasti ruské lietadlo Su-25. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo obrany.

Ministerstvo zverejnilo video, na ktorom vidno pád ruského stroja.

Dronový útok v Krasnodarskom kraji si vyžiadal jednu obeť a poškodil loď. Oznámil to tamojší gubernátor Kondratiev.

"Dnes ráno napadli drony trajekt v prístave Kavkaz... Nanešťastie sú medzi posádkou a pracovníkmi prístavu zranení a mŕtvy," uviedol Kondratiev na sociálnej sieti Telegram. Podľa ruskej agentúry TASS utrpeli pri útoku zranenia piati ľudia a zomrel jeden človek.

Prístav Kavkaz v Kerčskom prielive medzi Azovským a Čiernym morom je vzdialený len 12 kilometrov od Kerčského mosta, ktorý spája Rusko s polostrovom Krym anektovaným Moskvou v roku 2014.

Reuters upozorňuje, že nedokázal bezprostredne overiť bližšie informácie o útoku a Ukrajina sa k nemu zatiaľ nevyjadrila.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na utorok protivzdušná obrana zostrelila 25 ukrajinských dronov na západe Ruska a nad Krymským polostrovom.

Ukrajina pritom podniká útoky na Krym a v jeho okolí už od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Ukrajinskej armáde sa podarilo poškodiť v Čiernom mori už niekoľko ruských vojenských lodí. Úspešné ukrajinské útoky hlboko na východe ako je Kerčský prieliv, ktorý je dobre bránený, sú však zriedkavé. (TASR)

Ruské bombardovanie Mykolajevskej oblasti zranilo štyroch civilistov, uviedol šéf vojenskej administratívy oblasti Kim.

„Mesto Očakiv sa o 05:35 ráno stalo terčom delostreleckej paľby. Zatiaľ vieme o štyroch obetiach vrátane 17-ročného chlapca a 15-ročného dievčaťa. Ich stav je stredne ťažký,“ konštatoval Kim. (SITA, Ukrajinská pravda)

V ruskom parlamente rokujú o prísnejšom trestaní vojakov za používanie smartfónov a iných zariadení v bojových zónach.

Návrh zákona už schválil výbor pre obranu.

Podľa neho bude používanie elektronických zariadení určených na "domáce účely" v bojovej zóne klasifikované ako hrubý disciplinárny priestupok.

V závislosti od rozhodnutia veliteľa príslušného vojenského útvaru to môže viesť až k desiatim dňom disciplinárnej väzby.

Podľa návrhu väzba hrozí aj vojakom, ktorí porušia existujúci zákaz šírenia informácií, ktoré by mohli identifikovať ruský vojenský personál alebo jeho polohu.

Podľa ruských a západných predstaviteľov obe strany konfliktu na Ukrajine v minulosti využili mobilné telefóny na lokalizáciu cieľov. Identifikovať ich dokázali prostredníctvom sledovania polohy signálu zariadenia, ale aj prístupom k fotografiám a správam vojakov.

Nebezpečenstvo používanie smartfónov na frontovej línii sa prejavilo počas vojny na Ukrajine v januári 2023. Zapnuté smartfóny ruských vojakov ubytovaných v meste Makejevka v Doneckej oblasti lokalizovala ukrajinská armáda a následne ich zasiahla systémom HIMARS.

Podľa ruských tvrdení na mieste zomrelo 89 vojakov, podľa predstaviteľov Ukrajiny ich útok zabil viac ako 400. (TASR)

Niekoľko tisíc ľudí prišlo na pohreb Iryny Farionovej, bývalej zákonodarkyne známej podporovaním ukrajinského jazyka.

Šesťdesiatročnú Farionovú v piatok neznámy páchateľ smrteľne postrelil na ulici, neskôr zomrela na následky zranení v nemocnici. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že útok sa vyšetruje ako atentát. Pochovali ju v pondelok vo Ľvove,

Farionová bola členkou ukrajinského parlamentu v rokoch 2012 až 2014. Kontroverzne kritizovala aj po rusky hovoriacich členov ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili prístavné mesto Mariupoľ v prvých dňoch ruskej invázie. (SITA)

Ruský útok poškodil zariadenia kritickej infraštruktúry v Sumskej oblasti, uviedli to miestne úrady.

Podľa prvotných informácií si útok nevyžiadal obete ani zranených, informovala miestna regionálna vojenská administratíva v príspevku na platforme Telegram. Podrobnosti o poškodenej kritickej infraštruktúre nezverejnila.

Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila sedem z ôsmich dronov, ktorými útočilo Rusko. Dodali, že ruské sily odpálili aj raketu Ch-69, ktorá však v dôsledku protiopatrení ukrajinskej armády "nedosiahla svoj cieľ. Ďalšie podrobnosti neposkytli. (TASR)

Ruská armáda usporadúva cvičenia, ktorých súčasťou sú aj mobilné odpaľovacie systémy s jadrovými raketami Jars.

Ide pritom už o druhé takéto manévre za menej ako mesiac.

Vojaci by mali v povodí rieky Volga asi 700 východne od Moskvy nacvičovať presun vo vzdialenosti vyše 100 kilometrov a kamufláž a nasadenie, uviedla ruská agentúra Interfax.

Ruský denník Kommersant uviedol, že systémy vybavené raketou s viacerými hlavicami, ktoré sú súčasťou cvičení, dokážu zasiahnuť ciele vzdialené až 11 000 kilometrov.

Podľa denníka je systémy možné namontovať na nákladné vozidlá alebo ich nasadiť v podzemných odpaľovacích zariadeniach.

Podobné cvičenia sa konali aj začiatkom júla v dvoch iných ruských regiónoch. Zároveň sa konajú necelé dva mesiace po tom, čo Rusko a Bielorusko usporiadali spoločné vojenské cvičenia nasadenia jadrových zbraní.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko usporiadalo už niekoľko samostatných vojenských cvičení i niekoľko manévrov spoločne s inými krajinami vrátane Číny či Juhoafrickej republiky.

Častejšie tiež usporadúva vojenské cvičenia s Bieloruskom, ktoré je jeho spojencom a susedí s Ruskom i Ukrajinou. (TASR)

Na východe Ukrajiny zahynul minulý mesiac Japonec bojujúci na strane Ruska. Oznámila to japonská vláda.

Hovorca japonskej vlády Jošimasa Hajaši povedal, že šlo o dvadsiatnika. Ďalšie detaily o identite muža neposkytol.

Japonská televízia NHK ho identifikovala ako 29-ročného bývalého vojaka, ktorý odišiel z Japonska v novembri. Podľa jej informácií zahynul pri výbuchu v Doneckej oblasti.

Ruské úrady informovali japonské veľvyslanectvo v Moskve o úmrtí Japonca 5. júna a diplomati následne potvrdili smrť občana 15. júla, uviedol Hajaši. Povedal, že Tokio nevie o úmrtí iných Japoncov bojujúcich za Rusko.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa do boja za Kyjev podľa dostupných informácií prihlásilo niekoľko japonských občanov. Zostáva však nejasné, koľko Japoncov šlo bojovať za Rusko. (TASR)

Biden delegoval niektoré právomoci v rámci zákona o podpore Ukrajiny ministrovi zahraničných vecí Blinkenovi a ministerke financií Yellenovej. 

Biden na základe svojich právomocí vyplývajúcich z Ústavy USA delegoval časť právomocí Blinkenovi a časť Yellenovej. Ministerka financií tiež dostala usmernenie, aby príslušné memorandum zverejnila vo federálnom registri.

Biden zákon o obnove hospodárskej prosperity a príležitostí pre Ukrajincov podpísal 24. apríla tohto roka, uvádza na svojej oficiálnej webovej stránke knižnica Kongresu USA. Táto legislatíva zahŕňa aj klauzulu, ktorá americkej vláde umožňuje použiť zhabané ruské aktíva na podporu humanitárnej situácie na Ukrajine.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila 25 ukrajinských dronov na západe Ruska a nad Krymom.

"Počas uplynulej noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili dve bezpilotné lietadlá nad Brianskou oblasťou, dve nad Belgorodskou oblasťou, ako aj 21 bezpilotných lietadiel nad územím Krymskej republiky a vodami Čierneho mora," uviedlo ministerstvo obrany.

Rusko tvrdí, že veľký ukrajinský útok odrazilo aj v pondelok, kedy dohromady zostrelilo až 85 dronov, z toho 47 v Rostovskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou.

Ukrajina tento rok zintenzívnila útoky na ruské územie, pričom sa zamerala najmä na energetické zariadenia, ktoré zásobujú ruskú armádu. (TASR)

Ukrajina oznámila zostrelenie siedmich ruských bezpilotných lietadiel počas uplynulej noci.

Ruská armáda zaútočila riadenou raketou Ch-69 a vypustila osem útočných dronov typu Šahíd z Kurskej oblasti. Útokom čelila najmä Sumská oblasť.

Ukrajinské velenie tvrdí, že protivzdušná obrana zostrelila sedem dronov a protiopatreniami zabránila riadenej strele Ch-69 dosiahnuť svoj cieľ.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 220 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 568 980, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruska armáda prišla v priebehu dňa aj o ďalších 20 bojových obrnených vozidiel, 57delostreleckých systémov, dva raketomety a jeden protivzdušný systém aj 36 dronov.

Bývalú ukrajinskú nacionalisticky orientovanú poslankyňu Farionovú, známu protiruskou rétorikou, pochovali v Ľvove.

So 60-ročnou Irynou Farionovou, ktorú uplynulý piatok zastrelil neznámy páchateľ, sa podľa miestnych médií prišli rozlúčiť tisíce jej prívržencov. Smútočný obrad sa konal v miestnom chráme. Političku následne pochovali na známom ľvovskom Lyčakivskom cintoríne.

Farionovú v piatok pred jej domom v Ľvove postrelil do hlavy neznámy útočník. Previezli ju do nemocnice, zraneniam však podľahla ešte v ten istý deň.

Polícia neskôr zverejnila zábery domnelého strelca. Opísala ho ako vychudnutého zhruba 20-ročného muža vysokého 170 až 180 centimetrov. Jeho tvár je však na zverejnených fotografiách ťažko rozoznateľná, keďže mal nasadenú šiltovku a slnečné okuliare.

Farionová bola v rokoch 2012 až 14 poslankyňou za krajne pravicovú stranu Sloboda. Známa sa stala najmä vďaka svojej ostrej rétorike zameranej na kritiku po rusky hovoriacich Ukrajincov, pre ktorých v krajine nevidela miesto.

Medzi takýchto Ukrajincov radila napríklad aj prezidenta Volodymyra Zelenského či atlétku a rekordérku v skoku do výšky Jaroslavu Mahučichovú, ktorých nazývala "organickým odpadom". DPA pripomína, že hoci Zelenského rodným jazykom je ruština, na verejnosti rozpráva takmer výlučne po ukrajinsky.

Vlani v novembri sa Farionová zase slovne oborila aj na rusky hovoriacich ukrajinských vojakov, a to najmä príslušníkov pluku Azov, ktorých nazvala "dobytkom".

Motív jej vraždy dosiaľ nie je známy, polícia však nevylúčila, že by mohol súvisieť práve s jej protiruskou rétorikou. (TASR)

Spojené štáty vyzvali na prepustenie americko-ruskej novinárky Kurmaševovej, ktorú ruský súd poslal do väzenia.

Alsu Kurmaševová zo stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) dostala na neverejnom procese trest šesť a pol roka väzenia za šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde.

"Je to oddaná novinárka, ktorá je terčom ruských úradov pre jej nekompromisné odhodlanie hovoriť pravdu a zásadové spravodajstvo... Opäť zdôrazňujeme, že by mala byť prepustená," povedal novinárom hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller.

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) vyjadrila pobúrenie nad rozsudkom, ktorý označila za neopodstatnený. (TASR)