Rusko a Ukrajina si vymenili dohromady 190 vojnových zajatcov (SME Minúta)

Rusko je pripravené spolupracovať s ktorýmkoľvek prezidentom USA, ktorý bude ochotný viesť "spravodlivý dialóg".

Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov taktiež poznamenal, že počas vlády bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa viedla Moskva s Washingtonom dialóg, a to napriek tvrdým tvrdým sankciám, ktoré USA uvalili na Rusko.

Lavrov okrem toho privítal postoj Trumpovho kandidáta na viceprezidenta Jamesa Davida Vancea ku konfliktu na Ukrajine. Podľa ruského ministra USA "musia prestať s dodávkami zbraní na Ukrajinu a potom vojna skončí".

Kandidát Republikánskej strany na viceprezidenta Vance je známy svojimi izolacionistickými postojmi v zahraničnej politike. Ako podotýka denník The Guardian, Vance verejne kritizuje americkú pomoc pre Ukrajinu a vyzýva na rokovania s Ruskom. (TASR)

Uznesenie o Ukrajine nepodporila vyše polovica slovenských europoslancov, proti sa vyjadrilo osem z nich.

Uznesenie, ktoré predstavuje prvé oficiálne stanovisko novozvoleného parlamentu k ruskej agresii na Ukrajine, získalo podporu 495 poslancov, 137 bolo proti a 47 sa zdržalo hlasovania.

Slovensko je jedinou členskou krajinou, ktorej poslanci väčšinou hlasovali proti uzneseniu. To okrem iného vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju vojenskú podporu Ukrajine dovtedy, kým to bude potrebné, a žiada od Ruska, aby finančne nahradilo škody, ktoré svojou vojnou spôsobilo na Ukrajine.

Predmetné uznesenie podporili poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) z Európskej ľudovej strany (EPP) a aj šesť poslancov Progresívneho Slovenska z frakcie Obnovme Európu – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar.

Proti uzneseniu hlasovali Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov (ESN) a aj siedmi slovenskí nezaradení poslanci – Branislav Ondruš (Hlas-SD), Milan Mazurek (Republika) a europoslanci za Smer-SD Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. (TASR)

Najmenej päť ukrajinských civilistov utrpelo zranenia pri ruskom útoku na mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie prokuratúry Doneckej oblasti.

Podľa prokuratúry ruská armáda zaútočila zhruba o 15:00 popoludní a s najväčšou pravdepodobnosťou použila kĺzavé bomby. Zranení boli ľudia vo veku 41 až 73 rokov.

Obete utrpeli pomliaždeniny a rany spôsobené črepinami. Škody vznikli aj na bytových domoch v meste.

Premiér Fico dal pokyn ministerstvu zahraničia, aby Slovensko nesúhlasilo s nápadmi trestať Maďarsko.

Nápady na potrestanie Maďarska označil Fico za "bláznivé".

Skupina 63 poslancov Európskeho parlamentu z viacerých politických skupín a viacerých členských krajín v spoločnom liste vyzvala vedúcich inštitúcií Únie, aby zbavili Maďarsko jeho hlasovacích práv.

Išlo o reakciu na nedávne Orbánove návštevy v Moskve a Pekingu. Poslanci v liste tvrdia, že Orbán svojim hostiteľom zámerne naznačil, že koná v mene celej Únie, nemal však na to právomoc. Sám Orbán svoje cesty označil ako "mierovú misiu".

Európsky parlament následne v stredu schválil rezolúciu, ktorou odsúdil stretnutie Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putin v Kremli, informovala agentúra DPA. (TASR)

Nemecká vláda po dlhých debatách schválila návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý zahŕňa o polovicu menšiu pomoc Ukrajine.

Referuje o tom web spiegel.de, ktorý zverejnil rozpis jednotlivých položiek v nemeckom rozpočte pre budúci rok.

V budúcom roku poputuje v Nemecku na obranu viac peňazí. Pre ministra obrany Borisa Pistoriusa je v rozpočte vyčlenených 53,25 miliardy eur, čo je približne o 1,3 miliardy viac ako tento rok. Pistorius požadoval zvýšenie o viac ako šesť miliárd eur. Okrem obranného rozpočtu sú plánované výdavky vo výške 22 miliárd eur zo špeciálneho fondu na lepšie vybavenie Bundeswehru.

Na vojenskú pomoc Ukrajine má ísť suma štyri miliardy eur, čo je však iba polovica čiastky vyčlenenej v nemeckom štátnom rozpočte pre tento rok.

Nemecký parlament sa bude návrhom rozpočtu zaoberať v septembri. Očakáva sa, že 8. novembra schváli doplnkový rozpočet na rok 2024 a 29. novembra rozpočet na rok 2025. Dovtedy ešte môžu byť jednotlivé sekcie rozpočtu zmenené alebo doplnené. (SITA)

Bielorusko predĺži bezvízový režim s európskymi krajinami z 30 na 90 dní. Nové pravidlá začnú platiť v piatok. 

V súčasnosti môžu občania týchto 35 štátov zotrvať v Bielorusku bez vízovej povinnosti iba 30 dní, musia do krajiny pricestovať letecky a pristáť na letisku v Minsku.

Reuters uvádza, že liberalizácia vízového režimu môže znamenať, že Bielorusko sa otvára myšlienke uvoľniť napätie so Západom. V utorok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že je pripravený "upraviť" vzťahy medzi Bieloruskom, Poľskom a Litvou, no zatiaľ nevidí reciprocitu.

Západné štáty v roku 2022 uvalili na Bielorusko sankcie po tom, čo Lukašenko umožnil ruským jednotkám využiť bieloruské územie pri invázii na Ukrajinu.

Lukašenko minulý týždeň taktiež stiahol vojakov z ukrajinských hraníc, čo podľa Reuters svedčí o tom, že napätie medzi Kyjevom a Minskom sa môže uvoľňovať. "Teraz nemáme s Ukrajincami žiadne komplikácie a dúfam, že ani žiadne nebudú," uviedol bieloruský prezident minulý týždeň. (TASR)

Kremeľ odmieta, že by ruská ofenzíva v Charkovskej oblasti zlyhala, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ofenzívu v Charkovskej oblasti spustilo Rusko v máji. Ruský prezident Vladimir Putin vtedy povedal, že ruské sily tam vybudujú nárazníkovú zónu, aby ochránili ruské pohraničné oblasti pred útokmi z Ukrajiny.

Ruské úrady v utorok oznámili, že obmedzia verejnosti prístup do 14 dedín v Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, a to pre neustále ukrajinské útoky. Peskov však v reakcii na toto rozhodnutie dôrazne poprel, že by to znamenalo zlyhanie ruskej ofenzívy.

"Táto operácia prebieha, bude pokračovať až do svojho úspešného konca... Kým však nie je dokončená, barbarské útoky kyjevského režimu na civilnú infraštruktúru pokračujú. S cieľom prijať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti obyvateľov sa zavádzajú nové postupy," povedal kremeľský hovorca.

Belgorodská oblasť je v čase vojny na Ukrajine pravidelne terčom ukrajinských útokov. Podľa tamojšieho gubernátora Viačeslava Gladkova si útoky na Belgorodskú oblasť od februára 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, vyžiadali už viac ako 200 obetí. Dvoch mŕtvych hlásili aj v stredu po útoku ukrajinského dronu na ruskú obec Cerkovnyj, ktorá leží asi osem kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (TASR)

Ukrajinský ombudsman žiada Červený kríž o pomoc pri vrátení tiel popravených tínedžerov.

V máji minulého roka ruský vyšetrovací výbor obvinil 16-ročného Tihrana Ohannisiana a rovnako starého Mykytu Chanhanova z údajnej prípravy sabotáže na železnici.

Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že Tihrana päť dní vypočúvali a kruto ho mučili. „Hneď ako som túto informáciu dostal, okamžite som kontaktoval ruskú stranu, aby mi poskytla všetky informácie o tínedžeroch a vrátila ich domov.

Európsky parlament prijal rezolúciu týkajúcu sa Tihrana Ohannisiana a Mykytu Chanhanova, v ktorej požiadal, aby ich okupanti prepustili zo zajatia. Napriek tomu 24. júna 2023 ruskí okupanti v Berďansku ukrajinských tínedžerov zabili! Boli popravení bez súdu!,“ konštatoval Lubinec.

Dodal, že Rusi stále odmietajú vrátiť telá chlapcov ich rodičom. Preto podľa svojich slov apeloval na MVČK, aby pomohol rodinám chlapcov pochovať svoje deti. (SITA, Ukrajinská pravda)

Švajčiarsko vyšetruje viac ako 50 prípadov porušení sankcií voči Rusku. Krajina vytvorila tento rok tím špecialistov.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Švajčiarsko uvalilo na Rusko sankcie podobné tým, ktoré uvalili aj západné krajiny.

Minulý týždeň švajčiarske ministerstvo hospodárstva oznámilo, že rozšírilo sankcie voči Rusku o nové opatrenia, ktoré nedávno prijala Európska únia voči Moskve. Nové sankcie sa zamerali na podnikateľov, propagandistov, príslušníkov ozbrojených síl a súdnictva, osoby zodpovedné za deportácie ukrajinských detí a členov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby.

Štátny sekretariát pre hospodárske záležitosti pre agentúru Reuters uviedol, že účinné vykonávanie sankcií je prioritou vlády a že doteraz začala 56 konaní o porušení.

Z nich približne polovica bola zastavená a v 15 prípadoch boli uložené tresty. V ostatných prípadoch sa naďalej vedie vyšetrovanie, píše Reuters a dodáva, že SECO neuviedlo názvy príslušných odvetví ani jednotlivých spoločností, ktoré sú predmetom vyšetrovania. (TASR)

Do Ruska sa vracia z ukrajinského zajatia 95 vojakov výmenou za rovnaký počet ukrajinských vojakov.

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, výmenu zajatcov následne potvrdil ukrajinský prezident

"Pokračujeme vo vracaní našich ľudí domov," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti s tým, že medzi 95 oslobodenými zajatcami sú vojaci, príslušníci národnej gardy i pohraničnej stráže. "Bez ohľadu na ťažkosti sa snažíme nájsť každého, kto mohol padnúť do zajatia. Všetci sa musia vrátiť," zdôraznil prezident.

Výmenu zajatcov podľa Moskvy i Kyjeva pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty, podobne ako júnovú výmenu 90 zajatcov z každej strany.

Ukrajina si s Moskvou vymenila vojnových zajatcov viac ako päťdesiatkrát.

Poslanci novozvoleného europarlamentu potvrdili silnú podporu Ukrajine. Za uznesenie zahlasovalo 495 poslancov.

V uznesení, ktoré predstavuje prvé oficiálne stanovisko novozvoleného europarlamentu k ruskej agresii na Ukrajine, sa uvádza, že europarlament opätovne potvrdzuje pokračujúcu podporu pre nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.

Za uznesenie zahlasovalo 495 poslancov, 137 bolo proti a 47 sa zdržalo hlasovania. Najkritickejší proti uzneseniu boli poslanci novej frakcie Európa suverénnych národov (ESN), ktorej predseda René Aust upozornil, že od roku 2022 stratégia EÚ voči ruskej agresii nič nezmenila na Ukrajine.

Europoslanci vyzvali EÚ, aby zachovala a rozšírila svoju politiku sankcií voči Rusku a Bielorusku, monitorovala a preskúmala jej účinnosť a vplyv a systematicky riešila problém obchádzania sankcií spoločnosťami so sídlom v EÚ, tretími stranami a krajinami.

Zákonodarcovia opätovne potvrdili svoje presvedčenie, že Rusko musí finančne kompenzovať škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine, pričom privítali nedávne snahy EÚ presmerovať príjmy pochádzajúce z výnosov zo zmrazených ruských aktív na podporu ukrajinského vojnového úsilia.

Parlament v tejto súvislosti privítal výsledok nedávneho summitu NATO s dôrazom na pokračujúcu podporu Ukrajine, pričom poslanci potvrdili predošlý postoj EP, že Ukrajina je na nezvratnej ceste k členstvu v NATO.

Poslanci zároveň vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju vojenskú podporu Ukrajine a to na tak dlho, ako to bude potrebné a v akejkoľvek forme.

Vyzvali tiež Európsku komisiu, aby navrhla dlhodobú finančnú pomoc na obnovu Ukrajiny na základe skúseností novozriadeného nástroja pre Ukrajinu.

Europoslanci skritizovali aj návštevu maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve zo začiatku júla. Upozornili, že vzhľadom na to, že hneď po jeho slovami "mierovej misii", nasledoval ruský útok na kyjevskú detskú nemocnicu, Orbánovo "mierové úsilie" bolo celkom zbytočné. V uznesení sa tiež uvádza, že Maďarsko by malo za tieto kroky čeliť následkom. (TASR)

V Nemecku odsúdili podnikateľa za obchádzanie protiruských sankcií. Dodával Rusku elektronické komponenty.

Päťdesiatdeväťročný obžalovaný mal nemecké aj ruské štátne občianstvo a bol odsúdený za porušenie vývozných zákonov na deväť mesiacov, oznámil krajinský súd v Stuttgarte.

Pred súd sa postavila ako spoluobžalovaná aj 54-ročná žena, ktorá dostala podmienečný trest v trvaní jedného roka a deviatich mesiacov. Súd tiež nariadil konfiškáciu približne 880.000 eur, čo je suma zodpovedajúca výnosom z predaja.

Hlavný obžalovaný viac ako 15 rokov obchodoval s elektronickými komponentmi a viedol dve spoločnosti v spolkovej krajine Sársko v západnom Nemecku.

Vyšetrovanie zistilo, že v období od januára 2020 do mája 2023 dodal celkovo viac ako 120.000 súčiastok spoločnostiam v Rusku, ktoré sú spojené s výrobou vojenského materiálu a príslušenstva, ako sú drony.

Po tom, čo Rusko vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu sa obžalovaný snažil obchádzať sankcie, ktoré uvalila na Moskvu Európska únia. Vo faktúrach a prepravných dokladoch uvádzal, že komponenty smerujú k príjemcom v Hongkongu, Kirgizsku, Kazachstane, Spojených arabských emirátoch a Turecku, všetky dodávky však skončili v Rusku. (TASR)

Rusi podľa ukrajinských farmárov zámerne podpaľujú úrodu. Robiť tak majú pomocou dronov.

Oznámil to podpredseda Celoukrajinskej agrárnej rady Denys Marčuk.

Na začiatku žatvy začala ruská armáda podľa jeho slov zámerne zasahovať ukrajinské polia dronmi, aby spálila úrodu. Takýchto prípadov je podľa Marčuka veľa na juhu Ukrajiny v Chersonskej oblasti.

Od začiatku ruskej invázie vznikli na ukrajinskej poľnohospodárskej infraštruktúre škody za viac ako 50 miliárd dolárov, dodal Denys Marčuk. (SITA, SME)

Ukrajina dostane 200 miliónov od Európskej banky pre obnovu na tvorbu zásob plynu a energetickú bezpečnosť.

Ukrajinu dostane peniaze na podporu štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Naftohaz pri tvorbe strategických zásob zemného plynu a zaistení energetickej bezpečnosti.

Rezort energetiky uviedol, že dohodu podpísali ukrajinský minister financií Serhij Marčenko a výkonný riaditeľ EBOR pre Ukrajinu a Moldavsko Arvid Tuerkner.

„Vďaka úzkej spolupráci s bankou realizujeme projekty v energetickom sektore, poskytujeme podporu v oblasti likvidity kľúčovým podnikom verejného sektora, obnovujeme infraštruktúru,“ povedal Marčenko. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ukrajinský útok v Chersonskej oblasti si vyžiadal jednu obeť. Oznámil to Ruskom dosadený oblastný gubernátor Saľdo.

Saľdo na sociálnej sieti Telegram napísal, že ukrajinské sily ostreľovali uplynulý deň a noc ľavobrežnú časť Chersonskej oblasti a pokračovali aj v dronových útokoch. Dodal, že v dôsledku delostreleckého ostreľovania zomrela v obci Kochany žena. Ďalších osem ľudí utrpelo zranenia pri útokoch v iných obciach.

Reuters však upozorňuje, že tieto tvrdenia nedokázal nezávisle overiť, pričom Ukrajina ich bezprostredne nekomentovala. (TASR)

V Charkove plánujú stavbu podzemných škôl, uviedli predstavitelia mesta. Chcú zabezpečiť deťom bezpečnejšie vzdelávanie.

Charkov, druhé najväčšie mesto na Ukrajine, leží len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom, ktorého sily od začiatku invázie začiatkom roka 2022 delostrelecky ostreľujú mesto.

"Po úspešnej realizácii prvého projektu podzemnej školy na Ukrajine sa v Charkove začala výstavba ďalších troch takýchto zariadení," oznámili predstavitelia mesta vo vyhlásení.

Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že mesto pre školy vyčlenilo vlastné finančné prostriedky, aby sa ich prevádzka mohla začať čo najskôr.

"Charkov potrebuje moderné systémy protivzdušnej obrany, ktoré ochránia vzdušný priestor, aby ľudia mohli žiť vo viac-menej normálnych podmienkach, a aby deti mohli pokojne študovať," povedal Terechov vo vyhlásení.

Úrady v Doneckej oblasti tento týždeň oznámili, že v nemocnici v meste Pokrovsk budujú podzemné oddelenia.

Ruské jednotky sa v posledných týždňoch tlačia hlbšie do Doneckej oblasti a v máji spustili prekvapivú pozemnú ofenzívu v Charkove. (TASR)

Ukrajinské ministerstvo vnútra eviduje 42-tisíc nezvestných osôb. Ukrajina má tiež problém identifikovať padlých vojakov.

Povedal to v stredu Dmytro Bohaťuk, ktorý má v rámci ukrajinského ministerstva vnútra na starosti oddelenie zaoberajúce sa nezvestnými osobami.

Podľa Bohaťuka evidovali ešte pred časom až 51 000 nezvestných. Toto číslo sa však znížilo po tom, ako sa odrátali tisícky vojnových zajatcov, ktorých pobyt je známy.

Bohaťuk vzhľadom na stále vysoký počet nezvestných upozornil na problematickú identifikáciu obetí a padlých nájdených priamo na bojisku. V tejto súvislosti povedal, že ministerstvo obrany neodoberá genetické vzorky vojakom, ktorých posiela do boja. (TASR)

Ukrajinskí vojaci sa podľa médií stiahli z dediny Krynky, ktorá leží v Chersonskej oblasti na východnom brehu Dnepra.

Uviedol to web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na svoje zdroje v námornej pechote. Správu o stiahnutí sa z obce Krynky priniesla aj ukrajinská verejnoprávna televízia, ktorá citovala zdroje z armády. Podľa ukrajinskej armády sa jej príslušníci z dediny stiahli pred niekoľkými týždňami.

Ukrajinskí vojaci obec Krynky obsadili v októbri 2023. Odvtedy proti ním sa ruské sily podnikali útoky takmer každý deň.

Rusko na zasadnutí OSN obvinilo USA z toho, že "mieria pištoľou" na celý Západ a bránia medzinárodnej spolupráci.

Washington to označil za "pokrytectvo" vzhľadom na inváziu Ruska na susednú Ukrajinu.

K výmene obvinení medzi Moskvou a Washingtonom došlo na zasadnutí počas predsedníctva Ruska v Bezpečnostnej rade OSN.

Rusko pre zasadnutie vybralo tému "Medzinárodná spolupráca pre spravodlivejší, demokratickejší a udržateľnejší svet" a šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov priletel do New Yorku, aby mu predsedal.

Pred stretnutím prečítal ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia spoločné vyhlásenie 50 krajín vrátane USA. Krajiny v ňom kritizovali Rusko za jeho "cynickú snahu prezentovať sa ako strážca multilaterálneho poriadku", odsúdili vojnu na Ukrajine či vojenskú pomoc, ktorú Rusku v rozpore so sankciami OSN poskytuje Severná Kórea.

"Pokračujúce nezákonné konanie Ruskej federácie a očividné pokrytectvo podkopávajú multilaterálnu a medzinárodnú spoluprácu" a "zhoršujú regionálne napätie a ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť," uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení.

Lavrov začal potom stretnutie kritikou Spojených štátov za zdôrazňovanie "svojej vlastnej výnimočnosti". Následne kritizoval NATO za jeho rozširovanie v Európe napriek varovaniam Moskvy a uviedol, že "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine bola spustená s cieľom eliminovať hrozby pre bezpečnosť Ruska.

Šéf ruskej diplomacie potom obvinil USA z toho, že robia všetko pre to, aby zničili medzinárodný poriadok a "skrotili Rusko, Čínu a iné krajiny, ktorých nezávislú politiku považujú za výzvu voči svojej hegemónii".

Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová v reakcii na Lavrovov príhovor uviedla, že Rusko na stretnutí narieka o USA a Západe a ledva spomenulo multilateralizmus. Rusko tiež obvinila z porušovania princípov Charty OSN, ktoré sa týkajú územnej celistvosti, rešpektovania ľudských práv a medzinárodnej spolupráce.

Britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová zase v reakcii upozornila na to, že Rusko hovorí o tom, že svete môže byť spravodlivejší, demokratickejší a udržateľnejší, a zatiaľ vedie vojnu na Ukrajine.

"Čo je spravodlivé na anexii územia druhej krajiny? Čo je demokratické na snahe podmaniť si ľud druhej krajiny? Čo je udržateľné na vojne, ktorá zabila alebo spôsobila zranenia vyše pol miliónu vašich vlastných ľudí?" spýtala Woodwardová.

Zároveň uviedla, že vojna na Ukrajine ukazuje, aký svet Rusko naozaj chce. "Svet, v ktorom je moc dobrá a silné krajiny v ňom môžu beztrestne šikanovať a napádať iné," povedala. (TASR)

Zostrelenie letu MH17 je učebnicou ruskej vojnovej propagandy. Tragédia sa stala pred desiatimi rokmi. (SME)

V jadrovej elektrárni pri meste Volgodonsk na juhu Ruska obnovili prevádzku bloku, ktorý odpojili na základe falošného poplachu.

"Energetický blok č. 1 Rostovskej atómovej elektrárne bol opätovne pripojený k sieti a začal poskytovať elektrinu," napísala na sieti Telegram spoločnosť Rosenergoatom, ktorá je prevádzkovou dcérskou spoločnosťou ruskej štátnej spoločnosti pre atómovú energiu Rosatom.

Rostovská atómová elektráreň, známa aj pod názvom Volgodonská atómová elektráreň, spustila činnosť svojho prvého bloku v roku 2001 a je najväčšou elektrárňou na juhu Ruska s celkovou kapacitou 4071 megawattov.

Zabezpečuje približne 75 percent výroby elektrickej energie v Rostovskej oblasti a je napojená na rozvodnú sieť ďalších regiónov juhu európskej časti Ruska.

Bloky v elektrárni Rostov museli v minulosti už viackrát odstaviť. V októbri 2021 jeden reaktor odstavili po úniku pary. V júni 2023 v elektrárni vypukol požiar a v marci tohto roka elektráreň zasiahol útok ukrajinských dronov, ktoré dočasne vyradili z prevádzky dva bloky elektrárne.

Juh Ruska zároveň postihla vlna horúčav, ktorá spôsobila hromadné výpadky elektrickej energie vo viacerých regiónoch. (TASR)

Moskva počas uplynulého dňa na Ukrajine stratila ďalších 1 110 vojakov. Celkový počet padlých vojakov stúpol na 562 510, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, 43 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 238 tankov, 15 871 obrnených bojových vozidiel pechoty, 15 411 delostreleckých systémov a 1 120 raketometov.

Bieloruský prezident Lukašenko chce "upraviť" vzťahy s Poľskom, no zároveň musia "udržiavať zbrane v pohotovosti".

Lukašenko to uviedol v utorok na stretnutí absolventov vojenských univerzít v Minsku.

Lukašenko uviedol, že je pripravený "upraviť vzťahy medzi Bieloruskom, Poľskom a Litvou, no zatiaľ nevidí reciprocitu". Preto je podľa neho dôležité, aby bolo Bielorusko opatrné a pripravené brániť sa smerom na severozápad i západ.

Od leta 2021 prekročili alebo sa pokúsili prekročiť hranicu medzi Bieloruskom a Poľskom tisíce migrantov, najmä z Blízkeho východu. Varšava a Západ tvrdia, že prílev migrantov organizuje Minsk spolu s Moskvou v rámci "hybridného" útoku s cieľom destabilizovať EÚ.

V pondelok bieloruský minister zahraničných vecí Maxim Ryžankov uviedol, že Bielorusko je pripravené viesť dialóg s Poľskom, týkajúci sa migračnej krízy. Podľa jeho slov sa však Poľsko k bieloruskému návrhu nevyjadrilo. Namiesto toho začalo "klásť politické požiadavky," čo Minsk podľa neho považuje za "neprijateľné".

Poľsko urobí všetko pre to, aby vyriešilo migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom, uviedol námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk. Varšava dokonca už 10. júla avizovala, že zvažuje uzatvorenie hranice s Minskom. (TASR)

Rusko a Ukrajina sa dnes chystajú na výmenu 90 vojnových zajatcov, píše agentúra Bloomberg.

Má ísť o výmenu v rámci dohody sprostredkovanej Spojenými arabskými emirátmi. Bloomberg sa odvoláva na nemenovaný zdroj oboznámený so záležitosťou.

Ruskí a ukrajinskí predstavitelia, ktorí viedli predchádzajúce výmeny zajatcov, to doposiaľ nekomentovali.

Ukrajinské médiá minulý týždeň uviedli, že podľa ukrajinského ombudsmana Dmytra Lubinca plánuje čoskoro vláda v Kyjeve za pomoci Spojených arabských emirátov "veľkú" výmenu zajatcov s Ruskom.

Moskva a Kyjev doposiaľ uskutočnili niekoľko výmen vojnových zajatcov. Počas poslednej výmeny, ktorá sa odohrala v júni a taktiež bola sprostredkovaná Spojenými arabskými emirátmi, si každá zo strán vymenila 90 zajatcov, pripomína Reuters. (TASR)

Vstup Ukrajiny do NATO by znamenal vyhlásenie vojny Rusku, tvrdí bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Medvedev, v súčasnosti zástupca Rady bezpečnosti Ruskej federácie, v rozhovore pre týždenník Argumenty i fakty ďalej povedal, že iba "obozretnosť" zo strany NATO môže zabrániť zničeniu Zeme.

Lídri členských krajín NATO minulý týždeň na summite vo Washingtone prisľúbili, že Ukrajinu budú podporovať v jej "nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v Aliancii". Kyjev však nedostal pozvánku ani časový harmonogram pristúpenia, o ktorý sa vojnou zmietaná krajina usiluje.

Medvedev v rozhovore pre ruský týždenník povedal, že členstvo Ukrajiny v NATO by presahovalo rámec priamej hrozby pre bezpečnosť Moskvy.

"V podstate by to bolo vyhlásenie vojny - aj keď s odkladom. Kroky, ktoré proti nám už roky podnikajú protivníci Ruska - vrátane rozširovania Aliancie - dostávajú NATO do bodu, z ktorého niet návratu," vyhlásil.

V súlade s doterajšími vyjadreniami Kremľa Medvedev uviedol, že Rusko neohrozuje NATO, ale bude reagovať na údajné pokusy Aliancie o presadenie svojich záujmov. Odpoveď Moskvy bude podľa neho tvrdšia v závislosti od počtu týchto pokusov. "Či to rozbije celú planétu na kúsky, závisí len od obozretnosti (NATO)," varoval.

Medvedev, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, zastával post prezidenta v rokoch 2008 až 2012. Západ ho vtedy považoval na ruské pomery za liberálnejšieho politika, teraz sa však podľa Reuters prezentuje ako nekompromisný zástanca ruskej invázie na Ukrajinu, ktorý varuje USA a ich spojencov, že vyzbrojovanie Kyjeva môže viesť k "jadrovej apokalypse". (TASR)

Pred desiatimi rokmi Boeing s 298 ľuďmi náhle zmizol z radarov a padol neďaleko Donecka. Zasiahla ho raketa.

Správy vtedy šokovali svet a upriamili pozornosť na oblasť, kde medzi sebou bojovali ukrajinskí vojaci a proruskí separatisti.

Ako prebiehalo samotné vyšetrovanie a prečo podľa vyšetrovateľov nesie zodpovednosť za tragédiu samotný Putin? Jana Maťková sa v Dobrom ráne pýtala Lukáša Onderčanina, redaktora zahraničnej redakcie denníka SME.

Zelenskyj vyzval parlament na schválenie zákona, na základe ktorého by sa dalo odňať štátne vyznamenania udelené "zradcom".

Podľa ukrajinských médií má ísť o jednotlivcov, ktorí podporili Rusko alebo sa zapojili do iných trestných činností proti Ukrajine.

Zelenskyj o svojom legislatívnom návrhu informoval prostredníctvom večerného videopríhovoru. Nespomenul, na koho konkrétne by sa vzťahovali predmetné právne predpisy, ktorými by sa upravil ukrajinský trestný zákonník.

Toto opatrenie však označil za snahu "nastoliť spravodlivosť" zameraním sa na tých, "ktorí v dôsledku svojho konania stratili právo na úctu zo strany Ukrajincov".

"Na účinné odňatie všetkých štátnych vyznamenaní Ukrajiny a čestných titulov takýmto osobám je potrebný právny mechanizmus," uviedol Zelenskyj. Týkať sa to bude aj najvyššieho štátneho vyznamenania - titulu Hrdina Ukrajiny.

Tieto osoby, "ktoré teraz podporujú Rusko alebo sa dokonca nachádzajú na jeho území", si podľa Zelenského zaslúžia označenie "zradca". "A ich "odmenou" bude zodpovednosť voči Ukrajine a našim ľuďom za všetko, čo urobili proti Ukrajine, proti nášmu štátu a proti našej nezávislosti," dodal

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 boli stovky Ukrajincov vrátane viacerých významných osobností obvinené z kolaborácie s Moskvou. Podľa Reuters to zahŕňa aj proruského podnikateľa Viktora Medvedčuka, ktorý pôsobil ako náčelník štábu bývalého ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu.

Akákoľvek legislatíva by sa podľa agentúry mohla tiež vzťahovať na bývalého ukrajinského premiéra Mykolu Azarova, ktorý spolu s exprezidentom Viktorom Janukovyčom utiekol do Ruska počas udalostí na Majdane v roku 2014. Janukovyča o päť rokov neskôr ukrajinský súd odsúdil v neprítomnosti za vlastizradu. (TASR)