KYJEV, BRATISLAVA. Niektoré telá boli ešte pripútané v sedadlách, iné obhorené ležali na poli. Popri nich ležali v slnečniciach pasy pasažierov, otvorené kufre či detské hračky. „Bolo to najrozľahlejšie miesto činu na svete,“ opisoval pre CNN Michael Bociurkiw, ktorý v júli 2014 pracoval ako hovorca Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Bol jedným z prvých západných expertov na východe Ukrajiny, kde 17. júla 2014 dopadli trosky lietadla Boeing 777 malajzijských aerolínií, letu MH17, ktoré nad Donbasom zostrelili raketou Buk proruskí separatisti.
Miesto tragédie, kde zahynulo 298 ľudí, bolo také hrozné, že jeden z členov tímu OBSE poznamenal, že reakciou bude dokonca príchod amerických vojsk. „To sa, samozrejme, nikdy nestalo. Reakcia Západu bola v skutočnosti taká slabá, že po okupácii, ktorá sa začala v roku 2014 na Kryme, nasledovali Luhansk a Doneck a začiatkom roka 2022 sa rozšírila do plnej invázie na Ukrajinu,“ napísal Bociurkiw.
Desať rokov od jedného z najzávažnejších vojnových zločinov Rusko zodpovednosť stále odmieta. Navyše stále využíva dezinformačné techniky, ktoré sa naučilo robiť práve po zostrelení civilného lietadla v roku 2014. Niektorí experti však dúfajú, že súdny proces o zostrelení lietadla môže uľahčiť to, aby sa pred súdom ocitli aj iné ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine.
V článku sa dozviete:
- aké hoaxy šírilo Rusko o zostrelenom lietadle,
- čo to má spoločné s Bučou a Mariupoľom,
- koho za zostrelenie MH17 odsúdili a kto je vo väzení,
- či môže byť zodpovedný Vladimir Putin.
Putin ako cieľ aj zmiznutý let
Lietadlo smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru zasiahla raketa pri meste Hrabove v Doneckej oblasti tri mesiace po tom, ako Ruskom podporovaní separatisti vyvolali v oblasti vojnový konflikt. Vzdušný priestor nad oblasťou bol uzavretý, ale len do výšky 9700 metrov, pričom malajzijský Boeing 777 letel nad desaťkilometrovou výškou.
Holandský bezpečnostný výbor, spoločný vyšetrovací tím Holandska, Belgicka, Malajzie, Ukrajiny a Austrálie a napokon aj súd v Haagu v novembri 2022 skonštatovali, že lietadlo zasiahol protilietadlový systém Buk dopravený v ten deň z Ruska na územie ovládané separatistami.
Napriek tomu informačný priestor v Rusku aj na Ukrajine okamžite zaplavilo množstvo dezinformácií. Jednou z prvých bolo popretie toho, že separatisti sa pôvodne zo zostrelenia lietadla tešili.
Zostrelenie letu MH17
- Išlo o lietadlo Boeing 777 Malaysia Airlines z Amsterdamu do Kuala Lumpuru.
- Na palube bolo 298 ľudí,
- zostrelili ho proruskí separatisti 17. júla 2014 pri obci Hrabove v Doneckej oblasti.
Líder proruských separatistov Igor Girkin pritom už o 16.50 ukrajinského času napísal na sociálnu sieť Vkontakte, že militanti zostrelili najmenej jedno ukrajinské lietadlo. Neskôr príspevok zmazal. Aj prokremeľské televízie vtedy oslavovali zničenie veľkého ukrajinského lietadla.
O pár hodín neskôr, keď už bolo jasné, že lietadlo bolo civilné a že výsledkom je veľa obetí, začali zdroje z Ruska tvrdiť, že nikdy nič o zostrelení lietadla nenapísali. „Prokremeľské zdroje využili tento trik z učebnice MH17 aj po masakri v Buči,“ konštatuje skupina East Stratcom, ktorá ako súčasť európskej diplomacie vyvracia hoaxy. „Najprv Kremeľ poprel, že sa to vôbec stalo, potom poprel akúkoľvek ruskú účasť a nakoniec obvinil iných a šíril konšpiračné teórie o možných páchateľoch,“ píše skupina.
Podobne ako o osem rokov neskôr v Buči, aj v roku 2014 separatisti a ruské médiá tvrdili, že celý incident bol zinscenovaný. Do augusta 2014 sa na internete šírili aj verzie, že v skutočnosti ide o malajzijský let MH370, ktorý zmizol na lete z Kuala Lumpuru do Číny a ktorého trup stratený v Indickom oceáne nikdy nenašli, prípadne že Západ chcel zostreliť lietadlo ruského prezidenta Vladimira Putina.
Obviňovanie Západu a Ukrajiny zo zostrelenia lietadla sa na sociálnych sieťach objavovalo aj ďalšie mesiace. Kremeľ tvrdil, že na palube lietadla mohla byť bomba, ktorá mala zdiskreditovať Rusov a že z útoku by benefitovala Ukrajina. Podobný scenár zopakovali v roku 2022 Rusi po ostreľovaní pôrodnice v Mariupoli, tvrdí East Stratcom.
„Po tom, čo najprv popierali svoju zodpovednosť, preorientovali sa na tvrdenie, že pôrodnicu obsadil prápor Azov, ktorý nariadil všetkým tehotným ženám, zdravotným sestrám a ostatnému personálu opustiť budovu. Spomínanie práporu Azov bolo jasným pokusom odvrátiť pozornosť od zločinu odvolaním sa na Kremľom obľúbený príbeh o nacistickom režime,“ konštatujú analytici.
Vrak zostreleného lietadla na východe Ukrajiny. (zdroj: TASR/AP)Zlyhanie Západu
Holandský súd v novembri 2022, keď už cez viaceré mestá na Donbase prešiel ruský front, odsúdil na doživotie za zostrelenie letu MH17 trojicu mužov – Igora Girkina, Sergeja Dubinského a Leonida Charčenka.
Girkin napokon vo väzení skončil, no nie za vraždu 298 ľudí. V januári 2024 ho moskovský mestský súd odsúdil na štyri roky väzenia v trestaneckej kolónii za extrémizmus. V praxi išlo o to, že ako populárny vojenský bloger spochybňoval výsledky ruskej armády na fronte a kritizoval prezidenta Vladimira Putina. Zvyšní dvaja odsúdení sa zrejme do holandského väzenia nedostanú, keďže Rusko vinu za incident, vyplatenie odškodného rodinám a vydanie odsúdených odmieta.
Vyšetrovanie sa skončilo aj napriek tomu, že podľa súdu existujú „silné indikácie“, že do incidentu bol priamo zapojený aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý zrejme rozhodol o dodaní protilietadlového systému BUK proruským separatistom.
Zatykač z Haagu zatvorí Putinovi svet, zradiť ho môžu aj vlastní (otázky a odpovede) Čítajte Niektorí pozostalí či vyšetrovatelia naznačujú, že Západ pri zostrelení malajzijského lietadla zlyhal. Viaceré štáty síce zaviedli sankcie, tvrdšej odpovede sa však Rusko nedočkalo, čo podľa nich prispelo aj k ruskej invázii na Ukrajinu.
„Už roky sa snažíme dokázať, že Kremeľ má v tomto prípade zodpovednosť,“ vraví podľa Rádia Slobodná Európa Hjundúz Mamedov, ktorý zastupoval Ukrajinu v spoločnom vyšetrovacom tíme (JIT), ktorý vyšetroval tragédiu. „Neochota našich partnerov kvalifikovať ruskú hybridnú agresiu ako vojnu proti Ukrajine sa skončila až po tom, ako Putin začal inváziu v plnom rozsahu,“ dodáva.
Rusko sa však stále môže za zostrelenie boeingu zodpovedať – v januári 2023 začal Európsky súd pre ľudské práva konanie vo veci porušovania ľudských práv v Donbase. Medzinárodný súdny dvor v Haagu tiež viní Rusko z porušenia dohôd o terorizme a antidiskriminácii, no v januári tohto roka odmietli podanie, že Rusko financovalo militantov a dodalo im protilietadlový systém.
Rodiny obetí stále čakajú aspoň na ospravedlnenie. Thomas Schansman, otec 18-ročného Quinna, ktorý v lietadle zahynul, tvrdí, že ani rozhodnutie súdov príbeh neuzavrie. „To, že po všetky tie roky – až do dnešného dňa – pokračujú v popieraní a šírení dezinformácií, bolí. Je to iritujúce a v určitých chvíľach to z vás robí zatrpknutého človeka,“ dodáva pre agentúru AP.
