Ukrajina Rusko Online: Ukrajina je spokojná s výsledkami summitu NATO, podľa Moskvy si vyžadujú ruskú odpoveď

Turecko sa pokúša o obnovenie čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňovala prepravu obilia z ukrajinských prístavov.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému na summite NATO vo Washingtone, informuje agentúra Reuters.

Dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorej platnosť vypršala vlani v júli po tom, čo od nej jednostranne odstúpilo Rusko, Ukrajine aj počas prebiehajúcej vojny umožnila vyviezť cez Čierne viac ako 32 miliónov ton obilia a potravinových komodít.

Kyjev v reakcii na rozhodnutie Ruska vlani v auguste oznámil vytvorenie dočasného humanitárneho koridoru v Čiernom mori so zámerom obísť ruskú námornú blokádu. Koridor prechádza popri pobreží Rumunska a Bulharska a podľa stanice BBC sa touto trasou vyviezlo viac obilia ako počas platnosti pôvodnej dohody.

Európska únia v rámci pomoci Ukrajine taktiež zriadila tzv. línie solidarity, prostredníctvom ktorých Kyjev vyváža svoje obilie po súši a aj do prístavov na Dunaji. (TASR)

Prezident SR Peter Pellegrini vystúpil s prejavom na rokovaní rady NATO k Ukrajine, potvrdil finančnú aj praktickú pomoc.

Prezident v prejave potvrdil, že Slovensko bude naďalej poskytovať spravodlivý podiel finančnej a praktickej pomoci, tak ako tomu bolo v rámci podpory z NATO aj doteraz.

"Budeme aj naďalej cvičiť vašich vojakov a opravovať vašu techniku a koordinovať pomoc cez logistické stredisko na našom území," uviedol prezident SR podľa tlačovej správy.

Podľa Pellegriniho je zrejmé, že podpora NATO pre Ukrajinu narastá, avšak zároveň "rastie aj úloha, pred ktorou stojíme".

"Vzhľadom na rozsah škôd na ukrajinskom území a zimou, ktorá nás čaká, je potrebná ďalšia pomoc, či už humanitárna, rekonštrukčná alebo ide o zaistenie energetickej bezpečnosti. Som preto rád, že spoločný plán, ktorý bol odsúhlasený v Bratislave a Kyjeve ešte v apríli predpokladá realizáciu dôležitých projektov v týchto oblastiach," dodal Pellegrini.

V krátkodobom horizonte tak SR - podľa prezidenta - dokáže vytvoriť súbor opatrení zahŕňajúci nevyhnutnú podporu pre nesmrtiacu vojenskú techniku a humanitárnu pomoc, vrátane odmínovacieho vybavenia a detekčných systémov, ktoré by na Ukrajinu mali doraziť už čoskoro.

Prezident SR zároveň zdôraznil, že slovenský vojenský priemysel bude aj naďalej poskytovať podporu na komerčnej báze, pričom spolupráca s Českou republikou je v ich iniciatíve o dodávky munície na Ukrajinu kľúčová.

"Všetci zdieľame ten istý cieľ: ukončiť túto vojnu, ktorá spôsobuje obrovské utrpenie, a to čo najskôr," zdôraznil.

Slovensko podľa prezidenta plne podporuje mier, ktorý bude spravodlivý a udržateľný a bude v súlade s územnou celistvosťou Ukrajiny. "Snahy Ruska o anexiu ukrajinského územia, vrátane Krymu, sú úplne neprijateľné," uviedol Peter Pellegrini. (TASR)

Volodymyr Zelenským vyhlásil, že podpora NATO pre Ukrajinu je kľúčová pre obmedzenie ruského "apetítu po agresii".

Rusko podľa neho chce prebiehajúcou vojnou ukázať, čo sa stane iným krajinám, ak Ukrajina v boji nevydrží. Preto vyzval na zachovanie jednoty všetkých partnerov v rámci NATO, informuje TASR.

Zelenskyj sa takto vyjadril vo štvrtok vo Washingtone na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Lídrom Aliancie sa poďakoval za "konkrétne úspechy" dosiahnuté na summite vo Washingtone.

V tejto súvislosti privítal prísľuby novej vojenskej pomoci vrátane systémov protivzdušnej obrany, uzavretie bilaterálnych bezpečnostných paktov a aj prísľub "nezvratnej cesty" k členstvu Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii.

Ukrajina je podľa Zelenského veľmi blízko k dosiahnutiu tohto svojho cieľa - stať sa súčasťou NATO.

"Robíme a budeme robiť všetko pre to, aby prišiel deň, keď bude Ukrajina pozvaná a stane sa členom NATO, a som presvedčený, že to dosiahneme," uzavrel.

Zelenskyj zároveň apeloval na lídrov NATO, aby zrušili obmedzenia týkajúce sa používania zbraní Západu pri útokoch na území Ruska. Tvrdí, že iba v takom prípade dokáže Ukrajina vojnu vyhrať.

Stoltenberg v tejto súvislosti zdôraznil, že na Ukrajine prebieha agresívna vojna, ktorú rozpútalo Rusko, a preto má Kyjev právo na sebaobranu, čo zahŕňa aj právo zasahovať legitímne vojenské ciele na ruskom území. (TASR)

Šéf NATO víta plán umiestniť strely USA v Nemecku. Má to demonštrovať fungovanie aliancie na báze odstrašujúcich prostriedkov.

USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.

V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, "ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe".

Nemecký kancelár Olaf Scholz tento plán privítal s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne a označil to za krok zvýšenie odstrašenia voči Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ho, naopak, kritizoval a tvrdí, že rozhodnutie o umiestnení amerických striel v Nemecku naznačuje "postupné kroky smerom k studenej vojne". "Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou," varoval Peskov. Predmetný plán podľa neho navyše dal Rusku "dôvod, aby sa spojilo" a "splnilo všetky ciele" svojho vojenského ťaženia na Ukrajine.

AFP v tejto súvislosti pripomína, že v 80. rokoch minulého storočia - na vrchole studenej vojny - umiestnili USA balistické strely v Západnom Nemecku, čo vyvolalo rozsiahle demonštrácie, na ktoré prišli státisíce ľudí. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana zasahovala proti dronom pri Kyjeve. Úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali v úkrytoch.

Administratíva Kyjevskej oblasti zároveň vyzvala obyvateľov hlavného mesta, aby nenatáčali a nezverejňovali videá o zásahoch ukrajinských obrancov proti nepriateľským cieľom.

Vojenská správa Kyjeva na Telegrame spresnila, že v okolí ukrajinskej metropoly zasahovala protivzdušná obrana proti bezpilotným lietadlám, ktoré smerovali od východu.

Oblastné úrady na Telegrame doplnili, že nepriateľské drony mesto neohrozili. (TASR)

Zelenskyj vyzval lídrov NATO, aby zrušili obmedzenia týkajúce sa útokov na Rusko.

Uviedol to na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomník NATO Jensom Stoltenbergom vo Washingtone.

"Ak chceme vyhrať, zvíťaziť... musíme zrušiť všetky obmedzenia," vyhlásil Zelenskyj. Dúfa, že spojenci Ukrajiny napokon učinia takéto rozhodnutie a umožnia jej zasahovať ciele aj hlboko v Rusku.

Členské štáty NATO zaujali v otázke používania svojich zbraní dodaných Ukrajine podľa agentúry Reuters rôzne postoje. Niektoré z nich dali jasne najavo, že Kyjev môže tieto zbrane použiť na zasiahnutie cieľov hlboko v Rusku.

Naopak, USA v júni síce povolili Ukrajine použiť zbrane, ktoré jej dodali, na území Ruska, na toto povolenie sa však vzťahujú aj obmedzenia - ukrajinská armáda môže v rámci snahy odrážať ruské útoky zasahovať vojenské ciele v pohraničí Ruska, respektíve opätovať paľbu z Charkovskej oblasti, kde Moskva spustila začiatkom mája novú ofenzívu.

Zároveň však naďalej platia pravidlá, ktoré Ukrajine zakazujú používať americké rakety ATACMS dlhého dosahu a podobné strely na území Ruska. (TASR)

USA oznámili ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu za 225 miliónov dolárov. Celý balík bude pochádzať zo zásob americkej armády.

Tento balík avizoval americký prezident Joe Biden pred bilaterálnym stretnutím so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským na okraj summitu NATO vo Washingtone. "Zostaneme pri vás, bodka," uistil Biden Zelenského.

Nový balík obsahuje ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, protilietadlové rakety Stinger a muníciu pre raketový systém HIMARS, ako aj mínometné systémy a tiež celý rad delostreleckých granátov. Celý balík bude pochádzať z exitujúcich zásob americkej armády, vďaka čomu ho bude možné rýchlo dostať na Ukrajinu.

Zelenskyj taktiež podľa svojich slov očakáva, že sa nová protivzdušná obrana dostane na Ukrajinu čo najskôr, aby sa mohla brániť proti ruským úderom.

O ďalšie systémy Patriot žiadal ešte koncom júna, pričom tvrdil, že pomôžu ukrajinským obranným silám v boji proti takmer 3000 bombám, ktoré podľa neho Rusko každý mesiac vypustí na územie Ukrajiny.

Biden v utorok ohlásil aj novú dohodu, na základe ktorej pošlú USA a ďalšie krajiny Ukrajine v nadchádzajúcich mesiacoch desiatky systémov protivzdušnej obrany vrátane najmenej štyroch Patriotov. (TASR)

Exšéf ukrajinskej armády Zalužnyj je veľvyslanec v Británii. Na Ukrajine je veľmi obľúbený za úspešnú protiofenzívu.

Zalužnyj velil ukrajinskej armáde v prvých dvoch rokoch od začiatku ruskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ho z tohto postu odvolal 8. februára.

Na Ukrajine je Zalužnyj mimoriadne obľúbený za to, že naplánoval protiofenzívu, ktorá v prvých mesiacoch vojny pomohla oslobodiť značné územia obsadené ruskými silami.

Po množiacich sa neúspechoch na bojisku a zlyhaní ďalšej protiofenzívy ho vo funkcii nahradil veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskyj. Výmene na najvyššom poste ozbrojených síl predchádzali týždne špekulácií o možných nezhodách medzi prezidentom a Zalužným.

Za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Británii Zalužného dekrétom oficiálne vymenoval Zelenskyj 9. mája. (TASR)

Ruské útoky zabili na východe Ukrajiny najmenej päť ľudí, uviedli tamojší predstavitelia.

K bombardovaniu došlo len niekoľko dní po tom, čo Organizácia Spojených národov upozornila, že útoky na civilistov sa stali v tomto konflikte systematickými.

Ukrajinu tento týždeň postihla séria smrtiacich úderov vrátane raketového útoku na hlavné mesto Kyjev a ďalšie mestá, ku ktorým došlo v pondelok. V Kyjeve došlo k čiastočnému zničeniu detskej nemocnice, pričom zranenia utrpelo viac než 40 ľudí.

Časti frontovej línie v Doneckej oblasti boli "pod paľbou nepriateľa celý deň", čo si vyžiadalo troch mŕtvych vrátane 15-ročného chlapca v meste Myrnohrad, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin.

Severovýchodná Charkovská oblasť, kde Rusko v máji odštartovalo novú pozemnú ofenzívu, si bombardovanie pohraničnej dediny Bilyj Kolodjaz vyžiadalo dve obete, spresnil gubernátor Oleh Synehubov.

Rusko tvrdí, že jeho jednotky cielia výlučne na vojenskú infraštruktúru Ukrajiny.

OSN v utorok varovala, že zaznamenala "hlboko znepokojujúci vzorec" systematických útokov na civilnú infraštruktúru vrátane pondelkového útoku na najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine. (TASR)

Južná Kórea a NATO sa dohodli na výmene informácií o severokórejských zbraniach posielaných do Ruska.

Jun Sok-jol a Stoltenberg sa stretli pri príležitosti konania summitu NATO vo Washingtone.

Podľa oficiálneho stanoviska sa jednoznačne zhodli na tom, že vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje zjavné porušenie viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a znamená vážnu hrozbu pre mier a stabilitu v euroatlantickom a indo-pacifickom regióne.

V medzinárodnej komunite už dlhšie rastú obavy z tejto rozvíjajúcej sa vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Napätie sa vystupňovalo, keď tieto krajiny podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve, ktorá obsahuje aj doložku o vzájomnej obrane. (TASR)

Zelenskyj rokoval so spojencami NATO z indo-pacifického regiónu, hovorili aj o potrebe Ukrajiny posilniť protivzdušnú obranu.

"Diskutovali sme o situácii v indo-pacifickom regióne, ktorá sa rapídne mení a vyžaduje si jednotu a súdržnosť v bezpečnostných otázkach," uviedol Zelenskyj.

Zelenskyj dodal, že počas schôdzky hovoril aj o naliehavej potrebe Ukrajiny posilniť protivzdušnú obranu a elektronický boj v čase ruských útokov s dlhým dosahom.

NATO bude podporovať Ukrajinu, až kým nezvíťazí, súhlasilo aj Slovensko. Aký presný výsledok sa očakáva, zatiaľ nevedno. (SME)

Litva schválila zákon odstúpení od Dohovoru o kazetovej munícii. Vojna na Ukrajine podľa predkladateľa ukázala dôležitosť tohto druhu munície.

Námestník ministra obrany Renius Pleskys, ktorý návrh zákona predložil, jeho vypracovanie zdôvodnil "zásadnou" zmenou bezpečnostnej situácie od ratifikácie dohovoru Litvou v roku 2011.

"Vojna Ruska proti Ukrajine ukazuje, že je mimoriadne ťažké účinne nahradiť kazetovú muníciu a jej obranný účinok na zastavenie rozsiahleho útoku," povedal Pleskys.

Nahradením štandardnej munície kazetovou sa podľa neho výrazne znižuje množstvo munície potrebné na dosiahnutie rovnakého účinku.

Pleskys dodal, že dohovor predstavuje pre Litvu prekážku aj pri výcviku vojakov z krajín NATO, ktoré kazetovú muníciu používajú.

Kazetová munícia môže byť zhodená z lietadla alebo vystrelená z dela. Kazetová bomba sa vo vzduchu rozpadne a rozptýli do širokej oblasti submuníciu, napríklad malé bomby.

Tento druh munície však tiež predstavuje trvalú hrozbu, pretože mnohé bomby po dopade na zem nevybuchnú a stanú sa fakticky nášľapnými mínami.

Rusko aj Ukrajina používajú kazetovú muníciu od rozpútania vojny Moskvou vo februári 2022.

Medzinárodné hnutie Koalícia proti kazetovej munícii (CMC) a medzinárodná mimovládna organizácia Handicap International rozhodnutie Litvy vo štvrtok odsúdili. V tlačových správach uviedli, že by mohlo predstavovať nebezpečný precedens pre ďalšiu existenciu dohovoru.

K Dohovoru o kazetovej munícii sa doteraz pripojilo 124 štátov vrátane 24 členov NATO a 21 členov Európskej únie — 112 ho ratifikovalo, 12 dohovor podpísalo, ale ešte ho neratifikovalo. Spojené štáty americké medzi týmito krajinami nie sú. (TASR)

Rusko plánovalo zavraždiť šéfa nemeckej zbrojovky Rheinmetall, tvrdia to americké tajné služby.

Sprisahanie s cieľom zavraždiť šéfa Rheinmetallu Armina Pappergera bolo jedným zo série plánov ruskej vlády na zabitie čelných predstaviteľov obranného priemyslu po celej Európe, ktorí podporovali vojenské úsilie Ukrajiny, cituje Reuters.

Keď sa o tomto sprisahaní dozvedeli Američania, informovali nemeckú stranu, ktorej tajným službám sa podarilo Pappergera ochrániť a sprisahanie zmariť, uvádza CNN. Vysokopostavený predstaviteľ nemeckej vlády podľa spravodajskej stanice potvrdil, že Spojené štáty v súvislosti so sprisahaním Berlín varovali.

Pappergerova spoločnosť je najväčší a najúspešnejší výrobca delostreleckých granátov ráže 155 milimetrov, ktoré sú pre Ukrajinu v opotrebovávacej vojne proti Rusku životne dôležité.

Spoločnosť v nadchádzajúcich týždňoch otvára na Ukrajine závod na obrnené vozidlá, pričom podľa jedného zdroja oboznámeného s tajnými službami je tento krok pre Rusko hlboko znepokojujúci. (TASR)

Ukrajina a Rumunsko uzavreli desaťročnú bezpečnostnú dohodu počas summitu NATO, oznámila kancelária prezidenta Ukrajiny.

Ukrajina tak celkovo už uzavrela 23 bezpečnostných paktov so svojimi partnermi vrátane Británie, Nemecka, Francúzska a Spojených štátov. Podľa Reuters majú tieto dohody podobné rámce, ale navzájom sa líšia.

Pakt s Rumunskom podľa Kyjeva obsahuje osobitnú črtu, ktorou sú konkrétne body spolupráce na posilnenie bezpečnosti v regióne Čierneho mora. Bukurešť bude v tejto oblasti spolupracovať na odstraňovaní mín.

Dohoda taktiež predpokladá spoluúčasť Rumunska na výcviku ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. Plán tejto úlohy už začiatkom júla avizovala aj kancelária rumunského prezidenta Iohannisa.

Bukurešť plánuje vybudovať nové špeciálne výcvikové stredisko, ktoré bude prevádzkovať spoločne so spojencami zo Severoatlantickej aliancie a výrobcom stíhačiek F-16, uvádza sa vo vyhlásení kancelárie.

Ruský vojenský pilot zo základne Engels sa údajne spojil s ukrajinskou vojenskou rozviedkou.

Informoval o tom Anton Heraščenko z poradného tímu ukrajinského ministerstva vnútra s tým, že táto informácia nebola oficiálne potvrdená.

V ukrajinských médiách sa objavili správy, že po útoku na detskú nemocnicu Ochmatdyt v Kyjeve kontaktoval ruský armádny pilot Obranné spravodajstvo Ukrajiny.

Má ísť o pilota 22. divízie ťažkého bombardovacieho letectva (vojenská jednotka 06987), ktorá operuje z leteckej základne Engels v Saratovskej oblasti.

Práve táto divízia útočí na ukrajinské mestá riadenými strelami Ch-101.

Do četbotovej komunikácie napísal, že bol šokovaný zásahom detskej nemocnice a nechápe, prečo ich nadriadení nútia cieliť na civilnú infraštruktúru Ukrajiny.

Rozhodol sa odovzdať ukrajinskej strane dokumenty súvisiace s činnosťou jeho vojenskej jednotky, ako aj súkromné ​​fotografie veliteľov divízie.

Počet obyvateľov Európskej únie narástol o 1,6 milióna. Stalo sa tak aj vďaka migrácii a utečencom z Ukrajiny. (SITA)

Sľub summitu NATO priznať členstvo Ukrajine odsúdil aj podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.

"Záver je zrejmý. Musíme urobiť všetko pre to, aby 'nezvratná cesta' Ukrajiny do NATO skončila buď zánikom Ukrajiny, alebo zánikom NATO. Alebo ešte lepšie - zánikom oboch," uviedol v príspevku na sociálnych sieťach bývalý ruský prezident. (ČTK)

Ukrajina je spokojná s výsledkami summitu NATO vo Washingtone, kde dostala prísľub členstva v aliancii.

Povedal to šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a vyslovil sa v prospech myšlienky, aby ďalším krokom bola oficiálna pozvánka Ukrajiny na vstup do NATO.

Lídri členských štátov - rovnako ako na vlaňajšom summite vo Vilniuse - zopakovali, že Aliancia bude môcť Ukrajinu pozvať, keď sa na tom spojenci dohodnú a ašpirujúca krajina splní určité podmienky.

Ukrajine bola na summite vo Washingtone prisľúbená vojenská pomoc na budúci rok vo výške najmenej 40 miliárd eur. NATO zároveň privítalo pokrok, ktorý Ukrajina od schôdzky vo Vilniuse učinila v súvislosti s vyžadovanými reformami v oblastiach demokracie, ekonomiky a bezpečnosti

"Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré vzišlo z washingtonského summitu.

Aliancia zároveň podľa dokumentu nikdy neuzná nezákonné anektovanie ukrajinského územia Ruskom vrátane Krymského polostrova.

Taktiež bude "obmedzovať a spochybňovať" agresívne akcie Ruska a "brániť jeho schopnosti vykonávať destabilizujúce aktivity voči NATO a spojencom".

Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko budú spoločne vyvíjať riadené strely s doletom nad 500 kilometrov.

S odvolaním sa na spoločné vyhlásenie ministrov obrany týchto krajín na okraj summitu NATO vo Washingtone to uviedla agentúra Reuters.

Cieľom iniciatívy je podľa Reuters doplniť európske zbrojné arzenály, keďže ruské vojnové ťaženie na Ukrajine odhalilo nedostatočné zásoby. (ČTK)

Od konca júna čelí Toreck ofenzíve ruskej armády. Ukrajinská armáda priniesla zábery zničeného mesta v Doneckej oblasti.

"Takto mesto teraz vyzerá. Toto prináša do našej krajiny "ruský mier". Intenzita bojov je krutá a neustále dochádza k útokom," odkázali leteckí prieskumníci práporu UMBRELLA 32. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinských ozbrojených síl.

V Rusku odsúdili študenta na päť rokov väzenia za to, že Ukrajine odovzdával informácie o pozíciách ruských jednotiek.

Nemenovaný muž podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) zhromažďoval dané informácie pomocou internetu, ktoré sa týkali ruských jednotiek a umiestnenia vojenských oddielov nachádzajúcich sa v bojovej zóne na Ukrajine.

FSB tvrdí, že výmenou za tieto informácie dostával platbu od Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).

Súd v meste Birobidžan na ruskom Ďalekom východe vzdialenom od Ukrajiny 6000 kilometrov muža uznal vinným z trestného činu vlastizrady, za čo v Rusku hrozí doživotný trest odňatia slobody.

Trest mu však znížili na päť rokov v trestaneckej kolónii s prísnym režimom plus jeden rok verejnoprospešných prác, pretože svoju vinu podľa FSB priznal a spolupracoval s vyšetrovacími orgánmi. (TASR)

Nórsko poskytne Ukrajine vyše 85 miliónov eur na posilnenie protivzdušnej obrany.

Oznámil to nórsky premiér Jonas Gahr Störe na summite NATO vo Washingtone.

"Ukrajinci potrebujú viac protivzdušnej obrany na ochranu svojho obyvateľstva pred ruskými bombami a raketami," uviedol Störe.

Ide o ďalšiu nórsku pomoc pre Ukrajinu oznámenú počas summitu NATO vo Washingtone. Nórsky premiér v stredu informoval, že Oslo daruje Ukrajine šesť stíhačiek F-16 americkej výroby, pričom prvé by mali doraziť ešte tento rok, pripomína Reuters.

Okrem Nórska prisľúbili Ukrajine ďalších 70 stíhačiek F-16 Holandsko, Dánsko a Belgicko. Prvé dánske lietadlá by mali doraziť na Ukrajinu už počas tohto leta. (TASR)

Švédsko je ochotné poskytnúť Ukrajine stíhačky Gripen, keď sa zavŕši program dodávok strojov F-16.

Švédsky minister obrany Pal Jonson uviedol, že partneri požiadali Štokholm, aby počkal s prípadnými plánmi na vyslanie stíhačiek Gripen na Ukrajinu, keďže teraz sa pozornosť sústreďuje na poskytnutie lietadiel F-16.

Podľa švédskeho ministra zahraničných vecí Tobiasa Billströma bola vláda prístupná k dodaniu Gripenov spolu so stíhačkami F-16 od iných spojencov, ale Ukrajina dospela k záveru, že prijatie dvoch rôznych typov lietadiel by bolo príliš náročné.

"Hovoríme o celých systémoch. Nie je to len o získavaní lietadiel a výcviku pilotov. Sú to zložité systémy a bolo by príliš ťažké implementovať dva z nich súčasne. Sme ochotní rozbehnúť procesy ohľadom dodania Gripenov, keď Ukrajina bude mať kapacity po ukončení programu pre F-16," povedal Billstron.

Očakáva sa, že Kyjev dostane najmenej 79 strojov typu F-16 z Holandska, Dánska, Belgicka a Nórska.

Predpokladaný termín dokončenia „programu F-16“ je nejasný, keďže Belgicko plánuje pokračovať v dodávkach svojich lietadiel napríklad až do roku 2028.

Ruská štátna spoločnosť Rostech úspešne otestovala pancierovanie určené na ochranu kritickej infraštruktúry.

Pancier má slúžiť na ochranu budov pred útokmi prostredníctvom dronov, granátov a strelných zbraní.

Rostech uviedol, že jednotlivé pancierové pláty vážia 30 kilogramov a môžu byť pripevnené na objekty energetickej infraštruktúry, muničné sklady, ako aj sklady ropy a zemného plynu.

Spoločnosť zdôraznila, že pancier je využiteľný najmä voči malým civilným dronom, ktoré boli modifikované na vojenské účely.

Ruské rafinérie sú terčom ukrajinských dronov od začiatku roka. Ukrajina sa týmito útokmi snaží znížiť ruské príjmy z predaja ropy a ropných produktov, ktoré sú kľúčové pre financovanie ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.

Spoločnosti v Rusku sa preto začali zaoberať spôsobmi, ako zvýšiť ochranu kritickej infraštruktúry. Okrem pancieru, ktorý vyvíja Rostech, Rusko využíva na ochranu svojich rafinérií aj masívne kovové siete, ktoré dokážu zakryť takmer celé budovy.

Ministerstvo energetiky v marci uviedlo, že plánuje chrániť energetickú infraštruktúru aj prostredníctvom protivzdušnej obrany. (TASR)

Počet obetí pondelkového útoku na Ukrajinu stúpol na 44. Medzi mŕtvymi je päť detí. Ďalších 196 ľudí utrpelo zranenia.

Podľa štátnej pohotovostnej služby bolo napadnutých približne 18 miest vrátane detskej nemocnice Ochmatdyt a zdravotného strediska Adonis.

"Mnohé z ruských útokov na Ukrajine spôsobili obrovské škody a úmrtia civilistov a útoky z 8. júla túto strašnú bilanciu navýšili," povedala Tirana Hassanová, výkonná riaditeľka Human Rights Watch (HRW).

"Útoky nasmerované na zdravotnícke zariadenia sú podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnovými zločinmi a zásah detskej nemocnice Ochmatdyt, by mal byť vyšetrený ako potenciálny vojnový zločin," dodala šéfka HRW.

Ruská invázia poškodila alebo zničila najmenej 1 736 zdravotníckych zariadení na Ukrajine, zabila najmenej 9 560 civilistov a ďalších najmenej 21 450 zranila, uvádza HRW. (Sky News)

Moskovský súd zamietol odvolanie ruského aktivistu Olega Orlova voči dvaapolročnému trestu odňatia slobody.

Orlova, spolupredsedu skupiny na ochranu práv s názvom Memorial, uznali vo februári za vinného z diskreditácie ruskej armády.

Protestoval voči vojne na Ukrajine a zároveň napísal článok, v ktorom obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že pretvára krajinu na "fašistický" štát.

Jeho právnička v reakcii na rozsudok povedala, že Orlova by mali okamžite prepustiť, pretože obžaloba nedokázala, že prechováva "ideologické nepriateľstvo" voči "tradičným ruským hodnotám".

Dodala, že jej klient nikdy nikomu neublížil a že v minulosti nebol trestne stíhaný.

"Nič neľutujem a nemám žiadne výčitky. Som v správnom čase na správnom mieste," povedal Orlov v súdnej sieni Moskvy prostredníctvom videohovoru z väzenia. "Keď sú v krajine masové represie, som tu bok po boku s prenasledovanými, a týmto spôsobom pomáham," pokračoval 71-ročný Orlov, pokým nedošlo k výpadku audiozáznamu hovoru.

Priaznivci Orlova vyjadrili obavy o jeho zdravotný stav a obhajoba podala sťažnosť, v ktorej hovorila o krutom a ponižujúcom zaobchádzaní v rámci väzenia i prepravy. Bojovník za ľudské práva prirovnal ruský justičný systém k nacistickému Nemecku.

Rusko "narušilo, zvrátilo a nakoniec úplné zničilo spravodlivosť a právo v štáte", povedal Orlov odkazujúc aj na súdny prípad ruskej divadelnej režisérky. Umelkyňu v pondelok odsúdili na šesť rokov väzenia pre napísanie hry, ktorá podľa úradov ospravedlňovala terorizmus. (TASR)

Prísľub o dodaní stíhačiek F-16 pre ukrajinskú armádu do leta je splnený, potvrdil ukrajinský šéf diplomacie Kuleba.

Litva poskytla ďalšie zbrane Ukrajine. Dodala muníciu a vybavenie na obranu pred dronmi, priblížil litovský rezort obrany.

Dodal, že Ukrajine poskytol aj skladacie postele. Finančnú hodnotu poskytnutej pomoci neuviedol.

Litva, člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, patrí medzi najoddanejších podporovateľov Ukrajiny.

Táto pobaltská krajina s 2,8 milióna obyvateľov poskytla Kyjevu od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc za približne 641 miliónov eur. (TASR)

Maďarský opozičný politik Péter Magyar prišiel do Kyjeva, priniesol aj pomoc pre zasiahnutú detskú nemocnicu.

Jeho strana vyzbierala 15 miliónov forintov, v prepočte viac ako 38-tisíc eur na zdravotnícky materiál a potraviny. "Bolo to náhle rozhodnutie po tom, čo sme videli brutálny ruský raketový útok," povedal Magyar pred odletom do Kyjeva.

"Premiér Orbán cestuje po svete a predstiera, že vytvára mier, ale my sme iní a veríme v činy," dodal.

Magyar, rovnako ako Orbán, nesúhlasí s transportom zbraní pre Ukrajinu cez Maďarsko, aby sa cieľom útokov nestalo územie, na ktorom žije maďarská menšina.

Dodal, že iné krajiny majú právo pomáhať Ukrajine vojensky. (Sky News)

Rusko vylúčilo účasť na druhom mierovom summite, ktorý chce Ukrajina organizovať pred koncom roka.

Kyjev vyhlásil, že prímerie závisí od odchodu ruských jednotiek z ukrajinského územia, čo Kremeľ označil za neprijateľné "ultimátum". Pritom sám požaduje od Ukrajiny ústup zo štyroch ukrajinských regiónov a zastavenie úsilia o vstup do NATO.

"Neakceptujeme takéto ultimáta a nemáme v úmysle sa na takýchto summitoch zúčastniť," povedal námestník ministra zahraničných vecí Michail Galuzin pre ruské štátne médium RIA Novosti. (Sky News)

Ukrajina zadržala v Čiernom mori pri Odeskej oblasti zahraničnú nákladnú loď a jej kapitána.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) a generálna prokuratúra ako dôvod uviedli, že kapitán je podozrivý z nezákonného vývozu ukrajinského obilia z okupovaného Krymského polostrova.

Loď Usko Mfu, ktorá sa plaví pod vlajkou Kamerunu, vlani i tento rok viackrát zakotvila v prístave v Sevastopole, aby vyzdvihla "ukoristené" poľnohospodárske produkty, uviedla SBU.

Dodala, že kapitán lode a 12 členov posádky pomohli Rusku vyviezť niekoľko ton ukrajinského obilia na predaj na Blízky východ.

"Prebieha vyšetrovanie s cieľom zistiť všetky okolnosti trestného činu a identifikovať ďalšie osoby zapojené do nezákonnej činnosti," informovala SBU.

Kapitánovi lode, ktorý je občanom Azerbajdžanu, hrozí až päť rokov väzenia za porušenie cestovných obmedzení platných na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Jeden muž zomrel a traja ľudia utrpeli zranenia pri ukrajinskom dronovom útoku na obec Rževka v ruskej Belgorodskej oblasti.

"Dron napadol osobný automobil. V dôsledku poranení zomrel ešte pred príjazdom sanitky muž," uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov.

Dodal, že pri ďalšom dronovom útoku na osobné vozidlo boli zranení traja muži. Dvoch z nich hospitalizovali pre zranenia, ktoré im črepiny spôsobili na chrbte. (TASR)

Ruské útoky zabili počas uplynulého dňa na Ukrajine najmenej piatich civilistov, ďalších štrnásť utrpelo zranenia.

V Dnepropetrovskej oblasti pri útokoch ruského delostrelectva a dronov na okres Nikopoľ zahynul jeden civilista a ďalších päť ľudí, vrátane 13-ročného chlapca, utrpelo zranenia, uviedol gubernátor oblasti Serhij Lysak.

V Doneckej oblasti ruské útoky pripravili o život dvoch civilistov, a to v obci Novoekonomične a v meste Toreck, informoval šéf oblasti Vadym Filaškin. Jedného civilistu ruské útoky zabili v Charkovskej a jedného v Chersonskej oblasti. (SITA)

Silná vojenská pomoc zo Západu bude kľúčová pri prevzatí iniciatívy na bojisku, tvrdí prvý námestník ukrajinského ministra.

Generálporučík tiež spochybnil predstavu, že ruské sily budú schopné donekonečna udržiavať postupné útoky sprevádzané vysokými stratami, píše americký Inštitút pre štúdium vojny.

Analytici ďalej uviedli, že ukrajinské sily sa už pokúšajú prevziať iniciatívu na bojisku obmedzenými lokálnymi protiútokmi na taktickej úrovni.

Havryľuk predpovedá Rusku problémy s udržaním ekonomickej a materiálnej podpory armády na súčasnej úrovni, ktorá v súčasnosti umožňuje okupantom útočiť na celej bojovej línii, čím získavajú na niektorých častiach fontu územné zisky.

Taktika Kremľa, ktorá má viesť k postupnému dobytiu východných ukrajinských oblastí, je založená na akceptovaní vysokého počtu obetí.

Rusko vidí v aktivitách NATO na Ukrajine závažnú hrozbu pre národnú bezpečnosť, a vyžadujú si podľa Moskvy odpoveď.

V reakcii na doterajšie výstupy zo summitu NATO vo Washingtone to podľa agentúry TASS uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Severoatlantická aliancia podľa neho podnecuje napätie v Európe a plne sa angažuje v konflikte na Ukrajine.

"Je zrejmé, že aliancia sleduje jeden zo svojich hlavných cieľov - pokorenie Ruska, jeho strategickú porážku," uviedol Peskov, podľa ktorého NATO posúva svoju infraštruktúru stále bližšie k ruským hraniciam.

Členské krajiny NATO vo Washingtone v stredu prijali deklaráciu, ktorá okrem iného sľubuje ďalšiu podporu Ukrajine. Tá zahŕňa financovanie v objeme 40 miliárd eur. Lídri tiež dali jasne najavo, že budúcnosť Ukrajiny v aliancii je teraz nezvratná.

"Zaväzuje nás to k hlbokej analýze prijatých rozhodnutí a uskutočnených diskusií, k veľmi dôkladnej analýze textu deklarácie. Ide o veľmi vážne ohrozenie národnej bezpečnosti našej krajiny. To všetko bude od nás vyžadovať premyslené, koordinované a účinné opatrenia v reakcii na NATO," doplnil Peskov.

"Naši protivníci v Európe a v Spojených štátoch nie sú priaznivcami dialógu. A súdiac podľa dokumentov prijatých na summite NATO, nie sú zástancami mieru," povedal hovorca a dodal, že "aliancia je nástrojom konfrontácie, nie mieru a bezpečnosti".

Aliancia v stredu Rusku odkázala, že si konfrontáciu s ním neželá. Naopak obvinila Moskvu, ktorá svojím vpádom na Ukrajinu rozpútala najväčší pozemný konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, že stupňuje hybridný konflikt s členskými krajinami bloku cez sabotáž, kyberútoky alebo šírenie propagandy. (ČTK)

Juhokórejský prezident a japonský premiér vyslovili obavy zo silnejúcich väzieb medzi Ruskom a Severnou Kóreou. (TASR)

Rusko vypracuje vojenskú odpoveď na plánované rozmiestnenie amerických rakiet s dlhým dosahom v Nemecku.

Vyhlásil to námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

"Bez nervov, bez emócií vypracujeme predovšetkým vojenskú odpoveď na novú hrozbu," cituje Riabkova agentúra TASS.

Vysokopostavený ruský diplomat pritom tvrdil, že umiestnenie amerických rakiet v Nemecku je zamerané predovšetkým na poškodenie ruskej bezpečnosti.

Spojené štáty a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení uviedli, že začnú od roku 2026 umiestňovať v Nemecku riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu, aby preukázali svoj záväzok voči NATO a európskej obrane.

V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a vyvíjané nadzvukové zbrane, "ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe". (TASR)

Vedenie europarlamentu pobúrili Orbánove návštevy Ruska a Číny, zvažuje viaceré kroky. V hre je aj bojkot maďarského predsedníctva. (TASR)

Rusko v noci na Ukrajine útočilo dvoma balistickými raketami a šiestimi dronmi Šáhid, uviedli ukrajinské vzdušné sily.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zostreliť všetkých šesť nepriateľských dronov nad štyrmi ukrajinskými regiónmi, uviedli vzdušné sily.

Pri raketovom útoku na Sumskú oblasť na severovýchode Ukrajiny utrpela zranenia jedna osoba, informovali tamojšie úrady.

Gubernátor Mykolajevskej oblasti Vitalij Kim uviedol, že úlomky dronu spôsobili požiar na otvorenom priestranstve, ktorý sa podarilo uhasiť.

Úrady vo Ľvovskej, Ivano-Frankivskej a Chmeľnyckej oblasti nehlásili zranenia ani škody na civilnej infraštruktúre. (TASR)

Ruská protivzdušná obrana zničila neďaleko Moskvy dron, tvrdí primátor hlavného mesta Sergej Sobianin.

Informovala o tom agentúra Reuters.

"Sily protivzdušnej obrany ministerstva obrany odrazili v okrese Stupinskij útok dronu letiaceho na Moskvu. Na mieste, kam spadli úlomky, podľa predbežných informácií nikto neutrpel zranenia a neprišlo k škodám," uviedol Sobianin na sociálnej sieti Telegram.

Ruské ministerstvo obrany na Telegrame informovalo, že jeho sily v noci prekazili niekoľko ukrajinských dronových útokov na ciele v Rusku. "Systémy protivzdušnej obrany zničili a zachytili päť dronov – dva nad Brianskou oblasťou a po jednom nad Tambovskou, Tulskou a Moskovskou oblasťou," uviedol rezort.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že ruská armáda pracuje na vytvorení nárazníkovej zóny v Charkovskej oblasti ma východe Ukrajiny s cieľom ochrániť ruské pohraničné oblasti pred ukrajinskými útokmi.

Kyjev uvádza, že svoje útoky cieli na ruskú armádnu, dopravnú a energetickú infraštruktúru a že sú odpoveďou na vojenskú agresiu Moskvy proti Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. (TASR)

Ruské sily zaznamenali v Charkovskej oblasti počas dvojmesačnej ofenzívy viac ako 90-percentné straty, píše Army Inform.

Ruské sily nasadili do ofenzívy v pohraničných oblastiach Charkovskej oblasti, ktorá sa začala pred dvoma mesiacmi, dovedna 10 350 vojakov. Píše o tom portál Army Inform.

Viktor Solimčuk, zástupca veliteľa Charkovskej operačnej taktickej skupiny, oznámil, že začiatkom júla ruské straty zahŕňali 2 939 zabitých vojakov a 6 509 zranených v akcii.

Ukrajinské sily navyše zajali 45 ruských vojakov. „Preto odhadované straty nepriateľa na našom fronte sú približne 91 %,“ povedal Solimčuk.

Rusi prišli o väčšinu svojej 138. motostreleckej brigády vo vojnou zničenom meste Vovčansk, pričom ich 83. a 157. tankový pluk utrpeli značné straty. Ruská 83. letecká útočná brigáda tiež neustále trpí stratami, niekedy aj niekoľko desiatok ľudí denne, čo potvrdzujú vojnoví zajatci aj rádiové odposluchy, uviedla ukrajinská armáda.

Ukrajinské obranné sily zároveň zdôraznili, že ruské jednotky majú stále dosť vážny útočný potenciál. Preskupujú sa, obnovujú svoje sily a logistiku a trénujú útočné skupiny v tyle.

„Uznávame silu ruských okupačných síl a chápeme ich zámery. Naši vojaci, delostrelectvo a bezpilotné lietadlá robia významné a hmatateľné zásahy v nepriateľských plánoch. Všetky ich pokusy zintenzívniť svoje aktivity a rozšíriť ich kontrolné zóny zlyhávajú. Budeme pokračovať v drvení okupantov pozdĺž celej štátnej hranice a vojnovej zóny, narúšajúc ich agresívne plány,“ skonštatoval Solimčuk. (SITA, Ukrajinská pravda)

Generálna prokuratúra Ukrajiny bude vyšetrovať zastrelenie dvoch ukrajinských vojakov na fronte pri meste Záporožie.

Podľa vyhlásenia Generálneho prokurátora Andrija Kostina na platforme X, zločin bol spáchaný v júni pri dedine Robotyne v Záporožskej oblasti. Video bolo zverejnené na sociálnych sieťach v stredu 10. júla.

„Teroristický štát Rusko neustále preukazuje absolútnu ignoranciu zákona a základných ľudských mravov. Ďalším dôkazom toho je video vraždy dvoch zajatých ukrajinských vojakov ruskými jednotkami. Na videu je jasne vidieť, že obrancovia Ukrajiny zložili zbrane a nijako nekládli odpor. Okupanti cynicky strieľali do odzbrojených ľudí,“ vyhlásil Kostin.

Podľa generálneho prokurátora to nie je náhoda. „Toto je zámerná politika zločineckého režimu Kremľa zničiť všetko ukrajinské. Nájdeme a potrestáme všetkých zainteresovaných - tých, ktorí dali tento príkaz, aj priamych vykonávateľov tohto brutálneho zločinu.“

Od konca novembra minulého roka ukrajinskí prokurátori zaznamenali zvýšený počet popráv ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami.

Pellegrini sa vo Washingtone stretol so Zelenským, Slovensko vyjadrilo podporu záverečnému dokumentu summitu. (TASR)

Čína kritizuje vyhlásenie zo summitu NATO, podľa nej je plné bojovnej rétoriky a obsah obsahuje provokácie a klamstvá.

Uviedol to hovorca čínskej diplomatickej misie pri Európskej únii. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

"NATO by malo prestať zveličovať takzvanú hrozbu Číny a provokovať konfrontáciu a súperenie a malo by viac prispievať k svetovému mieru a stabilite," uviedol hovorca diplomatickej misie pri Európskej únii vo vyhlásení na jej webovej stránke a požiadal Alianciu, aby napravila svoje podľa jeho slov nesprávne predstavy o Číne a upustila od mentality studenej vojny.

Čína odmietla odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a minulý rok vydala dokument vyzývajúci na politické riešenie konfliktu, ktoré by podľa západných krajín mohlo Rusku umožniť udržať si väčšinu územia, ktoré na Ukrajine obsadilo, píše AFP a dodáva, že strategické partnerstvo Číny a Ruska sa od začiatku invázie v roku 2022 ešte viac zblížilo. (TASR)

Nová americká základňa protivzdušnej obrany v severnom Poľsku je pripravená na misiu, oznámila Aliancia.

Základňa je určená na detekciu a zachytávanie útokov balistických rakiet ako súčasť širšieho protiraketového štítu NATO. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je pripravenosť základne dôležitým krokom pre transatlantickú bezpečnosť v súvislosti s rastúcou hrozbou, ktorú predstavujú balistické rakety.

"Ako obranná aliancia nemôžeme túto hrozbu ignorovať. Protiraketová obrana je dôležitým prvkom základnej úlohy NATO, ktorou je kolektívna obrana," dodal s tým, že balistické rakety boli v značnom rozsahu použité v konfliktoch na Ukrajine a Blízkom východe.

Systém s názvom Aegis Ashore je umiestnený v obci Redzikowo na severe Poľska a je schopný zachytávať balistické rakety krátkeho až stredného doletu, píše Reuters.

Medzi ďalšie kľúčové prvky štítu patrí podľa Reuters druhé stanovište Aegis Ashore v Rumunsku spolu s torpédoborcami amerického námorníctva umiestnenými v prístave Rota v Španielsku a radarom včasného varovania umiestneným v tureckom meste Kurecik.

Systém je podľa Aliancie čisto obranný. Na dvoch záchytných základniach v Poľsku a Rumunsku, kde je základňa funkčná od roku 2016, je umiestnených približne 200 príslušníkov vojenského personálu. (TASR)

Lídri NATO vo vyhlásení vyzvali Čínu, aby zastavila všetku materiálnu a politickú podporu vojnového úsilia Ruska.

Prehlbujúce sa väzby Číny s Ruskom sú dôvodom na "hlboké znepokojenie", uviedli lídri členských krajín NATO a zároveň obvinili Peking z toho, že podporuje ruskú inváziu na Ukrajinu.

"Čína sa stala rozhodujúcim podporovateľom ruskej vojny na Ukrajine prostredníctvom takzvaného partnerstva bez obmedzení a rozsiahlej podpory ruskej obrannej priemyselnej základne," uviedli lídri vo vyhlásení zo summitu NATO vo Washingtone a dodali, že hrozba, ktorú Rusko predstavuje pre svojich susedov a pre euroatlantickú bezpečnosť sa týmito vzťahmi zvyšuje.

"Čína nemôže umožniť najväčšiu vojnu v Európe v nedávnej histórii bez toho, aby to negatívne neovplyvnilo jej záujmy a povesť," uviedla Aliancia.

Čínu tiež vyzvali k tomu, aby dodržiavala svoj záväzok konať zodpovedne v kybernetickom priestore, pričom vo vyhlásení informovali, že zaznamenali pretrvávajúce škodlivé kybernetické a hybridné aktivity vrátane dezinformácií pochádzajúcich z Číny.

Spojené štáty už roky naliehajú na svojich európskych spojencov, aby venovali väčšiu pozornosť hrozbám, ktoré predstavuje Čína, konštatuje Reuters.

"Myslím si, že odkaz vyslaný od NATO z tohto summitu je veľmi silný a jasný a jednoznačne definujeme zodpovednosť Číny, pokiaľ ide o umožnenie vojny Rusku," povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Šéf NATO v júni počas návštevy Washingtonu uviedol, že Aliancia by mala od Číny vyžadovať finančnú kompenzáciu za pomoc Rusku. (TASR)

Budúcnosť Ukrajiny je v NATO, uviedli lídri členských krajín vo vyhlásení zo summitu vo Washingtone.

Zároveň vyjadrili Ukrajine podporu na ceste k členstvu v Aliancii.

"Vítame konkrétny pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla od summitu vo Vilniuse v oblasti požadovaných demokratických, hospodárskych a bezpečnostných reforiem. Keďže Ukrajina pokračuje v tejto dôležitej práci, budeme ju naďalej podporovať na jej nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO," píše sa vo vyhlásení.

Podľa vyhlásenia dostane Ukrajina pozvánku do Aliancie ak s tým budú spojenci súhlasiť a ak budú splnené všetky podmienky.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že na stretnutí lídrov sa rozhodli podniknúť ďalšie kroky k tomu, aby sa Ukrajina ešte viac priblížila k NATO a potvrdil podporu Ukrajiny na jej ceste k členstvu do Aliancie.

"Práca, ktorú teraz spoločne vykonávame, zabezpečí, že keď nastane správny čas, Ukrajina bude môcť bezodkladne vstúpiť. Nie je otázkou či, ale kedy," povedal Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň oznámil vojenskú podporu pre Ukrajinu vo výške 40 miliárd eur. "NATO sa tak nestane súčasťou konfliktu, ale pomôže Ukrajine uplatniť jej právo na sebaobranu," vyhlásil Stoltenberg a dodal, že Aliancia nechce vojnu predĺžiť, ale ju čo najskôr ukončiť.

"Najrýchlejší spôsob ako ukončiť vojnu, je vojnu prehrať. Ale to neprinesie mier, prinesie to len okupáciu. Takže ak nechceme, aby Ukrajina prehrala, ak sa nechceme skloniť pred Putinom, musíme prejaviť odhodlanie a rozhodnosť," uviedol generálny tajomník NATO. (TASR)

Lídri krajín NATO prisľúbili Ukrajine v priebehu budúceho roka vojenskú pomoc vo výške najmenej 40 miliárd eur.

"Prostredníctvom proporcionálnych príspevkov majú spojenci v úmysle poskytnúť v priebehu budúceho roka minimálne základné finančné prostriedky vo výške 40 miliárd eur a zabezpečiť udržateľnú úroveň bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, aby zvíťazila," uvádza sa vo vyhlásení zo summitu.

Krajiny sa zaviazali zohľadniť potreby Ukrajiny, príslušné rozpočtové postupy krajín a dvojstranné bezpečnostné dohody, ktoré spojenci s Ukrajinou uzavreli.

"Potvrdzujeme naše odhodlanie podporovať Ukrajinu pri budovaní síl, ktoré budú schopné poraziť ruskú agresiu dnes a odradiť ju v budúcnosti," píše sa vo vyhlásení.

Spojenci sa na základe vyhlásenia zaviazali poskytovať vojenské vybavenie, pomoc a výcvik pre Ukrajinu, vrátane nákupu vojenského vybavenia, nákladov spojených s údržbou, logistikou a prepravou vojenského vybavenia, nákladov na vojenský výcvik, prevádzkové náklady spojené s poskytovaním vojenskej podpory Ukrajine, investície do obrannej infraštruktúry a obranného priemyslu Ukrajiny.

Spojenci majú v úmysle naďalej poskytovať Ukrajine politickú, hospodársku, finančnú a humanitárnu podporu, píše sa ďalej vo vyhlásení. (TASR)