WASHINGTON, BRATISLAVA. Severoatlantická aliancia potvrdzuje svoju nemennú odhodlanosť podporovať Ukrajinu ako zvrchovaný, demokratický a nezávislý štát.
Washingtonský summit NATO, ktorého hlavnou témou bola ruská vojna proti Ukrajine, v záverečnom komuniké prisľúbil Ukrajine udržateľnú pomoc a preniesol hlavné bremeno organizácie pomoci a výcviku ukrajinských vojakov do Európy.
Má za ňu byť zodpovedné NATO, a nie Spojené štáty, čo sa dá interpretovať aj ako poistka európskej časti NATO pre prípad, že by prezidentské voľby v Spojených štátoch vyhral Donald Trump.
Lídri členských krajín potvrdili úmysel poskytovať Ukrajine pomoc za zhruba 40 miliárd eur ročne. „Spojenci... poskytnú udržateľnú pomoc, aby Ukrajina dokázala vyhrať,“ píše sa v komuniké.
V dokumente však chýba jednoznačne vytýčená stratégia – stav, ktorý chcú spojenci dosiahnuť, a ktorému by podriadili taktiku.
„Výsledok summitu je v súlade s očakávaniami. Človek, ktorý akokoľvek silno podporuje Ukrajinu, nemohol očakávať viac. Jednota aliancie a realita na bojisku umožnili sformulovať závery tak, ako sformulované sú,“ zhodnotil summit Mikuláš Dzurinda, bývalý slovenský premiér a minister zahraničia.
Ocenil, že NATO dokázalo jednoznačne označiť Čínu za krajinu, ktorá Rusku pomáha v jeho agresii.
V článku sa dočítate:
- čo sa nachádza a čo nenachádza v záveroch summitu NATO,
- prečo spojenci nevytýčili jasný cieľ, ktorý chcú na Ukrajine dosiahnuť,
- ako sa v komuniké ocitla Čína a ako na to Peking reagoval.
Neurčitá cesta k členstvu
„Pokračujeme v podpore Ukrajiny na jej nezvratnej ceste k plnej euro-atlantickej integrácii, vrátane členstva v NATO,“ píše sa v texte, s ktorým súhlasila aj slovenská delegácia na čele s prezidentom Petrom Pellegrinim.
Text okrem toho hovorí o pokračovaní zbližovania aliancie a Ukrajiny – kompatibility ozbrojených síl a podpore pri reformách.
Ukrajina Rusko Online: Ukrajina je spokojná s výsledkami summitu NATO, podľa Moskvy si vyžadujú ruskú odpoveď Čítajte Z komuniké sa tak dá vyčítať strategické smerovanie, tvrdí Rastislav Káčer, bývalý slovenský minister zahraničia.
„Komuniké jasne hovorí o podpore slobody a integrity Ukrajiny v jej uznaných hraniciach. Jasne odsudzuje vojenskú agresiu Ruska, zdôrazňuje právo Ukrajiny slobodne sa rozhodnúť Kam chce patriť a kto sú jej spojenci,“ povedal Káčer.
„Vyjadrili podporu ambícii získať členstvo v NATO a vytvoriť praktické podmienky pre postupné naplnenie tohto cieľa,“ komentoval summit pre SME.
Jasne vytýčený výsledok, ktorý by aliancia chcela na Ukrajine dosiahnuť, však v texte nie je.
„Vojenskí experti aliancie zrejme nie sú presvedčení o tom, že v blízkej budúcnosti je v silách Ukrajiny vytlačiť ruských okupantov na hranice spred roku 2014,“ reaguje Dzurinda. „Keby sme videli, že tie dediny postupne získavajú Ukrajinci, a nie Rusi, zrejme aj závery summitu a postoje politických lídrov by boli smelšie."
Tvrdí, že Západ by nemal vyvolávať nerealistické očakávania. Odvolal sa pritom na svoj starší text pre denník Postoj, v ktorom ako možné riešenie načrtol usporiadanie podobné rozdelenému Nemecku po druhej svetovej vojne.
Víta však prísľuby pomoci pre Ukrajinu.
„Aliancia hovorí o nezvratnej podpore, to je silné posolstvo,“ myslí si Dzurinda. „Závery nemôžu byť konkrétnejšie, kým si Rusi myslia, že môžu dobyť Ukrajinu. A oni si to stále myslia. Preto nie sú ochotní pristúpiť k reálnym rokovaniam s tým, že by oproti sebe mali rovnocenného partnera. Ale závery obsahujú konkrétne opatrenia, čo sa týka výšky finančnej pomoci.“
Ako dôležité vidí zriadenie inštitútu bezpečnostnej pomoci a výcviku pre Ukrajinu (NSATU) v Nemecku. Kremľu by to malo dať jasne najavo, že „ako si Čína neželá úspech Západu, tak Západ nedovolí Ukrajine vykrvácať“.
Rokovania o pokoji zbraní sa podľa Dzurindu môžu začať, až keď si Moskva uvedomí, že Ukrajinu nedobyje.
Rakety pre Ukrajinu aj pre Nemecko
Americký prezident Joe Biden Ukrajine na summite prisľúbil päť nových systémov protivzdušnej obrany.
Washington by systémy poskytol v spolupráci s Nemeckom, Talianskom, Holandskom a Rumunskom. Má byť medzi nimi aj americký systém Patriot. Okrem toho podľa BBC spojenci Ukrajine prisľúbili aj tucty menších protivzdušných systémov.
Dôležitou novinkou je aj plánovaný presun amerických zbraní do Nemecka. Nemecký kancelár Olaf Scholz na summite privítal, že USA v Nemecku rozmiestnia najvýkonnejšie zbrane od konca studenej vojny. Nemajú medzi nimi chýbať strely s plochou dráhou letu Tomahawk.
Pellegrini sa stretol so Zelenským, Slovensko podporilo spoločný dokument summitu NATO Čítajte O USA sa neobávajú
Aliancia založením centra pomoci NSATU v Nemecku preberá úlohu koordinátora od Spojených štátov. Dzurinda to považuje aj za poistku pre prípad, že by sa novým prezidentom USA stal Donald Trump, ktorý záväzky Washingtonu voči NATO spochybnil.
Prístup USA však vidí optimistickejšie. “Štát, to sú aj demokratické inštitúcie, Pentagón, ministerstvo zahraničia. Jedna vec je, čo zaznie vo volebnej kampani, druhá vec je, ako uchopíte moc,“ tvrdí Dzurinda.
„USA sú zakladajúcim členom a silnou oporou aliancie. Som presvedčený, že máme silnú kolektívnu kapacitu prežiť aj prípadné výkyvy spôsobené voľbami v rôznych členských štátoch,“ hovorí aj Káčer. „Za 75 rokov sme čelili takým výzvam viackrát. Úspešne.“
Západ označil Čínu
Jedným z najvýraznejších momentov bola zmienka o Číne v záverečnom texte summitu. NATO ju označilo za „výzvu pre záujmy, bezpečnosť a hodnoty“ aliancie.
„Prehlbujúce sa strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou a ich spoločné úsilie podkopať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, sú dôvodom na obavy,“ píše sa v texte.
„Myslím si, že NATO posiela veľmi jasný a silný odkaz, jasne ukazujeme na čínsku spoluzodpovednosť pri umožňovaní ruskej vojny,“ cituje denník Guardian generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
„Najvyšší čas, už mesiace som sa čudoval, ako sa Západ okúňa hovoriť, že nemáme do činenia iba s agresiou Ruska proti Ukrajine, ale s globálnejšou konfrontáciou dua Čína-Rusko voči Západu,“ hodnotí krok Dzurinda.
Čína do Ruska dodáva materiály dvojakého určenia, teda také, ktoré sa dajú použiť okrem civilnej výroby aj pri výrobe zbraní.
Čína na vyhlásenie reagovala podráždene a NATO vyzvala, aby prestalo vyvolávať konfrontácie. Peking dokonca obvinil alianciu, že Čínu očierňuje vyfabrikovanými dezinformáciami, píše BBC.
