Ukrajina Rusko Online: Ruský útok na Ukrajinu má viac ako 30 obetí, v Kyjeve zasiahli detskú nemocnicu

Spojené štáty vyzvali indického premiéra Módího, aby počas návštevy Moskvy zdôraznil územnú celistvosť Ukrajiny.

"Vyzvali by sme Indiu, tak ako každú krajinu, ktorá sa zapája do dialógu s Ruskom, aby dala jasne najavo, že riešenie konfliktu na Ukrajine musí byť v súlade s Chartou OSN s rešpektom k územnej celistvosti Ukrajiny," povedal reportérom hovorca americkej diplomacie Mathew Miller.

Ako ďalej dodal, India je "strategickým partnerom", s ktorým sa Spojené štáty zapájajú do plnohodnotného a otvoreného dialógu vrátane obáv USA ohľadne vzťahov s Ruskom. Miller však zároveň zdôraznil, že nemá vedomosť o špecifických rozhovoroch s Indiou, ktoré sa týkajú Módího návštevy v Rusku. (TASR)

Nemecko po ruskom raketovom útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve ponúklo možnosť hospitalizácie pre ukrajinské deti.

"(Ukrajinskému) ministrovi zdravotníctva Viktorovi Ľaškovi som sľúbil, že choré deti v núdzi prijmeme kedykoľvek; ďalší záchranný let odletí v stredu. (Ruský prezident Vladimir) Putin opäť ukázal, že je vojnový zločinec, keď sa zameral na detskú nemocnicu," napísal nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach na sieti X.

Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Olexij Makejev sa na X poďakoval Lauterbachovi za solidaritu, ktorá podľa neho môže zachrániť životy detí. (TASR)

Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil ruské útoky na Ukrajine, pri ktorých zahynulo viac ako 30 ľudí.

Podľa svojho hovorcu Stéphana Dujarrica ich označil za "obzvlášť šokujúce". 

"Medzinárodné humanitárne právo zakazuje útoky proti civilistom a civilným objektom a akékoľvek takéto útoky sú neprijateľné a musia sa okamžite zastaviť," povedal Dujarric.

Ruské útoky odsúdil aj vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk a označil ich za "ohavné". Uviedol, že úder vážne poškodil oddelenia intenzívnej starostlivosti, chirurgie a onkológie v detskej nemocnici. Podľa Türka bolo zničené detské toxikologické oddelenie, kde deťom podávali dialýzu, pričom uviedol, že medzi obeťami boli najviac choré ukrajinské deti.

"Je to odporné a žiadam tých, ktorí majú vplyv, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby tieto útoky okamžite prestali," uviedol komisár OSN. (TASR)

Pred ruským ministerstvom sa na protest utáborilo osem žien, ktorých synov a manželov zmobilizovali do vojny na Ukrajine.

Ženy požadujú ich návrat a stretnutie s ministrom obrany Andrejom Belousovom.

Podobná demonštrácia sa konala aj začiatkom júna. Ženy, niektoré aj v sprievode detí, si tentokrát priniesli aj ruksaky a veci na utáborenie sa. Vo videu, ktoré v aplikácii Telegram zverejnila jedna z demonštrantiek, tvrdili, že sú pripravené na mieste stráviť noc.

"Momentálne sa ženy nachádzajú len pri ministerstve obrany bez transparentov. V podstate čakáme a čakáme... Bez výsledku odtiaľto neodídeme," napísala účastníčka protestu Polina.

Na neobvyklom proteste súvisiacom s ruskou inváziou na Ukrajinu z 3. júna ženy kľačali pred budovou ministerstva a držali ručne písané transparenty.

Počas protestu sa im prišiel prihovoriť hovorca rezortu, čo je podľa AFP taktiež výnimočný krok, keďže ruské úrady takmer nikdy s demonštrantmi nekomunikujú. Ženy z miesta napokon odišli pre silný dážď. (TASR)

Bolo to desivé. Svedkovia opisujú, čo sa dialo po ruskom zásahu detskej nemocnice v Kyjeve. (ČTK)

Rusko predstavuje najväčšiu bezpečnostnú hrozbu pre Švédsko a jeho spojencov v nadchádzajúcich rokoch.

Vyplýva to z novej bezpečnostnej stratégie, ktorú Štokholm vydal v pondelok a bude platná do roku 2030.

Nový bezpečnostný dokument prichádza po roka po varovaní veliteľa švédskych ozbrojených síl, ktorý v januári obyvateľov vyzval, aby sa psychicky pripravili na možnosť vojnového konfliktu.

"Nie je možné vylúčiť ozbrojený útok proti Švédsku a jeho spojencom," uvádza sa v novej bezpečnostnej stratégii.

Minister obrany Pål Jonson poznamenal, že závažnosť hrozby zo strany Ruska bude závisieť od vývoja vojny na Ukrajine. Dodal, že Moskva neváha použiť vojenskú silu a je pri tom "pripravená podstúpiť značné politické a vojenské riziká".

Štokholm taktiež v dokumente uviedol, že vláda podnikla kroky na ochranu svojich strategických záujmov, a to najmä na severe krajiny. AFP pripomína, že v januári 2023 istá švédska ťažobná spoločnosť oznámila, že v arktickej oblasti krajiny objavila najväčšie ložisko kovov vzácnych zemín v Európe.

Chemické prvky ako neodým, prazeodým a dysprózium sú kľúčové pre výrobu veterných turbín, elektromobilov, smartfónov či displejov.

Prijatie novej bezpečnostnej stratégie súvisí so švédskym zámerom posilniť svoju bezpečnosť a obranu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Dôsledkom ruskej agresie sa Švédsko v marci 2024 stalo členom NATO. (TASR)

Ukrajinskí záchranári spresnili, že ruské útoky si vyžiadali 33 obetí, z toho 22 v Kyjeve a 11 v Dnepropetrovskej oblasti. (ČTK)

Primátor Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil 9. júl za deň smútku za obete raketových útokov, ktoré podnikla ruská armáda.

Podľa britskej stanice BBC spustia v utorok v Kyjeve vlajky na budovách mestskej správy na pol žrde a zakázané budú všetky zábavné podujatia.

Pri útokoch, ktoré Rusko v pondelok podniklo v rôznych mestách Ukrajiny, prišlo o život najmenej 36 ľudí a ďalších viac ako 100 ich bolo ranených. (TASR)

V súvislosti s raketovým útokom na detskú nemocnicu v Kyjeve zasadne v utorok Bezpečnostná rada OSN.

Stretnutie sa uskutoční na žiadosť Británie, Francúzska, Ekvádoru, Slovinska a Spojených Štátov. S odvolaním sa na diplomatické zdroje o tom informuje agentúra Reuters.

"Vyjadríme sa k zbabelému a zvrhlému útoku Ruska na nemocnicu," uviedla veľvyslankyňa Veľkej Británie pri OSN Barbara Woodwardová na sieti X.

O mimoriadne zasadnutie v pondelok žiadal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Ukrajina iniciuje mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN v dôsledku ruského útoku na civilnú infraštruktúru vrátane detskej nemocnice," napísal prezident na sieti X. (TASR)

Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta vyhlásil, že výzvy na prímerie by Moskvu podnietili k ďalším útokom.

Pripomenul, že lídri Maďarska a Číny opäť požadovali okamžité prímerie. Podoľak však upozornil, že účelom týchto výziev "je vytvoriť nepravdivý dojem: že agresor má právo zabíjať, pretože hovorí o mieri, a že obeť by sa nemala brániť". Zdôraznil, že takýto návrh len "stimuluje Rusko, aby pokračovalo v útokoch".

K pokusom maďarského premiéra Viktora Orbána o sprostredkovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa podľa britskej stanice BBC vyjadril v pondelok aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa Zelenského ako sprostredkovatelia môžu vystupovať len takí hráči ako Spojené štáty, Čína alebo Európska únia. Zelenskyj argumentoval, že podľa jeho názoru sprostredkovateľ musí byť ekonomicky silný a mať vplyv na ruskú ekonomiku, prípadne mať silnejšiu armádu ako ruská.

"Je na svete veľa takýchto krajín? Málo. Myslím si, že takými krajinami sú Spojené štáty americké a Čína. A myslím si, že Európska únia nie je len jedna krajina, ale celá EÚ. Toto by skutočne mohla byť taká sprostredkovateľská misia," citovala Zelenského agentúra Ukrinform. (TASR)

Počet obetí rozsiahleho ruského útoku na Ukrajinu stúpol na 36, zranených je ďalších okolo 150 ľudí. (ČTK)

Indický premiér Naréndra Módí sa nachádza v Moskve. Na programe má večeru a rokovanie s Vladimirom Putinom.

Ide o Módího prvú návštevu Ruska od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Naposledy ho navštívil v roku 2019, keď sa zúčastnil na ekonomickom fóre vo Vladivostoku.

S Putinom sa stretol v roku 2022 na okraj summitu Šanghajskej organizácie spolupráce v Uzbekistane.

Indický líder sa bude podľa očakávaní počas svojej návštevy snažiť prehĺbiť vzťahy s Ruskom.

Odborníci tvrdia, že prioritnou témou rokovaní bude spolupráca v obrannom priemysle, keďže v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu meškajú dodávky náhradných dielov vojenskej techniky do Indie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už avizoval, že lídri budú diskutovať o "perspektívach ďalšieho rozvoja tradične priateľských rusko-indických vzťahov" aj relevantných otázkach medzinárodnej a regionálnej agendy.

Rusko a India udržiavajú úzke vzťahy, ktoré siahajú až do obdobia studenej vojny.

Najľudnatejšia krajina sveta sa pod Módího vedením vyhla odsúdeniu ruského postupu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, zároveň však zdôraznila potrebu mierového riešenia.

India, ktorá je tretím najväčším spotrebiteľom ropy na svete, je zároveň významným odberateľom ruskej ropy.

India zvýšila objem nakupovanej ropy z Ruska v porovnaní s rokom 2021 viac ako 20-násobne, uvádza stanica Sky News. (TASR)

Národný ústav detských chorôb v Bratislave ponúkol nemocnici v Kyjeve pomoc s umiestnením ťažko chorých detí.

Informovala manažérka pre PR a komunikáciu NÚDCH Zuzana Čižmáriková.

"Vhodné prostredie pre detského pacienta a pocit rodiča, že jeho dieťa je na bezpečnom mieste, kde nájde potrebnú pomoc a starostlivosť musí byť pre nás prvoradá. Naším cieľom je poskytnúť okamžitú podporu tým najzraniteľnejším - deťom, ktoré sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii a ak bude treba, vedia sa kolegovia na nás obrátiť aj v prípade iných diagnóz," poznamenal riaditeľ nemocnice Peter Bartoň.

Prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie NÚDCH Alexandra Kolenová deklarovala, že v prípade potreby sú na príjem pacientov pripravení. "Citlivo vnímame situáciu, ktorá nastala. Už v roku 2022 sme prijali na našu kliniku pacientov aj s ich maminami. Vtedy bolo dôležité, aby sme v nim mohli umocniť pocit, že sú v bezpečí a že im poskytneme tú najlepšiu dostupnú liečbu a starostlivosť. Rovnako je to aj dnes," dodala.

Ruské sily majú nový taktiku. Nasadzujú prieskumné drony s vypnutou navigáciou, tvrdí predstaviteľ ukrajinského letectva.

„Nepriateľ používa novú taktiku: vypúšťajú drony bez navigácie, bez GPS signálu. Signál sa zapína až nad cieľom, ktorý plánuje nepriateľ zasiahnuť (raketou). Musíme na túto situáciu reagovať. Ak si niekto myslí, že sa nič nerobí, tak sme už o tom veľa diskutovali a vrcholové vedenie stanovilo úlohu nejako tento problém vyriešiť," uviedol Jurij Ihnat.

Zdôraznil, že ukrajinské obranné sily musia implementovať účinné opatrenia voči ruským prieskumným dronom. Ihnat dodal, že denne preletí nad bojovou zónou až 50 ruských bezpilotných lietadiel a niektoré typy dronov dokážu preniknúť až k západným hraniciam Ukrajiny, čiže k hraniciam s Poľskom, Slovenskom či Maďarskom. (SITA)

Ukrajina očakáva konkrétne kroky na posilnenie svojej protivzdušnej obrany a ochranu energetického sektora.

Vyhlásil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred summitom NATO, ktorý sa začne v utorok vo Washingtone,

Zelenskyj podľa denníka The Guardian uviedol, že chce v lete zdvojnásobiť kapacitu ukrajinskej protivzdušnej obrany. Kyjev vyjadril nádej, že na summite NATO dosiahne pokrok v otázke dodávok pre protivzdušnú obranu.

Agentúra Reuters v piatok s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa USA informovala, že spojenci NATO na nadchádzajúcom summite predstavia plán akéhosi "mosta k členstvu" Ukrajiny v NATO a oznámia kroky na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Ukrajinský líder podľa Reuters odcestuje na summit Severoatlantickej aliancie v pondelok po ukončení návštevy Poľska, kde s tamojším premiérom Donaldom Tuskom podpísal bilaterálnu bezpečnostnú dohodu.

Počas tlačovej konferencie vo Varšave kritizoval takzvanú "mierovú misiu" maďarského premiéra Viktora Orbána v Moskve. Povedal, že úspešné sprostredkovanie mieru medzi Ruskom a Ukrajinou možno dosiahnuť len "serióznym a silným spojenectvom".

Zelenskyj ďalej zdôraznil, že Orbánova cesta do Moskvy bola "jeho nezávislou voľbou".

Efektívna mediácia si vyžaduje najmocnejšie krajiny alebo aliancie, ako sú USA, Čína alebo celá EÚ, povedal Zelenskyj a dodal, že Putinovo stretnutie s Orbánom "neznamená, že chce ukončiť vojnu".

"Putin naznačí nejaké možnosti, ale potom vždy nasleduje krvavá demonštrácia, akú dnes ráno zažila Ukrajina," povedal Zelenskyj. (TASR, Kyiv Independent)

Jednou z obetí ruského útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve je 30-ročná nefrologička Svitlana Lukiančuková.

Známe je aj úmrtie ďalšej dospelej osoby a 16 osôb vrátane detí je zranených.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyhlásil utorok za smútočný deň.

Ruská raketa zasiahla aj obytný dom v Kyjevskej štvrti Ševčenkivskij.

Jeden vchod je úplne zničený, viacero poškodených. V súčasnosti prebieha záchranná akcia. Pod troskami sú živí ľudia. Obyvateľov budovy evakuovali.

Po ruských raketových útokoch na Kryvyj Rih hlásia už jedenásť mŕtvych a 59 zranených. Desať ľudí je hospitalizovaných.

Mesto v Dnepropetrovskej oblasti čelilo niekoľkým vlnám rakiet, ktoré zasiahli a poškodili administratívnu budovu priemyselného podniku

Predseda Rady obrany mesta Oleksandr Vilkulpoznamenal, že v nasadení sú všetky pohotovostné a zdravotnícke jednotky.

"V Dnipre bola poškodená výšková obytná budova a podnik. Poškodený bol aj autoservis. Sú tam obete," napísal Serhii Lysak, vedúci vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti.

Trosky po ruskom útoku zasiahli aj súkromnú pôrodnícku kliniku v Kyjeve. Zahynuli štyria ľudia a traja utrpeli zranenia. (Kyiv Independent)

Na 31 stúpol počet mŕtvych po ruských raketových útokoch na územie Ukrajiny. Ďalších 125 osôb utrpelo zranenia.

Najnovšiu bilanciu útokov v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti zverejnilo ukrajinské ministerstvo vnútra.

V Kyjeve zahynulo 20 ľudí a zranenia utrpelo 61. V kyjevskej detskej nemocnici Ochmatdyt zahynuli dvaja ľudia, obaja v dospelom veku. Jedným z nich bol lekár.

Zranenia utrpelo najmenej 16 ľudí vrátane siedmich detí. Pätnásť obetí hospitalizovali, informoval starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Ukrajina tvrdí, že ruská armáda zasiahla detskú nemocnicu v Kyjeve strategickou riadenou strelou s plochou dráhou letu Ch-101. Agentúra AFP citovala aj vyjadrenie šéfa kancelárie prezidenta Jermaka, podľa ktorého projektil tejto rakety "obsahuje desiatky mikroelektronických komponentov vyrobených v krajinách aliancie NATO".

Vlnu ruských útokov po celej Ukrajine vrátane Kyjeva ostro odsúdil aj humanitárny koordinátor OSN pre Ukrajinu.

Rusko nenapadne členskú krajinu NATO, povedal maďarský premiér Viktor Orbán.

"Nikto seriózny nemôže tvrdiť, že Rusko má v úmysle napadnúť NATO," uviedol Orbán v rozhovore pre nemecký denník Bild.

Dodal, že útok proti NATO je nemožný nielen zo strany Ruska, ale aj ktorejkoľvek inej krajiny sveta, pretože ide o dosiaľ najsilnejšiu vojenskú alianciu v dejinách.

Maďarský premiér zároveň uviedol, že krajiny NATO si stoja za sľubom, že útok na jednu z nich je útokom na všetkých členov.

Rusi majú podľa Orbána odlišnú históriu, kultúru, ako aj iné chápanie slobody a národnej suverenity než Európania. "Sú však racionálni, sú mimoriadne racionálni," povedal maďarský premiér, ktorý minulý týždeň Rusko sám navštívil.

V reakcii na námietku, že invázia na Ukrajinu racionálna nebola, Orbán povedal: "Iracionálnosť je niečo iné než dopustenie sa chyby pri racionálnej kalkulácii."

Orbán navštívil v uplynulých dňoch Ukrajinu, Rusko i Čínu, kde s tamojšími predstaviteľmi rokoval o vojne na Ukrajine. Svoju pondelkovú cestu do Pekingu pritom označil za "mierovú misiu 3.0". Táto jeho iniciatíva však nemá podporu Bruselu ani Kyjeva.

Predseda maďarskej vlády v rozhovore zároveň označil prezidentského kandidáta a bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa za "muža mieru".

"Je podnikateľ, vypracoval sa sám, má ku všetkému iný prístup, a myslím si, že to je pre svetovú politiku dobré. Nezabúdajme, že je to muž mieru," povedal Orbán o Trumpovi s tým, že bývalý prezident v čase svojho pôsobenia v Bielom dome nezačal žiadnu vojnu.

V súvislosti s nadchádzajúcimi novembrovými prezidentskými voľbami v Spojených štátoch vyjadril tiež presvedčenie, že súčasný americký prezident Joe Biden sa do Bieleho domu nevráti. (TASR)

Na nás sa môžete vždy spoľahnúť, povedal poľský premiér Zelenskému po podpise bezpečnostnej dohody.

K stretnutiu Donalda Tuska a lídra Ukrajiny vo Varšave a k uzavretiu bilaterálnej dohody došlo deň pred začiatkom summitu NATO Washingtone.

Poľský premiér dodal, že nikto nemôže rozhodnúť o budúcom mieri na Ukrajine bez prispenia Kyjeva, napísala agentúra Reuters. Ukrajina vo svojom úsilí o členstvo v NATO môže podľa Tuska rátať s podporou Poľska.

Obaja lídri si minútou ticha uctili obete ruskej armády na Kyjev i ďalšie ukrajinské mestá, ktorý si vyžiadal najmenej 28 obetí. Tento úder poškodil aj detskú nemocnicu v ukrajinskej metropole.

Zelenskyj prisľúbil Rusku odvetu a oznámil, že Ukrajina v reakcii na útok požiada o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Svet by nemal mlčať po ruských útokoch, ktoré zabili najmenej 20 ľudí a zasiahli detskú nemocnicu v Kyjeve, vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský prezident povedal, že nemocnica Ochmatdyt je „jedna z najdôležitejších“ na Ukrajine a v celej Európe. „Rusko nemôže nevedieť, kam smerujú jeho rakety, a musí niesť plnú zodpovednosť za všetky svoje zločiny: voči ľuďom, voči deťom a voči ľudstvu ako celku,“ uviedol ukrajinský prezident v príspevku na komunikačnej platforme Telegram.

„Je veľmi dôležité, aby svet o tom teraz nemlčal a aby každý videl, aké je Rusko a čo robí,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov vyzval po útoku spojencov Ukrajiny, aby urýchlene prijali rozhodnutie o pomoci pri posilnení ukrajinskej vzdušnej obrany. "Naše obranné schopnosti stále nie sú dostatočné. Potrebujeme viac protivzdušných systémov," vyhlásil.

Ukrajinská energetická spoločnosť DTEK oznámila, že pri ruskom útoku bola poškodená aj kyjevská elektrická infraštruktúra a vedenie.

Ruské útoky zasiahli viaceré oblastí Ukrajiny a odpaľovanie rakiet na civilné a zdravotnícke zariadenia vyvolalo široké medzinárodné odsúdenie.

Útok odsúdil aj nový britský premiér Keir Starmer s tým, že útok na nevinné deti sú najohavnejšie, aké môžu byť.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani zdôraznil, že ide o vojnové zločiny, aké musí svet odsúdiť. Opäť ubezpečil, že talianska vláda bude pokračovať v obrane suverenity Ukrajiny a jej ľudu.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell obvinil Rusko z "bezohľadných útokov" na ukrajinských civilistov.  "Dnešné letecké útoky zabili a zranili desiatky ľudí a zničili najväčšiu kyjevskú detskú nemocnicu Ochmatdyt," uviedol Borrell na sociálne sieti X.

Zároveň dodal, že Ukrajina potrebuje protivzdušnú obranu okamžite, a vyjadril presvedčenie, že všetci zodpovední za ruské vojnové zločiny na Ukrajine budú postavení pred súd.

Rusko v reakcii vyhlásilo, že za incident je zodpovedná Ukrajina, pričom neposkytlo žiadne dôkazy.

Ukrajinská aj ruská strana zlepšujú taktické využívanie FPV dronov, čiže dronov s online prenosom obrazu.

Vďaka týmto technologickým inováciám bude môcť ukrajinská armáda zmierniť tlak na používanie systémov protivzdušnej obrany s krátkym a stredným dosahom, píše americký Inštitút pre štúdium vojny.

Inštitút zatiaľ nezaznamenal, že by ruské sily používali FPV drony na ničenie ukrajinských samovražedných dronov alebo prieskumných dronov s dlhším doletom.

„Rozsiahle ukrajinské kapacity na používanie cenovo dostupných bezpilotných lietadiel na ničenie drahších ruských prieskumných bezpilotných lietadiel by Ukrajine umožnili šetriť si rakety protivzdušnej obrany krátkeho a stredného dosahu pre významnejšie ruské ciele," dodal Inštitút pre štúdium vojny. (SITA)

Rusko pod vedením prezidenta Putina sa nezastaví pred ničím, komentoval český prezident najnovšie ruské útoky na civilistov.

Petr Pavel tak reagoval na zásah detskej nemocnice v Kyjeve a ničenie ďalších ukrajinských miest.

"Útok na tých najzraniteľnejších je neospravedlniteľný. Práve odlietam na samit NATO, na ktorom očakávam zhodu v tom, že všetci vnímame Rusko ako najväčšiu hrozbu, na ktorú musíme byť dôkladne pripravení," napísal Pavel.

Podľa predsedu českej vlády Petra Fialu útok znovu ukazuje brutalitu agresívnej vojny, ktorú na Ukrajine vedie Rusko.

"Vladimir Putin nechce mier, chce za každú cenu dosiahnuť svoje agresívne mocenské ciele - bez ohľadu na civilné obete a utrpenie nevinných ľudí," napísal na sieti X český premiér.

České ministerstvo zahraničných vecí označilo útok za barbarstvo. "Hlboko súcitíme s obeťami dnešného masívneho ruského raketového útoku na Kyjev," dodal rezort.

Na situáciu reagoval aj šéf českej diplomacie Jan Lipavský. "Zatiaľ čo užitoční idioti blúznia o mieri s Putinom, on posiela rakety na detskú nemocnicu," napísal minister.

Na samite NATO bude podľa svojich slov presadzovať dlhodobú stratégiu na zadržiavanie Ruska.

Slovensko bude podľa Fica naďalej trvať na zákaze dovozu niektorých agrokomodít z Ukrajiny na svoj trh. (TASR)

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Varšavy na stretnutie s poľským premiérom Tuskom a prezidentom Dudom.

Oznámila to kancelária ukrajinského prezidenta.

Cieľom cesty je podpísanie bezpečnostnej dohody

Zelenskyj a Tusk budú rokovať medzi štyrmi očami i za účasti delegácii Ukrajiny a Poľska.

"V pláne je pokračovanie rokovaní o obrannej spolupráci, o podpore Ukrajiny na ceste k európskej integrácii a o očakávaniach pred summitom NATO vo Washingtone. Rokovať budú aj o účasti Poľska na obnove Ukrajiny, rozvoji obchodu a humanitárnej spolupráci," uviedla Zelenského kancelária vo vyhlásení zverejnenom na svojej oficiálnej webovej stránke. Kancelária dodala, že lídri podpíšu aj bezpečnostnú dohodu. (KyivPost, TASR)

Po ruskom útoku hlásia z Kyjeva deväť obetí, ďalších 33 je zranených, potvrdila ukrajinská generálna prokuratúra.

Jeden civilista zomrel a šesť ľudí je zranených v meste Dnipro, oznámil gubernátor oblasti Serhij Lysak s tým, že jeden zranený sa nachádza vo vážnom stave.

V meste Kryvyi Rih v Dnepropetrovskej oblasti bolo zabitých najmenej 10 ľudí a desiatky ďalších je zranených.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po útoku na najväčšiu detskú nemocnice v Kyjeve vyzval partnerov, aby dodali modernejšie systémy na ochranu miest.

V utorok sa vo Washingtone začína summit NATO. Musí si poradiť s obranou Európy aj možným návratom Trumpa. (SME)

Ruský útok zasiahol časť nemocnice v Kyjeve, kde boli deti na dialýze, oznámil minister zdravotníctva Viktor Liaško.

Poškodené je oddelenie intenzívnej medicíny aj chirurgické a onkologické oddelenie. "Najvyššou prioritou je presunúť pacientov na miesta, kde sú ventilátory a kyslík,“ povedal Liaško s tým, že viacerí detskí pacienti boli „priviazaní“ k strojom na čistenie krvi.

Ruské raketové útoky si vyžiadali už 20 obetí. Minimálne desať v meste Kryvyj Rih a sedem v Kyjeve.

Oznámil to minister vnútra Ihor Klymenko.

Zranenia utrpelo minimálne 50 osôb, 32 ľudí je hospitalizovaných, desať z nich je vo vážnom stave, uviedol Oleksandr Vilkul, šéf mestskej vojenskej správy.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že pacientov zo zasiahnutej Detskej nemocnice Ochmatdyt evakuujú do iných mestských nemocníc.

Správy o obetiach a zranených z nemocnice nie sú k dispozícii, prezident Ukrajiny Zelenskyj ale informoval, že v troskách sa nachádza nespresnený počet osôb.

NATO bude potrebovať 35 až 50 nových brigád, aby mohla naplno uskutočniť plány na obranu proti možnému útoku Ruska. (TASR)

Ruský raketový útok poškodil detskú nemocnicu Ochmatdyt. Trosky spadli do viacerých kyjevských štvrtí.

Celkovo pri útokoch v Kyjeve zomrelo najmenej päť ľudí a 11 bolo zranených, informuje portál Kyjev Independent.

"Ukrajina čelila vyše 40 raketám rôznych typov. Leteli na Kyjev, Dnipro, Kryvyi Rih, Sloviansk aj Kramatorsk. Poškodené sú obytné budovy, infraštruktúra a detská nemocnica," napísal o najnovších útokoch prezident Zelenskyj.

Ukrajinské letectvo neskôr oznámilo, že okupanti útočili hypersonickými raketami Kinžal, ktoré počas letu vysoko prekračujú rýchlosť zvuku.

Rusko testovalo elektronické odpaľovanie balistických striel Iskander v Židovskej autonómnej oblasti, ktorá hraničí s Čínou.

"Po prijatí súradníc cieľov odpaľovacie zariadenia rakiet Iskander zničili veliteľské stanoviská a systémy protivzdušnej obrany možného nepriateľa, pričom vykonávali cvičné (elektronické) odpálenia rakiet na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov," citovala tlačová agentúra Interfax komunikačné oddelenie tamojšieho vojenského okruhu.

Ruská armáda podnikla podobný nácvik elektronického odpaľovania rakiet aj v júni v rámci manévrov zameraných na skúšku nasadenia taktických jadrových zbraní. (TASR)

Z boja bolo za 24 hodín vyradených ďalších 1 200 okupantov, od začiatku vojny zhruba 552 190, oznámilo ukrajinské velenie.

Rusko v priebehu uplynulého dňa stratilo aj o 16 tankov, 40 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 delostreleckých systémov, jeden systém protivzdušnej obrany, jedno lietadlo, 31 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, jednu strelu s plochou dráhou letu, 47 vozidiel a cisterien a osem kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Celkovo ruské straty na technike podľa Ukrajiny rátajú už 8 171 tankov, 15 685 obrnených bojových vozidiel pechoty, 14 966 delostreleckých systémov, 880 systémov protivzdušnej obrany, 361 lietadiel, 11 893 operačno-taktických bezpilotných lietadiel, 2 353 striel s plochou dráhou letu, 20 150 vozidiel a cisterien a 2 503 kusov špeciálnych vozidiel alebo iného vybavenia.

Na Ukrajinu leteli ruské rakety v dvoch vlnách v priebehu niekoľkých hodín. Explózie hlási Kyjev aj ďalšie mestá. 

Podľa reportérov Kyiv Independent nastalo na území Kyjeva desať výbuchov.

Protivzdušná obrana bola aktívna na predmestiach hlavného mesta, uviedol primátor Vitalij Kličko.

Objavili sa aj informácie o výbuchoch v mestách Kropyvnytskyj v Kirovohradskej oblasti a Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajinská armáda zaznamenala aj vzlet lietadla MiG-31K, ktorý dokáže niesť a odpáliť balistické rakety Kinžal.

Starosta Kličko oznámil, že v mestskej časti Solomenskyj privolali lekársku pomoc. Dopadli tam úlomky z rakiet. Silná explózia sa ozvala pri parku Tarasa Ševčenka. Bližšie informácie o škodách alebo obetiach zatiaľ nie sú známe.

Pri predchádzajúcom útoku letectvo oznámilo zostrelenie troch zo štyroch riadených striel nad Žytomyrskou a Čerkaskou oblasťou. Obete na životoch ani škody nehlásili.

Rusko tvrdí, že zastavilo pokus ukrajinských síl o zorganizovanie únosu ruského strategického bombardéra Tu-22M3.

Informovala o tom agentúra Reuters. "Ukrajinská rozviedka mala v úmysle za finančnú odmenu a poskytnutie talianskeho občianstva naverbovať ruského vojenského pilota a prehovoriť ho, aby s bombardérom preletel a pristál na Ukrajine," uviedla FSB vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke.

Ruská kontrarozviedka podľa FSB počas tejto operácie získala informácie, ktoré jej pomohli podniknúť útok na vojenské letisko pri meste Ozerne v Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny.

Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázala nezávisle overiť. Ukrajina sa k tvrdeniam Ruska bezprostredne nevyjadrila. Nie je známy ani presný čas ruskej operácie či útoku na letisko pri Ozerne.

V pondelok skoro ráno však bol v Žytomyrskej oblasti spustený poplach varujúci pred vzdušnými útokmi. Podľa neoficiálnych správ zverejnených na sociálnej sieti Telegram, ktorú používajú na rozširovanie informácií predstavitelia i armády oboch krajín, došlo v Žytomyre k explóziám. (TASR)

Pre ruský útok na Ukrajinu zmobilizovali v Poľsku vojenské lietadlá, uviedlo poľské operačné velenie ozbrojených síl.

„Dnes bola zaznamenaná intenzívna aktivita diaľkových lietadiel Ruskej federácie spojená s údermi na ciele nachádzajúce sa okrem iného na území západnej Ukrajiny,“ uviedlo velenie v príspevku.

Poľsko podľa velenia naposledy zmobilizovalo lietadlá pre ruské útoky na Ukrajine v noci z 21. na 22. júna.

Ukrajinská pravda informuje, že večer 7. júla vzlietli z ruskej leteckej základne Oleňja štyri strategické lietadlá Tu-95.

Okolo 1:30 začali s manévrami. Zhruba o 2:30 v ukrajinskom vzdušnom priestore spozorovali prvé skupiny striel. (SITA, Ukrajinská pravda)

Prečo Fico ľutuje, že nemohol ísť do Moskvy? Vie, že mier s Putinom nedohodne. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Čínsky prezident sa stretol s maďarským premiérom Orbánom, ktorý pricestoval na vopred neohlásenú návštevu. (TASR)

Výbuch míny pri ukrajinskom Charkove zabil najmenej štyroch ľudí. Medzi mŕtvymi je najmenej jedno dieťa.

Podľa údajov OSN za zhruba štyri percentá obetí medzi civilistami mohli v období od marca do konca mája míny či nevybuchnutá munícia.

Podľa úradov mina vybuchla na lesnej ceste, ktorou prechádzalo auto. Išlo o členov jednej rodiny, ktorí sa zrejme vracali z chaty. Úradom sa podarilo identifikovať štyri telá, na palube auta však podľa príbuzných mohlo byť až šesť ľudí, uviedli ukrajinské úrady, podľa ktorých vybuchla nepriateľská, teda ruská, mina.

Míny a nevybuchnutá munícia tvoria výrazný problém predovšetkým v oblastiach, kde sa zvádzali boje, čo je aj prípad Charkova. Toto mesto leží neďaleko hranice s Ruskom.

Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) vo svojej júlovej správe uvádza, že na území, ktoré kontroluje Ukrajina, zomrelo kvôli mínam a nevybuchnutej munícii v období od marca do konca mája 17 civilistov a ďalších 62 civilistov sa zranilo. V drvivej väčšine išlo o mužov a chlapcov. To je o 84 percent viac ako v predchádzajúcom trojmesačnom období.

Najväčší počet týchto obetí pripadá na Doneckú, Charkovskú a Chersonskú oblasť. (ČTK)