TEL AVIV. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v pondelok žiadala trvalé ukončenie prejavov násilia v Pásme Gazy a zdôraznila, že dlhodobá bezpečnosť Izraela priamo súvisí s bezpečnosťou Palestínčanov.
Baerbocková na bezpečnostnej konferencii v Tel Avive zdôraznila potrebu reformy Palestínskej samosprávy, ktorá by mohla prevziať moc v Pásme Gazy.
Upozornila, že je "nebezpečné a kontraproduktívne zničiť vžité štruktúry Palestínskej samosprávy". Pripomenula situáciu na Západnom brehu Jordánu, kde sa deje to isté budovaním nezákonných židovských osídlení.
Agentúra OSN pre pomoc palestínskym utečencom (UNRWA) a Svetový potravinový program (WFP) prinášajú podľa jej slov múku a ryžu hladujúcim rodinám, pretože pre deti v Gaze je aj takáto potrava dôležitá na prežitie.
Aj každá prepravka s humanitárnou pomocou takisto pomôže zničeným nemocniciam v Pásme Gazy. Z poskytnutých prostriedkov majú byť podľa jej slov okrem iného financované aj balíky s potravinami obsahujúce múku, ryžu, cukor, olej, cícer či mlieko v prášku.
Nemecká ministerka niektorých predstaviteľov izraelskej vlády kritizovala za kroky, ktoré oslabujú dlhodobú bezpečnosť krajiny.
"Časť izraelskej vládnej koalície šíri ťažkosti a svojou agresívnou politikou v oblasti osídlenia ohrozuje dlhodobé bezpečnostné záujmy Izraela," uviedla a upozornila na násilie z radov osídlencov na Západnom brehu.
Potrebná je dvojštátnosť
Veľvyslanec USA v Izraeli Jack Lew upozornil na potrebu reforiem palestínskej vlády a vyjadril podporu dvojštátnemu riešeniu.
O dvojštátnom riešení a reformách Palestínskej samosprávy Baerbocková v utorok v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu rokuje s palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom. Takisto sa stretne s izraelským ministrom zahraničných vecí Jisraelom Kacom.

Baerbocková, rovnako ako ďalší predstavitelia z Európy, USA a Blízkeho východu, podporuje riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi na úrovni dvoch štátov, ktoré budú nažívať bok po boku v mieri. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu i islamistické hnutie Hamas však takéto riešenie odmietajú.
Je to už ôsma návšteva Baerbockovej v Izraeli od vypuknutia vojny 7. októbra. Stretnutie s Netanjahuom však nemá naplánované.
Zomierajú aj novinári
Najmenej 108 novinárov a pracovníkov médií prišlo o život od začiatku konfliktu v Pásme Gazy, uviedol v pondelok Výbor na ochranu novinárov (CPJ).
Medzi obeťami je 103 Palestínčanov, dvaja Izraelčania a traja Libančania. Ide podľa CPJ o najsmrtiacejšie obdobie pre novinárov od začiatku zhromažďovania údajov v roku 1992.
"Bez ochrany, vybavenia, medzinárodnej prítomnosti, spojenia, či bez jedla a vody stále vykonávajú svoju dôležitú úlohu prinášať svetu pravdu," uviedol programový riaditeľ CPJ Carlos Martinez de la Serna.

Médiá z viacerých krajín vrátane agentúry AFP a denníka The Guardian štyri mesiace vyšetrovali okolnosti úmrtia viac než 100 palestínskych novinárov, ktoré viedla organizácia Forbidden Stories. Ako uviedol Laurent Richard z tejto organizácie, novinári v Pásme Gazy vedia, že nepriestrelné vesty s označením tlač im ochranu nezaručujú.
Vyšetrovanie zistilo, že štyria novinári boli zabití či zranení dronmi, keď mali na sebe nepriestrelné vesty s označením tlač. Celkom 14 zahynulo alebo utrpelo zranenia, keď mali na sebe ochranné prostriedky s takýmto označením.
Izrael zaútočil na AFP
Médiá preverovali aj útok na kancelárie agentúry AFP v Gaze z novembra. Personál už bol evakuovaný, z balkóna však stále v priamom prenose vysielala kamera.
Útok pravdepodobne uskutočnil izraelský tank. Izraelská armáda tvrdí, že budova nebola cieľom útoku, mohla však byť poškodená nárazovou vlnou alebo úlomkom z iného útoku.

Novinári a civilisti sú chránení medzinárodným právom a úmyselné útoky na civilistov sú vojnový zločin, pripomína CPJ. Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) v máji požiadal o vydanie zatykačov na lídrov Izraela a hnutia Hamas za údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Izraelská armáda opakovane uviedla, že úmyselne na novinárov necieli. V októbri však oznámila, že nedokáže zaistiť bezpečnosť novinárov.
"Mnohé z prípadov uvedené v správe boli v skutočnosti militanti zabití pri takejto činnosti, avšak hlásení ako novinári," uviedla izraelská armáda, na ktorú sa odvolala AFP.
Tri útoky zabili 24 ľudí
Najmenej 24 Palestínčanov prišlo o život počas troch leteckých útokov izraelskej armády (IDF) na mesto Gaza.
Dva z útokov zasiahli dve školy, kde zahynulo asi 14 ľudí, uviedli záchranári. Útok na dom v utečeneckom tábore Šatí v Pásme Gazy usmrtil ďalších 10 ľudí.
Budova patrila rodine politického šéfa palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Ismaila Haníja a jedna z jeho sestier ďalší príbuzní zahynuli. Od začiatku vojnu v Pásme Gazy Haníja prišiel o viacerých členov rodiny vrátane troch synov.
IDF uviedla, že jej jednotky v noci zaútočili na militantov v meste Gaza, ktorí sa podieľali na plánovaní útokov na Izrael či zadržiavaní rukojemníkov. Izraelské letectvo si za cieľ zvolilo aj školské komplexy, ktoré podľa armády "Hamas využíval ako štít pre svoje teroristické aktivity". Hamas to popiera.
Konflikt trvá osem mesiacov
Ani po viac ako ôsmich mesiacoch bojov sa medzinárodným mediátorom nepodarilo dosiahnuť dohodu o prímerí.
Podľa Hamasu môže každá dohoda viesť k ukončeniu vojny, zatiaľ čo Izrael tvrdí, že je ochotný iba dočasne prerušiť boje, až kým nebude hnutie Hamas celkom zničené.

Konflikt sa začal už 7. októbra teroristickým útokom hnutia Hamas na Izrael, počas ktorého palestínski útočníci zabili takmer 1200 ľudí a ďalších viac ako 250 uniesli. Pri následnej ofenzíve Izraela doteraz zomrelo najmenej 37.600 ľudí podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, kontrolovaného hnutím Hamas.
Ministerstvo v utorok zároveň uviedlo, že nemocnice a zdravotné strediská v oblasti majú vážny nedostatok liekov a zdravotníckeho materiálu v dôsledku izraelskej ofenzívy.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?