Ukrajina Rusko Online: Dodávky čakateľom budú posunuté, USA pošlú protivzdušné strely prioritne Ukrajine

Ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru zvyšujú riziko šírenia infekčných chorôb, uviedol ukrajinský minister zdravotníctva.

Keď sú dodávky vody prerušené, ľudia nemôžu dodržiavať základné hygienické normy, ako je umývanie rúk alebo zeleniny, povedal Ljaško.

Minister zdravotníctva dodal, že výpadky elektrickej energie ovplyvňujú aj schopnosť ľudí skladovať potraviny v správnych podmienkach, čo vedie k zvýšenému riziku otravy potravinami. (SITA, Kyiv Independent)

Južná Kórea by urobila veľkú chybu, ak by posielala zbrane na Ukrajinu, vyhrážal sa Putin Soulu.

Putin povedal, že takýto krok Južnej Kórey by nezostal bez reakcie Moskvy. Zároveň odkázal, že v súvislosti s dohodou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorú lídri oboch krajín podpísali v stredu, sa Soul nemá čoho obávať.

Z danej dohody vyplýva, že Severná Kórea a Rusko sa dohodli na poskytnutí bezodkladnej vojenskej pomoci, ak bude druhá strana vystavená ozbrojenej agresii. "Južná Kórea sa nemá čoho obávať... Pokiaľ viem, (Soul) neplánuje agresiu voči KĽDR," uviedol Putin.

Južná Kórea dlhodobo dodržiava politiku, ktorá jej zakazuje dodávať zbrane do zón aktívnych konfliktov. Predstaviteľ juhokórejskej prezidentskej kancelárie však vo štvrtok v reakcii na Putinovu návštevu v KĽDR povedal, že Soul túto politiku prehodnotí.

Ruský prezident zároveň počas návštevy Vietnamu nevylúčil, že Rusko pošle Severnej Kórei zbrane. Podľa jeho slov by išlo o dôsledok vyzbrojovania Ukrajiny zo strany Západu.

"Tí, ktorí ich (zbrane na Ukrajinu) posielajú, si myslia, že s nami nebojujú. Ja som však povedal, aj v Pchjongjangu, že si potom vyhradzujeme právo dodávať zbrane do iných regiónov sveta... Nevylučujem to," citovala jeho slová agentúra AFP. (TASR)

USA prioritne pošlú protivzdušné strely Ukrajine, informoval Biely dom.

Rozhodnutie sa vzťahuje najmä na strely pre systémy protivzdušnej obrany Patriot a NASAMS.

"Dodávky týchto striel do iných krajín, ktoré sú v súčasnosti medzi čakateľmi, budú musieť byť posunuté," uviedol hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Prvú dodávku týchto striel by mali na Ukrajinu dopraviť v najbližších týždňoch. Zmena priorít by podľa Bieleho domu nemala ovplyvniť Taiwan ani Izrael.

Biely dom pripomenul, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas tohto týždňa kritizoval americké dodávky zbraní pre jeho krajinu. "Tie vyjadrenia boli hlboko znepokojujúce a s určitosťou sužujúce v spojitosti s množstvom podpory, ktorú sme poskytli a budeme naďalej poskytovať," uviedol Kirby. (TASR)

Rusko uvažuje o pozmenení svojej jadrovej doktríny, zopakoval Putin po ukončení návštevy Vietnamu.

Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. "Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní," povedal 7. júna.

Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území. (TASR)

Traja ľudia zahynuli a ďalší štyria utrpeli zranenia pri ruskom útoku na dedinu Rozkišne v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Rozkišne leží asi 25 kilometrov od frontovej línie. Podľa prvotných informácií útočili ruské sily raketometom Smerč určeným na odpaľovanie kazetovej munície, informovala regionálna prokuratúra.

Dodala, že medzi zranenými je aj 14-ročný chlapec, ktorý bol prevezený do nemocnice. Pri útoku boli poškodené domy, autá a čerpacia stanica, napísala prokuratúra v oznámení.

Ukrajinský námorný dron zničil alebo poškodil štyri ruské hliadkové člny, tvrdí o májovom útoku ukrajinská vojenská rozviedka.

Hovorca rozviedky Andrij Jusov povedal, že aj keď má ruská armáda proti takýmto útokom nasadenú obranu, drony Magura V5 ju stále dokážu obísť.

„Pri posledných niekoľkých operáciách sme videli, že Magura prerazila morské opevnenia a protipožiarne bariéry a ďalší dron mohol pokračovať priamo k cieľu. Zasiahol štyri člny Tuna, čo je veľmi dobrý výsledok," povedal Jusov.

Vojenská spravodajská agentúra pôvodne informovala, že počas útoku v zálive Vuzka z 30. mája, ktorý leží pri meste Čornomorske na západnom pobreží Krymu, boli zasiahnuté iba dva člny.

V Rusku súdia Američanku ruského pôvodu, ktorá darovala 50 dolárov charitatívnej organizácii na pomoc Ukrajine.

Súd prebieha v Jekaterinburgu. Xeniu Karelinovú zadržali v januári počas návštevy u príbuzných.

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že žena spáchala vlastizradu tým, že krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine poskytla finančnú pomoc cudziemu štátu pri aktivitách namierených proti bezpečnosti Ruska.

Okrem toho sa opakovane zúčastňovala na protestoch proti vojne na Ukrajine. Hrozí jej za to 20 rokov väzenia.

V Rusku okrem Karelinovej väznia aj dvoch amerických novinárov - Evana Gershkovicha z denníka The Wall Street Journal a Alsu Kurmaševovú, ktorá v Prahe pracovala pre Rádio Sloboda (RFE/RL).

Trest za špionáž vynesený ruským súdom si vo väzení odpykáva bývalý príslušník americkej námornej pechoty Paul Whelan.

Ďalšieho amerického vojaka odsúdil v stredu súd na ruskom Ďalekom východe na tri roky a deväť mesiacov za vyhrážanie sa zabitím svojej priateľke a za krádež.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval Rumunsku za poskytnutie systému protivzdušnej obrany Patriot.

"Ďakujem Rumunsku a (rumunskému) prezidentovi Klausovi Iohannisovi za prijatie rozhodnutia poskytnúť Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany Patriot," napísal Zelenskyj.

Posilní to podľa jeho slov protivzdušnú obranu Ukrajiny a pomôže jej to lepšie chrániť svojich obyvateľov a kritickú infraštruktúru pred ruským "terorom" zo vzduchu. "Oceňujem rázne vodcovstvo Rumunska a svedomitú podporu pre Ukrajinu," dodal.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že krok Rumunska pomôže posilniť bezpečnosť celého východoeurópskeho regiónu i Európy.

Rumunsko daruje Ukrajine jeden z dvoch funkčných systémov protivzdušnej obrany dlhého dosahu Patriot.

Rozhodla o tom Najvyššia rada národnej obrany, ktorá sa ale so spojencami chce predtým dohodnúť na jeho nahradení podobným systémom.

„Vzhľadom na výrazné zhoršenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine v dôsledku neustálych a masívnych útokov Ruska na civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru, najmä na energetický sektor, ako aj na regionálne vplyvy tejto situácie na bezpečnosť Rumunska, členovia rady sa v úzkej koordinácii so spojencami rozhodli darovať Ukrajine systém Patriot“, píše sa v tlačovej správe zverejnenej po zasadaní rady.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Ukrajina potrebuje na ochranu svojich veľkých miest „najmenej“ sedem systémov Patriot.

Rumunsko kúpilo od USA sedem systémov Patriot, za ktoré zaplatilo štyri miliardy dolárov. Spojené štáty zatiaľ dodali štyri, zvyšné tri majú prísť do roku 2027. T

retí systém má byť funkčný do konca tohto roka, štvrtý by mal byť aktívny začiatkom budúceho roka.

Systémy Patriot zatiaľ Ukrajine poskytli USA a Nemecko. (TASR)

Stíhačky F-16 budú brániť Ukrajinu už v priebehu tohto leta, uviedol veliteľ holandských vzdušných síl Arnu Stallman.

„Všetko sa vyvíja tak, že vzlietnu počas leta,“ povedal generál Stallman pred hangári na základni, kde sa skončil výcvik inštruktorov údržby ukrajinských vzdušných síl.

Ukrajinskí predstavitelia už skôr vyhlásili, že tieto bojové lietadlá pomôžu chrániť Charkov pred ruskými leteckými bombami.

Belgicko, Dánsko, Holandsko a Nórsko sa zaviazali dodať Ukrajine približne 80 stíhačiek F-16.

Aj holandská ministerka obrany Kaisa Ollongrenová potvrdila, že prvé dodávky stíhačiek sa očakávajú toto leto.

Výcvik sa v porovnaní s pôvodným plánom oneskoril, čo s nevôľou brala ukrajinská strana.

"Úplne chápem ukrajinský postoj, chcú mať stíhačky čo najskôr. Výcvik realizujeme tak rýchlo, sa dá, nasadili sme všetky naše kapacity. F-16 sú oveľa komplikovanejšie ako lietadlá, ktoré ukrajinské letectvo doteraz používalo. Nemôžete vynechávať procesy, ale našou snahou zostáva čo najviac ich urýchliť, “ vysvetlila Ollongrenová.

Dodala, že Ukrajina by mohla použiť F-16 darované z Holandska na ciele v Rusku, ak dodrží medzinárodné zákony o ozbrojenom konflikte. Rovnako sa rozhodlo aj Dánsko.

„Videli sme, že je nevyhnutné, aby Ukrajina mohla zasiahnuť aj ciele v Rusku. Inak bude mať Rusko vždy výhodu. Ak Ukrajina bude môcť eliminovať armádne ciele v Rusku, zvýši svoje obranné schopnosti,“ povedala Ollongrenová.

Ukrajina očakáva od nasadenia amerických stíhačiek zmeny v dynamike vojny, ktoré prinútia Rusko prijať konzervatívnejšiu taktiku blízko hraníc.

„Rusi budú nútení zmeniť taktiku. Budeme môcť efektívnejšie zameriavať ich lietadlá a rakety a bude pre nich ťažké naďalej používať letecké bomby KAB, ktoré potrebujú na odpálenie zo vzdialenosti 50 až 70 km,“ povedal Anatolij Chrapčinskyj, odborník na letectvo a bývalý ukrajinský vojenský pilot.

Stíhačky F-16 budú krokom k významnej modernizácii súčasnej ukrajinskej flotily. Tá zahŕňa ruské stroje MiG-29, Su-24, Su-25 a Su-27, pričom všetky sú značne opotrebované a zastarané.

Stíhačky F-16 majú výkonnejší radarový systém a intuitívne ovládacie prvky, ktoré uľahčujú pilotom rýchlejšie reagovať na akcie nepriateľa.

Ukrajinské kamióny budú mať prístup na územie EÚ bez povolenia do konca júna 2025.

Európska komisia spresnila, že cieľom predĺženia dohody je pomôcť Ukrajine dostať sa na svetové trhy uľahčením tranzitu cez EÚ a ďalší rozvoj jej prepájania s jednotným európskym trhom.

Dohoda bola podpísaná 29. júna 2022 po invázii Ruska na Ukrajinu a odvtedy výrazne zvýšila objem obchodu medzi Ukrajinou a EÚ v prospech oboch strán.

Platnosť dohody sa predlžuje do 30. júna 2025 s predĺžením na obdobie ďalších šesť mesiacov, pokiaľ jedna zo strán s tým nebude súhlasiť a neposkytne dôkazy o tom, že došlo k závažnému narušeniu trhu cestnej dopravy, alebo že sa ciele dohody neplnia.

Eurokomisárka pre dopravu Adina Valeanová v správe pre médiá uviedla, že od podpisu pôvodnej dohody sa vývoz cez ukrajinské cestné komunikácie do EÚ výrazne zvýšil - viac než o 300 000 ton tovaru vyvážaného mesačne.

Zároveň prudko vzrástol ukrajinský dovoz z EÚ, pričom hodnota dovozu sa v porovnaní s vývoznou hodnotou zvýšila takmer trojnásobne a dosiahla pôsobivých 700 miliónov eur mesačne (v porovnaní s 250 miliónmi eur mesačne z obdobia spred dohody).

"Predĺženie platnosti tejto dohody je silným vyjadrením európskej solidarity. Posilnením dohody spoľahlivými zárukami kladieme základy pre budúce trvalé dopravné spojenia, ktoré posilnia odolnosť Ukrajiny," vysvetlila Valeanová.

Vykonávanie dohody, ktorú EÚ a Ukrajina uzavreli aj v dôsledku straty dopravných trás a vývozných trhov východne od Ukrajiny, v dôsledku ruskej agresie, podporujú koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou.

Tie uľahčujú prepravu životne dôležitého tovaru, ako sú pohonné hmoty a humanitárna pomoc na Ukrajinu a umožňujú ukrajinský vývoz obilia, železnej rudy a ocele na trh EÚ aj mimo nej.

Predchádzajúci dátum ukončenia platnosti dohody bol 30. jún 2024. Aktualizovanú a rozšírenú dohodu podpísali vo štvrtok v Bruseli komisárka Adina Valeanová a za Ukrajinu námestník ministra pre komunity, územia a rozvoj infraštruktúry Serhij Derkač.

Južná Kórea prehodnotí politiku obmedzenej podpory Ukrajiny, ktorú doteraz tvorí len nesmrtiaca pomoc.

Nemenovaný predstaviteľ z úradu juhokórejského prezidenta to povedal médiám po tom, čo vydali vyhlásenie odsudzujúce najnovšiu dohodu medzi Ruskom a Severnou Kóreou, ktorá zahŕňa aj vzájomnú vojenskú pomoc v prípade vojny.

Úrad juhokórejského prezidenta dohodu označil za hrozbu pre juhokórejskú bezpečnosť a varoval, že negatívne ovplyvní vzťahy Soulu s Moskvou.

Spomenutý predstaviteľ povedal, že v reakcii na dohodu Soul zváži otázku poskytovania zbraní Ukrajine na pomoc v boji proti ruskej invázii.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jeden potrebuje zbrane, druhý technológie a peniaze. Prečo bol Putin v Pchjongjangu? Čítajte 

Južná Kórea je rastúci vývozca zbraní s dobre vybavenou armádou podporovanou Spojenými štátmi.

Ukrajine však dosiaľ poskytovala len humanitárnu a inú pomoc, ktorá nezahŕňa zbrane, pričom to odôvodnila svojou dlhodobou politikou nevyzbrojovania krajín, ktoré sú aktívne zapojené v konflikte. Soul sa tiež pridal k uvaleniu ekonomických sankcií voči Rusku. (SITA)

K útokom na sklady pohonných hmôt pri ruskom Tambove sa priznala Ukrajinská bezpečnostná služba.

Bezpilotné lietadlá zasiahli sklad pohonných hmôt a mazív spoločnosti Tambovnefteprodukt a ropný sklad Enemskaja spoločnosti LUKOIL-Jugnefteprodukt v okrese Tambov v Adygejskej republike, vyše 500 kilometrov od ukrajinského Charkova.

Po sérii zásahov dronmi vypukli v oboch zariadeniach požiare.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) útok zdôvodnila tým, že tieto zariadenia slúžili na spracovanie a skladovanie surovín pre potreby ruskej armády.

„Útoky SBU na spoločnosti, ktoré pracujú pre ruský vojensko-priemyselný komplex, znižujú zdroje, ktoré môže nepriateľ použiť na vedenie vojny. Nútia agresorskú krajinu míňať peniaze na obnovu svojej infraštruktúry. Ide o dodatočnú záťaž pre ruský rozpočet, ktorý je už teraz zaťažený sankciami," píše SBU.

Vietnam a Rusko posilnia vzájomné vzťahy, chcú pracovať na pláne pre jadrové vedecké a technologické centrum. (TASR)

Nový obranný pakt Ruska so Severnou Kóreou ukazuje rastúci súlad medzi autoritárskymi štátmi, uviedol šéf NATO.

"O to dôležitejšia je a bude jednota západných demokracií," povedal Jens Stoltenberg.

V ruskom Jekaterinburge začal súd s Američankou s ruským občianstvom, darovala 50 dolárov na pomoc Ukrajine. (TASR)

Strategická dohoda Ruska so Severnou Kóreou je ďalšou snahou o oslabenie Západu, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Spolupráca má podľa Inštitútu pomôcť režimu v Pchjongjangu zdokonaľovať svoj vojenský arzenál. Kremeľ to považuje aj za spôsob ďalšieho odstrašenia spojencov Ukrajiny v súvislosti s vyzbrojovaním.

Vladimir Putin vysvetlil, že dohoda o strategickom partnerstve počíta aj so vzájomnou pomocou v prípade agresie proti Rusku alebo Severnej Kórei a kritizoval diskusie na Západe o oprávnení Ukrajiny zasiahnuť ruské územie zbraňami dlhého doletu a nasadením stíhačiek na ciele v Rusku, domnievajú sa analytici.

Ruských opozičníkov Iľju Jašina a Vladimira Kara-Murzu premiestnili v ich väzniciach do prísnejšie strážených ciel. (TASR)

Krajiny Únie sa zhodli na štrnástom balíku sankcií proti Rusku, oznámilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ. (ČTK)

Ruské útoky zabili za posledný deň štyroch civilistov a 14 zranili, informovali regionálne úrady na Ukrajine.

Rusko zaútočilo na 13 ukrajinských oblastí - Černihivskú, Mykolajivskú, Luhanskú, Ľvovskú, Vinnyckú, Kirovohradskú, Kyjevskú, Záporožskú, Sumskú, Chersonskú, Dnepropetrovskú, Charkovskú a Doneckú. Obete hlásili v posledných štyroch.

Útokom čelili okresy miest Pokrovsk, Bachmut a Kramatorsk v Doneckej oblasti, uviedol gubernátor Vadym Filaškin.

V meste Toreck a obci Rozkišne zahynuli dvaja ľudia. Štyria ďalší obyvatelia utrpeli zranenia, povedal Filaškin.

Traja muži vo veku 30, 41 a 63 rokov utrpeli zranenia pri ruskom útoku na Dnepropetrovskú oblasť, uviedol gubernátor Serhii Lysak. Dvaja z nich boli hospitalizovaní v stredne ťažkom stave.

Útok poškodil sedem domov, päť ďalších budov, elektrické vedenie aj auto.

V Charkovskej oblasti pri ruských náletoch na obce Novoosynove a Kruhliakivka v Kupianskom okrese boli zranení dvaja muži a jedna žena, informoval gubernátor Oleh Syniehubov.

Útok na dedinu Viľchivka východne od Charkova zabil ženu a zranil muža, pričom podľa miestnych úradov poškodil 10 domov.

Ruské útoky proti Chersonskej oblasti poškodili 14 domov, potrubie, farmu a areál nákupného centra, uviedol gubernátor Oleksandr Prokudin. Podľa Prokudina bol v regióne za posledný deň zabitý jeden človek a traja zranení.

Rusko odpálilo v noci deväť rakiet a 27 bezpilotných lietadiel a poškodilo energetickú infraštruktúru vo Vinnici, Kyjeve, Dnepropetrovsku a Donecku. Ukrajinská obrana zostrelila všetky drony a päť rakiet, informovalo letectvo.

Vietnam má záujem o pevnejšie vzťahy s Ruskom. Po príchode Putina do Hanoja to vyhlásil prezident Vietnamu.

"Posilnenie partnerstva bolo jednou z našich priorít", povedal To Lam a zablahoželal Vladimirovi Putinovi k jeho znovuzvoleniu.

Prezidenti podpísali dohody o spolupráci v oblasti vzdelávania, vedy a techniky, ťažby ropy i zemného plynu aj zdravotníctva.

Prezidenti sa taktiež dohodli, že budú pracovať na pláne pre jadrové vedecké a technologické centrum vo Vietname.

Podľa Putina bolo posilnenie strategickej spolupráce s Vietnamom jednou z priorít Ruska. S touto krajinou juhovýchodnej Ázie má záujem spolupracovať v oblasti energetiky a bezpečnosti.

Ruský prezident uviedol, že rešpektuje dialóg s regionálnym blokom, Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), v ktorom podľa neho Vietnam zohráva aktívnu úlohu.

Putin uviedol, že Moskva a Hanoj majú záujem o vybudovanie takzvanej spoľahlivej bezpečnostnej architektúry v ázijsko-tichomorskom regióne. (Sky News, TASR)

Personálne straty okupantov vzrástli o ďalších 1 170 vojakov, celkovo o zhruba 530 920, tvrdí ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla aj o ďalších 18 bojových obrnených vozidiel, 45 delostreleckých systémov, jeden raketový a dva protivzdušné systémy aj 39 dronov.

Kremeľ dnes pozná naše publikum lepšie ako my, hovorí v rozhovore expert na hybridné hrozby Jakub Kalenský. (SME)

Ukrajinský dronový útok v noci spôsobil rozsiahly požiar ropného skladu v ruskej Adygejskej republike.

Gubernátor republiky na severnom Kaukaze Murat Kumpilov uviedol, že požiar sa medzičasom podarilo uhasiť.

Dronový útok na sklad ropných produktov hlásia aj z Tambovskej oblasti v centre európskej časti Ruska, doplnila britská stanica BBC s tým, že úlomok dronu poškodil jeden zo zásobníkov, ktorý začal horieť.

Tlačová agentúra TASS okrem toho citovala zvodku ruského ministerstva obrany, podľa ktorého protivzdušná obrana v noci na štvrtok zneškodnila 15 dronov vypustených nad ruské územie z Ukrajiny. Medzi nimi bolo i šesť bezpilotných lietadiel, ktoré sa ocitli nad Adygejskou oblasťou. Ďalšie tri drony boli zlikvidované nad Krasnodarským krajom na juhozápade európskej časti Ruska.

Ruské spravodajské kanály na platforme Telegram dodali, že v oblasti, ktorá bola jedným z terčov útoku, sa nachádza rafinéria spoločnosti Lukoil i sklad ropných látok. Kým jedno zariadenie - v obci Afiopskij - patrí pod Krasnodarský kraj, sklad v obci Enem sa rozprestiera už na území Adygejskej republike oblasti. Oba objekty delí len asi šesť kilometrov.

Miestne médiá informovali o jednej obeti - žene, ktorá prišla o život v meste Slaviansk-na-Kubani pod troskami domu poškodeného úlomkami dronu.

Ďalšie tri drony boli podľa ruského ministerstva obrany zostrelené nad Brianskou oblasťou a po jednom nad Belgorodskou, Rostovskou a Oriolskou oblasťou.

Poplach bol v noci na štvrtok vyhlásený v niekoľkých oblastiach Ruska, ktoré zo severu hraničia s Ukrajinou, ako aj vo Voronežskej a Lipeckej oblasti v južnej časti európskeho Ruska.

Krátko predtým sa na platforme Telegram objavili aj správy o útoku niekoľkých bezpilotných lietadiel z mora v smere na Sevastopol na Ruskom okupovanom Kryme. Citované zdroje tvrdia, že všetky drony boli zostrelené. (TASR)

Útoky v Dnepropetrovskej oblasti zranili mužov vo veku 30, 41 a 63 rokov, uviedol regionálny gubernátor Serhij Lysak.

Dvoch zranených hospitalizovali.

V okrese Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti tiež vznikli škody na siedmich súkromných domoch, piatich skladoch, autách a elektrickom vedení.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko zaútočilo najmenej deviatimi raketami a 27 dronmi. Ukrajinské sily zničili všetky bezpilotné lietadlá a päť rakiet.

Rusko vyradilo na Ukrajine ďalšiu tepelnú elektráreň. Útok zranil troch zamestnancov, tvrdí energetická spoločnosť DTEK.

Kde sa tento energetický objekt nachádza, spoločnosť DTEK nespresnila.

Spoločnosť Ukrenerho oznámila, že počas nočného náletu kamikadze dronov boli poškodené zariadenia energetickej infraštruktúry v štyroch oblastiach Ukrajiny: Vinnyckej, Dnepropetrovskej, Doneckej a Kyjevskej. Bližšie podrobnosti nateraz nie sú známe.

Podľa britskej stanice BBC tieto objekty mohli poškodiť zostrelené drony a ich úlomky.

Ukrajinské letectvo vo svojej zvodke uviedlo, že protivzdušnej obrane sa v noci na štvrtok podarilo zneškodniť päť z deviatich rakiet odpálených ruskou armádou a všetkých 27 dronov vypustených nad územie Ukrajiny.

Podľa zvodky ruská armáda v noci zaútočila na Ukrajinu troma balistickými raketami Iskander-M, ktoré boli vystrelené z Voronežskej oblasti na juhozápade európskej časti Ruska, a šiestimi raketami s plochou dráhou letu z oblasti Kaspického a Azovského mora.

Zo zvodky vyplýva, že nie všetky z troch balistických rakiet a jednej riadenej strely sa ukrajinskej obrane podarilo zlikvidovať.

Rusko zasiahlo vo Vinnyckej oblasti zariadenie kritickej infraštruktúry, uviedol gubernátor Serhij Borzov.

Útok si nevyžiadal obete. Letecký poplach trval v oblasti viac ako tri hodiny.

Oblasť na juhu susedí s Moldavskom.

Francúzska krajná pravica by v prípade víťazstva vo voľbách nežiadala o odchod Francúzska zo strategického velenia NATO.

Na veľtrhu vojenskej techniky Eurosatory v meste Villepinte pri Paríži to povedal líder francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie Jordan Bardella s tým, že neplánuje spochybňovať záväzky, ktoré Francúzsko prijalo na medzinárodnej scéne.

S odkazom na ruskú inváziu na Ukrajinu Bardella uviedol, že „Francúzsko nesmie opustiť vojenské velenie NATO, kým sme vo vojne, pretože by to značne oslabilo zodpovednosť Francúzska na európskej scéne a, samozrejme, aj jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k jeho spojencom."

Odvolal tak predvolebný sľub jeho strany z obdobia prezidentských volieb v roku 2022. „Prioritou bude opustiť integrované velenie NATO,“ konštatoval vtedy manifest Národného združenia.

Obrat politiky strany prichádza v čase, keď zmierňuje svoje postoje v snahe získať voličov mimo svojej tradičnej základne pred parlamentnými voľbami, ktoré sa vo Francúzsku budú konať 30. júna a 7. júla.

Bardella zároveň potvrdil svoje rozhodné odmietanie vyslania vojakov na Ukrajinu.

„Na rozdiel od prezidenta republiky som proti vyslaniu francúzskych vojakov na Ukrajinu,“ povedal v súvislosti s marcovým vyjadrením Emmanuela Macrona, že vyslanie západných vojakov na Ukrajinu by nemalo byť vylúčené.

Bardella dodal, že podporuje ďalšie francúzske dodávky zbraní, munície a iného vojenského vybavenia, „aby sa Ukrajina mohla chrániť“, ale neželá si riziko akejkoľvek priamej eskalácie. (SITA)