Ukrajina Rusko Online: Ukrajina chce vojnu podľa Zelenského skončiť, ale nie za podmienok Ruska

Nemecko a jeho partneri sa dohodli na dodávke 100 rakiet pre systém protivzdušnej obrany Patriot pre Ukrajinu.

Časť týchto rakiet sa už na Ukrajine nachádza, povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Meklenbursku-Predpomoransku.

Pistorius pripomenul, že pred niekoľkými týždňami bol v Odese, kde osobne videl následky ruských raketových útokov.

„A najmä po tom, keď som videl, aká životne dôležitá je ukrajinská protivzdušná obrana na prežitie, som rád, že dnes môžem oznámiť dodanie značného počtu rakiet pre systém Patriot, a to sto," povedal minister.

„Tridsaťdva týchto rakiet už bolo odovzdaných v uplynulých dvoch dňoch," dodal šéf nemeckého rezortu obrany.

Rozvojová banka Rady Európy poskytne Ukrajine pôžičku v objeme 100 miliónov eur na obnovu obytných domov.

O pomoci v rámci projektu HOME informovalo ukrajinské ministerstvo financií s tým, že dohodu o úvere podpísali ukrajinský minister financií Serhij Marčenko a šéf CEB Carlo Monticelli.

„Otvorená ruská vojna spôsobila ukrajinskému bytovému sektoru straty v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov. Projekt HOME pomôže postihnutým občanom, čo najskôr sa vrátiť do normálneho života," povedal Marčenko,

„Prostriedky budú použité na podporu mechanizmu priamej pomoci, prostredníctvom ktorého príjemcovia, vrátane vojakov, zdravotne postihnutých a mnohodetných rodín, dostanú kompenzáciu za bývanie zničené v dôsledku bojových akcií a teroristických útokov zo strany Ruskej federácie," dodal minister. (SITA)

Estónsko poskytne Ukrajine systémy protivzdušnej obrany krátkeho dosahu Mistral.

Oznámilo to estónske ministerstvo obrany. Šéf rezortu Hanno Pevkur zdôraznil, že Ukrajina naliehavo potrebuje prostriedky protivzdušnej obrany na odrazenie prebiehajúceho brutálneho útoku Ruska a že takáto pomoc je aj v záujme Estónska.

„Balík pomoci sme navrhli tak, aby z neho Ukrajina mala čo najväčší úžitok bez toho, aby bola ohrozená bojaschopnosť estónskych obranných síl," dodal Pevkur. (SITA)

Slovensko sa zúčastní na mierovom samite o Ukrajine vo Švajčiarsku. Minister zahraničia Blanár zastúpi premiéra Fica. (TASR)

Rusko sa z partnera zmenilo na hrozbu a NATO musí reagovať zmenou prístupu a zdokonaľovaním obrany, myslí si český prezident. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa na pôde dolnej komory nemeckého parlamentu poďakoval Nemecku za podporu.

Podľa neho takto Nemecko pomohlo zachrániť tisíce životov v boji proti okupantom.

Zároveň zdôraznil, že Ukrajina chce túto vojnu skončiť, ale nie za podmienok ruského agresora, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Rusko musí podľa Zelenského zaplatiť za všetky škody a ruský prezident Vladimir Putin musí túto vojnu, ktorú označil za "zločin proti životu", prehrať. "Vojnu ukončíme v záujme Ukrajiny a celej Európy," povedal Zelenskyj a vyzval Nemecko a západných spojencov, aby naďalej podporovali Ukrajinu pri obrane a obnove.

Európa musí byť priestorom pre stabilný mier. "V rozdelenej Európe nebol nikdy pokoj, rozdelené Nemecko nebolo nikdy šťastné. Preto Nemecko vie pochopiť, prečo robíme všetko pre to, aby sa Rusku nepodarilo našu krajinu rozdeliť," uviedol Zelenskyj, ktorý sa nemeckým poslancom prihovoril prostredníctvom videospojenia už 17. marca 2022, tri týždne po začiatku invázie ruských vojsk.

Rusko musí podľa neho byť brané na zodpovednosť za rozpútanie vojny, zabitie mnohých ľudí a ničenie Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin namiesto zmlúv stavil na vraždenie, preto musí byť v spoločnom záujme, aby vojnu prehral, povedal Zelenskyj.

Zelenského prejav bojkotovali poslanci krajne ľavicovej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Aj vedenie poslaneckého klubu krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) odporučilo svojim poslancom, aby prejav nepočúvali, štyria však nakoniec v sále zostali.

"Odmietame počúvať niekoho, kto tu reční v maskáčoch," uviedli predsedovia frakcie AfD Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Zelenskému podľa nich skončilo funkčné obdobie a v úrade je už len ako "vojnový a žobravý prezident".

Tvrdia, že Ukrajina teraz nepotrebuje "vojnového prezidenta", ale prezidenta ochotného rokovať.

Po vystúpení v Spolkovom sneme Zelenskyj spolu s nemeckým ministrom obrany Borisom Pistoriusom navštívil vojenský výcvikový priestor v Meklenbursku-Predpomoransku, kde sa oboznámil s priebehom výcviku ukrajinských vojakov na obsluhu systémov protivzdušnej obrany Patriot.

Berlín zatiaľ poskytol Kyjevu dva kompletné systémy Patriot aj s raketami, tretí by mal doraziť na Ukrajinu čoskoro.

Mravný útok dekadentného Západu na ochrancu tradičných hodnôt, Rusko, je hitom propagandy, píše Petra Procházková. (SME)

Poľsko odhaduje, že Rusko má v Kaliningradskej oblasti približne 100 taktických jadrových hlavíc.

Povedal to poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne.

Sikorski na konferencii poukázal na to, ako vyzerá ruská hrozba z pohľadu Varšavy, pričom zdôraznil, že táto hrozba je bližšie, ako by sa mohlo zdať.

„Dvestopäťdesiat kilometrov severne od Varšavy je Kaliningradská oblasť, ruská enkláva s približne sto taktickými jadrovými hlavicami,“ povedal Sikorski. (SITA)

Generálny tajomník NATO Stoltenberg opäť prisľúbil štátom východného krídla Aliancie plnú podporu v prípade útoku proti nim.

Uviedol to po stretnutí s lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevičsom v Rige.

"NATO má sily, zdroje, kapacity a politickú vôľu brániť každého spojenca," povedal Stoltenberg v Rige, kde sa koná jednodňový summit Bukureštskej deviatky (B9), skupiny združujúcej štáty strednej a východnej Európy.

Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 v reakcii na nezákonnú anexiu ukrajinského Krymského polostrova Ruskom. V súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko - krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).

Na výročnom stretnutí, ktoré je prípravou na júlový summit Aliancie vo Washingtone, sa zúčastňujú ako hostia aj lídri nových členských štátov NATO - Švédska a Fínska.

"Summit B9 je symbolickou a zároveň veľmi praktickou platformou na koordináciu našich postojov k ďalšiemu posilňovaniu Aliancie, regionálnej bezpečnosti a našej podpory Ukrajine," uviedol hostiteľ Rinkevičs.

Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov.

Poľský prezident Andrzej Duda podľa svojich slov neúčasť maďarského prezidenta Tamása Sulyoka nepovažuje za nebezpečnú. "Sme jednotní v NATO a som si úplne istý, že sme jednotní aj v otázke bezpečnosti tu vo východnej Európe," zdôraznil Duda. Podobne sa vyjadrili aj ostatné hlavy štátov, ktoré sa na summite zúčastňujú, dodáva DPA. (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie sľúbila, že Kyjev dostane 500 miliónov eur na opravu energetických zariadení.

Podľa britskej stanice BBC von der Leyenová spresnila, že európskym partnerom sa podarilo zozbierať približne 500 miliónov eur na urgentné opravy poškodenej energetickej infraštruktúry. Okrem toho poskytnú Ukrajine ďalších 1000 generátorov na výrobu elektriny a prepravených tam bude aj tisíc solárnych panelov.

Cieľom EÚ je pomôcť decentralizovať ukrajinský energetický systém a zvýšiť tak jeho udržateľnosť, doplnila von der Leyenová, ktorá súčasne oznámila, že v rámci programu obnovy a modernizácie v júni EÚ pridelí Ukrajine 1,9 miliardy eur.

Podľa BBC von der Leyenová okrem toho uviedla, že Ukrajine bude už v júli prevedený prvý balík jeden a pol miliardy eur zo zmrazených ruských aktív. Spresnila, že približne "90 percent (z tejto sumy) pôjde na obranu, desať percent na obnovu".

Skupina medzinárodných partnerov Ukrajiny vrátane Nemecka v utorok na konferencii v Berlíne oznámila aj spustenie programu odbornej prípravy ľudí z Ukrajiny, najmä mladých, pripravených pomôcť pri obnove svojej vlasti. Informovala o tom nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová.

Podľa agentúry DPA sa predpokladá, že program bude trvať tri roky a je primárne zameraný na mladých ľudí, vnútorne presídlené osoby a ženy. Partneri Ukrajiny - jednotlivé štáty, medzinárodné organizácie a obchodné skupiny - tento projekt podporia sumou 700 miliónov eur. (TASR)

Brigáda Azov víta zrušenie zákazu dodávok a používania amerických zbraní príslušníkmi tejto formácie. Moskva to kritizuje.

Ako informovala agentúra AFP, táto 12. brigáda osobitného určenia má na Ukrajine takmer kultový status, ktorý si vylepšila niekoľko týždňov trvajúcou obranou areálu oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ hneď v prvých týždňoch vojny rozpútanej Ruskom.

Rusko, kde je Azov zaradený do zoznamu teroristických organizácií, v utorok kritizovalo zrušenie zákazu zo strany USA a zopakovalo svoje výhrady.

"Takáto náhla zmena postoja Washingtonu je dôkazom, že sa neštíti ničoho, aby potlačil Rusko... Dokonca flirtuje s neonacistami," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že postoj Kremľa v tejto záležitosti je krajne negatívny.

Peskov podotkol, že zmena postoja USA "opäť raz potvrdzuje relevantnosť našich obáv (Ruska) v súvislosti s trendom k plazivému šíreniu myšlienok neonacizmu vo svete".

Stúpenci a príslušníci brigády Azov podobné obvinenia opakovane odmietajú a tvrdia, že bývalé polovojenské oddiely sa zbavili svojej krajne pravicovej orientácie.

"Klamstvo o Azove, ktoré kremeľský režim roky šíri na Západe, dnes dostalo zničujúci úder," napísalo velenie Azova v utorok na sociálnych sieťach.

Aj americké ministerstvo zahraničných vecí v zdôvodnení rozhodnutia americkej vlády uviedlo, že boli vykonané dôkladné analýzy súčasnej brigády Azov a nenašli sa "žiadne dôkazy" o porušovaní ľudských práv.

Toto preverovanie sa uskutočnilo podľa tzv. Leahyho zákona zakazujúceho financovanie jednotiek zapojených do porušovania ľudských práv. V prípade brigády Azov takéto prípady podľa USA neboli potvrdené.

Washington argumentoval, že súčasná brigáda Azov sa líši od pôvodnej polovojenskej jednotky známej ako pluk Azov, ktorej niektorí členovia zastávali krajne pravicové, rasistické, xenofóbne a ultranacionalistické názory. Aj predstavitelia OSN pre ľudské práva svojho času tvrdili, že Azov porušuje humanitárne právo, dodal vo svojom článku k téme denník Washington Post.

Americká administratíva pripomenula, tieto milície boli rozpustené v roku 2015 a v procese preverovania novej brigády - podľa Leahyho zákona - sa nedokázalo porušovanie ľudských práv. (TASR)

Ukrajinská armáda zasiahla odpaľovacie pozície rakiet v Rusku, čím pomohla znížiť počet ruských leteckých útokov na Charkov.

Agentúre Reuters to dnes v Berlíne povedal starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov. V nemeckom hlavnom meste sa zúčastnil na medzinárodnom stretnutí o obnove vojnou zničenej krajiny.

Charkov sa nachádza na severovýchode krajiny pri hraniciach s Ruskom a invázne sily v poslednom čase zintenzívnili údery na mesto a Charkovskú oblasť, kde tiež obnovili svoju ofenzívu.

V máji americký prezident Joe Biden čiastočne zrušil zákaz používania amerických zbraní na ruskom území, aby ich Ukrajina mohla použiť na svoju obranu v okolí Charkova. Podobný súhlas dali Kyjevu nedávno aj ďalšie západné štáty.

Potom začiatkom júna niektoré médiá informovali, že Ukrajina po prvýkrát zasiahla miesto v ruskej Belgorodskej oblasti, z ktorého Rusi zrejme vystrelili raketové systémy na Charkovskú oblasť, ktorá hraničí s Belgorodom.

Vojenskí experti uviedli, že pri útoku boli pravdepodobne použité americké rakety systému HIMARS, informoval ruský nezávislý spravodajský server Agenstvo a dodal, že Ukrajinci pravdepodobne zasiahli ruský systém S-400.

Terechov dnes tiež zdôraznil, že na ochranu mesta, ktoré spravuje, je potrebná protivzdušná obrana, ktorú napadnutá krajina nemá. Spojenci Kyjeva sa snažia získať ďalšie systémy protivzdušnej obrany, ale dodávky brzdia politické spory vo Washingtone a nedostupnosť vhodných zbraní, poznamenala agentúra Reuters.

Nemecko nedávno prisľúbilo Ukrajine ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, zatiaľ čo Estónsko dnes oznámilo, že v rámci ďalšieho balíka vojenskej pomoci dodá Kyjevu protilietadlové komplety krátkeho dosahu Mistral. (ČTK)

Ruská armáda vyhlásila, že jej jednotky obsadili na východe Ukrajiny ďalšie dve dediny. Ukrajina správy nekomentovala.

Ide o Arťomovku na území samozvanej proruskej Luhanskej ľudovej republiky a Tymkivku v Charkovskej oblasti.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, podotkla, že ruská armáda vo svojej zvodke použila pre jednu z dedín - Arťomovku - jej ruský názov používaný do roku 2016, nie ukrajinský Miasožarivka.

Tymkivka leží neďaleko mesta Kupiansk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, kde ruská armáda v máji spustila svoju ofenzívu. Táto obec sa nachádza súčasne asi 120 kilometrov východne od oblastnej metropoly Charkov.

Miasožarivka leží na severe Ruskom čiastočne okupovanej Luhanskej oblasti, o ktorej Rusko tvrdí, že ju anektovalo, a ktorá sa rozprestiera neďaleko hraníc s Charkovskou oblasťou.

V situácii, keď sa ruskej armáde darí postupovať na niektorých úsekoch frontovej línie na východe Ukrajiny, ukrajinská armáda zápasí s nedostatkom živej sily aj munície. (TASR)

V Dánsku zadržali občianku Ruska podozrivú zo špionáže, oznámila v utorok dánska bezpečnostná a spravodajská služba.

Podľa médií ide o ženu, ktorá je dobre známa v ruskej diaspóre.

Zadržaná žena podľa webu dagens.com prevádzkuje právne poradenstvo pre rusky hovoriacich ľudí na dánskom ostrove Zéland a je obvinená z napomáhania činnosti zahraničnej rozviedky a získavania finančnej podpory od ruského štátneho fondu zapojeného do špionáže.

Podozrivá bude po vypočutí prepustená, jej vyšetrovanie však bude pokračovať a viac informácií o prípade preto nemožno poskytnúť, uviedla PET vo vyhlásení.

Dánska spravodajská služba zdôraznila, že prípad nesúvisí s nedávnymi voľbami do Európskeho parlamentu a týka sa správ médií o ruskom štátnom fonde.

Dánska verejnoprávna stanica DR a iné partnerské európske médiá nedávno informovali o ruskom fonde Pravfond. Založili ho ruské úrady, pričom existuje podozrenie, že je využívaný na financovanie dezinformačných projektov. Vyplýva to z dokumentov, ktoré získala DR. (TASR)

Ukrajina dokončila všetky potrebné kroky na začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou do konca tohto mesiaca.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, na utorňajšej tlačovej konferencii v Berlíne to povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Šéfka výkonného orgánu EÚ pripomenula nedávne schválenie reformného plánu zo strany Ukrajiny, ktoré je podmienkou pre pridelenie mnohomiliardovej makrofinančnej pomoci Únie v nasledujúcich rokoch.

V tejto súvislosti zdôraznila, že Ukrajina si zaslúži, aby sa o nej uvažovalo v rámci prístupových rokovaní s EÚ.

„Ukrajina splnila všetky kroky, ktoré sme si stanovili. A preto veríme, že EÚ by mala začať prístupové rozhovory s Ukrajinou do konca tohto mesiaca," povedala Von der Leyenová.

Európska komisia minulý týždeň podporila začiatok prístupových rozhovorov s Ukrajinou a Moldavskom. Mediálne správy zároveň naznačujú, že stáli predstavitelia členských krajín Európskej únie opäť neprijali rozhodnutie o odporúčaní Európskej komisie začať prístupové rozhovory s Ukrajinou do EÚ, keďže Maďarsko vznieslo námietky. (SITA)

Európska komisia navrhla predĺžiť dočasnú právnu ochranu pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny o ďalší rok - do 4. marca 2026.

Vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na civilnú a kritickú infraštruktúru na Ukrajine nie sú v súčasnosti vytvorené bezpečné a trvalé podmienky pre návrat tých, ktorí pred vojnou utiekli, upozornila EK. Dôvody dočasnej právnej ochrany preto podľa EK pretrvávajú.

Konečným cieľom je zabezpečiť, aby všetci tí, ktorí utekajú pred ruskou vojnou, našli ochranu v EÚ a aby tým takmer 4,2 miliónom ľudí, ktorí už využívajú dočasnú právnu ochranu v členských štátoch Únie, bola poskytnutá čo najväčšia stabilita a istota.

Smernica o dočasnej ochrane poskytuje okamžitú ochranu a prístup k právam v EÚ vrátane práva na pobyt, prístupu na trh práce, ubytovania, poskytovania sociálnej, lekárskej a inej pomoci. Členským štátom uvedená smernica pomáha riadiť príchody utekajúcich ľudí z Ukrajiny usporiadaným a účinným spôsobom.

Komisia predloží tento návrh členským krajinám na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 13. júna v Luxemburgu. Návrh by mali následne prijať ministri členských krajín.

EÚ aktivovala smernicu o dočasnej ochrane 4. marca 2022 a Rada EÚ ju postupne predlžovala až do 4. marca 2025. V súčasnosti EÚ eviduje takmer 4,2 milióna ľudí vysídlených z Ukrajiny, ktorí využívajú dočasnú právnu ochranu na jej území, pričom jednu tretinu z tohto počtu tvoria deti. (TASR)

Ministri financií Ukrajiny a Nemecka podpísali spoločné vyhlásenie o podpore pri obnovy Ukrajiny po skončení vojny.

Nemecký minister financií Christian Lindner uviedol, že pomoc zo strany jeho krajiny sa nevzťahuje len na prostriedky, ktoré Ukrajina potrebuje na víťazstvo vo vojne.

"Chceme prispieť teraz, aby sa Ukrajina prostredníctvom svojej obnovy mohla vydať na cestu budúceho rastu," povedal na darcovskej konferencii na obnovu Ukrajiny v Berlíne.

Podpora sa podľa jeho slov ďalej okrem finančných zdrojov vzťahuje aj na budovanie inštitucionálnych kapacít na podporu súkromných spoločností a investícií. (TASR)

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová sa s viacerými eurokomisármi zúčastňuje na konferencii o obnove Ukrajiny.

Šéfka EK na úvod dvojdňovej konferencie oznámila podpísanie nových záručných a grantových dohôd vo výške 1,4 miliardy eur na podporu obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny, vrátane jej energetickej infraštruktúry.

Von der Leyenová v mene EÚ potvrdila vytrvalú podporu Ukrajine vystavenej ruskej agresii, a to aj na jej integračnej ceste do EÚ.

V Berlíne ju sprevádzajú výkonní podpredsedovia EK Valdis Dombrovskis a Maroš Šefčovič, podpredsedníčka Věra Jourová a eurokomisár Virginijus Sinkevičius, ktorí sa zúčastnia na tematických panelových diskusiách.

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič vystúpi na tému "Príprava Ukrajiny na vstup do EÚ a príprava EÚ na vstup Ukrajiny".

Komisia spresnila, že konferencia o obnove Ukrajiny 2024 v Berlíne združí šéfov vlád a štátov, ministrov, predstaviteľov medzinárodných organizácií a finančných inštitúcií, ale aj podnikov a organizácií občianskej spoločnosti. Spolu budú diskutovať o obnove a rekonštrukcii Ukrajiny v rámci tzv. "celospoločenského prístupu". (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj spojencov vyzval, aby jeho krajine dodali viac systémov protivzdušnej obrany.

Takisto upozornil na útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

"Najväčšou strategickou výhodou Ruska nad Ukrajinou je prevaha vo vzduchu," povedal Zelenskyj v Berlíne na konferencii o obnove Ukrajiny. Dodal, že ruské rakety a bomby sú nápomocné pri postupe pozemného vojska.

"Odpoveďou je protivzdušná obrana," dodal.

Kapacity Ukrajiny v oblasti výroby energie sa podľa Zelenského od zimy v dôsledku ruských útokov na ukrajinské energetické zariadenia znížila na polovicu. "Zničených bolo deväť gigawattov kapacity. Vrchol spotreby elektrickej energie minulú zimu bolo 18 gigawattov," spresnil.

Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že na konferencie v Berlíne budú rokovať predstavitelia vlád, spoločností a organizácii s cieľom pomôcť Ukrajine. "Hlavnou prioritou budú bezodkladné riešenia pre ukrajinský energetický sektor," napísal.

Rusko nevyhrá vojnu na Ukrajine, uviedol nemecký kancelár Scholz na medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Berlíne.

Spojencov tiež vyzval na pomoc Ukrajine pri posilnení protivzdušnej obrany.

"Nebude žiadne vojenské víťazstvo a žiadny nadiktovaný mier," vyhlásil Scholz a vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby "ukončil svoju brutálnu kampaň a stiahol svoje vojská".

"Chcel by som dnes všetkých prítomných úprimne požiadať: podporte, prosím, našu iniciatívu na posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny všetkým, čo je možné," povedal Scholz delegátom na dvojdňovej konferencii v Berlíne. Nemecko v rámci iniciatívy poskytlo Kyjevu tri systémy Patriot.

Scholz tiež apeloval na súkromné spoločnosti, aby vložili svoje peniaze do obnovy vojnou zničenej Ukrajiny.

S odvolaním sa na odhady Svetovej banky, podľa ktorých by Ukrajina mohla v priebehu desaťročia potrebovať 500 miliárd dolárov, uviedol, že spoločnostiam treba ponúknuť obchodné dôvody na investovanie, a hovoril o potenciáli Ukrajiny v odvetviach vrátane obnoviteľných zdrojov energie, IT a farmaceutického priemyslu.

Na konferenciu pricestoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V pondelok na Telegrame napísal, že prioritou výročnej dvojdňovej konferencie budú predovšetkým opatrenia týkajúce sa energetického sektora Ukrajiny, ktorý je terčom vzdušných útokov Ruska. (TASR)

Tri ruské bojové lode a jedna ponorka dorazia v stredu na Kubu, kde zotrvajú do pondelka 17. júna.

Informoval o tom veliteľ ruských námorných síl Alexandr Moisejev.

Kubánske ministerstvo zahraničných vecí minulý štvrtok spresnilo, že ide o fregatu Gorškov, ponorku na jadrový pohon Kazaň, ropný tanker Pašin a záchranný remorkér Nikolaj Čiker.

Ubezpečilo, že na plavidlách nebudú jadrové zbrane a ich prítomnosť nepredstavuje nebezpečenstvo pre región.

Kubánska vláda tiež uviedla, že táto návšteva spĺňa všetky medzinárodné normy a je súčasťou historických priateľských vzťahov medzi Kubou a Ruskom.

Americkí predstavitelia minulý týždeň uviedli, že Washington spozoroval ruské vojenské lode a lietadlá, ktoré mali smerovať do Karibiku na vojenské cvičenie. Manévre označili za súčasť širšej ruskej reakcie na americkú vojenskú podporu Ukrajine. (TASR)

Ruskí a bieloruskí vojaci spustili druhú fázu taktických jadrových cvičení v Rusku, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Cieľom manévrov je uistiť sa, že príslušníci oboch armád a ich vybavenie sú pripravení na ochranu suverenity a územnej celistvosti Ruska a Bieloruska, uviedol ruský rezort obrany.

"Počas cvičenia sa riešia záležitosti spoločných cvičení jednotiek ozbrojených síl Ruskej federácie a Bieloruskej republiky súvisiace s používaním nestrategických jadrových zbraní v boji," uviedlo ministerstvo.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v máji podotklo, že cvičenie by mohlo "schladiť horúce hlavy v hlavných mestách na Západe". Išlo o reakciu na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý spomenul možnosť vyslania európskych jednotiek na obranu Ukrajiny. (TASR)

Ministerstvu obrany sa nepodarilo nájsť právnu analýzu o možnosti darovania stíhačiek Ukrajine s vyslovenou nedôverou.

Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Ombudsman žiadal o sprístupnenie analýzy podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

"Ministerstvo mi nedávno oznámilo, že sa snažilo vyhovieť navrhnutému opatreniu a analýzu nájsť. Skonštatovalo však, že ministerstvo a ani jedna z jeho organizačných zložiek danou analýzou nedisponujú. Rovnako uviedlo, že analýza nie je ani zachytená v jeho databázach v žiadnej podobe," priblížil.

Dočasne poverená vláda Eduarda Hegera v marci 2023 rozhodla, že Ukrajine poskytne 13 stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub.

Viacerí politici i právnici tvrdili, že dočasne poverený kabinet nemal oprávnenie darovať migy, keďže to považovali za zásadnú otázku zahraničnej politiky.

Vtedajší minister obrany Jaroslav Naď zverejnil právnu analýzu rezortu obrany, ktorá mala slúžiť ako jedno zo stanovísk na jeho informované rozhodovanie v procese, na sociálnej sieti v polovici mája 2023. (TASR)

Rusko začalo používať ponorky na hliadkovanie v Čiernom mori po tom, čo Ukrajina úspešne zaútočila na niekoľko lodí.

Ukrajina od začiatku rozsiahlej invázie opakovane útočí na ruské plavidlá. Podľa ukrajinskej armády bolo k decembru minulého roka zničených približne 30 percent ruskej Čiernomorskej flotily.

„Oni (Rusi) už zaviedli prax, že tieto ponorky ráno rotujú. V oblasti Azovského a Čierneho mora majú štyri ponorky, z ktorých tri sú nosiče riadených striel. Dve ponorky pravidelne plávajú na more,“ povedal vo vysielaní národnej televízie hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk.

Rusko sa údajne snaží organizovať námorné cvičenia v Azovskom mori. Na ochranu lodí pred útokmi ukrajinských bezpilotných lietadiel Rusko podľa Pletenčuka stavia štruktúry podobné člnom. V súčasnosti sú v Azovskom mori tri ruské výsadkové lode a tri malé raketové lode triedy Bujan-M, uviedol Pletenčuk. (SITA)

Nová dohoda medzi Ruskom a Iránom o spolupráci bola dočasne pozastavená kvôli problémom iránskych partnerov.

Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa ruského ministerstva zahraničných vecí Zamira Kabulova. 

"Ide o strategické rozhodnutie vedenia oboch krajín," uviedol Kabulov s tým, že ide o problémy iránskych partnerov. Irán sa k situácii doposiaľ nevyjadril.

Rusko a Irán v posledných rokoch nadviazali úzke vzťahy. V snahe vytvoriť podľa nich spravodlivejší "multipolárny svetový poriadok" vystupujú proti tomu, čo označujú ako škodlivú zahraničnú politiku Spojených štátov. (TASR)

Americká vláda zruší doteraz platný zákaz používania amerických zbraní pre ukrajinský pluk Azov.

Uviedlo to americké ministerstvo zahraničných vecí. 

Americké ministerstvo zahraničných vecí dôkladne preverilo pluk Azov a rozhodlo sa zrušiť obmedzenia vyplývajúce z tzv. Leahyho zákona, píše The Washington Times. Pluk Azov teraz bude mať k americkej pomoci rovnaký prístup, ako majú ostatné ukrajinské jednotky.

Zákon pomenovaný po bývalom americkom senátorovi Patrickovi Leahym zakazuje poskytovať vojenskú pomoc zahraničným silám, ktoré sa beztrestne dopúšťajú porušovania ľudských práv. U pluku Azov takéto prípady podľa amerického rezortu diplomacie neboli potvrdené

Brigáda špeciálneho určenia Azov je považovaná za obzvlášť účinnú vojenskú jednotku, píše WP. Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 húževnato niekoľko týždňov bránil oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskomm prístavnom meste Mariupol.

Spojené štáty však Azovu pred približne 10 rokmi zakázali používať americké zbrane, pretože niektorí zo zakladateľov tejto jednotky mali rasistické, xenofóbne a ultra-nacionalistické názory. Predstavitelia OSN pre ľudské práva tiež tvrdili, že Azov porušuje humanitárne právo, dodáva WP.

Pluk Azov je súčasťou Národnej gardy Ukrajiny. Ruský najvyšší ho v auguste 2022 zaradil na zoznam teroristických organizácii. (TASR)

Ukrajinská armáda má novú pozíciu, Vadym Sucharevsky sa stal veliteľom bezpilotných síl.

Sucharevskyj bol vymenovaný na základe príkazu ministra obrany Rustema Umerova, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Sucharevskyj sa vo februári stal zástupcom veliteľa ozbrojených síl zodpovedným za bezpilotné systémy.

Ukrajinský prezident vydal vo februári dekrét, v ktorom vyzýval na zriadenie novej samostatnej zložky ozbrojených síl zameranej na bezpilotné systémy. Tento dekrét schválila minulý týždeň ukrajinská vláda. (TASR)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 520 850 vojakov.

Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 100 vojakov, 23 tankov, 32 bojových obrnených vozidiel, 46 delostreleckých systémov a 58 vozidiel a palivových nádrží.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 902 tankov, 15 176 bojových obrnených vozidiel, 18 676 vozidiel a palivových nádrží, 13 690 delostreleckých systémov, 1 099 odpaľovacích raketových systémov, 842 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 359 lietadiel, 11 023 dronov, 2 278 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 2 288 kusov špeciálnej techniky.ň

Ruský torpédoborec Admirál Levčenko zachvátil požiar. Loď sa nachádza v Severnom ľadovom oceáne. (SITA)

USA a Poľsko spustili medzinárodnú operáciu, ktorej úlohou je pomôcť Ukrajine čeliť ruským dezinformáciám.

James Rubin, popredný americký diplomat zodpovedný za boj proti dezinformáciám, a Tomasz Chłoń, poľský diplomat s rovnakým mandátom, sa zúčastnili na slávnostnom otvorení novej Ukrajinskej komunikačnej skupiny.

Skupina, ktorá začína svoju činnosť v utorok, bude zahŕňať zástupcov z 12 krajín vrátane Kanady, Francúzska, Nemecka, Fínska, Talianska a niekoľkých ďalších členov NATO, ako aj samotnej Ukrajiny, uviedol Rubin.

Pracovať budú v priestoroch poskytnutých poľským ministerstvom zahraničných vecí a jedným z cieľov bude pokúsiť sa odhaliť ruské dezinformačné kampane zamerané na globálne oslabenie podpory Ukrajine. (SITA)

Ruský bombardér typu SU-34 sa zrútil počas výcvikového letu v oblasti Kaukazu zrejme v dôsledku technickej poruchy.

Posádka na palube zahynula, uviedli ruské tlačové agentúry.

"Predbežnou príčinou havárie lietadla je technická porucha," uvádza ruská agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľa tamojšieho ministerstva obrany.

K pádu lietadla došlo v hornatej oblasti v kaukazskom regióne Osetsko, spresnilo ministerstvo.

"Lietadlo havarovalo v neobývanej oblasti. Na zemi nedošlo k žiadnym škodám," dodal ruský rezort obrany.

Doposiaľ nebolo bezprostredne jasné, koľko osôb sa na palube lietadla v čase havárie nachádzalo, píše Reuters. (TASR)

Ukrajinská armáda sa prihlásila k zodpovednosti za minulotýždňový útok na ropnú rafinériu v Rostovskej oblasti.

Spôsobené škody stáli ruský ropný priemysel viac než pol miliardy dolárov v strate produkcie. 

"Podľa správ tajných služieb v stratili okupanti v dôsledku útoku 1,5 milióna metrických ton ropy a ropných produktov, čo predstavuje približne 540 miliónov dolárov," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinský generálny štáb.

Štáb ďalej dodal, že útoky na ropné rafinérie "značne komplikujú schopnosť nepriateľských síl plniť ich misiu".

Gubernátor Rostovskej oblasti Vasilij Golubev, ktorého citovala ruská agentúra Interfax, minulý týždeň uviedol, že prevádzka rafinérie v Novošachtinsku utrpela "výrazné obmedzenia" po požiari, ktorý tam vypukol po dronovom útoku, píše Reuters. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj pricestoval neskoro večer do Nemecka na konferenciu o obnove Ukrajiny.

Rokovať bude aj so spolkovým kancelárom Olafom Scholzom, informuje agentúra Reuters.

Zelenskyj na platforme Telegram napísal, že prioritou výročnej dvojdňovej konferencie, ktorá sa začína v utorok v metropole Berlín, budú predovšetkým opatrenia týkajúce sa energetického sektora Ukrajiny, ktorý je terčom vzdušných útokov Ruska.

Jeho rokovania so Scholzom sa okrem iného budú zameriavať na pokračujúcu vojenskú pomoc vrátane protivzdušnej obrany a spoločnej výroby munície, ako aj na koordináciu pozícií pred tohtotýždňovým "mierovým summitom", ktorého hostiteľom bude Švajčiarsko, cituje Reuters. (TASR)