TEL AVIV, BRATISLAVA. Izrael a Hamas sa môžu za pomoci Spojených štátov dopracovať k mierovej dohode. Mohla by však znamenať pád izraelskej vlády.
Americký prezident Joe Biden si to uvedomuje, preto varuje. „Naliehal som na vedenie Izraela, aby sa postavilo za túto dohodu napriek akémukoľvek tlaku, ktorý príde,“ povedal minulý piatok pri predstavovaní najnovšieho návrhu plánu, ktorý by pre Pásmo Gazy mal priniesť trvalé prímerie.
O deň neskôr bolo jasné, z ktorej strany tlak prichádza. Dvaja krajne pravicoví ministri Bezalel Smotrič a Itamar Ben-Gvir totiž pohrozili, že ak izraelský premiér Benjamin Netanjahu na dohodu pristúpi, odídu z vládnej koalície. Ozval sa však aj politik, ktorý by vládu mohol podržať.
V článku sa dočítate aj:
- čo je v najnovšom návrhu mierovej dohody,
- aké sú Netanjahuove požiadavky,
- prečo ministri hrozia odchodom,
- kto môže vládu podržať.
Trojfázový plán
„Je čas, aby sa táto vojna skončila,” povedal Biden v Bielom dome pri predstavovaní dohody. Priblížil, že ide o izraelský návrh, ktorý by podľa neho mal Hamas prijať.
Spomínaný návrh pozostáva z troch častí. „Líši sa od predchádzajúcich návrhov, pretože prímerie by pokračovalo, kým by strany prešli všetkými tromi fázami,“ približuje agentúra Reuters.
Prvá fáza sa má začať šesťtýždňovým pokojom zbraní, v rámci ktorého by sa izraelskí vojaci stiahli z obývaných častí Pásma Gazy. Hamas by začal vymieňať rukojemníkov - najmä deti a starších ľudí, ktorých stále zadržiava, za stovky palestínskych väzňov.
Palestínski civilisti by sa vrátili na miesta, kde kedysi stáli ich domy a týkalo by sa to aj severu enklávy, ktorý utrpel najsilnejšie zásahy. Na zničené palestínske územie by denne začalo putovať šesťsto kamiónov s humanitárnou pomocou.
Viac ako tretina rukojemníkov v Pásme Gazy je mŕtva, predpokladá Izrael Čítajte V druhej fáze by Izrael a Hamas vyrokovali podmienky úplného ukončenia bojov.„Prímerie bude trvať dovtedy, kým budú pokračovať rokovania,“ povedal Biden. Pokračovala by výmena rukojemníkov, Hamas by prepustil aj zadržiavaných izraelských vojakov.
Tretia fáza zahŕňa rozsiahlu obnovu domov, nemocníc či škôl v Pásma Gazy. Zapojilo by sa do nej medzinárodné spoločenstvo vrátane arabských štátov „spôsobom, ktorý neumožní Hamasu znovu sa vyzbrojiť“, povedal Biden. Zavŕšila by sa vydaním tiel mŕtvych rukojemníkov späť do Izraela. Hamas stále drží okolo 120 zajatcov, no panujú obavy, že desiatky z nich už nežijú.
Rokovania o ukončení bojov prebiehajú dlhodobo, do dohody však zatiaľ nevyústili. Strany sa z neúspechu vinia navzájom. Od začiatku najnovšej izraelskej invázie do Pásma Gazy, ktorá začala vlani 7. októbra po útoku Hamasu na Izrael, sa podarilo raz vyrokovať zastavenie paľby. Trvalo týždeň.
Rozpor vo vládnej koalícii
Hamas najnovší návrh podľa svojho vedenia vníma „pozitívne“ a je ochotný rokovať o trvalom mieri. Svojej moci v Pásme Gazy sa však odmieta vzdať.
A práve to je problém. Izrael totiž trvá na tom, že Hamas po ukončení bojov nemôže palestínske územie ďalej ovládať.
O tejto požiadavke vie aj Biden, ktorý sa Izraelu snažil ukázať, že za osem mesiacov bojov zničil vojenské schopnosti Hamasu. „V tejto chvíli už Hamas nie je schopný uskutočniť ďalší 7. október,“ povedal s odkazom na minuloročný útok palestínskych teroristov na juh Izraela.
Ľahko sa zdieľa a neukazuje skutočnú tragédiu. Čo znamená obrázok All Eyes on Rafah? Čítajte Krátko po Bidenovom výstupe však izraelský premiér zdôraznil, že koniec bojov nastane až vtedy, keď Izrael dosiahne v Pásme Gazy svoje ciele.
„Podmienky na ukončenie vojny sa nezmenili,“ vyhlásila Netanjahuova kancelária. Sú nimi najmä prepustenie všetkých rukojemníkov a úplne zničenie Hamasu - politické aj vojenské.
Viacerí izraelskí politici to vnímajú rovnako, na čo Biden narážal vo svojej minulotýždňovej reči. „Viem, že v Izraeli sú aj ľudia, ktorí nebudú s plánom súhlasiť. Budú vyzývať, aby vojna pokračovala donekonečna. Niektorí sú dokonca vo vládnej koalícii,“ povedal.
Radšej pád vlády ako dohoda
Kto s návrhom dohody v izraelskej vlády nesúhlasí, ukázalo sa minulú sobotu. Ide o krajne pravicových ministrov financií Bezalela Smotriča a ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gvira.
Smotrič na sociálnej sieti napísal to, čo predtým odkázal Netanjahuovi. „Nebudem súčasťou vlády, ktorá bude súhlasiť s navrhovaným plánom a ukončí vojnu bez zničenia Hamasu a návratu všetkých rukojemníkov,“ povedal.
Ben-Gvir ho podporil. „Je to nerozvážna dohoda, ktorá predstavuje víťazstvo terorizmu a bezpečnostnú hrozbu pre štát Izrael,“ povedal. Ministri sa odchodom vyhrážali už v minulosti.
Izraelský minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir. (zdroj: TASR/AP)Netanjahuova pravicová koalícia má v parlamente tesnú väčšinu. Pri vládnutí sa jeho strana Likud preto spolieha na viacerých ultraortodoxných a krajne pravicových strán, ktorých súčasťou sú aj Smotrič a Ben-Gvir.
Ben-Gvir je predsedom strany Otzma Jehudit (Židovská sila) a Bezalel Smotrič vedie Národnú náboženskú stranu.
Na pomoc však Netanjahuovi môže prísť nečakaný hráč - líder opozície zo strany Ješ Atid Jair Lapid. Ten povedal, že ak Netanjahu pristúpi na dohodu predloženú USA, podporí ho. Jeho strana podľa neho premiérovi zaistí „bezpečnostnú sieť pre dohodu o výmene rukojmeníkov, ak Ben-Gvir a Smotrič opustia vládu“.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
