Ukrajina Rusko Online: Ukrajina zaviedla núdzové prerušenie dodávok elektriny

Takmer tisíc ľudí sa prišlo v Kyjeve naposledy rozlúčiť s novinárkou Irynou Cybuchovou, ktorá zahynula na fronte. (ČTK)

Ukrajina zaviedla núdzové prerušenie dodávok elektriny vo väčšine krajiny deň po ruských úderoch na energetické zariadenia.

Po sobotňajšom útoku dronov a rakiet na energetické ciele, pri ktorom utrpelo zranenia najmenej 19 ľudí, platili odstávky vo všetkých ukrajinských regiónoch okrem troch.

Ukrajinský štátny prevádzkovateľ energetickej siete Ukrenergo uviedol, že odstávky sa dotkli priemyselných odberateľov aj domácností. (TASR)

Pobaltie posilníme, aby sa v prípade ruského útoku mohlo plne spoľahnúť na pomoc od spojencom vyhlásil Scholz. (TASR)

Ruská armáda údajne dobyla obec Umanske v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, tvrdí ruské ministerstvo obrany.

V obci Umanske žilo pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 približne 180 obyvateľov. Obec leží asi 25 kilometrov severozápadne od Ruskom okupovaného mesta Doneck.

Tvrdenie ruského rezortu obrany o dobytí dediny svetové agentúry nedokázali nezávisle overiť.

Ruský minister obrany Andrej Belousov v piatok uviedol, že ruské sily postupujú na Ukrajine na všetkých frontoch a len tento rok obsadili už 880 štvorcových kilometrov územia. (TASR)

Vodná elektráreň Dnipro v Záporoží sa ocitla v kritickom stave po tom, ako ju v noci na sobotu zasiahli ruské sily.

Oznámil to gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Najväčšia a najznámejšia vodná elektráreň na Ukrajine podľa Fedorova zastavila výrobu elektriny. „Vodná elektráreň Dnipro je v súčasnosti v kritickom stave. O výrobe elektriny ani nehovoríme,“ povedal Fedorov.

Premávka cez priehradu Dnipro bola po ruskom útoku zastavená, takže obyvatelia majú podľa Fedorova obmedzené možnosti na prepravu. „Na obchádzku sa využívajú dva mosty s logistikou v oboch smeroch,“ povedal Fedorov, pričom neuviedol ďalšie podrobnosti o spôsobených škodách.

Priehrada zvyšuje rieku Dnipro o 37 metrov a reguluje hladinu vody v nádrži Dnipro, ktorá sa rozprestiera 129 kilometrov proti prúdu rieky až do mesta mesta Dnipro. (SITA)

Čína sa usiluje zabrániť tomu, aby sa niektoré krajiny zúčastnili na mierovom summite vo Švajčiarsku, tvrdí Zelenskyj.

Peking tento summit verejne kritizoval, pretože Rusko nie je pozvané, vysvetlil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na bezpečnostnej konferencii Dialóg Šangri-La v Singapure, kde sa snažil získať podporu pre mierový summit a zároveň žiadal o ďalšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu.

"Čína dnes, žiaľ, intenzívne pracuje na tom, aby zabránila krajinám prísť na mierový summit," povedal ukrajinský prezident novinárom.

Ukrajina má na summite predložiť návrhy, ktoré sa budú zaoberať jadrovou bezpečnosťou, potravinovou bezpečnosťou, prepustením vojnových zajatcov a návratom ukrajinských detí unesených Ruskom.

Peking si myslí, že summit vo Švajčiarsku by mal zahŕňať rovnocenné zastúpenie Kyjeva a Moskvy a spravodlivú diskusiu o všetkých mierových plánoch, uviedla v piatok hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

"V opačnom prípade je náročné, aby konferencia zohrávala podstatnú úlohu pri obnove mieru," dodala.

Zelenskyj v nedeľu vyjadril sklamanie, že niektorí svetoví lídri ešte nepotvrdili účasť na konferencii vo Švajčiarsku. Nešpecifikoval žiadnu krajinu, no za kľúčovú otázku sa považuje práve účasť Číny, najdôležitejšieho spojenca Ruska. Ukrajinský prezident povedal, že Kyjev je pripravený vypočuť si "rôzne návrhy a myšlienky" o ukončení vojny s Ruskom.

Mierový summit o Ukrajine bude hostiť Švajčiarsko na žiadosť ukrajinského prezidenta 15. a 16. júna v hotelovom komplexe Bürgenstock na brehu Vierwaldstattského jazera. Účasť na ňom potvrdilo približne 100 krajín a organizácií. Rusko naň nebolo pozvané.

Zelenskyj absolvoval v nedeľu v Singapure aj "veľmi dobrú" schôdzku s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Ukrajinský líder v príspevku na sociálnej sieti napísal, že diskutovali o potrebách ukrajinskej armády, posilnení protivzdušnej obrany, koalícii stíhačiek F-16 a príprave bilaterálnej bezpečnostnej dohody.

Austin na stretnutí zopakoval "neochvejnú americkú podporu pre Ukrajinu", povedal hovorca Pentagónu Pat Ryder.

Dodal, že šéf amerického rezortu obrany tiež "potvrdil záväzok USA zachovať silnú podporu koalície viac ako 50 krajín, ktorá pomáha Ukrajine pri obrane jej slobody".

V centre Prahy došlo ku stretu medzi dobrovoľníkmi, ktorí vyberali peniaze pre Ukrajinu a rusky hovoriacimi cudzincami. (TASR)

Trosky zostrelených bezpilotných lietadiel spôsobili požiar skladov priemyselného podniku v obci Kucurub pri Mykolajive.

Požiar likvidovali na ploche 1500 metrov štvorcových 10 hasičov a dve jednotky techniky. Udalosť sa zaobišla bez zranených osôb.

Táto obec na pobeží Čierneho mora čelila v sobotu aj delostreleckej paľbe. Ostreľovanie spôsobilo požiar na území školského športoviska v obci Ivanivka, zhruba 30 kilometrov severne od Kucurubu. Ani odtiaľ nehlásili obete.

Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu dvoma raketami a vyslalo 25 dronov iránskej výroby. Protivzdušná obrana ich 24 zostrelila.

Informoval o tom hovorca ukrajinského letectva Mykola Oleščuk.

Z okupovaného Krymu v smere na Charkovskú oblasť ruská armáda odpálila raketu Iskander-K, z okupovanej časti Doneckej oblasti raketu S-300. Z vyhlásenia ukrajinského letectva vyplýva, že tie sa protivzdušnej obrane zneškodniť nepodarilo. Či spôsobili nejaké škody, nie je jasné.

Energetická skupina DTEK dnes upozornila, že po ruských útokoch je energetická infraštruktúra naďalej v ťažkej situácii a že ľudia vo viacerých regiónoch musia počítať s prerušovanou dodávkou prúdu.

Ruské ministerstvo obrany podľa ruskojazyčného servisu BBC informovalo o zostrelení troch dronov nad Belgorodskou a Kurskou oblasťou a nad Azovským morom.

Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov na Telegrame napísal, že nad týmto regiónom susediacim s Ukrajinou protivzdušná obrana zostrelila niekoľko vzdušných cieľov.

Vo viacerých obciach v okolí Belgorodu úlomky zostrelených objektov poškodili automobily, fasády domov a ploty. Nikomu sa podľa Gladkova nič nestalo.

Šachovému veľmajstrovi Kasparovovi hrozí v Rusku stíhanie a dva roky väzenia za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch.

Garri Kasparov pred desiatimi rokmi utiekol z Ruska zo strachu pred trestným stíhaním.

S odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS o tom v nedeľu informovala agentúra Reuters.

Kasparov môže byť odsúdený na dva roky väzenia alebo pokutu, dodal nemenovaný predstaviteľ orgánov činných v trestnom konaní s tým, že "dôvody na stíhanie sú".

Reuters doplnil, že Kasparovov mediálny tím bezprostredne nereagoval na žiadosť o komentár.

Rusko pridalo Kasparova do zoznamu osôb vystupujúcich ako

zahraniční agenti krátko po rozpútaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022. V zozname zahraničných agentov sú desiatky kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Kontroverzný zákon o zahraničných agentoch bol v Rusku prijatý v roku 2012. Postupne sa začal vzťahovať nielen na mimovládne organizácie, ale aj na nezávislé médiá i jednotlivcov, ktorí prijímajú financie zo zahraničia a podľa úradov vyvíjajú politickú činnosť.

Podľa zákona musia jednotlivci a subjekty označení ako zahraniční agenti zverejniť zdroje svojho financovania, podrobiť sa auditu a k všetkým príspevkom na sociálnych sieťach doplniť titulok, že ho "vytvorilo a/alebo šíri zahraničné médium vykonávajúce funkciu zahraničného agenta a/alebo ruská právnická osoba, ktorá vykonáva funkciu zahraničného agenta". Tento štatút podľa AFP pripomína termín "nepriateľ ľudu" zo sovietskych čias.

Obhajcovia ľudských práv zákon o zahraničných agentoch dlhodobo kritizujú a označujú ho za prostriedok na potlačenie opozície a prenasledovanie občianskej spoločnosti. (TASR)

Ukrajinský prezident v Singapure vyzval najvyšších predstaviteľov obrany, aby sa zúčastnili na mierovom summite vo Švajčiarsku.

Povedal, že Ukrajina je pripravená vypočuť si "rôzne návrhy a myšlienky" o ukončení vojny s Ruskom, TASR informuje podľa agentúry AP.

Zelenskyj povedal skupine viac ako 500 delegátov z približne 40 krajín, že je "sklamaný", pretože niektorí svetoví lídri ešte nepotvrdili účasť na konferencii vo Švajčiarsku. Nešpecifikoval žiadnu krajinu, no za kľúčovú otázku sa považuje účasť Číny, najdôležitejšieho spojenca Ruska.

Ukrajina má na summite predložiť návrhy, ktoré sa budú zaoberať jadrovou bezpečnosťou, potravinovou bezpečnosťou, prepustením vojnových zajatcov a návratom ukrajinských detí unesených Ruskom.

"Čas sa kráti a deti vyrastajú v krajine Putina, kde ich učia nenávidieť svoju vlasť,“ povedal. Ukrajina podľa neho je "pripravená vypočuť si rôzne návrhy a myšlienky, ktoré nás vedú... k ukončeniu vojny a udržateľnému a spravodlivému mieru". Čím väčšia účasť, tým väčšia pravdepodobnosť, že Rusko bude musieť počúvať, povedal.

"Globálna väčšina môže svojou účasťou zabezpečiť, že to, na čom sa dohodneme, bude skutočne implementované," povedal.

Na konferencii Dialóg Šangri-La sa zúčastňuje aj čínsky minister obrany Tung Ťün. Vo svojom skoršom prejave konkrétne nespomenul stretnutia vo Švajčiarsku, ale povedal, že v "ukrajinskej kríze Čína presadzuje mierové rozhovory so zodpovedným prístupom". Dodal, že Čína neposkytla zbrane ani jednej strane konfliktu.

"Nikdy sme neurobili nič, čo by rozdúchalo plamene," povedal. "Stojíme pevne na strane mieru a dialógu," dodal Tung Ťün. (TASR)

Rusi stratili v máji 38 940 vojakov, čo je najvyšší mesačný údaj od začiatku vojny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ten sa odvoláva na vyhlásenie ukrajinského ministerstva obrany.

„38 940 - straty ruského personálu v máji 2024. Je to najvyššie mesačné číslo od začiatku rozsiahlej invázie,“ uviedlo ministerstvo.

Britské obranné spravodajstvo tento týždeň odhadlo, že celkový počet ruských obetí, zabitých a zranených, od začiatku totálnej vojny pravdepodobne dosiahol 500-tisíc, čo odráža vyčerpávajúcu ofenzívu, ktorú Rusko naďalej vedie na širokom fronte.

Počas soboty prišli ruskí okupanti na ukrajinskom fronte podľa generálneho štábu ukrajinskej armády o ďalších 1 080 vojakov. Prezentované čísla však nie je možné vo vojnových podmienkach overiť.

Volodymyr Zelenskyj vyzval štáty v ázijsko-tichomorskom regióne, aby sa zúčastnili na mierovom summite vo Švajčiarsku.

Ako v nedeľu informovala agentúra DPA, Zelenskyj sa stretol s nastupujúcim prezidentom Indonézie Prabowom Subiantom a v rozhovore s ním v mene Ukrajiny vyjadril záujem rozvíjať vzťahy so Združením štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

Zelenskyj tiež uviedol, že napriek pokusom Ruska brániť plavbe civilných lodí v Čiernom mori je Ukrajina pripravená zvýšiť vývoz poľnohospodárskych produktov do Indonézie.

Obchodný blok ASEAN je jedným z najväčších a najaktívnejších hospodárskych regiónov na svete - tento 10-členný regionálny blok je považovaný za tretiu najväčšiu ekonomiku v Ázii a piatu najväčšiu na svete.

Zelenského kancelária okrem toho uviedla, že prezidenti diskutovali o mierovom pláne pre Ukrajinu, ktorý bol predstavený na summite G20 v Indonézii v roku 2022.

Ukrajinský prezident povedal, že dúfa v účasť Indonézie na globálnom mierovom summite vo Švajčiarsku.

Tento summit sa bude konať 15. a 16. júna. Účasť na ňom potvrdilo približne 100 krajín a organizácií. Rusko naň nebolo pozvané.

Singapurská tlač napísala, že Zelenskyj dúfa, že sa v rámci konferencie stretne s čínskym ministrom obrany Tung Ťünom a pokúsi sa ho presvedčiť pre účasť Číny na mierovej konferencii vo Švajčiarsku.

Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning totiž v piatok v Pekingu uviedla, že Čína vidí priepasť medzi cieľmi konferencie a svojím vlastným postojom ku konfliktu na Ukrajine.

V príspevku na sociálnej sieti X v nedeľu skoro ráno, Zelenskyj uviedol, že sa stretol aj s prezidentom Východného Timoru Josém Ramosom-Hortom, ktorý potvrdil účasť svojej krajiny na mierovom summite.

Zelenskyj okrem toho dodal, že sa stretol aj s delegáciou Kongresu USA.

V rámci bezpečnostnej konferencie Dialóg Šangri-La má Zelenskyj naplánované stretnutie s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a v nedeľu v prejave k delegátom bude hovoriť o podpore pre Ukrajinu vo vojne s Ruskom. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zúčastní na summite lídrov siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta G7.

Summit sa bude konať od 13. do 15. júna v juhotalianskom regióne Apúlia. Podľa nedeľnej správy agentúry DPA to v sobotu neskoro večer potvrdil hovorca talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Podľa DPA nateraz zostáva nejasné, či sa ukrajinský prezident na summite G7 zúčastní osobne alebo prostredníctvom videokonferencie.

G7 je neformálnym fórom lídrov veľkých demokratických

industrializovaných krajín - Nemecka, Talianska, Francúzska, Británie, Japonska, Kanady a USA. Taliansko tomuto združeniu predsedá od začiatku tohto kalendárneho roka.

V posledných mesiacoch Zelenskyj zintenzívnil svoje výjazdy do zahraničia, aby získal ďalšiu podporu pre Ukrajinu brániacu sa už vyše dva roky pred útokmi ruskej armády. Na summite G7 sa naposledy zúčastnil vlani v japonskom meste Hirošima.

Zelenského cesty do zahraničia Kyjev z bezpečnostných dôvodov zvyčajne vopred neoznamuje, doplnila DPA. (TASR)