Ukrajina Rusko Online: Rusko na niekoľko mesiacov pozastavilo výmenu vojnových zajatcov s Ukrajinou

Záchranári ukončili pátracie práce v charkovskom hypermarkete, konečná bilancia mŕtvych sa vyšplhala na 19.

Na telegrame to uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

"Polícia identifikovala všetkých 19 tiel tých, ktorí zomreli v dôsledku náletov vykonaných ruskou armádou v sobotu 25. mája," napísal Klymenko a dodal, že práca pátracích tímov "nebola jednoduchá".

Kriminalisti podľa neho prehľadávali sutiny a popol s pomocou špeciálneho vybavenia, ľudské pozostatky potom identifikovalo DNA laboratórium. Vzoriek mali vyše sto, niektoré z nich našli aj kynológovia so služobným psom.

"Zahynulo 12 mužov a sedem žien. Medzi obeťami je 17-ročný chlapec a 12-ročné dievča. Ďalších 54 ľudí bolo zranených, "uviedol Klymenko a podotkol, že išlo o bežný obchod.

"Nepriateľ sa snaží ospravedlniť údery na hypermarket, tlačiareň a ďalšie objekty civilnej infraštruktúry úplnými bludmi," doplnil minister vnútra.

Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu z februára 2022 popiera, že by zámerne útočilo na civilné ciele. Proti tomu však hovoria priame dôkazy nielen ukrajinských úradov, ale aj medzinárodných organizácií, západných krajín či médií. (ČTK)

Rusko začalo budovať hangáre na letiskách stovky kilometrov od hraníc s Ukrajinou, píše ukrajinský portál Militarnyj.

Ruská armáda chce chrániť lietadlá pred údermi dronmi a raketami. Uviedol to ukrajinský portál Militarnyj na základe satelitných snímok zverejnených na mikroblogovacej sieti X.

Snímky ukazujú výstavbu dodatočných hangárových štruktúr na letisku Marinovka v ruskej Volgogradskej oblasti, 300 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Na snímkach je 12 nových hangárov, ktoré slúžia na parkovanie bombardérov Su-24 a Su-34. Podľa portálu Militarnyj Rusi predpokladajú, že hangáre budú chrániť lietadlá pred údermi dronmi a raketami ATACMS. (SITA, Ukrajinská pravda)

Západné štáty opatrne uvoľňujú reštrikcie na používanie zbraní, ktoré dodali Ukrajine. Ciele v Rusku už nie sú úplné tabu. (SME)

Ruská dcéra rakúskej skupiny Raiffeisen Bank International nebude vykonávať odchádzajúce prevody v dolároch.

Rozhodnutie nadobudne účinnosť 10. júna. Spoločnosť ho odôvodnila zmenami v požiadavkách korešpondenčných bánk zodpovedných za dolárové prevody. Informoval o tom portál orf.at.

Klienti ruskej dcéry majú na zadanie dolárových prevodov čas už len do 7. júna, oznámila ďalej RBI. Prichádzajúcich prevodov v dolároch a prevodov v iných cudzích menách sa rozhodnutie netýka.

Zablokovanie odchádzajúcich dolárových prevodov je jedným z najradikálnejších opatrení v medzinárodnom bankovníctve, ktoré ruská dcérska spoločnosť RBI prijala od začiatku invázie Moskvy na Ukrajinu.

V uplynulých dvoch rokoch sa podmienky pre takéto prevody opakovane sprísňovali, ale vždy boli naďalej možné.

Rozhodnutie skupiny prichádza v čase, keď zahraničné banky pôsobiace v Rusku čelia stupňujúcemu sa medzinárodnému tlaku, najmä zo strany USA. (TASR)

Nastávajú preteky medzi schopnosťou ruskej armády urýchliť ofenzívu a armády USA doručiť pomoc, hovorí analytik. (SME)

Fínsko nezaviedlo obmedzenia týkajúce sa úderov na územie Ruska fínskymi zbraňami, tvrdí ministerka Valtonenová.

Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová povedala, že krajina, ktorá vedie obrannú vojnu, môže zaútočiť na vojenské ciele na území agresora, ak je to potrebné pre sebaobranu.

„Fínsko nestanovilo žiadne konkrétne obmedzenia na svoju materiálnu pomoc Ukrajine, ale predpokladá, že bude použitá v súlade s medzinárodným právom. Rusko vedie na Ukrajine nezákonnú vojnu a Ukrajina má právo na sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN. To zahŕňa údery na vojenské ciele na území agresora, ktoré sú nevyhnutné na sebaobranu,“ dodala Valtonenová. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruský súd potvrdil disidentovi Orlovovi štatút "zahraničného agenta". Orlov je odsúdený za kritiku ruskej invázie Ukrajiny.

Sedemdesiatjedenročný Orlov pôsobil ako spolupredseda ľudskoprávneho centra Memorial. V rozhovore pre francúzske médiá odsúdil "masové vraždenie ukrajinských civilistov" a uviedol, že Rusko sa zmenilo na "fašistický" štát.

Zamoskvorecký obvodný súd v Moskve však v stredu označenie "zahraničný agent" pre Orlova potvrdil. Tento disident väčšinu svojho života strávil bojom za ľudské práva - najprv v Sovietskom zväze, potom v Rusku, pripomína AFP.

Orlov sa na stredajšom pojednávaní zúčastnil prostredníctvom videolinky z väznice v Samarskej oblasti, zhruba 750 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. "Myslím si, že ministerstvo spravodlivosti koná podľa axiómy: Ak kritizujete úrady, potom ste určite pod cudzím vplyvom," povedal.

"Čo máte robiť, ak sú všetky čestné médiá zahraničnými agentmi?" kládol si rečnícku otázku. Na pojednávanie ho prišlo podporiť približne 20 stúpencov i manželka Tatiana.

Orlov krátko opísal svoj život vo väzení s tým, že jeho cela meria dva krát štyri metre a že väzni sa delia o knihy a rozprávajú sa cez steny ciel. (TASR)

Britská banka HSBC už previedla vlastníctvo svojej ruskej divízie na Expobank za nezverejnený poplatok. (TASR)

Pri ruských útokoch na Nikopol zahynuli dvaja civilisti, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Lysak.

Terčom útoku ruského dronu sa podľa neho stala sanitka, pričom o život prišiel jej 54-ročný vodič a jeho manželka utrpela ťažké zranenia.

Ďalší civilista, 52-ročný muž, podľahol v nemocnici zraneniam po delostreleckom ostreľovaní mesta, dodal Lysak.

Mesto Nikopol sa nachádza na druhom brehu rieky Dneper oproti Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne a pravidelne sa stáva terčom ruskej delostreckej paľby. (TASR)

Ruský raketový útok na Sumskú oblasť zabil dvoch ľudí. Raketu armáda vypálila z ruského územia.

Útok poškodil verejné budovy vrátane kultúrneho centra, konštatovala vojenská administratíva oblasti.

Krasnopilľa leží približne desať kilometrov od ruských hraníc a je terčom pravidelných útokov ruských síl.

Počas uplynulého dňa Moskva udrela na Sumskú oblasť 81-krát v 23 samostatných útokoch, uviedla tamojšia administratíva.

Šéf maďarskej diplomacie požiadal Minsk, aby urobil všetko pre zastavenie vojny na Ukrajine.

Szijjártó zdôraznil, že cesta k mieru sa začína prímerím a pokračuje mierovými rokovaniami, preto požiadal svojho bieloruského rezortného partnera, aby urobil všetko pre to, aby skončila vojna na Ukrajine, ukončilo sa utrpenie, skončilo sa nezmyselné zabíjanie a aby konečne bolo možné žiť v tomto regióne opäť v mieri.

Maďarsko a Bielorusko už viac ako dva roky žijú v susedstve vojny na Ukrajine a čelia jej dramatickým následkom každý deň, dodal.

Šéf maďarskej diplomacie označil za vážne dlhodobé riziko, že svet sa v dôsledku politickej nevraživosti opäť vydal smerom k deleniu na bloky, čo je podľa jeho slov v hlbokom rozpore so záujmami Maďarska. "Chceme, aby svet podnikol kroky smerom k prepojeniu a medzinárodnej spolupráci. Myslíme si, že je potrebných čo najmenej sankcií a čo najviac spolupráce," podčiarkol.

Maďarsko v súčasnosti rozširuje hospodársku spoluprácu s Bieloruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú sankcie, uviedol predtým Szijjártó na Facebooku.

Szijjártó a Alejnik spoločne predsedali 12. schôdzi bielorusko-maďarského medzivládneho výboru pre hospodársku spoluprácu zameranú na obchodné, ekonomické a investičné oblasti.

Szijjártó už vo februári minulého roka navštívil bieloruské hlavné mesto s tým, že "komunikačné kanály musia zostať otvorené". Naposledy cestoval do Bieloruska 26. októbra 2023, aby hovoril o dôležitosti mieru na Euroázijskej bezpečnostnej konferencii. (TASR)

Ruské útoky v štyroch rôznych ukrajinských oblastiach si vyžiadali sedem mŕtvych, oznámili ukrajinské úrady.

Raketový útok v Sumskej oblasti na hraniciach s Ruskom si v stredu vyžiadal dvoch mŕtvych a troch zranených, oznámili miestne úrady.

Prokyjevský gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin uviedol, že v utorok zahynuli pri niekoľkých samostatných útokoch Ruska traja ľudia. Podľa Filaškina zomreli dvaja ľudia pri útoku na mesto Toreck a jeden pri útoku na mesto Selydove, ktoré leží na frontovej línii a je pravidelne cieľom ruských útokov.

V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny boli ostreľované domy a infraštruktúra. "V dôsledku ruskej agresie zahynul jeden človek," uviedol tamojší gubernátor Olexandr Prokudin.

Chersonskú a Doneckú oblasť Rusko na jeseň 2022 anektovalo napriek tomu, že nad nimi nemalo plnú vojenskú kontrolu.

Minulý víkend podniklo Rusko jeden z najsmrteľnejších útokov v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, pri ktorom bol zasiahnutý hypermarket. Miestna prokuratúra v stredu oznámila, že počet obetí útoku stúpol na 19. V nemocnici totiž zomrel jeden zamestnanec obchodu, ktorý utrpel vážne popáleniny. (TASR)

Keď európski politici vidia, ako Ukrajinu ničia ruské rakety, prichádzajú k záveru, že musia mať lepšiu protivzdušnú obranu. (hn.cz)

Rusko na niekoľko mesiacov pozastavilo výmenu zajatcov s Ukrajinou. Kyjev oznámenie bezprostredne nekomentoval.

Podľa ruskej ombudsmanky Taťjany Moskalkovej sú na vine "nové a za vlasy pritiahnuté" požiadavky Kyjeva.

Ukrajina, ktorá ruskej invázii čelí už viac ako dva roky a tri mesiace, si s Ruskom vymenila vojnových zajatcov viac ako päťdesiatkrát, naposledy začiatkom tohto februára, keď sa do vlasti vrátila stovka ukrajinských vojakov a naspäť stovka ruských.

Väčšinu ukrajinských zajatcov vtedy tvorili obrancovia Mariupola, juhoukrajinského mesta, ktoré Rusko po ťažkých bojoch dobylo na jar 2022. Výmenu podľa Moskvy vtedy sprostredkovali Spojené arabské emiráty, podobne ako v predchádzajúcich prípadoch.

Šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyryl Budanov po poslednej výmene novinárom oznámil, že v rámci všetkých výmen s Moskvou sa späť na Ukrajinu vrátilo 3135 vojakov - nemalý počet vzhľadom na oficiálne údaje o počte padlých ukrajinských vojakov, ktorých bolo podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského na 31-tisíc.

Rusov padlo podľa investigatívne stanice BBC okolo 45-tisíc. Ani jedna zo znepriatelených strán o svojich stratách však neinformuje podrobne, najmä o počte zranených. (ČTK)

Poliak zhromažďoval informácie o vojenskej pomoci Ukrajine, polícia ho zatkla.

Poľského občana na "účasť na aktivitách cudzích tajných služieb namierených proti Poľskej republike" navádzal 26-ročný Ukrajinec Oleksandr D., uvádza hovorca ministra pre koordináciu tajných služieb Jacek Dobrzynski.

"Tieto aktivity mali pozostávať zo zdieľania fotografií vojenských vozidiel určených pre Ukrajinu a prechádzajúcich cez poľsko-ukrajinskú hranicu na Ukrajinu. Za poskytnutie informácie mu bola sľúbená odmena 15 000 eur," dodal Dobrzynski.

Súd vyhovel žiadosti prokuratúry a umiestnil podozrivého do väzby, kde môže až tri mesiace čakať na pojednávanie. V prípade preukázania viny mu hrozí až osem rokov za mrežami.

Poľskom prechádza množstvo pomoci určenej pre Ukrajinu, je preto lákavým cieľom ruských špiónov, ktorí sa o nej usilujú zhromažďovať informácie. (TASR)

Nový ruský minister obrany poďakoval vojakom na Ukrajine za pokroky na bojisku.

Ruský prezident Vladimir Putin nahradil pred niekoľkými týždňami svojho spojenca a dlhoročného ministra obrany Sergeja Šojgua ekonómom bez vojenských skúseností Belousovom. Táto zmena je z veľkej časti vnímaná ako snaha o zlepšenie efektivity armádnych výdavkov a tiež ako snaha o vyčistenie ministerstva obrany, ktoré nedávno postihol korupčný škandál.

V uplynulých mesiacoch ruské jednotky zaznamenali územné zisky na viacerých úsekoch rozľahlej frontovej línie na východe Ukrajiny.

Pred vyše dvomi týždňami spustili novú pozemnú ofenzívu v pohraničnej Charkovskej oblasti a odvtedy sa pokúšajú preniknúť hlbšie. Ukrajinským jednotkám sa medzičasom podarilo spomaliť postup ruských jednotiek, ale ťažké boje na novom fronte pokračujú. (TASR)

Nezávislé médiá potvrdili totožnosť takmer 54 200 ruských vojakov zabitých na Ukrajine. Mená zistili z otvorených zdrojov.

V porovnaní s predchádzajúcou správou z polovice mája pribudli na zoznam mŕtvych mená takmer 1 400 ruských vojakov.

Žurnalisti upozorňujú, že skutočné čísla sú pravdepodobne podstatne vyššie, keďže ich overené informácie pochádzajú z verejných zdrojov, ako sú nekrológy, príspevky príbuzných, správy regionálnych médií a vyhlásenia miestnych úradov.

Podľa ukrajinských odhadov celkový počet ruských strát v sobotu presiahol 500-tisíc vojakov. (Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda počas noci zostrelila 13 zo 14 útočiacich ruských dronov, informovalo ukrajinské letectvo.

Trosky dronov zasiahli na severozápade Ukrajiny v Rivenskej oblasti energetickú infraštruktúru, oznámil prostredníctvom Telegramu gubernátor oblasti Oleksandr Koval.

Útok spustil obranný mechanizmus, ktorý prerušil dodávky elektrickej energie do niektorých miest, medzičasom však už boli obnovené.

Trosky dronov poškodili aj elektrické vedenie v Kirovohradskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, na jeho oprave sa pracuje, uviedol miestny gubernátor.

Letectvo nad Mykolajevskou oblasťou zostrelilo 11 dronov, miestny gubernátor však neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti ani nehlásil žiadne škody. (TASR)

Ruská armáda stratila ďalších 1 300 vojakov, od začiatku invázie zhruba o 505 100 vojakov, oznámilo velenie Ukrajiny.

V priebehu utorka zničila ukrajinská obrana okupantom osem tankov, 33 bojových obrnených vozidiel či 37 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 700 tankov, 14 891 bojových obrnených vozidiel, 17 796 vozidiel a palivových nádrží, 13 066 delostreleckých systémov, 1 087 odpaľovacích raketových systémov, 815 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 357 lietadiel, 10 510 dronov, 2 222 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 142 kusov špeciálnej techniky.

Ruská protivzdušná obrana zostrelila dva ukrajinské drony neďaleko mesta Armavir asi 350 kilometrov od Krymu.

Oznámil to Veniamin Kondratěv, gubernátor Krasnodarského kraja, podľa ktorého nie sú hlásené žiadne škody ani obete.

V Armavire sa nachádza významná ruská radarová stanica, na ktorej sa Ukrajina v uplynulých týždňoch zamerala.

Ukrajinskí obrancovia naopak podľa ukrajinského letectva zostrelili v noci na dnes 13 zo 14 útočiacich dronov Šahíd iránskej výroby v Rivnenskej, Mykolajivskej a Kirovohradskej oblasti.

Na zostrelení sa podieľali bojové lietadlá, jednotky elektronického boja i ďalšie skupiny, uviedla ukrajinská armáda.

Či ukrajinské drony v noci na dnes mierili na ruský radar, alebo ide o zhodu náhod, nie je jasné. V uplynulých týždňoch sa podľa ukrajinských médií terčom útokov dronov ukrajinskej tajnej služby stali radarové stanice v meste Orsk v Orenburskej oblasti a predtým v Krasnodarskom kraji.

Ruské médiá o významnejších škodách neinformovali. Obe stanice, rovnako ako tá v Armavire, sú súčasťou systému včasnej výstrahy, ktorý má varovať pred vypálením medzikontinentálnych balistických rakiet. Radarová stanica v Armavire je schopná odhaliť ciele na vzdialenosť až 4 200 kilometrov. (ČTK)

Ako z apokalyptického filmu, opisuje reportér Tomáš Forró spálenú ukrajinskú zem. Konflikt mapuje už desať rokov. (Korzár)

Ruská bohatá elita by mohla čeliť vyšším daniam z príjmu. Vyplýva to z návrhu, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo financií.

Zvýšené dane by sa dotkli len 3,2 percenta pracujúcej populácie Ruska, uviedol minister financií Anton Siluanov na internetovej stránke ministerstva.

Návrh, ktorý by pravdepodobne musel prejsť parlamentom a následne by putoval na podpis k vodcovi Vladimirovi Putinovi, prichádza v čase, keď Rusko naďalej míňa obrovské sumy peňazí na vojenskú kampaň na Ukrajine.

Návrh zahŕňa progresívnu daň z príjmov fyzických osôb a predstavuje zmenu kurzu od súčasnej paušálnej dane, ktorá bola zavedená v roku 2001. Návrh počíta s uvalením dane vo výške 13 percent na príjmy do 2,4 milióna rubľov (asi 25-tisíc eur) ročne.

Pre príjmy nad touto hranicou by platili stabilne vyššie daňové sadzby. Maximálna daň by bola 22 percent pre ročné príjmy presahujúce 50 miliónov rubľov (asi 510-tisíc eur).

Úroveň 2,4 milióna rubľov je podľa Siluanova asi trikrát vyššia ako priemerný plat v krajine. (SITA)

Ukrajina môže dostať prvú muníciu nakúpenú spojeneckými krajinami v rámci iniciatívy pod vedením Česka v najbližších dňoch.

Povedal to český premiér Petr Fiala.

Český prezident Petr Pavel vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii oznámil, že Česko našlo až 800-tisíc kusov delostreleckej munície štandardného kalibru NATO, ktoré by mohli byť zaslané na Ukrajinu v priebehu niekoľkých týždňov, ak by sa našli primerané finančné prostriedky.

Viaceré krajiny odvtedy prispeli finančnými prostriedkami na českú iniciatívu, ktorej výsledkom môže byť dodávka až 1,5 milióna kusov munície pre Ukrajinu, uviedol koncom marca český minister zahraničia Jan Lipavský. Celkovo 15 krajín EÚ a NATO už podľa Fialu na toto úsilie vyčlenilo viac ako 1,6 miliardy eur.

„Prvé desaťtisíce 155-milimetrovej munície dorazia na Ukrajinu v júni,“ povedal Fiala pred stretnutím s európskymi predstaviteľmi v Prahe.

Pavel spustil iniciatívu na pozadí toho, že Ukrajina vo februári stratila kontrolu nad kľúčovým mestom Avdijivka v prvej línii v dôsledku vážneho nedostatku munície.

Rusko odvtedy zintenzívnilo letecké útoky na ukrajinské mestá a spustilo novú ofenzívu v Charkivskej oblasti, ktorú údajne zastavila prvá línia obrany.

Rusku sa darí vyrábať delostrelecké granáty trojnásobnou rýchlosťou v porovnaní so spojencami Ukrajiny, a to za štvrtinovú cenu, informovala v nedeľu televízna stanica Sky News s odvolaním sa na analýzu poradenskej spoločnosti Bain & Company. (SITA)

Ukrajina má právo zasiahnuť vojenské základne v Rusku, z ktorých je Ukrajina ostreľovaná, vyhlásil francúzsky prezident.

Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na nemecký spravodajský kanál n-tv, Emmanuel Macron to uviedol na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom počas jeho utorňajšej návštevy Nemecka.

„Musíme im (Ukrajine, pozn.) dovoliť neutralizovať (ruské) vojenské základne, z ktorých sú odpaľované rakety“.

Zdôraznil, že útoky na Ukrajinu sú vedené z územia Ruska. Z týchto komentárov nie je jasné, či francúzsky prezident hovoril o použití západných zbraní proti cieľom v Rusku.

Nemecký kancelár Scholz zasa zdôraznil, že Ukrajina „má podľa medzinárodného práva každú možnosť robiť to, čo robí“ a že západné krajiny, ktoré Ukrajine poskytujú zbrane, „preskúmali všetky pravidlá ich použitia, ktoré sú založené na medzinárodnom práve“. (SITA)

Biely dom odmietol výzvy na zrušenie obmedzení pre Ukrajinu, aby mohla útočiť na ruské územia aj so zbraňami dodávanými z USA.

"V tejto chvíli nedochádza k žiadnej zmene našej politiky. Nepodporujeme ani neumožňujeme použitie zbraní dodaných USA na údery na území Ruska," vyhlásil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Kyjev nalieha na svojich západných partnerov, aby mu pomocou ich zbraní dlhého doletu umožnili zasahovať ciele v Rusku. Spojené štáty a Nemecko sú však proti tomu pre obavy, že by ich to mohlo zatiahnuť do priameho konfliktu s Moskvou.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok požiadal členské krajiny Únie, aby vyvážili obavy z eskalácie konfliktu s potrebou Ukrajiny brániť sa. Kyjev má podľa neho právo použiť západné zbrane na zasahovanie cieľov v Rusku.

Borrellove slová podporili na rokovaní niektorí ministri obrany, napríklad z Holandska a Estónska. Na prehodnotenie postoja Západu vyzval aj generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Poukázal pri tom na to, že ruská armáda ostreľuje Charkov zo svojho územia.

Stoltenberg v utorok povedal, že Severoatlantická aliancia a jej členovia by sa nestali súčasťou konfliktu na Ukrajine, ak by Kyjev použil zbrane od svojich západných spojencov proti cieľom na ruskom území, informovala agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin zas varoval, že ak by krajiny povolili Ukrajine použiť svoje zbrane na údery v Rusku, malo by to "vážne následky". (TASR)

Litva sa oficiálne pripojila k českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu.

Česká ministerka obrany Jana Černochová a jej litovský rezortný kolega Laurynas Kasčiunas na stretnutí v Bruseli potvrdili účasť Litvy podpisom príslušného memoranda o porozumení.

Ministri obrany členských krajín Európskej únie sa stretli v Bruseli na zasadnutí Rady pre zahraničné veci (FAC), zameranom najmä na podporu EÚ Ukrajine a tiež prístup k financiám pre obranný priemysel.

Témou rokovania bola aj česká muničná iniciatíva. "Musíme naďalej robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme včas reagovali na urgentné potreby Ukrajiny, čo je aj cieľom našej muničnej iniciatívy. Podporu by sme mali plánovať tak, aby ukrajinská armáda v budúcnosti nečelila kritickým nedostatkom," uviedla Černochová.

Zástupcovia Litvy už predtým uviedli, že na iniciatívu Českej republiky ich krajina prispeje sumou 35 miliónov eur. (TASR)

Šéf ukrajinského parlamentu odporúča Rusom čítať ústavu. Zelenskyj nie je podľa Putina legitímny prezident Ukrajiny.

V statuse na sociálnych sieťach Stefančuk odporučil, aby sa "zvedaví čitatelia" oboznamovali s obsahom ukrajinskej ústavy "nie selektívne", ale venovali pozornosť aj prvej časti článku 108, kde sa píše, že "prezident Ukrajiny vykonáva svoje právomoci, kým sa funkcie neujme novozvolený prezident".

Dodal, že "v demokratických spoločnostiach sa to nazýva kontinuita moci".

Súčasne upozornil, že ide o kontinuitu "nie v ruskom chápaní - naveky", preto Volodymyr Zelenskyj zostane prezidentom Ukrajiny až do konca platnosti stanného práva vyhláseného po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny.

Podľa Stefančuka sú síce Putinove "naratívy rovnako predvídateľné ako nezmyselné", ale napriek tomu ich niektorí politici na Ukrajine opakujú - "ako keby (si pre niečo) pripravovali pôdu".

Predseda ukrajinského parlamentu si myslí, že "by bolo dobré", keby aj "Rusko začalo čítať svoju vlastnú ústavu" – najmä v časti, kde sa hovorí, že Ruská federácia prijíma opatrenia na udržanie a posilnenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, na zabezpečenie mierového spolužitia štátov a národov.

Prípadným záujemcom o štúdium ruskej ústavy Stefančuk hľadanie tejto pasáže uľahčil tým, že vo svojom statuse napísal: "Aby ste dlho nelistovali, je to článok 79.1".

Putin v utorok - už druhýkrát za posledných desať dní - spochybnil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinské vedenie označuje takéto vyhlásenia za špeciálnu dezinformačnú operáciu zameranú proti legitímnym vodcom štátu, ktorí vzdorujú ruskej agresii, informovala britská stanica BBC.

Ruský prezident, ako aj ďalší ruskí predstavitelia tvrdia, že Zelenského právomoci sa skončili 20. mája - po piatich rokoch od jeho nástupu do úradu, pripomína TASR.

Ukrajinský zákon však výslovne zakazuje konanie volieb počas stanného práva. Ukrajinská ústava obsahuje aj ustanovenie, že súčasný prezident si ponecháva svoje právomoci až do nástupu ďalšej hlavy štátu. (TASR)