Aktualizácia: Článok sme v stredu o 22:20 doplnili o postrehy exministra obrany Martina Sklenára.
KYJEV, BRATISLAVA. Keď Ruská federácia začiatkom mája spustila ofenzívu v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, nebolo to prekvapujúce. Ukrajina niekoľko mesiacov pozorovala, ako sa za hranicou zhromažďujú ruské vojská.
Jej možnosti ako proti nim preventívne zaútočiť, však boli obmedzené. Súvisia s dlhotrvajúcou politikou západných štátov, ktoré sa chcú vyhnúť vyhroteniu konfliktu s Ruskom a Ukrajine preto nepovoľujú používať poskytnuté zbrane mimo jej teritória.
Postoj Západu sa teraz mení, čo je zjavné aj z utorkového spoločného vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza.
"Útoky na Ukrajinu prichádzajú zo základní v Rusku. Ako majú Ukrajinci chrániť mestá a ostatné objekty pri Charkove, keď im zakazujeme strieľať na body, z ktorých proti nim posielajú rakety," vyhlásil Macron v nemeckom Brandenburgu.
Analytik Foltýn: Pri každom pokuse nakúpiť zbrane pre obrancov Ukrajiny sa rozbehnú operácie Ruska Čítajte "Mali by sme im dovoliť neutralizovať vojenské body, z ktorých sa odpaľujú rakety a z ktorých sa vedú útoky proti Ukrajine," cituje francúzskeho prezidenta CNN.
Francúzsko nie je jediné, používať dodané zbrane proti cieľom v Rusku Ukrajine už skôr povolilo Spojené kráľovstvo, v stredu sa pridali Poľsko a Fínsko.
Švédsko medzitým ohlásilo rekordný balík vojenskej pomoci brániacej sa Ukrajine vo výške 1,23 miliardy dolárov. Okrem iných artiklov má byť jeho súčasťou lietadlo včasnej výstrahy Saab 340 (ASC 890).
Na Ukrajinu by začiatkom júna mali začať prúdiť prvé dodávky munície z českého výkupu z tretích krajín.
Uvoľnenie politiky môže súvisieť s aktuálne slabšou pozíciou Ukrajiny vo vojne, ale aj s možnosťou, že sa Rusko pripravuje na rozsiahlejšiu ofenzívu v lete.
V článku sa dočítate:
- Ktoré krajiny uvoľnili reštrikcie a ktorých zbraní sa to tak môže týkať,
- ako zmenu politiky zdôvodňujú lídri spomenutých krajín,
- ako zareagovalo Rusko,
- akú výzbroj poskytne Švédsko a prečo v nej zatiaľ nie sú stíhačky Gripen.
Paríž, Varšava, Berlín
"Podľa mňa je zvláštne, ak niektorí ľudia tvrdia, že (Ukrajina) by sa nemala brániť a prijať vhodné opatrenia," povedal nemecký kancelár Olaf Scholz podľa Euronews.
Macron a Scholz sa v otázke Ukrajiny zhodli, obaja sú si vedomí, že Rusko mohlo doposiaľ považovať pohraničie za prakticky bezpečné. Z oboch strán však zazneli aj obmedzenia.
Ukrajina má právo útočiť na ciele na ruskom území, ale iba tie, ktoré sa používajú na útoky proti Ukrajine.
Znamená to napríklad, že raketomety alebo delostrelectvo, ktoré strieľajú na Ukrajinu z Ruska, by už politicky chránené neboli, ale vzdialenejšie základne, ktoré sa na útokoch nepodieľajú priamo, by už nemali byť terčom protiútoku.
Výhrada sa tak týka napríklad aj tovární či rafinérií, ktoré sú pre vojnové úsilie nevyhnutné. Na tie Ukrajina útočí vlastnými prostriedkami, predovšetkým dronmi.
Berlín pritom stále nie je ochotný dodať Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus, ktoré majú dlhší dolet ako podobné britské strely Storm Shadow a ich francúzske ekvivalenty SCALP.
Útoky poslednými dvoma zmienenými zbraňami by sa už nemali obmedzovať len na ukrajinské územie. Týka sa to napríklad aj francúzskych húfnic Caesar.
Podobné uvoľnenie politiky v stredu oznámil zástupca poľského ministra obrany Cezary Tomczyk, ktorý potvrdil, že Varšava "neukladá žiadne obmedzenia pri používaní poľských zbraní na strane Ukrajiny", napísal Newsweek. V ten istý deň sa podľa ukrajinských médií pridalo aj Fínsko ústami svojej ministerky zahraničia Eliny Valtonen.
Washington váha
Na uvoľnenie obmedzení vyzýval už 25. mája aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Mimo tohto pohybu zatiaľ zostávajú Spojené štáty americké, stále najväčší dodávateľ vojenskej pomoci Ukrajine.
Washington stále nesúhlasí s tým, aby Ukrajina americkými zbraňami útočila na ruské územia. Okrem obáv z eskalácie konfliktu má problém aj s cenami ropy.
"Pomoc, ktorú poskytujeme, je určená na použitie v rámci Ukrajiny. Ukrajinská vláda tento postoj chápe. Útoky na ruské ropné rafinérie môžu mať negatívny dopad na globálnu bezpečnosť a stabilitu," cituje Newsweek hovorcu Pentagonu Charlieho Dietza.
"Diskusia o tom, či môže Ukrajina používať zbrane dodávané a darované zo zahraničia proti Rusku, je z veľkej časti umelá," hodnotí dianie Martin Sklenár, exminister obrany vo vláde Ľudovíta Ódora, dnes expert organizácie Globsec.
"Ukrajina takúto legálnu možnosť vždy mala, má a bude mať. Za mnohé zbrane, ktoré obstarala pred ruskou agresiou a počas nej, zaplatila veľké peniaze a môže s nimi narábať tak, ako uzná za vhodné a potrebné pre svoju obranu proti Rusku," dodal pre SME.
Kyjev podľa Sklenára vychádzal svojim spojencom v ústrety a rešpektoval ich obmedzenia. Nedávne zintenzívnenie bojov zo strany Ruska však považuje za dôkaz, že Ukrajina takto zo svojho územia nedokáže invázne vojská vytlačiť.
"Potrebuje prerušiť ich logistické línie a schopnosť dopĺňania bojových jednotiek v tyle ruských síl, teda na ruskom území," zdôraznil.
Poukazuje pritom aj na to, že samotné Rusko využíva techniku zo zahraničia, predovšetkým iránske drony Šahíd alebo severokórejskú muníciu.
Neskoro, ale predsa
Západné štáty doposiaľ obmedzovali použitie svojich zbraní najmä pre obavy z eskalácie konfliktu. Nie je to však prvýkrát, čo západ koná napriek ruským hrozbám eskaláciou - rovnakým čelil napríklad pri dodaní tankov na Ukrajinu.
Základným dôvodom, prečo niektoré západné krajiny zmenili svoj prístup, môže byť fakt, že Ukrajina má vo vojne stále problém. "Ukrajina je v oveľa slabšej pozícii, ako bola pred pol rokom," povedal vo videu Deutsche Welle jej korešpondent Roman Gončarenko.
Poukazuje na to, že ruské vojská obrancov stále prevyšujú v množstve munície, zbraní aj vojakov. Invázne sily navyše zaznamenali územné zisky v Doneckej oblasti.
"Malo to prísť už dávno, neexistuje morálny, zákonný ani vojenský dôvod, prečo to obmedzovať," povedal v rozhovore s DW americký generál vo výslužbe Ben Hodges.
Tvrdí, že Európa si je vedomá, že ak by Ukrajina vojnu prehrala, má oveľa väčší problém. Politiku Washingtonu kritizuje a označil ju za strategicky zlú.
Putin hrozí menším štátom NATO
Rusko na zmenu postojov viacerých krajín reagovalo výhražným tónom.
"Predstavitelia členských štátov NATO, osobitne tých, ktoré sú v Európe a tých menších, by si mali uvedomiť, o čo sa hrá," povedal podľa CNN ruský diktátor Vladimir Putin počas návštevy v Uzbekistane.
"Malo by im byť jasné, že ich štáty sú malé a husto obývané. S tým treba počítať skôr, ako začnú hovoriť o útokoch na ruské územia," vyhlásil.
Nukleárne strašenie Hodges považuje za prázdne, hoci hrozbu nedokáže úplne vylúčiť.
"Myslím si, že je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko použilo jadrovú zbraň. Nemôžem to úplne vylúčiť, ale neprinieslo by mu to žiadne výhody. Výhody jadrovej zbrane spočívajú v tom, že je hrozbou. Vyhrážaním sa Rusko neprichádza o nič, ale získava veľa, ak Západ váha," zhodnotil 30. apríla v rozhovore pre SME.
Sklenár ruské jadrové strašenie označil za znepokojujúce. "Rusko jasne hovorí, že v prípade útoku na ruské územie bude zvažovať všetky možnosti, ktoré má k dispozícii. Na ruské územie však v súčasnosti má oprávnený dôvod vojensky zasahovať len Ukrajina," poukazuje.
Kyjev pritom nemá záujem ruské územie dobývať.
"Ak by Rusko použilo jadrovú zbraň, ono bude niesť zodpovednosť za eskaláciu tohto konfliktu na globálnu úroveň a bude musieť byť pripravené za to niesť aj zodpovednosť," uzavrel.
Čo poskytlo Švédsko
Štokholm Ukrajine poskytne materiál, ktorý je "na prvých miestach jej zoznamu", vyhlásila švédska podpredsedníčka vlády Ebba Busch. Malo by ísť o obrnené vozidlá Pbv 302, delostreleckú muníciu a prostriedky protivzdušnej obrany, informovala agentúra AP.
Na zozname pomoci nie sú stíhacie lietadlá JAS-39 Gripen. Švédske kráľovstvo sa po dohode so spojencami rozhodlo počkať, keďže prioritou v tomto segmente je momentálne zavedenie typu F-16 do ukrajinských ozbrojených síl.
Premiér Minister obrany Pal Jonsson však zdôraznil, že na možnosti poskytnutia Gripenov Ukrajine sa stále pracuje.
Súčasťou švédskeho balíka však má byť lietadlo včasnej výstrahy Saab-340, známe aj pod označením S-100B. Pri týchto lietadlách sa často uvádza označenie AWACS, hoci to nie je úplne presné. Systém AWACS je špecifický pre väčšie lietadlá E-3 Sentry s charakteristickou diskovitou anténou nad trupom.
Švédske lietadlo Saab 340, odvodené od rovnomenného dopravného lietadla, má už na prvý pohľad inú anténu radaru. Je nepohyblivá a nemá tvar disku, ale hranola nad trupom.
Znižuje to jej aerodynamický odpor, no zároveň aj pokrytie. Lietadlo tak má prehľad o dianí v ľavej a pravej hemisfére, no pred sebou a za sebou má "slepé škvrny", kam pozdĺžne uložený radar nedovidí.
Lietadlo by malo spolupracovať so stíhačkami F-16 a je schopné zistiť blížiace sa lietadlá alebo raketové strely. Viaceré ukrajinské médiá v stredu informovali, že Švédsko poskytne dve takéto lietadlá, vládna tlačová správa ich počet nešpecifikuje.
Český vládny splnomocnenec Tomáš Kopečný v rozhovore pre Český rozhlas v stredu uviedol, že začiatkom júna by na Ukrajinu mali prúdiť prvé zásoby z munície kúpenej v tretích krajinách.
Iniciatíva sa podľa neho rozbieha o čosi pomalšie, ako Praha čakala, keďže viacero štátov, ktoré peniaze prisľúbili, čaká, ako sa osvedčí v praxi. V niektorých krajinách sa schválenie peňazí spomalilo na legislatívnych alebo politických prekážkach.
