Rusi podnikli raketové útoky na centrum Charkova, zomrelo šesť ľudí a desiatky utrpeli zranenia (SME Minúta)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil ruský útok na hypermarket v ukrajinskom Charkove.

Macron označil ruský útok za "neprípustný". Pri útoku zahynulo najmenej šesť ľudí a ďalších 40 utrpelo zranenia a 16 je nezvestných.

"Francúzsko cíti bolesť Ukrajincov a zostáva plne mobilizované po ich boku," napísal Macron na sociálnej sieti X.

Hypermarket zasiahli dve ruské navádzané bomby. Na ploche 10-tisíc metrov štvorcových v dôsledku úderu vypukol rozsiahly požiar. Ten sa neskôr podarilo uhasiť.

Ruský raketový útok na hypermarket so stavebnými potrebami v Charkove má už celkovo šesť obetí.

Zranenia utrpeli štyri desiatky ľudí. (ČTK)

Rusi zaútočili na Charkov aj počas dňa. Raketa zasiahla centrum mesta a vyžiadala si skoro dve desiatky zranených.

Medzi zranenými je aj 13-ročný chlapec, informovali na platforme Telegram primátor mesta Ihor Terechov a šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Tentoraz podľa predbežných informácií Rusi útočili raketou typu S-300 z Belgorodskej oblasti, napísala oblastná prokuratúra, podľa ktorej tento úder poškodil administratívne budovy, supermarket, obchody, obytné domy a zranil 18 ľudí.

Počet obetí ruského nočného raktového útoku na Charkov stúpol na štyri, ďalšie štyri desiatky ľudí utrpeli zranenia. (ČTK)

Zelenskyj označil spochybnenie svojej súčasnej legitimity Putinom za nudné a nezaujímavé.

A ako nelegitímneho naopak označil ruského prezidenta. Vyjadril sa tak v rozhovore, ktorý zverejnil kazašský server Vlasť.

Šéf Kremľa v piatok vyhlásil, že je potrebné obnoviť mierové rozhovory s Ukrajinou, rokovania však podľa neho musia byť vedené s legitímnym vedením krajiny.

Zelenskyj podľa názoru Moskvy už legitimitu nemá. "Legitimita existujúcej hlavy štátu vypršala," predniesol Putin na návšteve v Minsku.

Narážal tak na to, že mandát ukrajinského prezidenta by za normálnych okolností vypršal tento mesiac, ale kvôli stannému právu vyhlásenému na začiatku ruskej invázie sa teraz v napadnutej krajine nové voľby hlavy štátu neuskutočnia. (ČTK)

Pri ukrajinskom ostreľovaní obce Okťabrskij zahynuli podľa belgorodského gubernátora dvaja ľudia.

Ďalších desať ľudí utrpelo zranenia, medzi nimi aj osemročný chlapec, uviedol gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov

"Ukrajinské ozbrojené sily ostreľovali dedinu Okťabrskij zo salvových raketometov. K veľkému zármutku zomreli dvaja ľudia - muž a žena utrpeli mnohopočetné smrteľné poranenia črepinami, "napísal gubernátor.

Ministri zahraničných vecí Ruska a Iránu v telefonickom rozhovore potvrdili strategické vzťahy medzi ich krajinami.

Toto uistenie je reakciou na nedávnu smrť iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího, informovala agentúra DPA.

Raísí zahynul minulú nedeľu pri havárii vrtuľníka spolu s niekoľkými ďalšími funkcionármi vrátane ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána. Stroj sa zrútil v hustej hmle v hornatej oblasti iránskej provincie Východný Azerbajdžan.

Za pôsobenia Raísího Irán zastával tvrdú politiku voči Spojeným štátom a Európe a zároveň posilnil vzťahy s Ruskom.

Pre Moskvu sa Teherán stal kľúčovým politickým, hospodárskym a vojenským partnerom, píše DPA s tým, že Irán je teraz rozhodujúcim dodávateľom zbraní pre Rusko v jeho vojne proti Ukrajine, kde Rusi na útoky používajú napríklad drony Šáhed iránskej výroby.

Tento vzťah sa nemení, všetky predchádzajúce dohody a spoločné iniciatívy budú pokračovať, uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré vzišlo z telefonátu medzi šéfom diplomacie Moskvy Sergejom Lavrovom a jeho novým iránskym náprotivkom Alím Bágherím Kaním.

Dočasným nástupcom zosnulého iránskeho prezidenta sa stal doterajší prvý viceprezident Mohammad Mochber. Predčasné parlamentné voľby v Iráne sa uskutočnia 28. júna, pričom registrácia kandidátov bude od 30. mája do 3. júna a predvolebná kampaň potrvá od 12. do 27. júna. (TASR)

Rusko úmyselne zasiahlo civilný objekt uprostred víkendu, vyhlásil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.

Najmenej dvaja civilisti zahynuli a 33 ďalších utrpelo zranenia pri ruskom útoku na hypermarket v ukrajinskom meste Charkov. 

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa v čase útoku mohlo v hypermarkete nachádzať viac ako 200 ľudí. (SITA, Kyiv Independent)

Na Ukrajine vyšetrujú vpád ruských jednotiek do Charkovskej oblasti, skupine veliteľov hrozí stíhanie za zlyhanie.

Skupine 28 veliteľov ukrajinskej armády hrozí stíhanie za zlyhanie na začiatku nedávnej ofenzívy ruskej armády v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny.

Podľa agentúry DPA o tom informoval denník Ukrajinská pravda, ktorý sa odvolal na súdne spisy a ukrajinský štátny úrad pre vyšetrovanie (HBR), ktorý vo veci začal konať.

V rámci predsúdneho vyšetrovania sa zistilo, že dôvodom takého rýchleho postupu ruských jednotiek mohlo byť aj to, že jednotky 125. samostatnej brigády územnej obrany v priestore dedín Strileča, Krasne, Borysivka, Pyľna a Hatyšče opustili svoje pozície.

V dôsledku toho musel byť ruský útok odrazený jednotkami na druhej obrannej línii.

Vyšetrovanie ukázalo, že rýchlemu postupu ruských jednotiek mohol napomôcť "nedbalý postoj k vojenskej službe" zo strany velenia 125. brigády a jej podriadených jednotiek vrátane 415. samostatného streleckého práporu, 23. mechanizovanej brigády a 172. samostatného streleckého práporu. Vyšetrovanie sa týka 28 dôstojníkov z týchto útvarov.

V dôsledku ruskej ofenzívy začatej 10. mája sa museli ukrajinské jednotky stiahnuť zo svojich predsunutých pozícií a museli evakuovať aj obyvateľstvo niekoľkých dedín. Ukrajinské jednotky navyše v dôsledku ústupu utrpeli straty na personáli a vojenskej technike.

Ukrajinským jednotkám sa medzičasom podarilo spomaliť postup ruských jednotiek, ale ťažké boje na novom fronte pokračujú.

Vojenskí experti hovoria, že cieľom nového útoku ruskej armády je pripútať ukrajinské jednotky na obranu jednej časti frontu a paralelne s tým vysunúť vpred ruské delostrelectvo tak, aby malo mesto Charkov na dostrel.

Ukrajinský generálny štáb v sobotu ráno oznámil, že na charkovskom fronte ukrajinskí vojaci "odtláčajú nepriateľa od prednej línie obrany útočnými akciami a v niektorých oblastiach dosahujú úspechy". (TASR)

Ruské straty počas ofenzívy v Charkovskej oblasti sú osemkrát vyššie ako ukrajinské, tvrdí prezident Zelenskyj.

Pre portál vlast.kz ukrajinský prezident uviedol, že Putin „absolútne neberie ohľad na ľudské životy". 

Ofenzívu proti Charkovskej oblasti Rusko odštartovalo 10. mája. Rusom sa podarilo postúpiť desať kilometrov, ale zastavila ich prvá obranná línia, konštatoval Zelenskyj.

Ukrajinská armáda uviedla, že teraz podniká protiútoky.

Ukrajina vydala do Poľska muža, údajne organizoval nelegálne pašovanie migrantov z Ruska a Bieloruska cez Poľsko do EÚ.

Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra PAP, ktorá sa odvolala na spravodajský portál Politico.

Vydaný muž je občanom jednej z juhoázijských krajín, ktorý prišiel na Ukrajinu začiatkom nultých rokov 21. storočia. Migrantov začal prevádzať vo februári 2022 - po ruskej invázii na Ukrajinu.

Politico vo svojom článku spresnil, že tento podnikateľ s pomocou svojich zahraničných konexií zorganizoval hromadný nelegálny presun ľudí z krajín s vysokým teroristickým rizikom do EÚ.

Išlo najmä o občanov Nepálu, Bangladéša a Pakistanu, dodal Politico s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).

Prevádzačská trasa viedla cez územie Ruska a Bieloruska a potom do Poľska, pričom obchádzala oficiálne kontrolné stanovištia.

Pašeráci sa následne v rôznych európskych krajinách pokúsili "rozptýliť" až stovku nelegálnych migrantov, ktorí boli rozdelení do niekoľkých skupín, doplnil Politico.

SBU sa v spolupráci s poľskými partnermi podarilo v EÚ zadržať niekoľkých členov prevádzačskej skupiny, ale strojca celej operácie medzi nimi nebol. Zadržali ho napokon v meste Chmeľnyckyj na západe Ukrajiny.

Muž bol vydaný do Poľska, kde bol na medzinárodnom zozname hľadaných osôb. V Poľsku sa bude zodpovedať za trestné činy proti európskej bezpečnosti, uviedla SBU citovaná webom Politico. (TASR)

Rusi zasiahli v Charkove hypermarket, hlásia dve obete a najmenej 24 zranených. V obchode mohlo byť až dvesto ľudí.

Ruské ostreľovanie zasiahlo hypermarket so stavebným materiálom nachádzajúci sa v husto obývanej štvrti. Uviedli to miestni predstavitelia, na ktorých sa odvoláva agentúra AFP.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov spresnil, že hypermarket zasiahli dve ruské navádzané bomby. Na ploche 10-tisíc metrov štvorcových v dôsledku útoku vypukol rozsiahly požiar.

Na videách zverejnených na sociálnych sieťach vidno hustý čierny dym stúpajúci do vzduchu z predajne siete hypermarketov Epicentr, ktorá sa nachádza v oblasti veľkoobchodov vedľa parkoviska.

"Máme veľký počet nezvestných. Je veľa zranených. Podľa všetkého išlo o útok na hypermarket, kde bolo veľa ľudí - je to čistý terorizmus," napísal Terechov v aplikácii Telegram.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa vo veľkopredajni mohlo nachádzať viac ako 200 ľudí.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kde stále žije vyše jeden milión ľudí, sa pravidelne stáva terčom raketových útokov ruských síl. Vo štvrtok tam podľa miestnych predstaviteľov pri ruskom ostreľovaní zahynulo najmenej sedem ľudí a viac ako desať sa zranilo.

Podľa ukrajinských úradov ruské sily vypálili na Charkov a jeho predmestia najmenej 15 rakiet z komplexu S-300 alebo S-400, ktoré zasiahli aj priemyselnú zónu vrátane tamojšej tlačiarne.

Štvrtkové raketové útoky poškodili aj niekoľko objektov štátnej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja, pričom bolo zranených šesť zamestnancov.

Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski je skeptický k ruským hrozbám použiť jadrové zbrane na Ukrajine.

"Američania povedali Rusom, že ak vybuchne jadrová bomba, aj keď nikoho nezabije, zasiahneme všetky vaše ciele [pozície] na Ukrajine konvenčnými zbraňami, zničíme ich všetky," uviedol pre britský Guardian.

Prímerie s Ruskom teraz podľa Zelenského nemá zmysel. Moskva by ho zneužila, uviedol pre stredoázijské médiá.

Zelenskyj po prvý raz poskytol rozhovor stredoázijským médiám, pričom s nimi hovoril po rusky. Stretnutie v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny sa uskutočnilo v budove jedného z vydavateľstiev zničených v dôsledku ostreľovania ruskou armádou, informovala britská stanica BBC.

Na margo možného prímeria s Ruskom Zelenskyj uviedol, že nevidí možnosť dosiahnutia takejto dohody. Obáva sa, že ruská strana by prímerie mohla využiť na posilnenie svojich bojových pozícií na fronte.

Pripustil, že prímerie by malo zmysel, ak by sa ruské jednotky nachádzali na línii spoločnej hranice Ukrajiny s Ruskom.

V súčasnej situácii, keď sú ruské jednotky na území Charkovskej oblasti, by sa však mohlo stať, že ruská ťažká vojenská technika sa nezastaví, a bude pokračovať v pohybe.

Zelenskyj v rozhovore priznal, že jeden zo západných lídrov navrhol, aby súhlasil s prímerím a potom monitoroval ďalší vývoj udalostí.

Ukrajinský prezident však argumentuje, že ak ruská strana dohodu nesplní, bude mimoriadne ťažké zastaviť jej postup. "Preto je to pre nás veľmi nebezpečné," povedal Zelenskyj.

Uviedol tiež, že straty ruskej armády počas pokusu o prienik v Charkovskej oblasti, ktorý sa začal približne pred dvoma týždňami, sú veľmi veľké: pomer strát bol osem ruských na jedného Ukrajinca.

"Jeden Ukrajinec na osem Rusov. Putinovi absolútne nezáleží na svojich ľuďoch, civilistoch ani vojakoch," myslí si Zelenskyj.

V časti rozhovoru venovanej spolupráci stredoázijských štátov a Ruska Zelenskyj zdôraznil, že ani jeden by nemal mať strategické spojenectvo s Putinom. Ukrajinský prezident si totiž myslí, že medzi "najbližšie ciele" Ruska patria pobaltské štáty, Moldavsko a Kazachstan.

Upozornil, že lídri stredoázijských štátov, ktoré majú k vojne na Ukrajine neutrálny postoj, vo všeobecnosti viac inklinujú k Ruskej federácii. Zelenskyj túto nerovnováhu v postojoch objasnil tým, že vrcholní politici zo Strednej Ázie majú "strach z Kremľa a boja sa Putina". (TASR)

Ukrajina podľa estónskeho prezidenta teraz nepovažuje za nutné vyslanie západných vojakov na jej územie.

„Ak taká chvíľa niekedy príde, tak diskusia o vyslaní vojakov sa bude musieť viesť nielen v Estónsku, ale s našimi spojencami. Samotná Ukrajina to však teraz nepovažuje za potrebné," povedal Alar Karis v rozhovore pre fínskeho verejnoprávneho vysielateľa Yle. 

Estónsky prezident zároveň dodal, že o vyslaní vojakov by nerozhodoval ani on, ani vláda ale parlament krajiny.

Po invázii Ruska na Ukrajinu ušli do Turecka desaťtisíce Rusov. Pre byrokratické problémy sa presúvajú do iných krajín.

Informuje o tom agentúra Reuters. Keď sa vo februári 2022 začala vojna, Turecko, člen NATO, sa stalo magnetom pre Rusov.

Niektorí z nich boli proti invázii, iní sa snažili chrániť seba a svoje podniky pred západnými sankciami vrátane zákazu cestovania pre Rusov do veľkej časti Európy. Muži sa takisto báli, že budú povolaní do armády.

Tento mesiac však počet Rusov s povolením na pobyt v Turecku klesol na 96-tisíc zo 154-tisíc na konci roka 2022, ukazujú oficiálne údaje. Mnohí zamierili do Srbska a Čiernej Hory, ktoré patria medzi hŕstku európskych krajín, kde sú vítaní.

Rusi sa rozhodli opustiť Turecko čiastočne pre problémy so získavaním povolenia na pobyt aj pre problémy v bankách v dôsledku sankcií. No zasiahli ich aj prudko rastúce životné náklady v krajine. Miera inflácie v Turecku minulý mesiac dosiahla 69,8 %.

Hoci Kremeľ nezverejnil žiadne údaje o odchode svojich občanov v súvislosti s vojnou, podľa Dánskej rady pre utečencov od invázie na Ukrajinu sa do zahraničia presťahovalo približne 800-tisíc ruských občanov.

Turecko, ktoré má srdečné vzťahy s Moskvou aj Kyjevom, po invázii zachovalo pre Rusov bezvízový styk a nepripojilo sa k západným sankciám voči Moskve.

Vtedajší turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu povedal, že ruskí oligarchovia a ich jachty sú vítaní, ale musia dodržiavať medzinárodné právo, aby mohli podnikať.

Mnohí ruskí prisťahovalci si zakladali alebo presúvali podniky do Turecka. Ale táto aktivita sa postupne ochladzuje. Údaje z obchodného registra ukazujú, že počet novozaložených spoločností s ruským kapitálom klesol v roku 2023 na 68 zo 140 v roku 2022.

Ruskí migranti sa tak najnovšie sťahujú do Srbska, Čiernej Hory a dokonca aj do krajín Latinskej Ameriky, ako sú Argentína a Brazília. (TASR)

Ministri financií štátov v G7 sa zaviazali k ďalším finančným a ekonomickým sankciám proti Rusku.

Uvádza sa to v návrhu spoločného vyhlásenia zverejneného na záver ministerskej schôdzky, ktorá sa konala v severotalianskom meste Stresa.

Ako informovala agentúra AP, ministri financií G7 uviedli, že na rokovaniach v Strese dosiahli pokrok v hľadaní spôsobov, ako využiť zisky zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine.

Identifikácia takýchto vhodných nástrojov, aby boli zároveň aj právne "čisté", bola hlavným bodom ich dvojdňového stretnutia. Ministri na záver rokovania vyjadrili nádej, že pred vrcholným summitom G7, ktorý sa bude konať 13. až 15. júna v Apúlii v južnom Taliansku, budú môcť lídrom G7 predstaviť všetky možné riešenia.

V záverečnom vyhlásení zopakovali, že ruské aktíva zmrazené krajinami G7 "zostanú nedostupné, kým Rusko nezaplatí za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine".

V návrhu vyhlásenia dodali, že sú pripravení uvaliť ďalšie finančné a ekonomické sankcie vrátane takých, ktoré ovplyvnia príjmy Ruska v energetickom sektore a jeho budúce ťažobné kapacity.

"(G7 je) pripravená uvaliť sankcie na jednotlivcov a subjekty, ktoré Rusku pomáhajú získať pokročilé materiály, technológie a vybavenie pre jeho vojensko-priemyselnú základňu," píše sa v texte.

Agentúra AFP dodala, že summit, na ktorom sa v sobotu zúčastnil aj ukrajinský minister financií Serhij Marčenko, sa skončil deň po tom, čo Spojené štáty oznámili nový balík pomoci pre Kyjev vo výške 275 miliónov dolárov.

Táto finančná pomoc je súčasťou dohody o vojenskej pomoci v hodnote 61 miliárd dolárov, ktorú Kongres schválil v apríli po mesiacoch vyjednávaní.

Medzičasom ruský minister financií Anton Siluanov komentoval plány skupiny G7 využívať príjmy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine, pričom varoval pred recipročnými krokmi Ruska v prípade, ak Západ začne protiprávne nakladať s ruským majetkom. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany hlási, že jeho armáda dobyla ďalšiu obec v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Ruské sily "získali kontrolu nad obcou Archanheľske", tvrdí ruský rezort obrany.

Táto dedinka leží na frontovej línii neďaleko obce Očeretyne, ktorej dobytie hlásila Moskva začiatkom mája.

Ukrajinská polícia informovala o troch obetiach a dvoch zranených pri ruských úderoch v Doneckej oblasti, kde za uplynulý deň zaznamenali vyše 1800 útokov.

Rusko pred dvoma týždňami spustilo novú ofenzívu v pohraničnej Charkovskej oblasti, čím sa otvoril nový front v prebiehajúcej vojne.

Podľa Kyjeva ide o snahu Moskvy odkloniť prečíslené ukrajinské jednotky z frontovej línie na východe, kde prebiehajú najostrejšie boje.

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že jej jednotkám sa podarilo zastaviť postup ruskej pozemnej ofenzívy v Charkovskej oblasti a prešli do protiútoku. (TASR)

Ukrajinská armáda v niektorých oblastiach pri Charkove zatláča ruských vojakov späť, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

„Na charkovskom fronte sa za uplynulý deň odohralo 13 bojových stretov. Ukrajinskí obrancovia odrazili desať ruských útokov pri obciach Lypci, Tyche a Vovčansk. Boj pri obci Starycia pokračuje. Situácia je pod kontrolou. Ukrajinskí obrancovia okrem toho útočnými operáciami tlačia Rusov naspäť z frontovej línie a v niektorých oblastiach sa im to darí," konštatoval generálny štáb.

Ukrajinská armáda tento týždeň zasiahla významnú ruskú radarovú stanicu, tvrdí Inštitút pre štúdium vojny.

Tá je súčasťou systému varovania pred medzikontinentálnymi balistickými strelami. Ruská armáda ani iné úrady sa zatiaľ k útoku nevyjadrili.

Inštitút vo svojej piatkovej analýze uviedol, že podľa viacerých zdrojov z ruskej aj ukrajinskej strany vo štvrtok úder za použitia bezpilotných prostriedkov zasiahol radarovú stanicu v ruskom meste Armavir v Krasnodarskom kraji.

Stanica je podľa analýzy súčasťou systému včasnej výstrahy, ktorý má varovať pred vypálením medzikontinentálnych balistických rakiet, ktoré môžu niesť jadrovú hlavicu. Snímky zo satelitov ukazujú, že jeden radar je zrejme poškodený.

Podľa agentúry DPA na útok zatiaľ nereagoval Kremeľ ani ďalšie ruské úrady. Na sociálnej sieti X ho však komentoval ruský senátor, bývalý veľvyslanec pri NATO a niekdajší šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin.

Rogozin označil úder za krok k tretej svetovej vojne. Za úder je podľa neho spoluzodpovedný Washington vzhľadom na blízku vojenskú spoluprácu medzi USA a Ukrajinou.

Agentúra DPA tiež poukazuje na komentár, ktorý zverejnil nórsky analytik Thord Are Iversen. Podľa neho nie je dobrým nápadom útočiť na tento druh cieľov. "Je v najlepšom záujme všetkých, aby ruský systém včasnej výstrahy fungoval dobre, a to hlavne v čase napätia," napísal na sociálnu sieť X.

Podpora Pekingu pre Moskvu je podľa Stoltenberga kľúčovým faktorom vo vojne Ruska proti Ukrajine.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie  to uviedol v rozhovore pre nemecké noviny Welt Am Sonntag.

"Čína hovorí, že chce udržiavať dobré vzťahy so Západom. Peking však zároveň podnecuje vojnu v Európe. Nemôže mať oboje," povedal Stoltenberg.

Podľa jeho slov Čína výrazne zvýšila vývoz súčiastok, mikroelektroniky a technológií, ktoré Moskva používa na výrobu rakiet, tankov a bojových lietadiel.

V súčasnosti neexistujú žiadne záznamy, že by Čína dodávala Rusku zbrane alebo muníciu. Podľa západných expertov však Peking vyváža do Ruska tzv. tovar s dvojakým využitím, ktorý sa môže používať na civilné aj vojenské účely.

V súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine šéf NATO uviedol, že Kyjev zaznamenal na bojisku neúspechy "pre nedostatok munície a zbraní".

"Na víťazstvo Ukrajiny však ešte nie je neskoro. Krajiny NATO musia Kyjevu poslať viac zbraní a munície vrátane systémov protivzdušnej obrany a zbraní dlhého doletu," dodal. (TASR)

Spojenci by mali podľa Stoltenberga prehodnotiť obmedzenia pre používanie zbraní, ktoré darovali Ukrajine.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg to povedal v rozhovore, ktorý zverejnil týždenník The Economist. Podľa neho má Ukrajina právo brániť sa, čo zahŕňa aj útoky na ciele na ruskom území.

O tom, či povoliť používanie západných zbraní pri úderoch na ciele na ruskom území, sa vedie medzi štátmi NATO v poslednom čase debata.

"Brániť Ukrajine, aby mohla použiť tieto zbrane na legitímne vojenské ciele na ruskom území, jej veľmi sťažuje obranu," povedal ďalej Stoltenberg. Podľa neho legitímne právo Ukrajiny sa brániť ruskej invázii obsahuje aj možnosť viesť útoky proti vojenským cieľom na ruskom území.

"Niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili," uviedol Stoltenberg bez toho, aby uviedol, ktoré štáty tak urobili. Pod týždenníkom The Economist sa Stoltenbergova výzva týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.

Na tom, či dovoliť Kyjevu viesť údery za použitia západných zbraní, sa štáty NATO nezhodujú.

Britský minister zahraničia David Cameron nedávno povedal, že Ukrajina môže používať pre údery na ruské územie zbrane poskytnuté Londýnom.

Spojené štáty podľa médií síce poskytli rakety s dlhým doletom ATACMS, Ukrajina sa však zaviazala, že ich nebude používať pri útokoch na ruské územie.

Dovolené sú však útoky na ukrajinské územia okupované Ruskom, napríklad polostrov Krym. Nemecko pre obavy z použitia pri úderoch na ciele na ruskom území odmieta odovzdať Ukrajine strely s dlhým doletom Taurus. (ČTK)

Miera zamestnanosti medzi utečencami z Ukrajiny bude v Nemecku rásť, päť rokov od ich príchodu dosiahne 45 percent.

Miera zamestnanosti medzi utečencami z Ukrajiny na nemeckom trhu práce dosiahne päť rokov od ich príchodu 45 % a po uplynutí desiatich rokov sa zvýši na 55 %.

Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na výsledky simulačnej štúdie norimberského Inštitútu pre výskum zamestnanosti (IAB).

Ukrajinci by tak dosiahli podobnú úroveň zastúpenia na trhu práce ako migranti, ktorí prišli do Nemecka v rámci utečeneckej vlny z roku 2015, najmä z krajín, ako sú Sýria a Afganistan. Podmienky pre nich však boli priaznivejšie, keďže trh práce dokázal v tom čase absorbovať viac nových účastníkov ako v súčasnosti, upozornil IAB.

Podiel mužov bez rodinných väzieb, ktorí sa nemuseli starať o deti, bol vtedy takisto oveľa vyšší, zatiaľ čo veľkú časť utečencov z Ukrajiny tvoria matky s nezaopatrenými deťmi. V prospech Ukrajincov podľa IAB na druhej strane hovorí pomerne vysoká úroveň vzdelania.

Od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa počet Ukrajincov žijúcich v Nemecku zvýšil zo 156-tisíc na 1,24 milióna vrátane veľkého počtu žien a detí. (TASR)

Ruská armáda zabila v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny troch civilistov, tvrdí vojenská administratíva oblasti.

 Dodala, že od začiatku ruskej invázie v regióne o život prišlo 1 972 ľudí a ďalších 4 917 civilistov bolo zranených. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruská armáda od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prišla o 500-tisíc mužov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Údaj však nemožno nezávisle overiť a Moskva o svojich stratách neinformuje. Ukrajinský údaj navyše nerozlišuje medzi mŕtvymi, zranenými či nezvestnými vojakmi nepriateľskej strany.

Podľa odhadu ukrajinskej armády, o ktorom informujú ukrajinské médiá, sa za posledný deň ruskej straty zvýšili o zhruba tisíc mužov na 500 080 vojakov. Podľa ukrajinského generálneho štábu ruská armáda zaznamenala tiež rozsiahle škody na technike.

Moskva údaje o svojich stratách nezverejňuje a neexistuje ani žiadny tretí zdroj, ktorý by dokázal presne a nezávisle opísať straty ruskej armády.

Vo februári stanica BBC uviedla, že na základe otvorených zdrojov zistila, že pri bojoch na Ukrajine zomrelo na 45-tisíc ruských vojakov.

Americký denník The New York Times na začiatku roka informoval o odhade Pentagonu, podľa ktorého straty ruskej armády dosiahli na 300-tisíc mužov. Z nich 60-tisíc podľa tejto informácie zomrelo. Spojené štáty podporujú vo vojne Ukrajinu.

O svojich stratách podrobne neinformuje ani Ukrajina. Vo februári ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že vo vojne padlo na 31-tisíc  ukrajinských vojakov. Počet zranených ale nechcel uviesť, aby neposkytol Rusku výhodu.

V posledných mesiacoch sa však ukrajinská armáda nachádzala pod ruským tlakom a Ukrajina prijala opatrenia, ktoré sprísnili podmienky mobilizácie.

Rusko podniklo v noci ďalší raketový útok na Charkovskú oblasť. Útok podľa úradov poškodil vzdelávaciu inštitúciu.

Starosta Charkova Igor Terechov oznámil, že vzdelávacia inštitúcia v okrese Slobidskyi bola úplne zničená.

Poškodených bolo aj najmenej 31 áut, niekoľko neďalekých obytných budov a supermarket.

Ukrajine sa podarilo získať späť kontrolu blízko hraníc v Charkovskej oblasti, povedal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj vo štvrtok navštívil Charkov. Počas návštevy sa stretol s armádou a vypočul si správy od miestnych úradov a predstaviteľov špeciálnych služieb.

Rusko spustilo novú ofenzívu 10. mája na severe Charkovskej oblasti. Rusi postúpili desať kilometrov do regiónu, ale zastavila ich prvá obranná línia.