Rusko bude odškodňovať sankcionované firmy zhabaným americkým majetkom (SME Minúta)

Európa potrebuje podľa nemeckého kancelára užšiu vojenskú spoluprácu. Pripojil sa k výzve francúzskeho prezidenta. (TASR)

V Rusku zadržali predstaviteľa ministerstva obrany na základe obvinení zo zneužitia právomocí.

Ide už o piateho vysokopostaveného vojenského činiteľa, ktorý sa tento mesiac dostal za mreže.

Zadržaného predstaviteľa obvinili zo zneužitia úradných právomocí a umiestnili do vyšetrovacej väzby, informoval Vyšetrovací výbor Ruskej federácie. Má ísť o Vladimira Verteleckija z oddelenia ministerstva obrany pre zabezpečenie štátnych zákaziek.

V polovici mája zadržali iného vysokopostaveného predstaviteľa ruského ministerstva obrany, konkrétne Jurija Kuznecova na základe podozrenia z prijatia úplatkov.

Bývalý zástupca ministra obrany Timur Ivanov je od apríla vo väzbe pre podozrenia z prijímania veľkého úplatku v spojitosti s armádnymi stavebnými projektmi, pripomína AFP.

Pred budovou YMCA v Bratislave stoja študenti s banermi v azbuke. "Umenie tiež platí dane. Umenie je zbraň," píše sa na nich.

Na mieste sa nachádza aj polícia, zatiaľ nedošlo k žiadnemu incidentu.

Ukrajinskí vysokoškoláci protestujú proti koncertu ruského rapera Noize MC. Podujatie sa začne o ôsmej večer v klube MMC.

"Raper má síce proukrajinské názory, ale honorár za koncert bude musieť aj tak zdaniť v Rusku, čím podporí vojnu proti mojej krajine," hovorí študentka Oleksandra Barkova.

Protestujúci majú banery v azbuke kvôli tomu, aby ich mohli prečítať aj ľudia z Ukrajiny žijúci už dlhodobo v Európe, ktorý podľa nich "už zabudli, že v ich krajine zúri vojna."

Noize MC sa civilným menom volá Ivan Aleksejev. Mesiac po invázii Ruska na Ukrajinu koncertoval v Berlíne na podujatí Sound of Peace na podporu napadnutej krajiny. Neskôr sa s rodinou presťahoval z Ruska do Litvy. Ruské úrady ho vedú ako zahraničného agenta.

Je spoluautorom skladby na počesť zosnulého ruského politika Alexeja Navaľného. (SME)

Putin podpísal dekrét, ktorý umožní v Rusku zhabanie majetku patriaceho Spojeným štátom, ich občanom a firmám.

Cieľom je kompenzácia pre subjekty, ktoré zasiahnu západné sankcie voči Moskve.

Od vojenskej invázie Moskvy na Ukrajinu z februára 2022 zmrazil Západ ruské finančné aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov, prevažne rezervy centrálnej banky. Americký Kongres prijal minulý mesiac zákon, ktorý prezidentovi Joeovi Bidenovi umožní použiť zmrazené ruské aktíva v USA na osobitný fond pre podporu Ukrajiny.

Ruský dekrét stanovuje, že ruské firmy, organizácie a jednotlivci, ktorých sa dotknú sankcie, budú mať právo požiadať o odškodnenie ruskú vládu. Táto kompenzácia by mala byť vo forme Američanmi vlastnených aktív v Rusku. Patria sem nehnuteľnosti, firmy, bankové účty či akcie.

Z Ruska od začiatku vojny na Ukrajine odišli mnohé západné spoločnosti. Tým, ktoré v krajine naďalej pôsobia alebo ešte nedokončili predaj svojich tamojších aktivít, by teraz mohlo hroziť skonfiškovanie tohto majetku, približuje AFP.

Moskva a západné metropoly sa v súvislosti so zmrazeným majetkom navzájom obviňujú z krádeží. Rusko nariadilo prevod viacerých západných podnikov pod "dočasnú" štátnu kontrolu, čo západné lídri a firmy odsúdili ako znárodnenie. V Európe, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, rastie tlak v súvislosti s tým, ako ich využiť na podporu Ukrajiny. (TASR)

Putin začne v Bielorusku štátnu návštevu. Večer bude diskutovať s Lukašenkom o kľúčových medzinárodných otázkach.

Obe krajiny sú blízkymi spojencami a Minsk poskytol Moskve podporu pri invázii na Ukrajinu bez priameho zapojenia sa do konfliktu. Bieloruský prezident je tiež silne závislý od Ruska a má jeho ekonomickú, politickú a diplomatickú podporu.

Pôjde o druhú Putinovu zahraničnú cestu od svojej prezidentskej inauguráciu na piate funkčné obdobie začiatkom mája. Trvať bude dva dni. Minulý týždeň navštívil Čínu. Vo štvrtok pred odchodom do Bieloruska Putin prijal v Moskve bahrajnského kráľa Hamada ibn Ísú al-Chalífu, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa. (TASR)

Bezpilotné lietadlá ukrajinskej armády sa zamerali na vojensko-priemyselnú infraštruktúru v ruskej Tatárskej republike.

Útočné drony už zasiahli ciele v Kazani a Nižnekamsku, kde sídli množstvo strategicky dôležitých spoločností vyrábajúcich vojenské produkty.

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroje z prostredia ukrajinskej rozviedky.

Podľa miestnych médií bolo v Nižnekamsku počuť výbuchy. Z miestnej tepelnej elektrárne aj viacerých spoločností evakuovali zamestnancov. V regióne prerušili prevádzku obe letiská. (SITA)

Ruský súd udelil 13-ročný trest odňatia slobody za zradu študentovi, ktorý roznášal letáky pre partizánsku skupinu.

Vladimir Belkovič žil v Irkutskej oblasti na Sibíri a údajne ho zverbovala polovojenská jednotka Légia Sloboda Ruska, ktorá je zodpovedná za útoky na ruskom území, píše AFP s odvolaním sa na ruský nezávislý spravodajský web Mediazona.

Okrem zrady bol 20-ročný mladík obžalovaný z podnecovania ďalšej osoby k účasti na terorizme a z pokusu o členstvo v teroristickej organizácii. Súd, ktorý sídli v meste Novosibirsk, na žiadosť AFP o vyjadrenie bezprostredne nereagoval. (TASR)

Ruská pohraničná stráž v noci odstránila bóje z rieky Narva, ktoré tam umiestnilo Estónsko na vyznačenie splavnej trasy.

"Pohraničná stráž o 3.00 h miestneho času (2.00 h SELČ) zaznamenala, že príslušníci pohraničnej stráže Ruskej federácie začali s odstraňovaním tohto plávajúceho značenia," uviedla estónska pohraničná stráž vo vyhlásení.

Bóje majú zabezpečiť, aby lode plaviace sa po rieke nevnikli do vôd druhej krajiny.

"Rusko tento rok oznámilo, že nebude súhlasiť s umiestnením približne polovice plánovaných bójí," dodala estónska stráž.

Estónska premiérka Kaja Kallasová to označila za "pohraničný incident" a dodala, že Estónsko sa na Rusko obrátilo so žiadosťou o informácie.

"Toto je pohraničný incident, ktorého presné okolnosti objasňujeme," uviedla pre médiá. Dodala, že Rusko používa nástroje súvisiace s hranicami na vytváranie strachu a úzkosti, ktoré spôsobujú neistotu v spoločnosti.

Rieka Narva na severovýchode Estónska tvorí prírodnú hranicu s Ruskou federáciou. Pobaltské krajiny majú s Moskvou napäté vzťahy najmä pre ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína AFP.

Ruské ministerstvo obrany v utorok zverejnilo návrh, podľa ktorého Moskva plánuje od januára 2025 zmeniť svoje teritoriálne vody úpravou námorných hraníc s Fínskom a Litvou v Baltskom mori v okolí Kaliningradu a vo Fínskom zálive.

Litva v stredu oznámila, že si v tejto súvislosti predvolala ruského diplomata. (TASR)

Gubernátor Rostovskej oblasti nariadil vytvorenie „špeciálnej zóny“ na hranici s okupovaným Doneckom a Luhanskom.

V nej má platiť podobný režim ako doteraz v pohraničnej zóne, napísal dnes na svojej internetovej stránke ruský denník Kommersant s odvolaním sa na nové nariadenie gubernátora.

V päťkilometrovej zóne s osobitným právnym režimom bude pohyb povolený len s osobnými dokladmi. Priblíženie sa k hranici na menej ako 100 metrov bude potrebné oznámiť 12 hodín vopred regionálnej pohraničnej správe ruskej tajnej služby FSB. Pohraničná stráž v Rusku spadá pod FSB.

Cieľom týchto opatrení je chrániť Rostovskú oblasť pred prienikom teroristov, extrémistov a ich pomocníkov a pred nelegálnou prepravou zbraní, munície a iných prostriedkov používaných pri sabotážach, dodal denník.

Podľa ruskej redakcie BBC „nárazníková zóna“ znamená uzavretie územia, ktoré bolo predtým štátnou hranicou. V súčasnosti sa v Rusku považuje len za administratívnu hranicu s „ľudovými republikami“ vyhlásenými proruskými separatistami v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Rusko anektovalo na jeseň minulého roka v rozpore s medzinárodným právom, rovnako ako ďalšie dva ukrajinské regióny, alebo ukrajinský polostrov Krym už na jar 2014. Väčšina krajín sveta tieto anexie neuznáva. (ČTK)

Počet obetí v Charkovskej oblasti sa zvýšil na sedem, 17 ľudí bolo zranených. Záchranné zložky bojujú s rozsiahlym požiarom. (SME)

V ruskom Tatársku dočasne pozastavili prevádzku dvoch letísk z bezpečnostných dôvodov. Konkrétnosti neuviedli.

Vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu (Rosaviacija) uviedol, že lety do Kazane a z nej boli vo štvrtok pozastavené od 11.30 moskovského času (10.30 h SELČ). Kazaň je vzdialená asi 1000 kilometrov od hraníc Ukrajiny.

Rosaviacija krátko nato oznámila aj dočasné pozastavenie prevádzky ďalšieho letiska v Tatársku — v Nižnekamsku.

Nie je známe, s čím tieto obmedzenia súvisia. Predtým však boli podobné opatrenia na ruských letiskách dočasne zavedené po detekcii dronov vypustených z územia Ukrajiny.

Obe letiská prechodne uzatvorili aj minulý týždeň 15. mája. Ruské ministerstvo obrany vtedy oznámilo, že nad Tatárskom bol zostrelený ukrajinský dron. (TASR)

Ukrajinské obranné spravodajstvo vie, kde sa nachádzajú Putinove bunkre, uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky.

„Informácie o Putinových bunkroch sú nám známe a neustále aktualizované. Jednou z prezývok ruského diktátora je 'Bunkernyj'. Miluje tento biznis... Ako gróf Drakula, ktorý sa skrýva v týchto temniciach,“ vyhlásil Jusov vo vysielaní národnej televízie. Bližšie však nešpecifikoval, koľko podzemných bunkrov Putin presne používa. (SITA)

Ruský prezident Putin nie je s Trumpom v kontakte kvôli prepusteniu novinára Evana Gershkovicha z ruského väzenia.

Na pravidelnom brífingu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že pokiaľ ide o kontakty týkajúce sa stíhaných a odsúdených osôb, mali by sa "vykonávať v úplnej tichosti a absolútne diskrétne". Toto je podľa Peskova "jediný spôsob, ako môžu byť efektívne".

Gershkovicha zadržali v Rusku v marci 2023 a následne obvinili zo špionáže. Podľa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) novinár "podľa pokynov americkej strany zhromaždil informácie predstavujúce štátne tajomstvo o činnosti jedného z podnikov ruského vojensko-priemyselného komplexu".

FSB vtedy dodala, že Američana zadržali v Jekaterinburgu "pri pokuse získať tajné informácie".

Vinu, ktorú mu v Rusku pripisujú, Gershkovich nepriznáva. Americké úrady označili jeho zadržanie a väzobné stíhanie za nezákonné a avizovali, že sa pokúsia dosiahnuť jeho prepustenie na slobodu.

Podľa štvrtkovej správy agentúry Reuters Trump v statuse na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Gershkovich sa dostane na slobodu krátko po prezidentských voľbách v USA a "určite ešte pred tým", ako sa on - podľa svojho očakávania - opäť ujme úradu v Bielom dome. Trump tvrdí, že Putin urobí toto gesto len preňho, "pre nikoho iného a nič za to nebude chcieť".

V súvislosti s tým sa Trump pritom nezmienil o žiadnych kontaktoch s Putinom a neuviedol ani, z čoho pramení jeho presvedčenie, že Putin dá Gershkovicha prepustiť.

Samotný Putin vo februári v rozhovore s kontroverzným americkým novinárom Tuckerom Carlsonom naznačil, že Gershkovicha by možno bolo možné oslobodiť výmenou za Rusa odsúdeného a väzneného v Nemecku za vraždu. (TASR)

Najmenej šesť ľudí zahynulo a 16 utrpelo zranenia počas ruského ostreľovania ukrajinského mesta Charkov.

Oznámil to gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Starosta Charkova Ihor Terechov takisto informoval o piatich mŕtvych a deviatich zranených.

Podľa ukrajinských úradov ruské sily v ranných hodinách vypálili na Charkov a jeho predmestia najmenej 15 rakiet z komplexu S-300 alebo S-400, ktoré zasiahli aj priemyselnú zónu vrátane tamojšej tlačiarne.

Raketové útoky poškodili aj niekoľko objektov štátnej železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja, pričom bolo zranených šesť zamestnancov.

Na masívny útok na Charkovskú oblasť reagoval aj prezident Zelenskyj, podľa ktorého "ruskí teroristi" využívajú skutočnosť, že Ukrajina stále nemá dostatočne vybavenú protivzdušnú obranu a schopnosť ničiť odpaľovacie zariadenia teroristov presne tam, kde sa nachádzajú – blízko našich hraníc."

"Táto slabosť nie je našou slabosťou, ale slabosťou sveta, ktorý sa už tretí rok neodvážil postaviť sa k teroristom presne tak, ako by si zaslúžili," konštatoval Zelenskyj.

"Ukrajina robí všetko, čo môže. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú. Ale treba viac odhodlania. A to práve od svetových lídrov," dodal Zelenskyj. (TASR)

Poľské ministerstvo uviedlo, že žiadosť Ukrajiny o zostrelenie ruských rakiet z územia NATO je predmetom rozhovorov.

Pre poľskú rozhlasovú stanicu RMF FM to povedal tamojší novinár Paweł Wroński.

Poznamenal, že Ukrajina skutočne žiada svojich susedov, aby zostrelili ruské rakety z ich územia. „Ukrajinská strana žiada, aby poľské vojenské sily a poľské systémy protivzdušnej obrany zostrelili rakety letiace nad ukrajinským územím,“ povedal Wroński.

Spomenul, že ide o vec na diskusiu a dodal, že prípadné zachytenie rakiet je spojené s množstvom ďalších záležitostí, ktoré treba doriešiť. „Napríklad technické otázky týkajúce sa doletu týchto rakiet, ale aj právne otázky. Čo sa stane, ak trosky takejto rakety zničia niekomu majetok alebo spôsobia niekomu smrť? Pretože v konečnom dôsledku sa raketa vo vzduchu nerozpustí,“ dodal Wroński. (SITA)

Bieloruský prezident Lukašenko vymenoval nového náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl.

Stal sa sa ním Pavel Muravejka. 

Muravejka doteraz zastával post prvého námestníka tajomníka Bezpečnostnej rady Bieloruskej republiky.

Lukašenko vo svojom príhovore zdôraznil nutnosť zamerať sa na ďalší rozvoj ozbrojených síl s prihliadnutím na skúsenosti z vojenských operácií na susednej Ukrajine.

"Toto je ponaučenie aj pre nás: musíme si uvedomiť, aká je moderná vojna," vyhlásil Lukašenko podľa agentúry BelTA.

Dodal, že v Bieloruske je povedomie o tom, čo sú míny a mínové polia, aj o tom, že v moderných podmienkach je nemožné bojovať bez bezpilotných lietadiel a systémov elektronického boja, ktoré by mali byť efektívne proti dronom i ďalším moderným zbraniam. (TASR)

Pri útoku ruských hackerov na maďarské ministerstvo zahraničných vecí v roku 2021 neunikli citlivé údaje, tvrdí šéf úradu vlády.

Gulyás tak reagoval na otázku servera 444.hu, prečo rezort diplomacie popiera tvrdenia, že ruskí hackeri v roku 2021 prelomili zabezpečenie počítačovej siete ministerstva a získali tajné informácie. Podľa slov Gulyása ide o lož, pretože k úniku dôverných údajov nedošlo. Nepoprel však, že útoku hackerov sa udial, čo však označil za každodenný jav.

Ako pripomeul server 444.hu, Národná bezpečnostná služba vo svojej správe uviedla, že rôzne siete ministerstva zahraničných vecí boli napadnuté v celom rozsahu a konzulárnu korešpondenciu a interné informácie odcudzili hackerské skupiny financované Ruskom.

Šéf úradu maďarskej vlády niekoľkokrát zopakoval, že ho rezort diplomacie informoval o tom, že neunikli žiadne dôverné údaje.

Na otázku prečo rezort riadený ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom v tejto záležitosti nekontaktoval Moskvu, Gulyás reagoval príkladom, že aj americká spravodajská služba monitorovala mobil bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, no nemecké ministerstvo zahraničných vecí nekonalo. (TASR)

V Rusku zatkli generálporučíka Šamarina, šéfa komunikačnej správy ozbrojených síl.

Je tiež zástupcom náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Informoval o tom denník Kommersant.

Nemenovaný justičný zdroj novinám povedal, že generál je podozrivý z machinácií a že po prehliadke bol predvedený na výsluch k vojenským vyšetrovateľom Federálnej kriminálnej ústredne.

Správu o generálovom zadržaní potvrdil posádkový vojenský súd, ktorý ho vzal do väzby, informovala štátna tlačová agentúra TASS.

Generál je obvinený z prijatia úplatku v obzvlášť veľkom rozsahu, viac ako milión rubľov, za čo v Rusku hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov a pokuta vo výške 100-násobku prijatého úplatku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes novinárom povedal, že „boj proti korupcii je systematická práca, nie kampaň“. „Nemôžem uviesť podrobnosti, ale nie je to kampaň,“ povedal. Podľa denníka Kommersant hovorca odpovedal na otázku, či na ministerstve obrany prebieha čistka.

Nedávno boli v Rusku zadržaní Timur Ivanov, námestník ministra obrany aj generálporučík Jurij Kuznecov.

Vyšetrovatelia obviňujú Kuznecova z prijatia úplatkov v celkovej výške 30 miliónov rubľov. V prípade Ivanova ide o úplatky v hodnote až 1,19 miliardy rubľov, uviedol denník a dodal, že pred piatimi dňami zatkli bývalého veliteľa 58. armády Ivana Popova. Vyšetrovatelia tvrdia, že je podozrivý z podvodu.

Generálmajora Popova odvolali z frontu vlani v lete. Vtedy povedal, že o post veliteľa 58. armády prišiel, pretože bez okolkov hovoril o problémoch ruských ozbrojených síl. Napríklad o tom, že veľa ruských vojakov umiera pre nedostatok prieskumných prostriedkov zameraných na delostrelectvo ukrajinských síl.

Popov bol odvolaný krátko po vzbure súkromnej žoldnierskej armády Jevgenija Prigožina. Jeho odvolanie mnohí komentátori považovali za pokračovanie čistky príliš populárnych a nezávislých veliteľov, uviedla BBC. (ČTK)

Nórsko od 29. mája uzavrie svoje hranice pre ruských turistov. Ide o ďalšie z opatrení kvôli ruskej agresii voči Ukrajine.

Škandinávska krajina má s Ruskom 198 kilometrov dlhú spoločnú hranicu v arktickej oblasti.

Pobaltské krajiny Poľsko a Fínsko už uzavreli svoje hranice pre ruských turistov. Podľa agentúry AFP tak ruskí turisti rozhodnutím Osla stratili posledný priamy prístup do schengenského priestoru, ktorého súčasťou je aj Nórsko.

Nórsko už v roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, výrazne obmedzilo vydávanie ruských turistických víz.

„Sprísnenie pravidiel vstupu je v súlade s pozíciou Nórska, ktoré stojí po boku svojich spojencov a partnerov v reakcii na nezákonnú agresiu Ruska voči Ukrajine,“ napísala vo vyhlásení nórska ministerka spravodlivosti Emilie Enger Mehlová.

Ruským občanom, ktorí chcú uskutočniť cestu cez nórsku hranicu za účelom turistiky alebo inej cesty, ktorá nie je nevyhnutná, bude vstup do Nórska odopretý. Výnimky sa budú robiť napríklad v prípade návštev najbližších rodinných príslušníkov, uviedlo ministerstvo.

Nórsko nie je členom Európskej únie, ale úzko s ňou spolupracuje a pripojilo sa takmer ku všetkým sankciám, ktoré Brusel uvalil na Rusko. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 497 700 vojakov, informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Iba počas stredy prišli Rusi o 1 330 vojakov, 11 tankov, 27 bojových obrnených vozidiel či 40 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 622 tankov, 14 748 bojových obrnených vozidiel, 17 513 vozidiel a palivových nádrží, 12 860 delostreleckých systémov, 1 077 odpaľovacích raketových systémov, 813 systémov protivzdušnej obrany, 326 vrtuľníkov, 355 lietadiel, 10 391 dronov, 2 209 striel s plochou dráhou letu, 27 lodí, jednu ponorku a 2 094 kusov špeciálnej techniky.

Ruské jednotky dobyli obec Kliščijivka pri meste Časiv Jar na Donbase, tvrdia analytici ukrajinského projektu DeepState.

Ukrajinské velenie predtým tvrdilo, že aj napriek pokračujúcemu ruskému útoku pri dedine majú ukrajinskí vojaci situáciu pod kontrolou.

Kliščijivka býva označovaná za "kľúče od Bachmutu" vzhľadom na kopce, z ktorých možno ovládať prístupy k mestu.

V ohnisku bojov sa ocitla na jeseň 2022. V januári 2023 ju ovládli ruskí žoldnieri, vlani na jeseň ju oslobodila ukrajinská armáda pri svojej protiofenzíve.

Kliščijivka leží južne od Bachmutu, ktorý ruské sily dobyli pred rokom po krvavej bitke trvajúcej desať mesiacov.

Rusi sa podľa analytikov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pri terajšej obmedzenej ofenzíve snažia dobyť mestá Časiv Jar a Vovčansk, ktorý leží v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. (ČTK)

Zelenskyj sa plánuje o dva týždne zúčastniť vo Francúzsku na pripomienke 80. výročia vylodenia spojencov v Normandii.

Dve osoby oboznámené s plánmi Zelenského uviedli, že ukrajinský líder využije túto cestu na výzvu, ako to urobil v nedávnych rozhovoroch, na väčšiu vojenskú podporu zo Západu a požiada NATO o zostrelenie ruských rakiet, ako to USA a Veľká Británia spravili, keď Irán zaútočil na Izrael.

Zelenskyj bude tiež požadovať, aby sa USA a európske krajiny zmocnili ruských aktív, aby pomohli financovať obranu Ukrajiny a prípadnú rekonštrukciu.

„Rozvrh ukrajinského prezidenta sa môže vždy zmeniť,“ zdôraznili obidva zdroje webu Politico, ktorý poznamenáva, že Zelenského plány sú obzvlášť pozoruhodné, pretože nedávno zrušil zahraničné cesty, keď Rusko spustilo rozsiahlu ofenzívu v Charkovskej oblasti.

„Ukrajina tiež zúfalo potrebuje neustálu podporu a globálnu pozornosť a cesta by mu poskytla čas so svetovými lídrami, vrátane prezidenta Joea Bidena, aby mohol obhajovať svoju krajinu,“ napísal web Politico. (SITA, Ukrajinská pravda)

Francúzsko uskutočnilo prvé skúšobné odpálenie aktualizovanej nadzvukovej strely ASMPA schopnej niesť jadrovú hlavicu. (TASR)

Švédsko poskytne Ukrajine ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci na nasledujúce tri roky.

"Táto podpora pomôže financovať dlhodobé dodávky vojenského materiálu a nákup nového materiálu pre priame dodávky od obranného sektoru Ukrajine," uviedol švédsky premiér Ulf Kristersson v posolstve pre Ukrajincov po tom, čo v Štokholme ohlásil ďalší balík pomoci.

"Záležitosť Ukrajiny je aj záležitosťou Švédska," upozornil vo videozázname na sociálnej sieti X.

Od začiatku plnohodnotnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pred viac než dvoma rokmi Švédsko zostavilo už dovedna 15 balíkov vojenskej pomoci pre Kyjev, pripomenul švédsky premiér. Nová obranná pomoc sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov, od roku 2024 do roku 2026.

Podľa vlády v Štokholme bude celková hodnota sľubovanej vojenskej i civilnej pomoci Švédska predstavovať sto miliárd švédskych korún (9,3 miliardy eur), cituje DPA.

"S ruskou inváziou na Ukrajinu je bezpečnostná situácia v Európe najhoršia od druhej svetovej vojny," uviedla švédska vláda vo vyhlásení.

Za nový balík pomoci Štokholmu už poďakoval aj Zelenskyj.

Neutrálne Švédsko sa stalo členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) práve z dôvodu ruskej invázie a je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. (TASR)

Rumunský prezident odmieta verejne diskutovať o poskytnutí systému protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine.

Iohannis povedal, že potenciálne dodanie rumunského systému protivzdušnej obrany Patriot Ukrajine musí schváliť rumunská Najvyššia rada pre národnú obranu.

Zároveň to nesmie oslabiť protivzdušnú obranu Rumunska. Informuje o tom rumunský spravodajský kanál Digi24.

Iohannis povedal, že nechce o možnom dodaní Patriotu Ukrajine diskutovať verejne. Otázku by chcel podľa jeho slov riešiť s vojenskými expertmi a spomenutou radou.

Dodanie systému je komplikovaný proces sprevádzaný logistickými aj právnymi problémami, „nehovoriac o tom, že v žiadnom prípade nie som ochotný akceptovať, že Rumunsko bude zbavené protiraketovej a protivzdušnej obrany,“ povedal tiež rumunský prezident.

Rumunsko podľa neho musí za svoje ústupky niečo dostať.

Premiér Marcel Ciolacu a minister obrany Angel Tîlvăr majú ohľadom poskytnutia systému Patriot Ukrajine isté výhrady. Ciolacu sa však vyjadril, že ťažkosti v diskusii o poskytnutí systému neznamenajú, že to je nemožné. (SITA, Ukrajinská pravda)

Mesto Cherson bolo terčom paľby ruskej armády, útoky sa zaobišli bez zranených, tvrdí miestny gubernátor.

O situácii informoval gubernátor Chersonskej oblasti Roman Mročko. V správe zverejnenej na sieti Telegram Mročko dodal, že explózie sa ozývali z častí mesta priľahlých k rieke Dneper.

Mročko súčasne sumarizoval, že za posledných 24 hodín ruské jednotky ostreľovali metropolitnú oblasť Chersonu sedemkrát, pričom spôsobili materiálne škody.

Podľa agentúry AFP terčom raketových útokov ukrajinskej armády bolo ráno aj ruské mesto Belgorod ležiace neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Podľa predbežných informácií k obetiam na životoch a zraneným nedošlo, informoval gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov.

Ruské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že systémy protivzdušnej obrany v sektore nad Belgorodskou oblasťou za uplynulú noc reagovali na paľbu ukrajinskej armády z raketových systémov Oľcha a Vampire a zničili aj tri drony. (TASR)

Ukrajinskí vojaci, ktorým sa podarí zničiť ruskú bojovú techniku, budú mať nárok na dovolenku navyše.

Tento týždeň to schválila vláda. Systém má fungovať tak, že čím cennejšiu techniku vojaci zneškodnia, tým viac voľna dostanú, píše internetový portál ukrajinskej televízie Kanal 24.

Päť ďalších dní nad rámec obvyklej dovolenky bude za zničenie lietadla alebo lode. Štyri dni voľna armáda dá vojakom, ktorí zničia protilietadlový raketový systém, vrtuľník alebo radarový systém protivzdušnej obrany, tri dni za tank, bojové vozidlo pechoty alebo zostrelenie ťažkého bezpilotného lietadla dlhého doletu alebo rakety.

Jeden deň voľna navyše sa bude vojakom počítať, ak zničia ľahké bezpilotné lietadlo s doletom do 70 kilometrov.

Veliteľ vojenského útvaru môže rozhodnúť o tom, že dovolenku navyše si môžu zobrať aj ďalší až traja vojaci, ktorí sa podieľali na zničení nepriateľskej vojenskej techniky.

Kanal 24 uvádza, že ukrajinskí vojaci majú nárok na maximálne 30 dní dovolenky za rok a nedá sa vybrať naraz. Na voľno majú nárok aj zo závažných rodinných dôvodov.

V prvých mesiacoch po ruskom vpáde na Ukrajinu ministerstvo obrany v Moskve informovalo, že príslušníkom inváznych vojsk vypláca odmeny za zničenie ukrajinskej a západnej vojenskej techniky. (ČTK)

Čečenský vodca Kadyrov sa v Kremli stretol Putinom, ponúkol mu vyslanie ďalších svojich bojovníkov na Ukrajinu.

Informuje o tom agentúra Reuters.

Ramzan Kadyrov na platforme Telegram napísal, že s Putinom diskutoval aj o hospodárskych problémoch a perspektívach Čečenska a pozval ho na návštevu regiónu. V príspevku zverejnil aj spoločnú fotografiu.

Čečenský vodca tvrdí, že desaťtisíce "dobre vycvičených a vybavených bojovníkov zo záloh" sú pripravené bojovať za Rusko na Ukrajine, ak by bol vydaný takýto rozkaz.

Celkovo už na Ukrajine slúžilo 43 500 čečenských mužov, z toho 18-tisíc dobrovoľníkov, dodal.

Kadyrov je vodcom Čečenskej republiky od 2007 a je veľkým podporovateľom Kremľa. Plne podporil anexiu Krymského polostrova aj ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorú nazval "veľkým džihádom".

Dokonca vyzýval Rusko, aby proti Ukrajine nasadilo jadrové zbrane s nízkou účinnosťou. (TASR)

Ukrajinská armáda zostrelila v Doneckej oblasti ďalšie ruské bojové lietadlo Su-25, informuje ministerstvo obrany.