Ukrajina Rusko Online: Rusko odpálilo v apríli na Ukrajinu takmer štyritisíc rakiet, bômb a dronov

NATO odsúdilo aktivity Ruska voči spojencom v snahe odradiť ich od pokračovania v podpore Ukrajiny.

Členovia Severoatlantickej aliancie sú hlboko znepokojení nedávnymi hybridnými útokmi pripisovanými Rusku, ktoré zasiahli predovšetkým Britániu, Česko, Estónsko, Nemecko, Litvu, Lotyšsko a Poľsko. NATO to uviedlo vo štvrtkovom vyhlásení.

"Tieto incidenty sú súčasťou intenzívnych aktivít Ruska v celej euro-atlantickej oblasti, a to aj na území spojencov (združených v Aliancii) vrátane aktivít vykonávaných cez prostredníkov," uviedlo NATO vo vyhlásení.

Zároveň dodalo, že ide napríklad o sabotáže, násilné činy, kybernetické a elektronické zásahy, dezinformačné kampane a iné hybridné operácie. "Spojenci NATO vyjadrujú hlboké znepokojenie nad ruskými hybridnými činmi, ktoré predstavujú hrozbu pre spojeneckú bezpečnosť," uvádza sa vo vyhlásení.

NATO zároveň uviedlo, že stojí na strane spojencov, ktorých takéto útoky zasiahli, a že spojenci proti nim podniknú individuálne aj kolektívny kroky.

Európske spravodajské služby v posledných týždňoch odhalili sériu aktivít, ktorú označili za ruskú špionáž.

Českí vyšetrovatelia napríklad odhalili špionážnu sieť, ktorá stála za internetovým spravodajský portálom. To podnietilo úrady aj v iných krajinách, aby začali obdobné vyšetrovania.

Nemecké a české médiá tiež informovali o tom, že člen nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Petr Bystroň údajne dostával peniaze od proruského spravodajského portálu. Politik tieto tvrdenia poprel.

Osem detí utrpelo zranenia v Charkovskej oblasti, keď ruské bomby zasiahli prevádzku pri športovom areáli, kde deti trénovali.

K incidentu prišlo v meste Derhači, ktoré je často cieľom ruských vzdušných útokov.

Agentúra Ukrinform spresnila, že firmu zasiahli dve letecké bomby. Podľa polície v dôsledku útoku vypukol v priestoroch danej prevádzky požiar.

V športovom komplexe utrpeli stredne ťažké zranenia štyri deti, zvyšné deti sú zranené ľahšie, uviedol gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram.

Pri útoku okrem detí utrpel zranenia aj starší muž. "Následky mohli byť tragickejšie," upozornil Synehubov v štátnej televízii.

Mesto Derhači leží pri hraniciach s Ruskom. Charkovská oblasť je dlho cieľom ruských útokov. V posledných mesiacoch však prišlo k ich zintenzívneniu, pričom zasahujú tamojšiu civilnú a energetickú infraštruktúru.

Rusko popiera, že by sa úmyselne zameriavalo na civilnú infraštruktúru, no od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 pri útokoch zahynuli alebo utrpeli zranenia tisíce civilistov, konštatuje Reuters.

Je luxus vystreliť 30 delostreleckých granátov denne, tvrdia ukrajinskí vojaci.

Napríklad veliteľ obsluhy húfnice M777, ktorú dodali USA, uviedol, že niekedy denne vypália menej ako desať kusov munície.

Oleksandr Kozačenko povedal, že na začiatku ruskej invázie denne vystrelil až sto delostreleckých granátov. „Teraz, keď vypálime 30 projektilov, je to luxus," dodal.

Ukrajinskí predstavitelia sa domnievajú, že Moskva sa chce do 9. mája zmocniť mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti, ale Kozačenko a jeho jednotka ešte len čakajú na prísun novej munície z amerického balíka pomoci, ktorý Washington schválil minulý týždeň. (SITA)

Rusko sa môže zapojiť do rokovaní, ale až po summite vo Švajčiarsku, tvrdí ukrajinský minister zahraničných vecí.

Summit sa uskutoční v polovici júna vo Švajčiarsku bez účasti delegácie z Moskvy.

Kuleba uviedol, že cieľom medzinárodnej konferencie o mieri na Ukrajine je vytvorenie koalície krajín so spoločným prístupom k mierovému urovnaniu. "Potom je možné zapojiť Rusko do rokovaní," dodal Kuleba.

Pripustil, že podľa učebníc diplomacie musia rokovania zahŕňať obe strany. Podľa jeho názoru je však prípad s Ruskom špecifický, lebo rokovania s ním v rokoch 2014 – 2022 sa nakoniec skončili inváziou ruskej armády na Ukrajinu. Kuleba si preto myslí, že rokovaniam s Ruskom by mala predchádzať buď jeho porážka na bojisku alebo vytvorenie širokej medzinárodnej koalície, ktorá by mohla Rusku predložiť podmienky pre nastolenie mieru.

Kuleba vytkol Západu, že Moskve nedal definitívne najavo, že po skončení vojny by sa Ukrajina v každom prípade mala stať súčasťou euroatlantického spoločenstva. Vyzval tiež na urýchlenie procesu pozvania Ukrajiny do NATO a prijatia do EÚ.

V rozhovore pripomenul aj dôležitú úlohu vzťahov s Pekingom, pričom tvrdí, že Moskva je "úplne v rukách Číny". RFE/RL v tejto súvislosti podotkla, že Čína dostala pozvanie na summit vo Švajčiarsku.

V súvislosti s nedávno schváleným balíkom pomoci USA pre Ukrajinu minister poznamenal, že dodávky zbraní a streliva, ktoré tento balík poskytuje, sa reálne ešte nezačali a situácia na fronte zostáva nebezpečná.

Poznamenal, že počas dvoch rokov trvania vojny na Ukrajine vykazoval ruský vojensko-priemyselný komplex väčšiu efektivitu než ten západný. Vyzval na zmenu toto stavu, pričom zdôraznil, že porážka Ukrajiny vo vojne by bola porážkou aj pre USA a ich spojencov.

Konferencia, ktorá sa na Ukrajine označuje za mierový summit, sa uskutoční v turistickom stredisku Bürgenstock v kantóne Nidwalden neďaleko mesta Luzern v dňoch 15. a 16. júna. Očakáva sa účasť zástupcov desiatok krajín z celého sveta.

Švajčiarska vláda uviedla, že stretnutie by malo byť platformou pre dialóg na vysokej úrovni o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine na základe medzinárodného práva. Má vyústiť do vypracovania konkrétneho plánu účasti Ruska na mierovom procese.

Moskva opakovane deklarovala, že sa na rokovaniach vo Švajčiarsku nezúčastní, a to ani keby ju pozvali. (TASR)

Ruské útoky doteraz zasiahli takmer dvetisíc kultúrnych objektov. Úplne zničených je 324 z nich.

Uviedlo to ukrajinské ministerstvo kultúry.

Zoznam poškodených objektov zahŕňa 958 kultúrnych a spoločenských klubov, 708 knižníc, 153 umeleckých škôl, 114 múzeí a galérií, 36 divadiel, kín a koncertných sál, 15 parkov, zoologických záhrad a prírodných rezervácií a tri cirkusy. Tento počet nezahŕňa poškodené alebo zničené pamiatky kultúrneho dedičstva, ktorých je 945. (SITA, Kyiv Independent)

Fico označil zbierku pre Ukrajinu za „prd do Stromovky“. No do Stromovky sa neprdí, ale pľuje. Píše Jindřich Šídlo. (SME)

Rusi v Doneckej oblasti za deň podnikli takmer dvetisíc útokov, hlási regionálna polícia.

Ukrajinské úrady v stredu z Doneckej oblasti evakuovali 338 civilistov vrátane 42 detí.

Podľa miestnej polície od začiatku ruskej invázie z regiónu evakuovali takmer 159-tisíc civilistov vrátane 18 722 detí a 6 499 zdravotne postihnutých ľudí. (SITA, Kyiv Independent)

Rusi sa pokúšajú útočiť na Časiv Jar z viacerých smerov. Agentúra AP zverejnila zábery z dronov, ktoré ukazujú skazu mesta. (ČTK)

Human Rights Watch obvinila Rusko, že bez súdu popravujú ukrajinských vojakov, ktorí sa chceli vzdať do zajatia.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na správu organizácie vo štvrtok uviedla, že od začiatku decembra 2023 ruskí vojaci pri pokuse o kapituláciu popravili najmenej 15 ukrajinských vojakov.

HRW objasnila, že analyzovala tri možné mimosúdne popravy najmenej 12 ukrajinských vojakov na základe videí, ktoré sa na sociálnych sieťach objavili v decembri minulého a vo februári tohto roku.

Vo všetkých prípadoch ukrajinskí vojaci preukázali jasný úmysel vzdať sa do zajatia. Podľa medzinárodného humanitárneho práva a zákonov vedenia vojny mali byť považovaní za osoby mimo bojovej akcie, tvrdí HRW. HRW preverovala niekoľko ďalších podobných prípadov. V jednom z nich dvaja ruskí vojaci zrejme popravili troch neozbrojených ukrajinských vojakov, ktorí sa im predtým vzdali.

Podľa BBC všetko nasvedčuje tomu, že tieto údajné mimosúdne popravy nie sú ojedinelými javmi. Organizácia HRW totiž preskúmala aj zábery z dronu zverejnené 5. februára 2024, ktoré zachytávajú mužský hlas, ako v ruštine vojakom na bojisku v Doneckej oblasti prikazuje: "Žiadnych (ukrajinských) zajatcov nebrať. Zastreliť". Podľa analýzy HRW ide o zábery z ruského dronu. O pravosti videa nie sú pochybnosti. (TASR)

Premiér zas vylúčil poslanie slovenských vojakov na Ukrajinu, reagoval tak na vyhlásenie francúzskeho prezidenta.

"Slovensko s vojnou na Ukrajine nemá nič spoločné," vyhlásil Fico počas hodiny otázok v parlamente.

Poslankyňa Marcela Čavojová sa premiéra pýtala na závery stretnutia s podpredsedníčkou Európskej komisie Věrou Jourovou. (SME)

Francúzsky prezident nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak Rusko prelomí frontovú líniu a Kyjev by požiadal o pomoc.

"Nič nevylučujem, pretože čelíme niekomu, kto nič nevylučuje," odpovedal Macron na otázku, či stojí za svojimi vyhláseniami, že by sa nemalo vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Vyvolal tým v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia.

AFP pripomenula, že podľa niektorých analytikov sa Rusko pravdepodobne chystá na Ukrajine spustiť novú veľkú ofenzívu.

Francúzsky prezident povedal, že "ak by sa Rusko rozhodlo zájsť ďalej, budeme si musieť všetci položiť otázku" o vyslaní vojsk na Ukrajinu. Nevylúčenie tohto kroku označil za "strategický budíček" pre svojich partnerov.

Rusko je podľa Macrona "regionálna destabilizujúcu mocnosť" a "hrozba pre bezpečnosť Európanov". "Mám jasný strategický cieľ: Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať... Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, v Európe nebude bezpečie," vyhlásil.

"Kto môže predstierať, že sa tam Rusko zastaví? Aká bude bezpečnosť pre ostatné susedné krajiny, Moldavsko, Rumunsko, Poľsko, Litvu a ďalšie?" pýtal sa francúzsky prezident.

Juraj Mravec sa na Ukrajinu vybral hneď po jej napadnutí Ruskom. Jeho film, ktorý zachytávajúci počiatky vojny, prichádza do kín. (SME)

Rusko tvrdí, že prevzalo kontrolu nad Berdyči. Ukrajinská armáda cez víkend uviedla, že sa z dediny stiahla.

Ruská armáda zintenzívnila boj proti ukrajinským jednotkám pred očakávaným príchodom väčšiny amerických zbraní určených pre Ukrajinu.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj objasnil, že rozkaz stiahnuť sa z Berdyči a dvoch ďalších dedín v okolí bol vydaný v snahe chrániť životy a zdravie ukrajinských vojakov. Danú oblasť označil za najkomplikovanejšiu časť frontu a pripustil, že Rusko tam dosiahlo "nejaké taktické úspechy". (TASR)

Rusko v apríli na Ukrajinu odpálilo takmer štyritisíc rakiet, bômb a dronov, uviedol to prezident Zelenskyj.

"Tento teror môže zastaviť len sila – sila našich ľudí, sila jednoty sveta, sila tlaku na Rusko, sila systémov protivzdušnej obrany poskytnutých Ukrajine, sila našich vojakov, ktorí držia frontovú líniu," napísal na sociálnych sieťach prezident. 

Moskva počas jari zintenzívnila útoky na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru v čase, keď Kyjev čakal na dodávky dôležitej pomoci od svojich spojencov. Moskva však tvrdí, že na Ukrajine útočí len na legitímne vojenské ciele.

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch trpela nedostatkom munície, zatiaľ čo početnejšie a muníciou lepšie vyzbrojené ruské sily prevzali iniciatívu na fronte a zaznamenali územné zisky.

Rusi sa na Ukrajine nezastavia, pretože im ani vlastní nie sú drahí. Hovorí Ukrajinka Dina, ktorá na Slovensko prišla pár dní po invázii. (My Regióny)

Ruská armáda prišla o ďalších vyše tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 470 870. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 20 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 20 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 332 tankov, 14 096 obrnených bojových vozidiel pechoty a 12 044 delostreleckých systémov. (SITA)

Kremeľ poprel obvinenia USA, že ruské sily použili na Ukrajine chemickú zbraň.

"Videli sme o tom správy. Takéto obvinenia sú úplne nepodložené," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva sa podľa jeho slov naďalej riadi záväzkami vyplývajúcimi z dohovoru, ktorý zakazuje chemické zbrane, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ministerstvo zahraničných vecí USA v stredu uviedlo, že ruské sily použili chlórpikrín, pričom ako "metódu vedenia boja" na Ukrajine využívajú aj slzotvorný plyn, čo je tiež porušením Dohovoru o chemických zbraniach.

Chlórpikrín je na zozname zakázaných dusivých látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorá na dohovor dohliada. Nemecké sily tento plyn použili počas prvej svetovej vojny ako jednu z prvých chemických zbraní. (TASR)

Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Únie, podľa Fica by mala vstúpiť hneď po splnení podmienok.

„Akonáhle Ukrajina splní podmienky, mala by byť prijatá. Bude to trvať roky. V praktických rokovaniach bude veľké množstvo problémov a bude o nich treba dlho diskutovať. Pozrite sa, čo sa deje pri balkánskych krajinách (a ich snahách o vstup, pozn. red.). Mali by sme im dať podstatne väčšiu perspektívu členstva v EÚ ako doteraz,“ povedal Fico.

Aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár poznamenal, že Slovensko chce podporiť integráciu tých krajín, ktoré pre členstvo v EÚ vyvíjajú maximálne úsilie. „Či už sú to krajiny západného Balkánu, Ukrajina alebo Moldavsko, chceme spoločne pracovať na podpore ich integrácie,“ skonštatoval Blanár. (SITA)

Protifašistické hnutie odsúdilo zosmiešňovanie partizána Šimka, ambasádora zbierky Munícia pre Ukrajinu.

Vyplýva to zo stanoviska hnutia, ktoré poskytol Stanislav Mičev.

Šimko je ambasádorom zbierky Munícia pre Ukrajinu, ktorú predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v rámci verejného prejavu označil ako „prd zo Stromovky“. „Vtipnosť od trápnosti však delí iba malý krok. Premiérovi sa ho podarilo urobiť. A zároveň si streliť do vlastnej nohy,“ myslí si hnutie.

Poukázalo pritom na to, že premiér sa „veľmi rád chodí klaňať s vencami k pomníkom padlých účastníkov odboja“, pričom prednáša i prejavy venované partizánom a vojakom, ktorí bojovali za slobodu vlasti proti nacistickej okupačnej mocnosti, za čo sú, oprávnene, považovaní za hrdinov.

„Jedným z takýchto hrdinov je aj storočný priamy účastník SNP Otto Šimko. K nemu však už premiér úctivý nebol. Keďže zbierka Munícia pre Ukrajinu s odkazom „Keď nie vláda, posielame my”, ktorej ambasádorom je práve Otto Šimko, je mimoriadne úspešná, má veľký ohlas aj v zahraničí a nastavila vláde nelichotivé zrkadlo, premiér mal potrebu ju znevážiť,“ tvrdí SPH. (SME)

USA uvalili sankcie na takmer tristo ľudí a subjektov pre vojnu na Ukrajine, jedna firma je zo Slovenska

Nachádzajú sa v Rusku, Číne a Hongkongu, Azerbajdžane, Belgicku, Turecku, Spojených arabských emirátoch aj na Slovensku. 

„Takmer 300 cieľov sankcionovaných ministerstvom financií a ministerstvom zahraničných vecí zahŕňa sankcie voči desiatkam aktérov, ktorí Rusku umožnili získať zúfalo potrebné technológie a vybavenie zo zahraničia,“ uviedol americký rezort financií v tlačovej správe.

Reštriktívne opatrenia sú zamerané na potlačenie obchádzania sankcií a podpory ruskej vojensko-priemyselnej základne a jej programov biologických a chemických zbraní. Ministerstvo financií sa zameralo aj na tých, ktorí sa podieľali na poskytovaní prekurzorových materiálov Rusku používaných vo výbušninách.

Zo Slovenska americkým sankciám čelí spoločnosť Carovilli Trading. Ako uvádza ministerstvo financií na svojej webstránke, firma „nakupuje počítačové vybavenie a softvér a ďalej ich predáva spoločnostiam v Rusku“. V priebehu niekoľkých mesiacov v roku 2023 Carovilli poslala viac ako 350 zásielok elektroniky, vrátane elektronických modulov, tlačených obvodov a mikroprocesorov, ďalšej sankcionovanej spoločnosti Compliga. Tento dodávateľ IT tovarov, vybavenia a elektroniky sídli v Rusku. (SITA, CNN)

Jej brat zomrel na fronte, rodnú dedinu okupujú vojaci. Ukrajinka u nás vymenila štúdium práva za prácu pri páse. (My Regióny)

Biely dom by mal jednoznačne povedať, že Ukrajina musí vojnu vyhrať, hovorí pre SME americký generál vo výslužbe. (SME)

Spojené štáty žiadajú Čínu a Rusko, aby o nasadení jadrových zbraní rozhodovali len ľudia a nikdy umelá inteligencia.

Spojené štáty prijali "jasný a pevný záväzok", že úplnú kontrolu nad jadrovými zbraňami majú ľudia, povedal predstaviteľ úradu pre kontrolu zbrojenia amerického ministerstva zahraničných vecí Paul Dean.

Dodal, že k rovnakému záväzku sa prihlásili aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo.

"Privítali by sme podobné vyhlásenie Číny a Ruskej federácie... Myslíme si, že ide o mimoriadne dôležitú normu zodpovedného správania, ktorá by bola veľmi vítaná" v prípade piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, uviedol Dean.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa v súčasnosti snaží prehĺbiť diskusie s Čínou o politike v oblasti jadrových zbraní a vývoja umelej inteligencie.

Umelá inteligencia bola aj jednou z tém minulotýždňového rokovania medzi americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a šéfom čínskej diplomacie Wang Im.

Obe strany sa dohodli, že o tejto téme v najbližších týždňoch uskutočnia prvé bilaterálne rozhovory, povedal Blinken. Dodal, že sa podelia o názory na to, ako najlepšie riadiť riziká a bezpečnosť súvisiace s vývojom umelej inteligencie.

USA a Čína v rámci normalizácie komunikácie medzi armádami v januári obnovili rokovania o jadrových zbraniach. Oficiálne rozhovory o kontrole zbrojenia medzi Washingtonom a Pekingom sa však v blízkej budúcnosti neočakávajú. (TASR)

Ukrajina dostala západné zbrane s povolením útočiť na ruské územie, tvrdí lotyšská ministerka zahraničia.

Postoj západných partnerov Ukrajiny v tom, že by ich zbrane nemali používať mimo ukrajinského územia sa podľa lotyšskej ministerky zahraničia môže zmeniť a už sa to deje.

Baiba Braže v rozhovore pre Európsku pravdu povedala, že niektoré krajiny už poskytli Kyjevu zbrane bez podmienok.

Odvolanie obmedzení používania zbraní, ktoré zahŕňajú neútočenie na ruské územie, podľa jej slov v týchto krajinách verejne neoznámili. „Nie všetko sa hovorí nahlas a lepšie, ak sa to v určitých časoch nehovorí nahlas, má to vplyv na bojisko. Takže skutočne existujú rôzne možnosti, či povedať veci nahlas, alebo len urobiť správnu vec,“ povedala Braže.

Ministerka sa vyjadrila, že ak existujú zariadenia, z ktorých Rusko útočí na Ukrajinu, Kyjev má právo na odvetu, aj keď sa tieto zariadenia nachádzajú na ruskom území. Zdôraznila, že takéto použitie zbraní povoľuje medzinárodné právo. (SITA)

Ruské oblasti hlásia nálety ukrajinských dronov na energetickú infraštruktúru, viaceré domácnosti ostali bez elektriny.

Ukrajinské drony poškodili energetickú infraštruktúru v západoruskej Orlovskej oblasti, uviedol na telegrame tamojší gubernátor Andrej Klyčkov. 

Útok bezpilotných lietadiel z Ukrajiny na energetické zariadenie dnes oznámil aj šéf neďalekej Smolenskej oblasti Vasilij Anochin. Kyjev ich vyhlásenia nekomentoval.

Škody v Orlovskej oblasti spôsobili trosky zostrelených dronov, ktoré zachytila ruská protivzdušná obrana, uviedol Klyčkov. Poškodenie infraštruktúry podľa neho viedlo k čiastočnému prerušeniu dodávok elektriny do niektorých domácností. Možné obete nespomenul.

Záchranné zložky podľa Anochina zasahovali v Smolenskej oblasti, kde ukrajinské bezpilotné lietadlá rovnako zostrelila protivzdušná obrana.

"Nepriateľ sa pokúsil spôsobiť škody na zariadení civilnej energetickej infraštruktúry. Nie sú straty na životoch," uviedol gubernátor oblasti susediacej s Bieloruskom. Aké zariadenie sa stalo terčom útoku, nespresnil.

Ukrajina, ktorá sama denne čelí náletom ruských dronov či raketovým útokom, v posledných mesiacoch smerovala svoje dronové útoky na ruské ropné rafinérie a sklady, poznamenala agentúra Reuters.

K niektorým úderom sa Kyjev prihlásil s tým, že ide o legitímne ciele na zariadenia poskytujúce palivo ruskému vojnovému úsiliu. (ČTK)

Situácia je komplikovaná, možno najhoršia za posledné dva roky. Rusi postupujú, Ukrajincom chýba prakticky všetko.

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o situácii na bojisku a jej dôsledkoch s Danielom Hoťkom.

Fico vás ťahá do Ruska, vravia Ukrajinci. Zbierku na muníciu si v Užhorode cenia. V krajine pribúdajú útoky. (Korzár)

Predsedníctvo Poľska v Rade EÚ sa bude zameriavať na posilnenie spolupráce so Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Povedal to poľský prezident Andrzej Duda, informuje agentúra DPA.

"Mali by sme v Poľsku zorganizovať dva európske summity, aby sme podčiarkli najdôležitejšie prvky vývoja Európy pre budúcnosť," povedal Duda vo vystúpení pri príležitosti 20. výročia vstupu svojej krajiny do EÚ.

Poľsko bude zastávať polročné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ v prvej polovici roka 2025. V tomto období bude mať na starosti časť aktivít Únie a bude sa podieľať na stanovovaní jej agendy.

Duda spresnil, že jeden zo summitov by mal byť vrcholnou schôdzkou EÚ a USA. Stretnutie predstaviteľov Únie a Ukrajiny by podľa neho malo byť venované obnove tejto krajiny napadnutej Ruskom.

Poľský prezident doplnil, že Varšava si želá pokrok v otázke vstupu Ukrajiny do EÚ. Spomenul tiež podporu vstupu Moldavska a krajín západného Balkánu. (TASR)

Rusi pokračujú v ostreľovaní prístavného mesta Odesa, po ďalšom z útokov hlásia najmenej 13 zranených.

Ruský útok balistickou raketou spôsobil v Odese rozsiahly požiar. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na šéfa správy Odeskej oblasti Oleha Kipera.

Snímky a videá zverejnené na platforme Telegram ukazujú plamene na mieste a veľké oblaky dymu stúpajúce k nebu. Jeden z mediálnych kanálov uviedol, že bol zasiahnutý sklad veľkej poštovej a kuriérskej spoločnosti, a zverejnil video ukazujúce okamih nárazu.

Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Kuriérska spoločnosť však neskoro večer oznámila, že jej triediaci sklad v Odese trafila raketa, ale nikto zo zamestnancov podľa nej nebol zasiahnutý. (ČTK)

Spojené štáty obvinili Rusko z porušovania dohovoru o chemických zbraniach. Chemické prostriedky malo použiť na Ukrajine.

Podľa Washingtonu Rusi proti ukrajinským vojakom nasadili dusivú látku chlórpikrín aj chemické prostriedky na potláčanie nepokojov, informovala agentúra Reuters.

"Použitie týchto chemických látok nie je ojedinelým incidentom a je pravdepodobne vedené snahou ruských síl vytlačiť ukrajinské sily z opevnených pozícií a dosiahnuť taktické zisky na bojisku," uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Chlórpikrín je na zozname zakázaných dusivých látok Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) so sídlom v Haagu, ktorej úlohou je monitorovať dodržiavanie Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, skladovania a použitia chemických zbraní (CWC) z roku 1993. Rusko aj USA sa k dohovoru pripojili.

Ukrajinská armáda podľa Reuters predtým uviedla, že Rusko v súvislosti so svojou zvýšenou snahou o postup na fronte na východe Ukrajiny čoraz častejšie používa látky na potláčanie nepokojov. Okrem chlórpikrínu sú to tiež plyny CS a CN, ktoré sú súčasťou slzotvorného plynu.

Kým civilisti počas protestov môžu zvyčajne plynu na potláčanie nepokojov uniknúť, vojaci uviaznutí v zákopoch bez plynových masiek musia buď utekať pod nepriateľskou paľbou, alebo riskovať udusenie.

Ministerstvo ďalej uviedlo, že uvaľuje sankcie na približne desať ruských štátnych i súkromných subjektov, ktoré sa podieľajú na výrobe či používaní chemických zbraní. Toto opatrenie je súčasťou už skôr oznámeného nového balíka sankcií, ktoré USA uvalili na Rusko v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. (ČTK)

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí predstavilo svoju novú hovorkyňu, ktorá bola vytvorená pomocou umelej inteligencie.

Ukrajinský prezident Zelenskyj odvolal šéfa kybernetického oddelenia tajnej služby SBU Illju Vitjuka.

Vyplýva to z dekrétu, ktorý v stredu zverejnila Zelenského kancelária. Ukrajinské médiá minulý mesiac uviedli, že Vitjukova manželka vlani kúpila luxusný byt v centre Kyjeva.

Vitjuk bol v súvislosti so škandálom okolo svojej ženy už skôr postavený mimo službu. Protikorupčný úrad teraz podľa denníka Ukrajinská pravda preveruje, či príjmy bývalého šéfa kyberšpionáže zodpovedajú jeho životnému štýlu a majetku, ktorý vlastní on a jeho rodinní príslušníci.

Zelenskyj opakovane sľúbil dôsledný boj proti korupcii a zneužívaniu finančných prostriedkov v štátnej správe. Pred pár dňami bol kvôli úplatkárskemu škandálu nútený odstúpiť minister pôdohospodárstva Mykola Solskyj. Pokrok v boji proti korupcii je jednou z podmienok vstupu Ukrajiny do Európskej únie. (ČTK)