Ukrajina Rusko Online: Šéf NATO navštívil Kyjev, Rusko hlási obsadenie ďalšej dediny

Manželka britského princa Edwarda, vojvodu z Edinburghu, Sophie navštívila Ukrajinu.

Stretla sa tam s prezidentom Volodymyrom Zelenským i s jeho manželkou Olenou. S odvolaním sa na Buckinghamský palác o tom informovala agentúra Reuters, podľa ktorej ide o prvú návštevu britskej kráľovskej rodiny od začiatku ruskej invázie.

Päťdesiatdeväťročná Sophie, manželka najmladšieho brata kráľa Karola III., uskutočnila nečakanú návštevu v mene britského ministerstva zahraničia, aby prejavila solidaritu s ľuďmi zasiahnutými vojnou. Cestu uskutočnila v rámci svojej práce na podporu obetí sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, uviedol palác vo vyhlásení.

"Je pravda, že ženy a dievčatá platia najvyššiu cenu, pokiaľ ide o ľudské náklady, pokiaľ ide o spôsob, akým sú zasiahnuté, spôsob, akým môžu byť použité ako vojnové zbrane," uviedla v prejave počas návštevy Sophie. "Znásilnenie sa používa na ponižovanie, ponižovanie a ničenie a my sa musíme viac snažiť tomu zabrániť," dodala.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Sophie si uctila pamiatku tých, ktorí prišli o život v Buči, meste neďaleko Kyjeva, kde ruské sily podľa obžaloby páchali vojnové zločiny vrátane popráv a znásilnení na začiatku invázie. Podľa úradu sa Sophie stretla s ženami, ktoré prežili sexuálne násilie v dôsledku konfliktu, a s ľuďmi, ktorí prežili mučenie, aj s deťmi, ktoré boli vrátené na Ukrajinu po tom, ako boli oddelené od svojich rodín a odvezené do Ruska.

Stretla sa tiež s dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú svojim komunitám vyrovnať sa s následkami útokov pomocou aktivít v oblasti duševnej starostlivosti o deti.

"Stretla som sa s mnohými úžasnými Ukrajincami v Spojenom kráľovstve, ktorí tam našli domov," povedala. "Ich srdcia ale zostávajú tu. Radi by sa jedného dňa vrátili domov a dúfajme, že sa tak stane,“ dodala.

Úlomky rakety, ktorá 2. januára spadla na Charkov, pochádzali zo severokórejskej balistickej strely typu Hwasong-11.

Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa správu, ktorú odborníci predložili výboru Bezpečnostnej rady OSN.

V záveroch 32-stranového dokumentu, ktorý získal Reuters, sa uvádza, že "trosky nájdené z rakety, ktorá 2. januára 2024 dopadla do Charkova na Ukrajine, pochádzajú zo strely série Hwasong-11" a porušujú zbrojné embargo uvalené na Severnú Kóreu (KĽDR).

Dva dni po útoku prokuratúra v Charkovskej oblasti ukázala fragmenty strely médiám a tvrdila, že sa líšili od ruských modelov, čo by podľa nich mohlo znamenať, že išlo o strelu dodanú Pchjongjangom.

Za jej jadrový aj balistický program sú na KĽDR od roku 2006 uvalené sankcie OSN. V nasledujúcich rokoch boli ešte viac sprísnené.

Traja odborníci, ktorí porušovanie sankcií monitorujú, počas apríla navštívili Ukrajinu, aby preskúmali trosky strely. Nenašli však žiadne dôkazy o tom, že bola vyrobená v Rusku. Podotkli však, že nemohli nezávisle overiť to, odkiaľ a kým bola raketa vypálená.

"Informácie o trajektórii, ktoré poskytli ukrajinské orgány, naznačujú, že strela bola vystrelená z územia Ruskej federácie," napísali v správe datovanej z 25. apríla a predloženej Výboru Bezpečnostnej rady pre sankcie voči Severnej Kórei.

Dodali tiež, že ak by bola raketa pod kontrolou ruských síl, takéto umiestnenie na odpálenie by pravdepodobne naznačovalo, že ju obstarali občania Ruska. To by podľa nich bolo porušenie zbrojného embarga uvaleného na KĽDR v roku 2006.

Ruskí ani severokórejskí veľvyslanci pri OSN bezprostredne nereagovali na žiadosť o vyjadrenie k správe odborníkov.

Spojené štáty aj iné krajiny obviňujú KĽDR, že Rusku dodala zbrane na použitie vo vojne proti Ukrajine, ktorú ruské sily napadli vo februári 2022. Moskva aj Pchjongjang tieto obvinenia popreli, vlani si však prisľúbili, že prehĺbia vzájomnú vojenskú spoluprácu.

Rusko tiež v marci vetovalo predĺženie mandátu panelu odborníkov, ktorí monitorujú dodržiavanie sankcií OSN voči KĽDR v súvislosti s jej jadrovým programom a programom balistických rakiet. Mandát súčasného panelu tak zanikne v utorok. (TASR)

Počet obetí ruského útoku na ukrajinskú Odesu stúpol na štyri, zranených je ďalších 28 ľudí.

Pri útoku zahynuli tri ženy a jeden muž, uviedol starosta mesta Hennadij Truchanov na sociálnej sieti Telegram.

Šéf oblastnej správy Oleh Kiper, ktorý predtým informoval o dvoch obetiach a ôsmich ranených, potvrdil štyroch mŕtvych a 28 zranených, vrátane dvoch detí a tehotnej ženy. Štyria zranení sú v kritickom stave, o ich životy bojujú lekári, dodal.

Fínsky národný dopravca na mesiac pozastavuje lety do druhého najväčšieho mesta Estónska.

Robí tak po tom, ako dve jeho lietadlá nemohli v Tartu pristáť pre poruchy GPS signálu. Príčina porúch GPS signálov, ktorá minulý štvrtok a piatok prinútila oba lety vrátiť sa do Helsínk, nebola hneď známa, ale estónski predstavitelia obviňujú z rušenia signálu Rusko.

„Väčšina letísk používa pri pristávaní aj alternatívne metódy, ale niektoré letiská, ako napríklad Tartu, používajú iba metódy, ktoré si vyžadujú GPS signál,“ povedal riaditeľ prevádzky Finnairu Jari Paajanen.

Najväčšia ukrajinská štátna ropná a plynárenská spoločnosť zvýšila v prvom štvrťroku ťažbu o 12 percent.

Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu spoločnosti.

Zvýšenie ťažby je podľa šéfa Naftohazu Oleksija Černyšova „výsledkom spustenia nových produktívnych vrtov a efektívnej práce s existujúcimi ložiskami“. (SITA)

Bývalý príslušník nemeckej armády obvinený zo špionáže pre Rusko pred súdom priznal svoju vinu.

Uviedol, že svojím konaním chcel zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine.

"Bolo to nesprávne," konštatoval obžalovaný Thomas H., ktorý je obvinený z úmyslu odovzdať utajované skutočnosti ruskej rozviedke, informovala britská stanica BBC.

Thomasa H. zadržala polícia v auguste minulého roka. Nemecká prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že predtým sa niekoľkokrát pokúsil kontaktovať ruské veľvyslanectvo v Berlíne a konzulát v Bonne a ponúkol im svoju spoluprácu.

Zo správ nemeckých médií po zatknutí Thomasa H. vyplývalo, že mal prístup k citlivým informáciám, keďže oddelenie, v ktorom pracoval, malo za úlohu aj obstarávanie moderných systémov pre elektronický boj. Patrili sem technológie na sledovanie a rušenie rádiových systémov protivníka a "vypínanie" nepriateľských rádiových systémov alebo systémov na ochranu pred útokmi zo vzduchu. (TASR)

Dvoch mŕtvych si v Odese vyžiadal ruský útok podniknutý raketami, oznámil dnes oblastnej správy Oleh Kiper.

Terčom ruských bômb sa stalo aj druhé najväčšie ukrajinské mesto, Charkov na východe krajiny, kde zranenia utrpela jedna žena, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na sociálnej sieti Telegram.

"Nepriateľ podnikol raketový útok na Odesu. Podľa predbežných informácií bolo zranených osem ľudí. Poškodené sú obytné domy a civilná infraštruktúra. Na mieste pracujú záchranné zložky, "uviedol šéf oblastnej správy Oleh Kiper podľa agentúry Interfax-ukrajina.

Ukrajinskí obrancovia zostrelili nad prístavným mestom ruskú raketu, uviedol odeský server Dumskaja. Dodal, že v meste boli počuť výbuchy a že po zásahu horí Palác študentov, prezývaný Zámok Harryho Pottera.

Iniciatíva Munícia pre Ukrajina vyzvala premiéra Fica, aby zdvojnásobil sumu, ktorú doteraz vyzbierali.

Zároveň premiéra vyzvali, aby sa jasne vyjadril a prehodnotil svoj postoj k českej iniciatíve.

Podľa Iniciatívy, mnohí ľudia na Slovensku vedia, že Putinovi nejde o mierové riešenie, ústupky ho nezastavia a vojnu vedie nielen proti Ukrajine, ale aj proti nám, proti západným krajinám.

„Ukrajinu dokážu ubrániť len zbrane. Zároveň znemožnia postup frontovej línie smerom k Slovensku. V tomto prípade zbrane chránia mier,“ uviedla Iniciatíva.

Iniciatíva dodala, že zbierka okamžite vyvolala vlnu pozitívnych ohlasov domácich aj svetových médií. „Píšu o nej ako o významnom čine občianskej statočnosti a ukážke pravej demokracie. Prejavy vďačnosti nám posielajú aj Ukrajinci a Ukrajinky. Vážia si každé darované euro. Premiér Fico tento obrovský prejav solidarity nazval „prdom“.

Nevieme, čo si potrebuje dokazovať, keď takto uráža aktívnych občanov vlastnej krajiny,“ konštatovala Iniciatíva.

„Chceme zdôrazniť, že zbierka na muníciu nejde proti záujmom slovenskej vlády. Vláda Roberta Fica totiž dodávky zbraní a munície na Ukrajine schvaľuje, keď ich tam dodáva na komerčnom základe. Z nepochopiteľných dôvodov sa však odmietla pridať k českej iniciatíve, v rámci ktorej by to robila nezištne,“ dodala Iniciatíva s tým, že touto snahou chceli postoj Slovenska k dodávkam zbraní zjednotiť. (SITA)

Riadené strely Taurus podľa českého prezidenta Pavla majú pre Ukrajinu význam, ale nie kľúčový.

Oveľa zásadnejšia je pre Kyjev protivzdušná obrana, povedal po stretnutí s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom na Pražskom hrade.

"Pre Ukrajinu sú v tejto chvíli kľúčové komodity týkajúce sa predovšetkým protivzdušnej obrany a delostreleckej munície. Riadené strely Taurus sú prostriedkom na údery v hĺbke. Pre Ukrajinu, samozrejme, význam majú, ale nie kľúčový. Ukrajina má aj iné prostriedky, ktoré majú ďaleký dosah," povedal Pavel a ako príklad uviedol americké systémy ATACMS s dostrelom 300 km a viac.

To, či nakoniec Ukrajina tieto strely získa, pre ňu podľa českého prezidenta nie je v tejto dobe kľúčovým bezpečnostným aspektom. "Čo by som vyzdvihol, je nemecká iniciatíva, ktorá sa týka protivzdušnej a protiraketovej obrany, ktorá má v tejto chvíli pre Ukrajinu oveľa zásadnejší význam," dodal.

Pavel tiež poukázal na význam nemeckej podpory Ukrajiny, ktorá je podľa jeho slov "absolútne zásadná". Pripomenul, že Nemecko je po Spojených štátoch druhým najvýznamnejším podporovateľom Kyjeva, a to v mnohých aspektoch. (TASR)

Ukrajinu čaká ťažké leto, pretože Rusko sa pripravuje veľkú ofenzívu, myslí si britský vojenský analytik Sean Bell.

Bývalý veliteľ britského letectva RAF pre britskú televíziu Sky News uviedol, že Ukrajine už počas zimy zúfalo chýbali zbrane a po začiatku jari by sa bez pomoci od Západu a zvyšujúcemu sa tlaku okupantov situácia obrancov prudko zhoršila.

Tiež tvrdí, že ruská útočná snaha zosilnela s cieľom prelomiť viaceré ukrajinské obranné línie.

Hranica územia kontrolovaného Ruskom sa „posunula na západ“ od dobytia kľúčového mesta Avdijivka začiatkom tohto roka, pripomenul.

"Rusko vie, že má príležitosť, kde môže tvrdo tlačiť. Zdá sa, že ich takzvaná špeciálna vojenská operácia bola celá o Donbase, takže to je miesto, kde očakávame najvyššiu útočnú aktivitu. Dôkazy naznačujú, že Rusko zhromažďuje svoje sily na veľkú letnú ofenzívu v Doneckej oblasti," upozornil Bell.

Dodal, že Ukrajina stojí „na zadnej nohe“, pretože čaká na masívny príchod vojenskej pomoci ako súčasť nového balíka pomoci USA. "Pred Ukrajinou je veľmi ťažké obdobie," dodal. . (Sky News)

Vražda dvoch Ukrajincov v Nemecku môže mať politický motív, preto prípad prevzala generálna prokuratúra v Mníchove.

Ukrajincov vo veku 23 a 36 rokov, ktorí žili v Nemecku v okrese Garmisch-Partenkirchen, ubodali na smrť v obchodnom centre v sobotu. Krátko potom polícia ako podozrivého z vraždy zadržala 57-ročného Rusa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Charkov je nezlomný. Bombardované mesto žije napriek strachu Čítajte 

Ukrajinské ministerstvo zahraničia v nedeľu uviedlo, že títo dvaja muži boli zjavne vojenskí príslušníci, ktorí v Nemecku podstupovali zdravotnú rehabilitáciu.

Hovorca miestnej polície Stefan Sonntag uviedol, že podľa počiatočného vyšetrovania sa trojica poznala, ale ďalšie podrobnosti je potrebné overiť. Tiež existujú náznaky, že všetci traja pili alkohol.

„Máme jasné dôkazy, že podozrivý bol pod vplyvom alkoholu,“ povedal Sonntag.

Hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza v pondelok vyjadril znepokojenie nad incidentom a prízvukoval, že je potrebné dôsledné vyšetrovanie.

„Je však jasné, že aj tak nemôžeme tolerovať niečo také na nemeckej pôde a že Ukrajinci, ktorí k nám utiekli pred ruskou útočnou vojnou na Ukrajine, musia byť teraz v bezpečí,“ povedal Steffen Hebestreit.

Po odštartovaní ruskej invázie na Ukrajinu prišlo do Nemecka viac ako milión ukrajinských utečencov. Nemecko je zároveň domovom významnej ruskej imigrantskej komunity.

Ukrajinskí diplomati v Nemecku dostali medzičasom od ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu nariadené, aby na prípad osobitne dohliadli a udržiavali kontakt s nemeckými bezpečnostnými orgánmi. Cieľom je zaistiť, aby bol páchateľ náležite potrestaný. (TASR, SITA)

Porážka Ukrajiny a nová Studená vojna by stáli Západ približne tri bilióny dolárov, myslí si britský exminister obrany.

James Heappey vo svojom článku pre The House Magazine poznamenal, že Ukrajina potrebuje viac balíkov pomoci, podobných tým, ktoré boli oznámené minulý týždeň, aby vyhrala boj o „bezpečnosť v celom európsko-atlantickom regióne“.

„Patová situácia alebo, nedajbože, ukrajinská porážka sľubuje novú studenú vojnu, ktorá bude trvať desaťročia a bude stáť ďalšie bilióny dolárov,“ zdôraznil.

Bývalý minister obrany poukázal na to, že nedávne balíky pomoci od USA a Spojeného kráľovstva okamžite nenaklonia misky váh v prospech toho, aby umožnili Ukrajine začať ofenzívu, ktorá prinesie „rýchle a úplné víťazstvo“.

"Očakávam, že s týmto obrovským prílevom západnej podpory uvidíme stabilizáciu frontových línií, a hoci boje budú kruté, neočakávam, že sa tento rok bude front výrazne meniť," myslí si Heappey.

Dodal, že ukrajinské brigády treba vycvičiť tak, aby ich akcie boli koordinované s delostrelectvom, leteckou podporou a ďalšou podporou.

Zároveň vyjadril pochybnosť, že ukrajinské sily budú pripravené poraziť Rusov do roku 2025 alebo dokonca do roku 2026. (Ukrajinská pravda)

Na Ukrajinu začali prichádzať čerstvé dodávky zbraní z USA, ale proces sa musí urýchliť, povedal prezident Zelenskyj.

Líder Ukrajiny na spoločnej tlačovej konferencii v Kyjeve po boku šéfa NATO Stoltenberga povedal, že armáda dostala podporu práve včas.

„Nejaké zásoby prišli, ale tento proces treba urýchliť," poznamenal Zelenskyj k schválenému balíku z USA. „Ruská armáda sa snaží využiť situáciu, keď čakáme na dodávky od našich partnerov. Stabilizáciu frontu závisí od rýchlosti dodávok. Rusko sa totiž pripravuje na útoky," povedal prezident.

„Situácia je ťažká, ale ešte nie je neskoro na víťazstvo Ukrajiny. Ďalšia podpora je na ceste,“ podotkol Jens Stoltenberg.

Podľa Stoltenberga má niekoľkomesačné meškanie americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu "vážne dôsledky na bojisku".

Ruskej armáde sa podarilo postúpiť pozdĺž frontovej línie a nedostatok prostriedkov protivzdušnej obrany umožnil, že svoje ciele zasiahlo viac ruských rakiet. Zdôraznil však, že ďalšia podpora je už na ceste.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg je na vopred neohlásenej návšteve Kyjeva.

"Ak spojenci stoja pred voľbou medzi splnením cieľov spôsobilostí NATO alebo podporou Ukrajiny, mali by podporiť Ukrajinu,“ uviedol šéf NATO počas prejavu v Kyjeve.

"Ukrajina a NATO dosiahli od našej nezávislosti najvyššiu úroveň vzťahov, no zatiaľ nie najvyššiu možnú úroveň. A presne o tom sme diskutovali s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom. Hovorili sme aj o boji proti ruskej agresii, ďalšej spolupráci medzi Ukrajinou a NATO a spôsoboch, ako skutočne spojiť naše úsilie. Ďakujeme za vašu podporu Ukrajine a za túto návštevu," napísal ukrajinský prezident Zelenskyj. (SME)

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov dosadil dospievajúceho syna za správcu Ruskej univerzity špeciálnych síl.

Ide o inštitúciu v meste Gudermes, ktorá je pomenovaná po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Šestnásťročný Adam Kadyrov bol minulý rok vymenovaný za hlavného osobného ochrancu svojho otca a pozorovateľa v novom prápore, ktorý je súčasťou síl ruského ministerstva obrany.

"Je dôkladne oboznámený s činnosťou tejto slávnej univerzity, takže verím, že pridelené úlohy zvládne dokonale," napísal Kadyrov na platforme Telegram.

Dodal, že nominácia prišla na základe žiadosti riaditeľa univerzity. Táto súkromná vzdelávacia inštitúcia poskytuje odbornú prípravu pre špeciálne jednotky.

Adam Kadyrov sa vlani v septembri objavil vo videu, ktoré zverejnil jeho otec na sociálnych sieťach. Na ňom udiera a kope väzňa obvineného zo spálenia Koránu. Aktivista Nikita Žuravel bol medzitým odsúdený na tri a pol roka odňatia slobody.

Kadyrov povedal, že je na svojho syna "hrdý", pretože bráni moslimské náboženstvo, ale incident vyvolal kritiku prokremeľských zástancov tvrdej línie.

Kadyrov má od Putina široký priestor na riadenie Čečenska ako svojho osobného léna výmenou za zabezpečenie stability regiónu, ktorý po rozpade Sovietskeho zväzu viedol s Moskvou dve vojny (1994-1996 a 1999-2000).

Kadyrov vládne Čečensku, federálnej republike Ruska, od roku 2007. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 poskytol Moskve tisíce svojich bojovníkov.

Ramzanovi Kadyrovovi nedávno údajne diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu - nekrózu pankreasu. Ruský exilový denník Novaja gazeta Európa napísal, že jeho zdravotný stav "nedáva žiadnu nádej na uzdravenie".

Článok sa odvoláva na zdroje blízke Kadyrovovi a na lekárov z elitnej moskovskej kliniky CKB, ktorá poskytuje služby prezidentskej administratíve.

Fámy o Kadyrovovej vážnej chorobe sa objavili aj v roku 2020, na vrchole covidovej pandémie, keď bol hospitalizovaný v CKB.

Ruský útok zasiahol obytné domy v obci Kizomys v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Zahynul 60-ročný civilista.

Uviedol to gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin.

Ruskí vojaci Chersonskú oblasť bombardovali aj počas uplynulého dňa, zasiahli 18 obcí a poškodili päť domov, materskú školu, objekty kritickej a dopravnej infraštruktúry a poľnohospodársku firmu, uviedli miestne úrady.

Poľskí poľnohospodári zrušili blokády na hraničných priechodoch s Ukrajinou.

Ukončili dva mesiace trvajúci protest voči dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov.

"Doprava je umožnená cez všetky hraničné priechody (s Ukrajinou)," uviedol Michal Derus, hovorca daňovej komory v poľskom Ľubelskom vojvodstve. Farmári ako poslednú uvoľnili blokádu pri obci Hrebenne.

"Prejazd je umožnený všetkým nákladným vozidlá, ak nevezú tovar podliehajúci sankciám," dodal Derus.

Farmári priechody blokovali od februára. Podľa nich ukrajinské výrobky nespravodlivo konkurovali domácej produkcii a znižovali ceny na poľskom trhu. Poľsko vlani zaviedlo dočasné embargo na ukrajinské obilie.

Poľsko pevne podporuje Ukrajinu, ktorá čelí ruskej invázii. Nezhody v spojitosti s poľnohospodárskymi produktami však viedli k napätiu medzi Varšavou a Kyjevom. (TASR)

Počet dezercií a nezáujem o boj v ruských jednotkách na Ukrajine sa zvyšujú, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

„V Južnom vojenskom okruhu ruskej armády prekvitá dezercia. Službu v bojových jednotkách v tejto časti frontu opustilo viac ako 18-tisíc vojakov,“ píše sa v správe.

Najväčší podiel, asi 12-tisíc dezertérov, patrí do 8. kombinovanej armády, ktorá je priamo zapojená do bojov. Ukrajina tvrdí, že približne 10-tisíc zbehov bolo zmobilizovaných a zvyšných 2-tisíc malo podpísané kontrakty s armádou.

V 58. kombinovanej armáde, ktorá je tiež súčasťou Južného okruhu ruskej armády, je miera dezercie približne 2 500 ľudí.

Podľa britských spravodajských služieb je na ruských súdoch rekordný počet prípadov a rozsudkov za dezerciu vojenského personálu. V marci odsúdili 684 ľudí za dezerciu.

Lotyšská štátna energetická spoločnosť Latvenergo darovala Ukrajine zariadenia na obnovu energetického systému.

„Poskytnutie vysokonapäťového transformátora, oleja a kompresora pomôže Ukrajincom pri dodávke prúdu domácnostiam a tiež pri dodávkach vody a tepla do nemocníc, škôl a iných zariadení," povedal hlavný administratívny pracovník firmy Latvenergo Arnis Kurgs.

Moskva v poslednom období zintenzívnila útoky raketami a bezpilotnými lietadlami na kritickú infraštruktúru Ukrajiny a od marca podniká rozsiahle údery na energetické zariadenia v celej krajine.

Lotyšsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva. Lotyšská premiérka Evika Siliňová nedávno uviedla, že vojenská pomoc Rigy Ukrajine doteraz dosiahla sumu 392 miliónov eur. (SITA)

České vyšetrovanie potvrdilo, že za útokmi vo Vrběticiach boli ruskí tajní. Premiér to označil za akt štátneho terorizmu. (TASR)

Rusko oznámilo obsadenie obce Semenivka, ktorá sa nachádza neďaleko mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. 

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily obsadili výhodnejšie pozície a zasadili údery ukrajinským ozbrojeným silám na viacerých miestach frontovej línie - v Doneckej, Charkovskej a Luhanskej oblasti. Na ďalších miestach podľa oznámenia rezortu odrazili útoky ukrajinských jednotiek.

V nedeľu Moskva hlásila dobytie ukrajinskej dediny Novobachmutivka. Tá sa nachádza neďaleko obce Očeretyne, ktorá sa v poslednom čase stala ohniskom bojov a podľa médií Rusi ovládajú jej väčšiu časť.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej operačnej zvodke uviedol, že jeho vojaci odrazili nepriateľské útoky blízko Semenivky a tiež na ďalších miestach tohto i ďalších úsekoch frontovej línie.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno priamo nezávisle overiť. Veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj ale cez víkend povedal, že operačná aj strategická situácia ukrajinských vojsk na fronte sa zhoršuje. Pripustil tiež, že Rusku sa miestami darí postupovať. (ČTK)

Ruský kamikadze dron poškodil priemyselné zariadenie v Mykolajivskej oblasti, oznámila miestna vojenská správa.

"Nepriateľské sily nasadili FPV kamikadze bezpilotné lietadlo a poškodili priemyselné zariadenie vo Vesniane pri Mykolajive. Útok si nevyžiadal obete," oznámila vojenská správa. (Ukrajinská pravda)

Slovensko zaznamenalo podľa Gašpara od začiatku roka nárast nelegálnej migrácie z Ukrajiny o 82 percent. (TASR)

V marci na Ukrajine zahynulo 57 detí. Podľa štatistík OSN je to približne dvojnásobne viac ako vo februári.

Počet zabitých alebo zranených civilistov na Ukrajine bol v marci 604, uvádza OSN, ktorá má v krajine tím na monitorovanie ľudských práv. Toto číslo je o 20 percent vyššie ako vo februári.

Ministerstvo obrany Spojeného kráľovstva uviedlo, že ich smrť bola "pripísaná priamo ruským leteckým útokom".

Celkovo bolo od 24. februára 2022 na Ukrajine 10 810 zabitých a 20 556 zranených civilistov, vrátane okupovaných oblastí, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Správa OSN poukazuje na nárast koordinovaných útokov na kritickú ukrajinskú infraštruktúru, pričom 20 lokalít bolo „zničených alebo poškodených“.

Najväčšie európske banky, ktoré stále pôsobia v Rusku, zaplatili vlani Moskve na daniach viac ako 800 miliónov eur.

Uviedol to renomovaný hospodársky denník Financial Times, podľa ktorého to názorne ukazuje, ako financujú vojnu na Ukrajine.

Podľa analýzy denníka bola táto suma štyrikrát vyššia než 200 miliónov eur v roku 2021. Viac ako polovicu z celkovej sumy zaplatila Raiffeisen Bank International, ktorá sa zaviazala, že predá alebo odčlení svoju ruskú dcérsku spoločnosť, no stále tak neurobila.

Noviny uviedli tiež, že sedem najväčších európskych bánk z hľadiska aktív v Rusku (Raiffeisen Bank International, UniCredit, ING, Commerzbank, Deutsche Bank, Intesa Sanpaolo a OTP) vykázalo v roku 2023 kombinovaný zisk vyše tri miliardy eur. To bolo trikrát viac ako v roku 2021. Čiastočne k tomu prispeli finančné prostriedky, ktoré si banky nemôžu vybrať.

Podľa Financial Times dane z európskych bánk tvoria 0,4 percent ruských neenergetických príjmov v roku 2024. (TASR)

Ruská ofenzíva s cieľom zmocniť sa Charkova je podľa amerických analytikov reálna, ale bola by mimoriadne náročná.

Americký think-tank Inštitút pre štúdiu vojny upozornil, že Rusku chýbajú sily na dobytie Charkova, navyše sa očakáva ďalšie vyzbrojenie obrancov. Hrozba tohto scenára je však podľa nich reálna a Ukrajina sa naň viditeľne pripravuje.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj povedal, že hrozba invázie spôsobuje, že Ukrajina vyčleňuje dodatočné zdroje na obranu mesta a tým oslabuje sily inde.

Veliteľ poznamenal, že ukrajinské sily nedávno zlepšili svoje pozície pri Synkivke východne od Charkova.

O bojovej efektivite Rusov možno pochybovať pre ich neschopnosť zmocniť sa Synkivky napriek opakovaným útokom pechoty s podporou motorizovaných jednotiek, všíma si Inštitút pre štúdium vojny.

V Rusku zatkli a obvinili z extrémizmu dvoch novinárov za údajnú prácu pre protikorupčnú nadáciu Navaľného.

Konstantin Gabov a Sergej Karelin, ktorým obom pre obvinenia z účasti v extrémistickej organizácii hrozí trest dva až šesť rokov väzenia, obvinenia odmietajú.

Prinajmenšom dva mesiace ich budú držať vo vyšetrovacej väzbe.

Gabov a Karelin sú obvinení z prípravy materiálov pre kanál vedený zakázanou nadáciou na platforme YouTube.

Gabov, ktorého zadržali v Moskve, je nezávislý producent, ktorý pracoval pre viaceré organizácie vrátane agentúry Reuters, uviedla súdna tlačová služba. Karelina, ktorý má aj izraelské občianstvo a pracoval napríklad pre agentúru The Associated Press či nemeckého vysielateľa Deutsche Welle, zatkli v Murmanskej oblasti.

Dvojica sa pridala k ďalším novinárom zatknutým počas ruského vládneho záťahu na ruskú opozíciu a nezávislé médiá, ktorý zosilnel po tom, ako Moskva spustila inváziu na Ukrajinu.

Minulý týždeň zadržali novinára z ruskej edície magazínu Forbes Sergeja Mingazova, ktorého obvinili zo šírenia falošných informácií o ruskej armáde. (SITA)

Zvyšujeme naše schopností v prevádzke dronov, napísal Zelenskyj a poďakoval sa partnerom za pomoc.

"Ďakujem všetkým, ktorí trénujú operátorov, ako aj našim bojovníkom za ich efektivitu. Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľajú na výrobe a tým, ktorí svojou prácou zabezpečujú lepšiu ochranu ukrajinského neba," odkázal ukrajinský prezident.

Poľsko je schopné uzavrieť oblohu nad západnou Ukrajinou, vyžaduje si to však politickú vôľu, tvrdí ukrajinské letectvo.

Poľsko má vo výzbroji systémy protivzdušnej obrany Patriot s dlhým dosahom, pripomenul Iľja Jevlaš, hovorca ukrajinského veliteľstva vzdušných síl.

„Už sa hovorilo o tom, že Poľsko by mohlo zavrieť oblohu v západných oblastiach našej krajiny, čo by nám umožnilo presunúť odpaľovacie zariadenia na iné lokality. To si ale vyžaduje politickú vôľu a je to otázka na diplomaciu a vrchné velenie armády,“ poznamenal Jevlaš.

Takéto rozhodnutie by podľa neho „uľahčilo život“ ukrajinskému letectvu. „Mohli by sme použiť cenné zariadenia na boj proti taktickým lietadlám, riadeným raketám a strelám, čo by nám veľmi prospelo,“ vysvetlil hovorca. (Ukrinform)

Dvaja Ukrajinci, ktorí zomreli v sobotu po útoku nožom v nákupnom centre v Bavorsku, boli členmi ukrajinskej armády.

V Nemecku si liečili zranenia, ktoré utrpeli v boji.

Podľa portálu Ukrajinska pravda to uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničia.

Podozrivý z vraždy je 57-ročný Rus, polícia ho zadržala v meste Murnau am Staffelsee. Bavorská polícia informovala, že zatiaľ nemá dôkazy o tom, že by skutok súvisel s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinská pravda v nedeľu večer napísala, že pracovníci ukrajinského konzulátu zisťujú, u akých jednotiek muži slúžili a že nadviažu kontakt s ich príbuznými.

Muži vo veku 23 a 36 rokov žili v okrese Garmisch-Partenkirchen, v ktorom leží aj mesto Murnau. V sobotu boli s bodnými ranami nájdení v areáli tamojšieho nákupného centra. Jeden z nich zraneniu podľahol na mieste, druhý krátko nato v nemocnici. Muža podozrivého z dvojnásobnej vraždy polícia ešte v ten deň večer zadržala u neho doma.

Súd tohto Rusa poslal do väzby. Podľa doterajších zistení sa všetci traja muži poznali. Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann v Bavorskom rozhlase v nedeľu povedal, že na základe svedeckých výpovedí holdovali alkoholu a hráčstvu.

Polícia potvrdila jeho vyjadrenie, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by útok súvisel s vojnou na Ukrajine. (ČTK)

Taliansko už nepotrebuje žiadny ruský plyn a nebude brániť uvaleniu sankcií EÚ na ruský skvapalnený zemný plyn.

Oznámil to taliansky minister energetiky Gilberto Pichetto Fratin.

Európsky blok už prijal 13 balíčkov v reakcii na rozsiahlu ruskú inváziu na Ukrajinu s cieľom podkopať ekonomiku agresora.

Fratin už pred rokom v apríli oznámil, že Taliansko sa pri dovoze plynu sústredilo na Transjadranský plynovod a podpísalo dohody s Alžírskom a Líbyou.

Oficiálne údaje ukazujú, že ruské dodávky do Talianska tvorili v minulom roku menej ako päť percent celkového dovozu, čo je pokles zo 43 percent z roku 2020.

"Máme rôzne zdroje a máme terminály na spätné splyňovanie, takže máme dostatočné zásoby na to, aby sme ruský plyn úplne vylúčili," povedal Fratin a dodal, že Taliansko "nemá dôvod postaviť sa proti procesu nových sankcií" na ruský LNG.

Eurokomisár pre obchodnú politiku EÚ Valdis Dombrovskis z Lotyšska začiatkom apríla oznámil, že sa pracuje na 14. sankčnom balíku voči Rusku.

Švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billstrom neskôr uviedol, že nový balík by mohol okrem iných sankcií zahŕňať aj zákaz dovozu ruského LNG. (Kyiv Independent)

Platforma Telegram zablokovala niekoľko vládnych botov na komunikáciu s ľuďmi na okupovaných územiach Ukrajiny.

Chatboty ukrajinskej vojenskej rozviedky, bezpečnostnej služby (SBU) a ministerstva pre digitálnu transformáciu, ktoré okrem iného používali aj na zbieranie informácií o ruských vojakoch na okupovaných územiach, na komunikačnej platforme Telegram zablokovali.

Telegram je najpopulárnejšia komunikačná aplikácia na Ukrajine a zohral kľúčovú rolu v udržiavaní komunikačných kanálov s obyvateľmi území pod ruskou okupáciou.

Telegramový chatbot ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby využívali na komunikáciu s ľuďmi na okupovaných územiach a s tými, ktorí sa chceli pridať do boja proti ruským silám.

Kanál umožňoval zverejňovanie informácií o pozíciách ruských síl, techniky, protivzdušnej obrany, pohybe vojakov a podobne. Kanály ministerstva a SBU mali podobný účel.

Vojenská rozviedka potvrdila, že jej chatbota zablokovali. „Vedenie platformy Telegram dnes bezdôvodne zablokovalo množstvo oficiálnych botov, ktoré sa postavili proti ruskej vojenskej agresii proti Ukrajine, vrátane ’hlavného spravodajského bota’,“ napísala služba na svojom oficiálnom telegramovom kanáli.

Zdôraznila pritom, že situácia neovplyvňuje bezpečnosť používateľských dát, ale Rusko môže vytvoriť falošné boty s podobnými názvami. Rozviedka pripomenula používateľom, že používa aj iné platformy, na ktorých ju môžu kontaktovať.

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov, ktorý sa narodil v Rusku, minulý týždeň povedal, že používatelia Telegramu na Ukrajine môžu očakávať „isté zmeny“ ohľadom prístupu ku kanálom, ktoré označil za všeobecne spravodajské a propagandistické.

Ako okrem iného povedal, Telegram zakazuje kontá a boty, ktoré zbierajú súradnice na cielenie útokov alebo uverejňujú osobné informácie s výzvami na násilie. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajinská armáda hlási, že odrazila 55 ruských útokov na niekoľko obcí v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Informovala o tom agentúra AFP. Moskva tvrdila, že ruským silám sa na frontovej línii podarilo dobyť dedinu Novobachmutivka približne 10 kilometrov severne od Avdijivky, ktorú dobyli vo februári.

Ukrajinské sily uviedli, že "odrazili 55 útokov" ruských síl na obce severne a západne od Novobachmutivky vrátane dediny Očeretyne, kde boli v nedeľu hlásené ťažké boje.

Dodali, že naďalej "brzdia nepriateľa" v niekoľkých dedinách západne od mesta Doneck vrátane obce Krasnohorivka.

Kyjev informoval, že ruské sily sa s podporou letectva "15-krát pokúsili prelomiť obranu ukrajinských jednotiek". Krasnohorivka leží asi 20 kilometrov západne od Donecka a slúži ako strategické miesto ukrajinskej obrany. Zraniteľnejšou sa stala po ruskom dobytí miest Avdijivka a Marjinka.

Ukrajinská armáda v uplynulých mesiacoch nemala dostatok munície, zatiaľ čo početnejšie ruské sily zintenzívnili raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenali územné zisky.

Kyjev v súčasnosti čaká na príchod vojenskej pomoci zo Západu, od ktorej si sľubuje vyriešenie mesiace trvajúceho nedostatku munície a stabilizáciu frontovej línie.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj priznal, že situácia ukrajinskej armády na frontovej línii sa zhoršila. Potvrdil, že Rusko v poslednom čase dosiahlo na bojisku viacero úspechov.

Podľa jeho slov sa situácia na fronte rýchlo mení, "jednotlivé pozície sa niekoľkokrát počas dňa menia, čo vedie k nejednoznačnému porozumeniu situácii". (TASR)

Americké tajné služby tvrdia, že Putin pravdepodobne nenariadil smrť väzneného vodcu opozície Alexeja Navaľného.

Uviedli to predstavitelia oboznámení so správami amerických spravodajských služieb.

Zatiaľ čo americkí predstavitelia sa domnievajú, že za smrť Navaľného, ktorý počas svojho uväznenia znášal brutálne podmienky, je v konečnom dôsledku zodpovedný Putin, spravodajská komunita zistila, že nezohral žiadnu úlohu pri načasovaní Navaľného smrti, ktorá prišla krátko pred znovuzvolením Putina v ruských prezidentských voľbách.

Tesne po Navaľného smrti americký prezident Joe Biden povedal, že v konečnom dôsledku je za ňu zodpovedný Putin, ale neobvinil šéfa Kremľa, že to priamo nariadil.

V tom čase Biden povedal, že USA presne nevedeli, čo sa stalo Navaľnému, ale že „nie je pochýb“, že jeho smrť „bola dôsledkom niečoho, čo spôsobili Putin a jeho zločinci“.

Navaľnyj, ktorý bojoval proti korupcii úradov v Rusku a organizoval masívne protikremeľské protesty ako najhorlivejší nepriateľ Putina, zomrel 16. februára v arktickej trestaneckej kolónii, kde si odpykával 19-ročný trest.

Ruské úrady uviedli iba to, že zomrel prirodzenou smrťou. (SITA)

Nemecká ministerka Baerbocková žiadala urýchlené prijatie kandidátskych krajín zo západného Balkánu do EÚ. (TASR)

Väčšina Nemcov súhlasí podľa prieskumu s tým, aby Nemecko a spojenci v NATO výrazne zvýšili výdavky na obranu.

Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý vykonal inštitút Forsa pre magazín Internationale Politik. Informovala o tom agentúra DPA.

Z prieskumu vyplýva, že zo značným zvýšením výdavkov na obranu súhlasí 68 percent opýtaných, zatiaľ čo 29 percent je proti. Túto myšlienku podporili predovšetkým muži a obyvatelia západnej časti Nemecka.

V prospech zvýšenia výdavkov na obranu Nemecka a jeho európskych spojencov v NATO sa najviac vyslovili priaznivci Kresťanskodemokratickej únie (CDU/CSU), s návrhom súhlasilo až 90 percent z nich. Najmenšiu podporu, 61 percent, mala medzi voličmi krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Návrh podporilo 72 percent podporovateľov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), medzi voličmi strany Zelených mal 75-percentnnú podporu. S myšlienkou súhlasilo aj 88 percent podporovateľov Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Prieskum bol uskutočnený 11. apríla na vzorke 1002 respondentov. (TASR)

Ruská strana stratila už vyše 467-tisíc vojakov v doterajšom priebehu vojny, tvrdia ukrajinské ozbrojené sily.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku informoval, že ruská armáda dokopy stratila už 467 470 vojakov. Dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 320 vojakov, šesť tankov, 16 bojových obrnených vozidiel či 37 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 285 tankov, 14 007 bojových obrnených vozidiel, 16 109 vozidiel a palivových nádrží, 11 985 delostreleckých systémov, 1 051 odpaľovacích raketových systémov, 778 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 348 lietadiel, 9 528 dronov, 2 124 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 974 kusov špeciálnej techniky.

Vo Viedni sa začína dvojdňová medzinárodná konferencia o autonómnych zbraňových systémoch.

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí ju zorganizovalo po tom, ako rokovania odborníkov pod záštitou OSN v Ženeve neviedli za posledných desať rokov k rozhovorom na diplomatickej úrovni. Informovala o tom agentúra DPA.

Na konferencii s názvom "Ľudstvo na križovatke: Autonómne zbraňové systémy a problém regulácie" sa očakáva účasť predstaviteľov zhruba 130 krajín, OSN, mimovládnych organizácií a výskumných ústavov.

Hlavnou témou sú aj v súvislosti s prebiehajúcimi konfliktmi v Pásme Gazy a na Ukrajine zbraňové systémy, ktoré samostatne vyberajú a útočia na ciele pomocou umelej inteligencie (AI).

Izraelská armáda uvádza, že používa systém podporovaný umelou inteligenciou na voľbu cieľov vo veľkej rýchlosti, priblížila DPA. Ukrajina nasadzuje drony, ktoré dokážu nájsť ciele pomocou AI aj v prípade, že sú vystavené elektronickému rušeniu zo strany Ruska, vyplýva zo správ médií a informácií z diplomatických kruhov.

Tento technologický vývoj vedie k čoraz autonómnejším zbraniam s obmedzeným vstupom človeka. Na konferencii vo Viedni budú diskutovať o potrebnom rozsahu ovládania takýchto technológií ľuďmi. Na programe sú aj využitie AI teroristami a hrozby pretekov v zbrojení systémami umelej inteligencie.

Konferencia pripraví správu pre generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, určenú pre najbližšie zasadnutie Valného zhromaždenia OSN.

Zatiaľ čo viaceré krajiny naznačili, že sú otvorené nezáväznému kódexu správania v tejto oblasti, Rusko sa vyslovilo proti rýchlemu rozhodnutiu o reštrikciách, dodáva DPA. (TASR)

Ukrajina a Spojené štáty chcú spolupracovať ešte užšie na základe bilaterálnej bezpečnostnej dohody.

Obe krajiny už pracujú na konkrétnom texte, uviedol Zelenskyj. Informovala o tom agentúra DPA.

Bezpečnostná dohoda s USA by mala byť pre Ukrajinu "najsilnejšou" zo všetkých takýchto dokumentov, ktoré Kyjev v posledných mesiacoch podpísal s rôznymi európskymi štátmi.

Termín podpisu Zelenskyj neuviedol. V pravidelnom večernom videopríhovore však dodal, že v rámci rozhovorov už stanovujú konkrétne úroveň podpory na tento rok, ako aj na celé najbližšie desaťročie.

Dohoda má zahŕňať vojenskú, finančnú a politickú pomoc a podporu spoločnej výroby zbraní. "Táto dohoda by mala byť skutočne príkladná a odrážať silu amerického vedenia," vyhlásil Zelenskyj.

USA sú už teraz najdôležitejším podporovateľom Ukrajiny v jej obrannej vojne proti Rusku. Len nedávno schválil americký Kongres ďalší balík pomoci za 57 miliárd eur.

Zelenskyj v príhovore tiež povedal, že ukrajinské vedenie naďalej podporuje mierovú konferenciu, ktorá sa má konať v júni vo Švajčiarsku.

Dúfa, že na nej získa podporu z celého sveta. Svetové spoločenstvo by malo najmä primať Rusko k účasti, doplnil ukrajinský líder.

Ruské zisky severozápadne od Avdijivky podnietili ukrajinské sily, aby sa stiahli z iných taktických pozícií v oblasti.

Tieto kroky ešte postup Rusom uľahčia, ale nepredstavujú operačne významný prienik v blízkej budúcnosti, píše Inštitút pre štúdium vojny v najnovšom reporte.

Ukrajinský hlavný veliteľ Oleksandr Syrsky informoval, že ukrajinské sily sa stiahli z Berdyči (severozápadne od Avdijivky) a Semenivky (západne od Avdijivky) do pozícií ďalej na západ.

Syrskyi dodal, že do oblasti nasadzujú oddýchnuté brigády, aby stabilizovali situáciu v smere na Avdijivku. Príchod čerstvých posíl pravdepodobne umožní ukrajinským silám spomaliť ruské taktické zisky a možno aj stabilizovať front.

Ruské velenie buď akceptuje, že krátkodobý širší alebo hlbší prienik je nepravdepodobný, alebo vyčlení dodatočné rezervy do oblasti, aby pokračovalo v taktických ziskoch.

Severná Kórea odsúdila Spojené štáty za to, že poslali Ukrajine na boj proti Rusku taktické rakety s dlhším doletom.

Pchjongjang tvrdí, že Washington takto nemôže zvrátiť priebeh vojny. Informovala o tom juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.

Biely dom minulý týždeň potvrdil, že USA zaslali "významný" počet rakiet ATACMS Ukrajine, ktorá ich môže použiť na ukrajinskom území. Urobili tak po tom, ako Rusko použilo proti Kyjevu severokórejské balistické strely.

Predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany vydal vyhlásenie kritizujúce Washington ako "narušiteľa" mieru, ktorý zhoršuje vojnu poskytovaním takýchto zbraní Ukrajine. Vyplýva to zo správy štátnej severokórejskej tlačovej agentúry KCNA.

Vo vyhlásení sa píše, že USA ponúknutím rakiet dlhšieho doletu Ukrajine zaujali "podlý" postoj. "Spojené štáty nemôžu najnovšími zbraňami alebo vojenskou podporou nikdy poraziť hrdinskú ruskú armádu a ľud," uviedol predstaviteľ KĽDR.

Severná Kórea patrí medzi krajiny, ktoré vyjadrili podporu Rusku vo vojne proti Ukrajine. Pchjongjang a Moskva prehlbujú vojenskú spoluprácu po summite severokórejského vodcu Kim Čong-una a Putina zo septembra minulého roka. (TASR)