ISTANBUL. Palestínske radikálne hnutie Hamas, ktoré vedie vojnu s Izraelom, požaduje v rozhovoroch o prímerí, aby medzi garantmi dohody boli aj Turecko a Rusko. Povedal to šéf politického vedenia Hamásu Ismáíl Haníja agentúre Anadolu počas návštevy Turecka, kde v sobotu rokoval s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Informoval o tom v nedeľu denník Haarec.
Izrael to odmieta.
Rozhovory o prímerí vo vojne v Pásme Gazy, ktorá sa začala vlani 7. októbra útokom Hamasu na Izrael, sprostredkúvajú Egypt, Katar a Spojené štáty. Haníja agentúre Anadolu povedal, že Hamas požaduje ako garantov aj OSN, Turecko a Rusko. Podľa Haníju však Izrael odmieta Turecko a Rusko zahrnúť do rokovaní.
Erdogan rokoval s lídrom Hamasu. Opäť sa ponúka ako nový sprostredkovateľ v konflikte Čítajte Hamas požaduje úplné stiahnutie izraelskej armády
Pred návštevou Haníju v Turecku denník The Wall Street Journal s odvolaním sa na svoj arabský zdroj napísal, že politické vedenie Hamasu zvažuje, že svoju základňu presunie z Kataru, kde sa dlhodobo zdržiava Haníja, do inej krajiny. Podľa Wall Street Journal by to mohol byť Omán či iný štát regiónu.
Haníja tiež obvinil Izrael, že odmieta pristúpiť na kompromis v otázke obnovenia bojov po skončení prvej fázy prímeria.
"Chcú len rukojemníkov a potom opäť začať vojnu v Gaze, to je nemožné. Izraelská armáda sa musí úplne stiahnuť z Gazy," povedal Haníja podľa denníka Haarec.
Izrael nechce hromadný návrat Palestínčanov na sever Pásma Gazy
Hamas v rokovaniach, ktoré teraz stagnujú, požaduje záruky úplného ukončenia bojov a výmenou za rukojemníkov prepustenie stoviek palestínskych väzňov. Trvá tiež na tom, aby sa všetci Palestínčania v Pásme Gazy mohli vrátiť na sever do svojich domovov, hoci mnohé z nich sú zničené izraelským bombardovaním.
Izraelská ofenzíva vyhnala zo severu viac ako milión Palestínčanov na juh, takže teraz sa v núdzových podmienkach tlačí asi 1,4 milióna Palestínčanov na juhu v Rafahu a jeho okolí.
"Izrael tiež nechce, aby sa vysídlení obyvatelia vrátili na sever Pásma Gazy. Presadzuje obmedzený a postupný návrat, čo je neprijateľné," povedal tiež Haníja agentúre Anadolu.
Izrael, ktorého armáda už z väčšej časti ovládla sever Pásma Gazy, sa obáva, že v rámci návratu Palestínčanov na sever nad tým stratí kontrolu, pretože sa tam vrátia aj bojovníci Hamasu, a budú tak nasledovať nové boje.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane vyhlásil, že vojna sa neskončí, kým izraelská armáda Hamas úplne nezničí.
Schválenie americkej pomoci Izraelu podľa Netanjahua ochráni západnú civilizáciu Čítajte Vojna v Pásme Gazy
Vojna v Gaze sa začala vlani 7. októbra útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili takmer 1200 ľudí a asi 250 osôb uniesli do Pásma Gazy. Okolo 130 z nich stále zadržiavajú, niekoľko desiatok z rukojemníkov zrejme už v zajatí zomrelo.
Podľa úradov v Gaze ovládaných Hamasom si izraelská ofenzíva od októbra na tomto území s asi 2,3 miliónmi obyvateľov vyžiadala životy viac ako 34-tisíc Palestínčanov. Tento údaj zahŕňa aj bojovníkov Hamasu, väčšinu obetí však tvoria civilisti.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
