Ukrajina Rusko Online: Štáty NATO dajú Ukrajine viac systémov protivzdušnej obrany

Volodymyr Zelenskyj navštívil veliteľské stanovište v bojmi zmietanom meste Časiv Jar.

Prezident to uviedol na platforme Telegram s tým, že na mieste bol oboznámený so situáciou v teréne, informuje agentúra DPA.

Ukrajinský prezident následne odovzdal vojakom vyznamenania.

Mestečko Časiv Jar sa považuje za nasledujúci cieľ ruskej armády. Frontová línia sa nachádza len niekoľko kilometrov od centra tohto mesta.

Časiv Jar leží neďaleko Bachmutu, ktorý ruské jednotky obsadili takmer pred rokom po ťažkých bojoch, pripomína DPA.

Zelenskyj predtým navštívil zranených vojakov v nemocnici v meste Sloviansk a prezrel si nové obranné pozície. Odcestoval tiež do mesta Dnipro, kde sa informoval o bezpečnostnej situácii a obranných opatreniach pre tamojšiu kritickú infraštruktúru.

"Je veľmi dôležité, aby teraz dostali pomoc všetci, ktorí ju potrebujú," napísal na Telegrame. "S našimi partnermi pracujeme na poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany pre Ukrajinu," dodal.

Dnipro bolo v poslednom období cieľom mnohých ruských náletov i raketových útokov. (TASR)

Ukrajina má v rámci sebaobrany právo útočiť na legitímne vojenské ciele aj mimo svojho územia, vyhlásil Jens Stoltenberg.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie to povedal po zasadnutí Rady NATO-Ukrajina v Bruseli.

Stoltenberg na tlačovej konferencii dostal otázku od ukrajinského novinára, či ho Kyjev informoval o zostrelení ruského bombardéra Tu-22M3 na území Stavropolského kraja v Rusku a či sa má Ukrajina nejak obmedzovať pri útokoch na vojenské ciele na území Ruska.

"Musíme mať na pamäti, že toto je útočná vojna, kde Rusko napadlo Ukrajinu ako svojho suseda. Ukrajina má právo na sebaobranu. To zahŕňa aj útoky na legitímne vojenské ciele mimo Ukrajiny. Takže zostreľovanie ruských lietadiel používaných na útoky proti Ukrajine spadá pod ukrajinské právo na sebaobranu," povedal Stoltenberg.

Podľa ruského ministerstva obrany sa bombardér zrútil do poľa pri návrate na letisko po dokončení bojovej misie a neniesol už žiadnu muníciu. Na palube lietadla sa údajne nachádzali štyria členovia posádky. Všetci sa katapultovali, avšak jeden z nich haváriu neprežil. Dvaja sú v nemocnici a jeden je nezvestný.

Ruské ministerstvo obrany pripísalo haváriu technickej poruche. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR však tvrdí, že ukrajinským silám sa podarilo lietadlo zostreliť približne 300 kilometrov od ukrajinsko-ruských hraníc. Zasiahnuté lietadlo údajne dokázalo doletieť až do oblasti Stavropola, kde sa napokon zrútilo. (TASR)

V Donecku zabili Američana bojujúceho v rokoch 2014 - 2017 na strane proruských separatistov.

"Russell Bentley, prezývaný Texas, skutočný Američan, skutočne z Texasu, bol zabitý v Donecku. Bojoval tam za našich chlapcov," uviedla šéfredaktorka prokremeľskej televízie RT Margarita Simonjanová. Ďalšie podrobnosti neuviedla.

Polícia v Donecku 8. apríla oznámila, že 64-ročný Bentley, je nezvestný po tom, čo išiel pomáhať obetiam ukrajinského útoku na mesto.

Bentleyho manželka Ľudmila na telegramovom kanáli, ktorý predtým prevádzkoval, napísala, že ho "uniesli" ruskí vojaci z tankového práporu a vyzvala ich, aby ho prepustili.

Prápor Vostok, s ktorým bojoval, potvrdil jeho smrť a vyzval na "exemplárny trest pre tých, ktorí zabili Russella Bentleyho". Podľa AFP to naznačuje, že nezomrel pri ukrajinskom útoku.

Bentley mal aj ruské občianstvo a spolupracoval s agentúrou Sputnik. (TASR)

Skupina bieloruských hackerov-aktivistov prenikla do počítačov v najväčšom bieloruskom závode na výrobu hnojív. (TASR)

Ruské sily zaútočili na čiernomorský prístav Pivdennyj na juhu Ukrajiny. Raketami zasiahli prístavné zariadenia.

Na mimoriadnom zasadnutí Rady NATO-Ukrajina v Bruseli to potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Dnes ráno boli naše mestá Dnipro, Kryvyj Rih a Synelnykove zasiahnuté ruskými raketovými útokmi. V Dnipre bola zničená obyčajná obytná budova a ľudia zostali uväznení pod troskami. Poškodená bola železničná a autobusová stanica... Toto je len jedno ráno v jednom meste, napriek tomu ruskí teroristi útočia na našu krajinu denne a každú noc v rôznych mestách a komunitách,“ uviedol Zelenskyj.

Dodal, že mestá ako Charkiv, Odesa, Sumy, Černihiv, Mykolajiv, Cherson či Dnipro „nemajú spoľahlivú obranu proti ruským teroristom“.

„Práve v čase, keď som sa pripravoval na tento rozhovor, zasiahli námorný prístav Pivdennyj. Niekoľko rakiet zasiahlo prístavné zariadenia, a to nielen ukrajinské, ale aj singapurské,“ dodal ukrajinský líder.

Vojenská správa Odeskej oblasti predtým informovala, že ruské sily zaútočili v piatok popoludní raketami na Odeskú oblasť a spôsobili škody na prístavnej infraštruktúre. (SITA)

Pokiaľ bude mať Maďarsko národnú vládu, nepodporí žiadnu zo strán rusko-ukrajinskej vojny, povedal maďarský premiér Orbán.

"Keby nebolo Fideszu a KDNP (Kresťanskodemokratická ľudová strana), keby vláda nebola v rukách národných síl, Maďarsko by už bolo po krk vo vojne," vyhlásil na oficiálnom otvorení kampane vládnucej aliancie Fidesz-KDNP pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu v Budapešti.

Provojnové vlády, bruselskí byrokrati a sieť amerického finančníka Georgea Sorosa podľa neho posielajú milióny dolárov maďarskej "provojnovej ľavici", ktorá namiesto vlády zasadzujúcej sa za mier chce "bábkovú provojnovú vládu kontrolovanú Bruselom a Washingtonom".

Orbán zdôraznil, že Fidesz vyhral všetky voľby do Európskeho parlamentu za posledných 20 rokov, čo z neho robí najúspešnejšie politické zoskupenie v Maďarsku a v Európe. Šance na víťazstvo v ďalších voľbách, ktoré sa uskutočnia 9. júna, označil za "veľké".

Orbán, kritizoval opozíciu za to, že stratila dôveru občanov, a zároveň vyzdvihol ekonomické úspechy svojej vlády. Slovne zaútočil aj na orgány v Bruseli, ktoré si podľa neho nezaslúžia ďalšiu šancu a je potrebná zmena. To sa však podľa neho nestane samé od seba.

"Brusel treba obsadiť, odstaviť bruselských byrokratov a vziať veci do vlastných rúk. Ak to neurobíme, nielen Európa, ale aj my Maďari doplatíme na neschopnosť a bezmocnosť lídrov v Bruseli," povedal Orbán.

"Aby to aj tí v Bruseli pochopili: Nie migrácii, nie genderu, nie vojne," uzatvoril Orbán svoj príhovor, citujúc v angličtine slogan z volebného manifestu Fideszu. (TASR)

Riaditeľka organizácie Človek v ohrození počula výbuchy v Černihive ešte predtým, ako sa stihla skryť v protibombovom kryte. (SME)

Prezidentka Čaputová podporuje zbierku Munícia pre Ukrajinu. Je hrdá na to, že mnohým na Slovensku záleží na Ukrajine.

"Podporujem túto iniciatívu, pretože je to správna vec. Naše príspevky do tejto iniciatívy sú vyjadrením solidarity a pomoci obetiam nevyprovokovanej agresie," napísala Zuzana Čaputová.

Občianska zbierka reaguje na iniciatívu Českej republiky na nákup delostreleckých nábojov pre Ukrajinu a jej armádu. Doteraz sa v nej vyzbieralo viac ako 2,14 milióna eur.

Členské štáty NATO posilnia protivzdušnú obranu Ukrajiny, oznámil generálny tajomník Stoltenberg.

Dohoda sa zrodila počas online konferencie ministrov obrany krajín NATO s ukrajinským prezidentom Zelenským v rámci zasadnutia Rady NATO - Ukrajina.

"NATO zmapovalo existujúce kapacity v Aliancii a identifikovalo systémy, ktoré môžu byť poskytnuté Ukrajine. Očakávam teda, že čoskoro budú oznámené ďalšie dodávky prostriedkov protivzdušnej obrany Ukrajine," povedal Stoltenberg s tým, že to zverejnia jednotlivé štáty.

"Popri systémoch Patriot sú tu aj ďalšie zbrane, ktoré môžu spojenci poskytnúť, vrátane (francúzskeho systému) SAMP/T. Mnohí ďalší, ktorí nemajú dostupné systémy (protivzdušnej obrany), prisľúbili finančnú pomoc, aby mohli byť pre Ukrajinu zakúpené," citovala Stoltenberga agentúra Reuters.

Zelenskyj predtým ministrom obrany členských štátov NATO povedal, že Aliancia sa musí rozhodnúť, či je naozaj spojencom Ukrajiny. A ak je, má jej poslať systémy protivzdušnej obrany.

"Závisí to od vášho rozhodnutia. Je to rozhodnutie, či život má naozaj všade rovnakú cenu. Rozhodnutie, či sa ku všetkým partnerom staviate rovnako. A rozhodnutie, či sme naozaj partnermi," povedal ukrajinský prezident cez telemost. (TASR)

Nemecký kancelár Scholz žiada krajiny NATO o ďalších šesť systémov Patriot na podporu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

„Vzhľadom na systémy dostupné v štátoch NATO by viacerí spojenci mohli presunúť Patrioty na Ukrajinu, aby sa mohla lepšie brániť. Počuli sme, že Ukrajina by mohla dodatočne dostať sedem Patriotov, z toho jeden od nás, ale žiadame o ďalších šesť,“ povedal Scholz s tým, že Nemecko už poskytlo Kyjevu dva systémy Patriot a pracuje sa na presune ďalšieho.

PS podporuje občiansku zbierku Munícia pre Ukrajinu. Ľudia tak môžu podporiť iniciatívu českej vlády.

„Už dva milióny eur vyzbierali Slováci a Slovenky na to, aby sa Ukrajina mohla brániť, lebo vedia, že bráni aj nás. Na rozdiel od vlády, ktorá českú iniciatívu na nákup munície odmietla podporiť," zdôraznil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

„Len vďaka vojenskej pomoci dokážeme prispieť k spravodlivému a dlhotrvajúcemu mieru, ktorý nie je diktovaný agresorom, teda Ruskom. Táto zbierka dáva možnosť prehovoriť aj ľuďom, ktorí sa necítia byť zastúpení politikou tejto vlády. Vlády, ktorej chýba odvaha, kompas, a preto nás ťahá k agresorovi a preč od našich partnerov a spojencov. Preč z EÚ aj NATO,” vyhlásila bývalá diplomatka a dvojka na kandidátke Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu Ľubica Karvašová. (SITA)

V rakúskej vláde vzniká spor o podiele dovozu ruského plynu. Ľudová strana ÖVP odmietla návrh svojho koaličného partnera.

Zmeny, ktoré navrhla ministerka životného prostredia Leonore Gewesslerová zo strany Zelených, predpokladajú, že podiel dovozu plynu z Ruska na domácom trhu do roku 2027 klesne z približne 90 percent na nulu.

Potrebná je spoľahlivá a čestná energetická politika a v súčasnosti neexistujú žiadne záruky týkajúce sa pôvodu plynu v Európe, uviedla v piatok Tanja Grafová, hovorkyňa ÖVP pre energetiku.

"Rakúsko by v tejto oblasti nemalo postupovať osamotene, ale malo by to riešiť spoločne s Európou," zdôraznila.

Členské štáty Európskej únie sa dohodli, že do roku 2027 postupne ukončia dovoz ruského plynu. V decembri 2023 pochádzalo 98 percent rakúskeho dovozu plynu z Ruska, v januári 2024 to bolo 97 percent a vo februári 87 percent.

"Potrebujeme bezpečnosť dodávok a primerané ceny," povedala Grafová, ktorá zároveň varovala pred možným zvýšením cien energií v prípade schválenia navrhovaných zmien.

ÖVP, ktorá má návrh zákona k dispozícii od minulého týždňa, je podľa nej pripravená rokovať o problematike so svojím koaličným partnerom. (TASR)

Ruský bombardér Tu-22M3 zasiahol raketový systém S-200, tvrdí zdroj z ukrajinskej armády.

Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky bol Tu-22 zostrelený vo vzdialenosti asi 300 kilometrov od Ukrajiny rovnakým protilietadlovým systémom, ako ruské radarové lietadlo A-50 nad Krasnodarskou oblasťou vo februári.

Analytici upozorňujú, že na rozmiestnenie systému S-200 treba 19 hodín. Spochybňujú pre to, či je možné nasadiť taký cenný systém protivzdušnej obrany v zóne prudkých bojov na takmer deň bez toho, aby si to nepriateľ všimol.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Rusku sa zrútil strategický bombardér, k zostreleniu sa hlási Ukrajina Čítajte 

Ukrajina tvrdí, že zasiahnutý bombardér  útočil na ukrajinské mestá Dnipro a Kryvyj Rih. "Toto bolo lietadlo, ktoré bombardovalo Dnipro a Kryvyj Rih. Pomstili sme sa za naše mestá a civilistov," povedal hovorca ukrajinských vzdušných síl Iľja Jevlaš.

Ukrajinská strana uvádza, že Tu-22M3 bol zostrelený v rámci spoločnej operácie práce ukrajinskej vojenskej rozviedky a ukrajinského letectva. Ruské ministerstvo obrany uviedlo ako predbežnú príčinu pádu lietadla technickú poruchu.

Rakety Ch-22, ktoré ruské Tu-22M3 odpaľujú nad Ukrajinou, majú maximálny dosah 600 kilometrov a nízku presnosť, takže sa dá predpokladať, že pilot bombardéra sa snažil letieť čo najbližšie k cieľu, takže teoreticky ho ukrajinská obrana mohla zneškodniť.

Trosky bombardéra (3 fotografie)

Veľká Británia vyčlenila takmer 150 miliónov libier na podporu ukrajinského energetického sektora po ruských útokoch.

Oznámil to šéf britskej delegácie pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Neil Holland, ktorý uviedol, že Londýn zintenzívni úsilie pri podpore ukrajinského energetického sektora a zapojí doň svojich partnerov zo skupiny G7.

„Veľká Británia je zaviazaná poskytnúť Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na svoju obranu a vytlačenie Ruska zo suverénneho územia Ukrajiny,“ povedal Holland a dodal, že „toto je jediná cesta k spravodlivému a trvalému mieru“. (SITA)

Zbierka Munícia Pre Ukrajinu prekročila dva milióny eur. Do zbierky prispelo viac ako 32-tisíc darcov.

V Charkovskej oblasti odhalili sieť agentov, ktorá sa usilovala predať Rusku tajné dokumenty zo strategického závodu.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU oznámila, že podozrivých zatkli. Mali odovzdať aj informácie o najnovších technologických pokrokoch Ukrajiny v oblasti palív a energetiky.

„Na pokyn okupantov mali ich komplici ukradnúť ,potrebné‘ dokumenty, zdigitalizovať ich a elektronicky preniesť do Ruskej federácie,“ uviedla SBU.

Ukrajinská generálna prokuratúra uviedla, že dané údaje Rusko potrebuje, aby„ postavilo a prevádzkovalo vodné elektrárne, jadrové elektrárne a tepelné elektrárne, ktoré všetky vyrábajú elektrickú energiu. Sú potrebné pre bezproblémové fungovanie vojensko-priemyselného komplexu Ruskej federácie“.

Podozriví podľa vyšetrovania zhromaždili schémy, plány a výrobné pokyny pre parné turbíny spolu s ich komponentmi, ktoré Rusko pred vojnou kupovalo od danej charkovskej firmy.

Medzi osobami vo väzbe sú aj vedúci projekčnej kancelárie priemyselného podniku a zástupca vedúceho dielne. Vyšetrovanie tiež zistilo, že šéf bunky ruských agentov v Charkove bol bývalý obchodný partner neďalekého závodu.

Zadržaní sú podozriví z velezrady a v prípade usvedčenia môžu skončiť vo väzení na doživotie. (SITA)

Európska investičná banka poskytne Ukrajine v tomto roku 560 miliónov eur na projekty, uviedol premiér Šmyhaľ.

Memorandum podpísané s prezidentkou banky Nadiou Calvinovou zahŕňa podľa Denysa Šmyhaľa vyčlenenie finančných prostriedkov na projekty v energetickom sektore, dopravnej infraštruktúre, rekonštrukcii bývania a na projekty, ktoré podporia obnovu hospodárstva a súkromného sektoru.

"Memorandum prispeje k rýchlej obnove Ukrajiny a priblíži nás k Európskej únii," povedal Šmyhaľ, ktorý sa nachádza vo Washingtone, kde sa stretol aj s americkou ministerkou financií Janet Yellenovou na rokovaniach o očakávanej finančnej pomoci a posilnení sankcií voči Rusku.

Medzinárodný menový fond uviedol, že Ukrajina bude v roku 2024 potrebovať na podporu svojho rozpočtu medzinárodnú pomoc vo výške najmenej 42 miliárd dolárov.

Zahraničná pomoc je pre Ukrajinu kľúčová, keďže ekonomický tlak spôsobený rozsiahlou ruskou inváziou narastá. Ukrajina dostala minulý rok financie zo zahraničia vo výške 42,5 miliardy dolárov, čo jej umožnilo fungovať počas prebiehajúcej vojny.

EÚ vo februári schválila štvorročný nástroj pre Ukrajinu, v ktorom sa vyčlenilo 33 miliárd eur vo forme pôžičiek a 17 miliárd eur vo forme grantov.

Prvá tranža vo výške 4,5 miliardy eur prišla Kyjevu v marci.

Najvyspelejšie krajiny G7 sa zaviazali pomôcť Ukrajine s protivzdušnou obranou.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine vyjadrili ministri zahraničných vecí skupiny G7 počas rokovaní na talianskom ostrove Capri "odhodlanie posilniť spôsobilosti protivzdušnej obrany Ukrajiny s cieľom zachrániť životy a ochrániť kritickú infraštruktúru".

Dodali, že na tomto cieli budú spolupracovať aj s ďalšími partnermi.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken svojich európskych partnerov vyzval, aby zvýšili nátlak na Čínu. Washington viní Peking z pomoci Rusku pri obrannej expanzii, pripomína AFP.

"Vyjadrujeme hlboké znepokojenie nad prevodmi položiek s dvojakým použitím a zbraňových súčiastok, ktoré Rusko používa s cieľom podporiť svoju vojenskú výrobu," uviedli ministri krajín G7 vo vyhlásení.

Čína by mala podľa ich vyjadrení zaistiť, aby sa skončilo poskytovanie tejto podpory, ktorá konflikt na Ukrajine len predlžuje.

Ministri krajín skupiny G7, ktorá zahŕňa Spojené kráľovstvo, USA, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Kanadu, rokovali na Capri od stredy do piatka o viacerých súčasných témach. (TASR)

Krym neusporiada vojenskú prehliadku ku Dňu víťazstva 9. mája z bezpečnostných dôvodov.

Oznámil to Sergej Aksionov, Ruskom dosadený gubernátor okupovaného ukrajinského polostrova s tým, že sa neuskutoční ani pochod takzvaného Nesmrteľného pluku.

Deviateho mája v Rusku oslavujú víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. „V Krymskej republike 9. mája neplánujeme usporiadať vojenskú prehliadku a pochod Nesmrteľného pluku. Je to kvôli bezpečnostným problémom," napísal Aksionov na Telegrame.

Gubernátor však prisľúbil, že Rusi na Kryme budú oslavy a „spomienky“ organizovať iným spôsobom. „Skrátka, Krym oslávi Deň víťazstva dôstojne," dodal Aksionov. (SITA)

Fínsko požiadalo EÚ o pomoc s prílevom migrantov cez Rusko, ktoré sťažuje svojmu susedovi situáciu s nelegálnou migráciou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že rozhodnutie Fínska uzavrieť svoje hraničné priechody s Ruskom pre prudký nárast migrantov je bezpečnostnou záležitosťou, ktorú musí zvážiť celý 27-členný blok.

Von der Leyenová to povedala počas cesty k hraniciam v arktickej časti Fínska.

„Všetci vieme, ako Putin a jeho spojenci využívajú migrantov, aby otestovali našu obranu a pokúsili sa nás destabilizovať. Putin sa teraz sústreďuje na Fínsko a je to nepochybne odpoveď na vašu pevnú podporu Ukrajine a váš vstup do NATO.," povedala Von der Leyenová.

„Toto nie je len o bezpečnosti Fínska, ale ide o bezpečnosť Európskej únie. Sme v tom spolu. Mali by sme byť viac fínsky, pokiaľ ide o bezpečnosť,“ povedala Von der Leyenová po návšteve hranice v Lappeenrante po boku fínskeho premiéra Petteriho Orpa.

Orpo uviedol, že „jarné teplejšie počasie zvyšuje riziko, že Rusko pomôže ľuďom nelegálne sa dostať do Fínska cez pozemnú hranicu mimo hraničných priechodov“.

Fínsko má s Ruskom spoločnú 1 340-kilometrovú pozemnú hranicu, ktorá vedie prevažne cez husté lesy na juhu a do drsnej krajiny na arktickom severe.

Fínsko sa 4. apríla rozhodlo predĺžiť uzavretie svojich hraničných priechodov s Ruskom „až do odvolania“, pretože podľa vlády existuje vysoké riziko migrácie organizovanej Moskvou.

Fínska vláda uzavrela osem z deviatich kontrolných bodov s Ruskom. Jediný, ktorý zostáva otvorený, je určený len pre železničnú dopravu a premávajú cez ňu najmä nákladné vlaky.

Väčšina migrantov pochádza z Blízkeho východu a Afriky. Prevažná väčšina z nich požiadala o azyl vo Fínsku, ktoré je členom EÚ a NATO. (The Guardian, SITA)

Ruské sily útočili na ukrajinské pozície na šiestich frontoch, najviac na bachmutskom, avdijivskom a novopavlivskom fronte.

Počas uplynulého dňa sa odohralo 82 bojových stretov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Na bachmutskom fronte Ukrajinci odrazili 25 ruských útokov. Na fronte pri Novopavlivke sa Rusi za podpory letectva o prielom pokúsili 20-krát. Šestnásť nepriateľských útokov Ukrajinci odrazili na fronte pri Avdijivke, štyri na lymanskom fronte a štyri na fronte pri Orichive.

Na chersonskom fronte ruská armáda pokračovala v snahe o vytlačenie Ukrajincov z ich premostia na východnom brehu rieky Dnipro a podnikla 11 útokov, ktoré však boli neúspešné, konštatoval ukrajinský generálny štáb.

Prezident Zelenskyj navštívil vojakov v Doneckej oblasti v blízkosti frontovej línie.

Na sociálnej sieti oznámil, že navštívil vojenských zdravotníkov a čatu výsadkárov a udelil im ocenenia. "Ďakujem vám za vašu službu a ochranu Ukrajiny. Naša krajina je hrdá na to, že máme takýchto vojakov," napísal Zelenskyj.

"V Doneckej oblasti som sa informoval o regionálnej bezpečnostnej situácii a ochrane ľudí. Bol som sa pozrieť aj na stavbu opevnenia. V tomto smere treba vynaložiť maximálne úsilie. Som vďačný každému, kto bráni našu krajinu a ľudí. Ďakujem všetkým, ktorí denne pracujú pre Ukrajinu," píše sa na účte ukrajinského prezidenta na platforme X.

V Poľsku zadržali podozrivých z útoku na ruského opozičného politika Leonida Volkova. Útok sa stal v marci vo Vilniuse.

Oznámil to litovský prezident Gitanas Nauséda.

Volkov bol blízkym spojencom zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Útočníci ho napadli 12. marca pred jeho domov vo Vilniuse a niekoľkokrát udreli kladivom. Volkov preto musel byť nakrátko hospitalizovaný.

Litovská tajná služba vtedy zverejnila podozrenie, že do útoku boli zapojené ruské spravodajské služby.

"Dvaja ľudia podozriví z útoku na ruského opozičného lídra Leonida Volkova boli zadržaní v Poľsku," uviedol Nauséda pre novinárov. Poľským úradom poďakoval za "vynikajúcu spoluprácu".

Volkov na sociálnej sieti X uviedol, že nemá bližšie informácie o zadržaných osobách. Ocenil však usilovnú prácu litovskej polície na jeho prípade. "Som rád, že sa táto práca vyplatila," uviedol ruský opozičný politik.

K útoku na Volkova prišlo takmer mesiac po smrti Navaľného, ktorý zomrel v ruskej trestaneckej kolónií za polárnym kruhom, a len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami v Rusku. Volkov krátko po útoku vyjadril presvedčenie, že išlo o "pozdrav" od ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Na deväť sa zvýšil počet obetí útoku ruskej armády na Dnepropetrovskú oblasť na juhu Ukrajiny.

Medzi mŕtvymi sú tri deti a zranenia utrpelo viac než 10 osôb. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo vnútra.

Obete hlásia v meste Dnipro i v Synelnykovskom rajóne juhovýchodne od tohto mesta.

Úrady pôvodne hlásili osem obetí, jedno dieťa však neskôr zraneniam podľahlo v nemocnici. Počet obetí sa ešte môže zvýšiť, dodali úrady.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opakovane žiadal spojencov o posilnenie protivzdušnej obrany, uviedol, že Rusko musí za útok niesť zodpovednosť.

"Každá krajina, ktorá poskytuje Ukrajine systémy protivzdušnej obrany, každý líder, ktorý pomáha presviedčať našich partnerov, že systémy protivzdušnej obrany by nemali byť uložené v skladoch, ale nasadené v mestách, ktoré čelia teroru, a každý, kto podporuje našu obranu, je záchrancom života," napísal v príspevku na sociálnej sieti.

Ruská protivzdušná obrana zachytila 25 cieľov, oznámil gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov.

Útoky údajne mierili na Belgorod, poškodili niekoľko budov a sklad. Zranenia ani obete nehlásili. (Sky News)

Ruská armáda zvyšuje tlak na vyčerpané ukrajinské sily, keďže jarné bahno vysychá a ťažká technika bude mať prístup na front.

Moskva už častejšie používa satelitne navádzané kĺzavé bomby, ktoré umožňujú lietadlám zasiahnuť ciele z bezpečnej vzdialenosti.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdia, že veľká pozemná ofenzíva by bola riskantná a zbytočná a ruské jednotky by mali menej početnými útokmi cez frontovú líniu vyčerpávať nepriateľa.

Blogeri poukázali na význam mesta Časiv Jar, ktorého dobytie by umožnilo posunúť sa smerom k Sloviansku a Kramatorsku - kľúčovým mestám v Doneckej oblasti, ktoré zostávajú pod kontrolou Ukrajiny.

Blogeri spomínajú aj ďalší významný cieľ - Charkov. (Sky News)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 15 z 22 ruských rakiet rôznych typov, vrátane riadených striel 2 Kh-22.

Zostreliť sa jej podarilo aj všetkých 14 bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko vyslalo proti Ukrajine.

Protrumpovskí republikáni sa môžu snažiť zosadiť spolustraníka na čele Snemovne, ak ňou prejde pomoc pre Ukrajinu. (SME)

K zničeniu ruského bombardéra Tu-22M3 sa hlási ukrajinské letectvo. Stroj sa zrútil na juhozápade Ruska.

"Jednotky (ukrajinského) letectva v spolupráci s vojenskou rozviedkou prvýkrát zničili strategický bombardér dlhého doletu Tu-22M3, používaný ako nosič striel Ch-22, ktoré ruskí teroristi používajú na útoky na ukrajinské mestá," uviedol veliteľ letectva Mykola Oleščuk.

Akciu podnikli v spolupráci s vojenskou rozviedkou HUR. Podľa rozviedky bol bombardér zostrelený v oblasti 300 kilometrov od Ukrajiny. "Bombardér zvládol doletieť do Stavropoľského kraja, kde sa zrútil," uviedla HUR na sociálnej sieti Telegram.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine zomrelo 870 ruských vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 457 830. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 205 tankov, 13 852 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 658 delostreleckých systémov. (SITA)

Ruský útok na Dnepropetrovskú oblasť zabil najmenej osem ľudí, z toho dve deti, uviedla Štátna pohotovostná služba.

Ďalších 29 ľudí utrpelo zranenia. Rusi útočili na Dnipro, Kryvyj Rih i Synelnykovo. Záchranné operácie stále prebiehajú.

Šesť ľudí prišlo podľa agentúry AFP o život v Synelnykove, kde bolo poškodených vyše desať domov, ďalší dvaja ľudia v hlavnom meste regiónu Dnipra, odkiaľ je hlásených aj najmenej 16 zranených.

Ukrajinské železnice Ukrzaliznycia informovali, že cieľom ruských útokov sa stali jej civilné objekty.

"Medzi železničiarmi sú zranení, záchranári im poskytujú pomoc," oznámili železnice s tým, že informácie o prípadných smrteľných obetiach sa spresňujú. (SME)

Ukrajina bez ďalšej pomoci môže prehrať vojnu s Ruskom už tento rok, varuje šéf CIA Bill Burns. (TASR)

V Stavropoľskom kraji na juhozápade Ruska sa zrútil ruský strategický bombardér Tu-22M3.

Bombardér sa vracal na základňu po splnení bojovej úlohy, informovalo v piatok podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany.

Za príčinu nehody podľa predbežného vyšetrovania označilo technickú chybu.

"Piloti sa katapultovali. Troch členov posádky evakuoval pátrací a záchranný tím. Po jednom pilotovi sa pátra, "uviedol rezort obrany.

Neskôr gubernátor Stavropoľského kraja Vladimir Vladimirov potvrdil smrť jedného člena posádky.

"Bohužiaľ tretí člen posádky zomrel. Vyjadrujem úprimnú sústrasť príbuzným a blízkym," uviedol Vladimirov na sociálnej sieti Telegram.

Zároveň dodal, že stále prebieha pátranie po štvrtom pilotovi.

V skoršom príspevku pritom Vladimirov oznámil, že zvyšní dvaja piloti boli prevezení do nemocnice.

Uviedol, že bombardér sa zrútil v Krasnogvardejskom okrese. Ten je podľa agentúry AFP vzdialený asi 400 kilometrov od východného cípu Krymského polostrova.

Rusko podniklo raketové a dronové útoky na viaceré oblasti Ukrajiny. Útoky smerovali aj na západné časti krajiny.

Zabili najmenej osem civilistov vrátane dvoch detí. Prinajmenšom 29 ľudí utrpelo zranenia.

Terčom boli Ľvov, Rivne a Ivano-Frankivsk. Výbuchy hlási Dnipro i Odesa.

V Dnepropetrovskej oblasti hlásia dvoch mŕtvych a 20 zranených. Starosta Dnipra Boris Filatov informoval, že útoky zasiahli centrum mesta.

Najmenej šesť ľudí zomrelo v okrese Synelnykove, kde Rusi poškodili desať domov. Medzi mŕtvymi sú deti vo veku 6 a 8 rokov, uviedol minister vnútra Ihor Klymenko.

Útoky podľa gubernátora oblasti Serhija Lysaka spôsobili požiar v päťposchodovej budove v meste Dnipro, pričom čiastočne budovu zničili, a poškodili aj dve infraštruktúrne zariadenia.

Poškodený je aj podnik v Pavlohrade a infraštruktúrne zariadenie v Kryvom Rihu.

Rusko údajne zasiahlo zariadenia železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia. Činnosť železničnej stanice v Dnipre je podľa firmy pozastavená.

Trump tvrdí, že Európa by mala poskytnúť Ukrajine viac pomoci. USA bude o balíčku pomoci pre Ukrajinu hlasovať v sobotu.

"Všetci súhlasia s tým, že prežitie a sila Ukrajiny by mali byť pre Európu oveľa dôležitejšie ako pre nás, ale sú dôležité aj pre nás! Pohni sa, Európa!" uviedol Trump na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social.

Trump, napriek tomu, že už nie je vo funkcii hlavy štátu, má značný vplyv na mnohých republikánov vo Washingtone, ktorí odkladajú poskytnutie novej vojenskej pomoci Kyjevu, pričom trvajú na tom, že ich prioritou je momentálne boj proti nelegálnej imigrácii na mexických hraniciach.

Patová situácia medzi demokratmi a republikánmi spôsobila, že Ukrajina má nedostatok munície a obranných systémov, a spôsobila, že prehráva vo vojne s ruským agresorom.

Trump, ktorý bude v novembri bojovať s prezidentom Joeom Bidenom o Biely dom, ďalej napísal: "Prečo Spojené štáty poskytli Ukrajine o vyše 100 miliárd dolárov viac než Európa, a pritom nás delí oceán? Prečo Európa nemôže dorovnať výšku peňazí, ktoré USA vynakladajú na pomoc krajine v zúfalej situácii?"

Snemovňa reprezentantov USA bude v sobotu hlasovať o novom balíku vojenskej pomoci, ktorý by uvoľnil miliardy dolárov pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. Biden vyzval Kongres, aby balík schválil, a prisľúbil, že zákon okamžite podpíše.

Trump vyvolal v Európe paniku, keď vo februári pohrozil, že ukončí bezpečnostné záruky pre členov NATO, ak nebudú podľa neho dostatočne finančne prispievať do Aliancie. (TASR)

Je symbolom, veľakrát hovoril na našu podporu. Ukrajina udelila najvyššie štátne vyznamenanie hercovi Delonovi. (TASR)