MINSK. Skupina bieloruských hackerov-aktivistov tvrdí, že prenikla do počítačov v najväčšom bieloruskom závode na výrobu hnojív. Kyberútokom chce vyvinúť tlak na vládu a prinúť ju prepustiť politických väzňov.
Hackerská skupina Kiberpartyzany (Kybernetickí partizáni) tvrdí, že spôsobila škody na stovkách počítačov, zničila záložné systémy či zašifrovanú internú poštu v štátnom závode Hrodna Azot.
Závod ležiaci v meste Hrodna na západe krajiny sa k správe dosiaľ nevyjadril, jeho webstránka je však nedostupná už od stredy, keď sa skupina k útoku prihlásila.
Rusko sústreďuje svoje hybridné útoky na Fínsko. Využíva migráciu Čítajte Hovorkyňa týchto hackerov Juľjana Šametavecová v piatok z New Yorku agentúre AP povedala, že nakoľko v závode sa pracuje s nebezpečnými látkami vrátane amoniaku, kybernetický útok sa zameral len na jeho dokumentáciu.
Hackeri na sociálnych sieťach zverejnili fotografie zachytávajúce údajne obrazovky napadnutých počítačov.
Spoločnosť Hrodna Azot má približne 7500 zamestnancov a je kľúčovým výrobcom hnojív v Bielorusku, ktorého hospodárstvo sa do veľkej miery opiera o chemický priemysel.
Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020.
Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ľudskoprávni aktivisti tvrdia, že počas zásahov zadržali zhruba 35-tisíc ľudí, pričom vo väzení je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Zmienené protesty z roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. K protestom sa pridali aj zamestnanci viacerých veľkých tovární v krajine vrátane závodu Hrodna Azot.
Hackeri z Kiberpartyzany preto označili svoj najnovší útok aj za trest za "šikanovanie, nátlak či politické represie voči zamestnancom tejto spoločnosti".
