Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci zaútočili v Rusku na dôležitú radarovú stanicu i fabriku na bombardéry

Prezident Biden podporil balík pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstaveného republikánmi v Snemovni reprezentantov.

Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie.

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku vo výške 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú krajne pravicoví republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu.

Republikáni napokon predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

"Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť," uviedol Biden.

Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie.

"Pokračovaním v schvaľovaní zákonov, ktoré závisia od demokratov, sa vážne rozchádzate s republikánmi," napísala kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová. (TASR)

Prezident Zelenskyj cez telemost požiadal účastníkov summitu EÚ o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine.

Pripomenul ruský raketový útok v Černihive, ktorý zabil najmenej 17 ľudí.

"Na Ukrajine, žiaľ, nemáme takú úroveň obrany, akú sme všetci pred pár dňami videli na Blízkom východe, kde sa vďaka zjednotenej sile spojencov podarilo zostreliť takmer všetky rakety a drony útočiace na Izrael," povedal v súvislosti s víkendovým útokom Iránu. Zdôraznil, že rovnakú úroveň ochrany vzdušného priestoru si zaslúži aj Ukrajina.

Podotkol, že čím väčšie úderné schopnosti Ukrajina získa, tým skôr budú ruskí okupanti nútení opustiť jej územie. "Naša schopnosť brániť sa proti ruskému teroru a zbrane v rukách našich vojakov je niečo, čo funguje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre vás všetkých. Ďakujem každému z vás, kto to chápe a na základe toho koná," uviedol vo svojom príhovore.

Poďakoval sa najmä nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi za rozhodnutie poslať na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, zároveň však upozornil, že Rusko už na Ukrajine zničilo takmer všetky kapacity výroby tepelnej energie. Ako pripomenul, priehrady a vodné elektrárne, ako aj plynárenská infraštruktúra sa stali terčom ruských útokov, pričom Moskva sa "brutálne zahráva" s bezpečnosťou jadrovej elektrárne v Záporoží.

Aj tu podľa neho pomôže iba protivzdušná obrana, konkrétne systémy ako Patriot, IRIS-T, SAMP-T, NASAMS – čiže systémy, ktoré majú viaceré krajiny EÚ.

Ukrajinskí vojaci podľa neho potrebujú aj delostrelecké granáty, bojové vozidlá či drony. Upozornil, že Ukrajinu stále nedostala veľkú časť sľúbenej vojenskej pomoci od EÚ.

Zelenskyj vyzval na posilnenie sankcií EÚ voči Rusku a využitie výnosov so zmrazených ruských aktív v Európe "na ochranu životov pred ruským terorom".

Spomenul skutočnosť, že Ukrajina po ruských útokoch potrebuje obnoviť výrobu a distribúciu elektriny. Ocenil hmotnú aj finančnú pomoc každého štátu EÚ. Lídrom EÚ pripomenul, že Ukrajinci potrebujú vidieť, ako sa ich krajina približuje k členstvu v Únii. Vyjadril nádej, že v júni sa podarí otvoriť prístupové rokovania o členstve a zvolať prvú medzivládnu konferenciu. (TASR)

Začal sa summit Európskej únie, u belgického kráľa sa hovorilo o Iráne aj vojne na Ukrajine. (TASR)

Švajčiarsko sa nepripojí k skupine pátrajúcej po peniazoch ruských oligarchov.

Poslanci švajčiarskeho parlamentu odmietli návrh strany zelených, aby sa ich krajina pripojila k medzinárodnej pracovnej skupine REPOTF (Russian Elites, Proxies, and Oligarchs Task Force) pátrajúcej po majetku jednotlivcov a firiem z Ruska, na ktorých boli uvalené sankcie v súvislosti s nevyprovokovanou inváziou ruských síl na Ukrajinu.

Proti hlasovalo 101 poslancov, za ich bolo 80.

Proti takémuto kroku je aj samotná vláda. Konzervatívne strany sa domnievajú, že je nezlučiteľný s neutralitou Švajčiarska. Poslanec Liberálov (FDP) Hans-Peter Portmann v rozprave povedal, že vstup do takejto skupiny by mohol ohroziť postavenie Švajčiarska ako sprostredkovateľa medzi krajinami, ktoré neudržiavajú diplomatické vzťahy, napríklad medzi Iránom a USA. (TASR)

Ukrajina útočila dronmi a raketami na ciele v Rusku a na Kryme. Jedným z cieľov bola aj továreň na lietadlá v Kazani.

V zmienenej továrni v Kazani, ktorá je od ukrajinských hraníc vzdialená asi 1000 kilometrov, sa vyrábajú a opravujú strategické bombardéry Tupolev. Neďaleko závodu bolo údajne počuť niekoľko výbuchov, pričom podľa ruského ministerstva obrany bol nad Tatárskou republikou zachytený dron.

Ukrajinské médiá informovali aj o ďalšom útoku, ktorého terčom bola radarová stanica pri meste Kovylkino v Mordvianskej republike ležiacej približne 600 kilometrov od ukrajinských hraníc. Ruský rezort obrany uviedol, že aj tento útok dronom bol odrazený.

V stredu skoro ráno bolo počuť výbuchy aj na vojenskom letisku neďaleko mesta Džankoj na čiernomorskom polostrove Krym. Podľa správ ukrajinských médií tam dopadli dve americké rakety ATACMS.

Údajne bol zničený ruský systém protivzdušnej obrany S-400 vrátane radarového a niekoľkých odpaľovacích zariadení. Podľa ukrajinských médií bolo zároveň zabitých či zranených aj niekoľko ruských vojakov. (TASR)

Rusi sa pokúšajú preniknúť na predmestie mesta Časiv Jar okľukami. Podľa Ukrajiny zatiaľ zlyhávajú. 

Informoval o tom hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia podplukovník Nazar Vološyn.

"Okupanti sa mnohokrát pokúšali rôznymi cestami preniknúť na okraj mesta Časiv Jar. Túto snahu ruskej armády naši obrancovia úspešne odrazili," povedal Vološyn.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj nedávno povedal, že najvyššie ruské vojenské velenie nariadilo svojim jednotkám, aby Časiv Jar obsadili do 9. mája.

Autoritárske mocnosti sú hrozba pre európske krajiny, varuje šéfka Európskej komisie von der Leyenová. (TASR)

Agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby zatkli štyroch ľudí, kvôli pomoci Ukrajine.

Osoby sa údajne chystali bojovať v radoch ukrajinskej armády proti Rusku, respektíve posielali peniaze ukrajinským ozbrojeným silám.

Na zozname hľadaných osôb sa v rovnaký deň ocitla exilová feministka Zalina Maršenkulová.

V Saransku, hlavnom meste Mordvianskej republiky ležiacej na východe európskej časti Ruska, FSB zatkla dvoch 19-ročných mladíkov, ktorí plánovali bojovať za Ukrajinu. Na jej územie sa chceli dostať cez tretiu krajinu. Navyše na pokyn "kurátora" zhotovovali fotografie a videá strategických objektov v Saransku, uviedla vo vyhlásení FSB. Začalo sa proti nim trestné stíhanie vo veci účasti na činnosti teroristickej organizácie.

FSB tiež zatkla dvoch ľudí v sibírskom meste Tomsk za vlastizradu. Údajne sa jej dopustili tým, že poskytovali finančnú pomoc cudziemu štátu pri čine, ktorého cieľom je narušiť bezpečnosť Ruskej federácie.

Ruské ministerstvo vnútra pridalo v stredu na zoznam hľadaných osôb pre bližšie nešpecifikované obvinenia feministku Zalinu Maršenkulovú žijúcu v exile. Ruské médiá minulý týždeň informovali, že Maršenkulovú v neprítomnosti obvinili z "ospravedlňovania terorizmu".

Obvinenie sa týka jej minuloročného príspevku na sociálnej sieti, v ktorom označila smrť protiukrajinského vojnového blogera Vladlena Tatarského za "patričnú". V utorňajšom príspevku uviedla, že sa proti nej začalo trestné konanie za to, že "nazvala banditu banditom".

Maršenkulová, rodáčka z prevažne moslimskej Kabardsko-balkarskej republiky, má telegramový kanál Women's Power s približne 30 000 odberateľmi. (TASR)

Ukrajinské drony zaútočili na továreň v ruskej Tatárskej republike, ktorá vyrába bombardéry pre ruskú armádu.

Uviedlo to ukrajinské vojenské spravodajstvo.

Momentálne nie sú známe podrobnosti o škodách alebo obetiach, uviedol zdroj z ukrajinského vojenského spravodajstva, ktorý dodal, že závod vyrába letecké bombardéry Tu-22M a Tu-160M.

Tatársko je ruská republika, ktorá sa nachádza približne 700 kilometrov východne od Moskvy a zhruba 1 300 kilometrov od ukrajinských hraníc. (SITA, Kyiv Independent)

Dánska vláda ohlásila nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej hodnote takmer 300 miliónov eur.

Smerovať má okrem iného na nákup munície a bezpilotných lietadiel a tiež na výrobu komponentov pre rakety. Informuje o tom  dánske ministerstvo obrany.

"Sedemnásty balík pomoci je zameraný na rozšírenie obrannej a priemyselnej spolupráce s Ukrajinou na základe rastúcej potreby posilniť a rozšíriť ukrajinskú výrobu delostreleckých granátov, rakiet a bezpilotných lietadiel," uviedol dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Poulsen poznamenal, že v marci navštívil niekoľko podnikov ukrajinského obranného priemyslu v Kyjeve a ukázalo sa, že existuje veľký potenciál pre budúcu spoluprácu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Holandsko po vyškolení pilotov odovzdá Ukrajine tri stíhačky F-16, podporia ju aj Spojené štáty či Dánsko.

Tri holandské stíhačky F-16 dorazia na rumunskú leteckú základňu, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný vojenský personál učia tieto bojové lietadlá používať a udržiavať. Informovala o tom agentúra Reuters.

Holandsko je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny pomocou stíhačiek F-16.

Očakáva sa, že po spustení školenia dorazia prvé desiatky darovaných stíhačiek F-16 na Ukrajinu už toto leto. Popri Holandsku Ukrajinu podporia aj Spojené štáty americké či Dánsko.

Zelenskyj minulý rok dohodu o darovaní stíhačiek označil za "prelomovú" a dodal, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom.

Americkí úradníci sa neoficiálne vyjadrili, že stíhačky ani s vyškoleným personálom veľa nezmenia, keďže ruské vzdušné sily a obranný systém sú na veľmi dobrej úrovni, píše Reuters.

Putin sa minulý mesiac vyjadril, že darované stíhačky F-16 situáciu neovplyvnia, a že ich ruské sily na bojisku zostrelia.

Holandsko Ukrajine prisľúbilo 24 kusov stíhačiek F-16, ktoré budú používané na území Ukrajiny. Prvé z nich majú doraziť v druhej polovici roka spolu so stíhačkami z Dánska.

Dánska vláda minulý týždeň oznámila, že navýši ročný rozpočet určený na podporu Ukrajiny na tri miliardy eur. Rovnakú podporu plánuje poskytnúť aj v roku 2025. (TASR)

Počet obetí ruského raketového útoku v Černihive stále stúpa. O život prišlo najmenej 17 ľudí.

Dve obete zomreli v nemocnici, uviedla štátna pohotovostná služba. Zranených je viac ako 60 ľudí.

Záchranná operácia pokračuje a ďalší ľudia môžu byť pod troskami. Šesť ľudí sa nezvestných, oznámila polícia. Úrady vyzvali obyvateľov, aby darovali krv.

Prvú muníciu obstaranú v rámci českej iniciatívy by mohla Ukrajina získať už v júni, uviedol český premiér Petr Fiala.

Šéf NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silnejšiu protivzdušnú obranu.

O väčšej a efektívnejšej pomoci Ukrajine hovorili aj ďalší účastníci stretnutia, holandský premiér Mark Rutte a predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová.

Práve Dánsko a Holandsko sú krajiny, s ktorými ČR najviac spolupracuje a rokuje, pokiaľ ide o českú iniciatívu zameranú na nákup munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ.

Ukrajinské drony podľa médií útočili na leteckú továreň v ruskom Tatarstane.

Drony zaútočili na fabriku na bombardéry Tu-22 a Tu-160 v ruskom Tatarstane, uviedla s odvolaním sa na svoje zdroje z rozviedok agentúra Unian.

Médiá predtým informovali, že dve dopravné letiská v Tatarstane na niekoľko hodín obmedzili prevádzku.

Ruský letecký úrad Rosavicija to vysvetlil bližšie nešpecifikovanými bezpečnostnými dôvodmi, no viaceré ruské telegramové kanály uviedli, že opatrenie súviselo s dronovými útokmi.

Prevádzka bola dočasne obmedzená po siedmej hodine ráno moskovského času (po šiestej SELČ) na letisku v Kazani a Nižnekamsku v Tatárskej autonómnej republike a tiež v Nižnom Novgorode, centre Nižegorodskej oblasti. Približne o tri hodiny neskôr Rosaviacija obmedzenia odvolala.

Rusko sa k tvrdeniu o útoku na leteckú fabriku zatiaľ nevyjadrilo. Ruské ministerstvo obrany iba uviedlo, že okolo 11.20 moskovského času zneškodnilo nad Tatarstanom ukrajinský dron. Predtým oznámilo zničenie iného dronu nad Mordvianskou autonómnou republikou. (ČTK)

Civilné obete v Černihive sú dôsledkom nedostatočnej protivzdušnej obrany, uviedol minister zahraničia Dmytro Kuleba.

"Pred tromi dňami sme na Blízkom východe videli, ako vyzerá spoľahlivá ochrana ľudských životov pred raketami. Ukrajinskí partneri majú potrebné prostriedky, aby nám pomohli zachrániť ukrajinské životy s rovnakou úrovňou efektívnosti," uviedol šéf diplomacie Kuleba.

Minister sa poďakoval Nemecku, že už prijalo rozhodnutie poskytnúť Ukrajine dodatočnú batériu systému Patriot.

Ruský raketový útok na Černihiv si vyžiadal už najmenej 15 obetí a desiatky zranených.

„Fiodor, mám nápad. Poďme urobiť zbierku na muníciu.“ Nápad vznikol v reakcii na Fica a jeho vládu. Píše Fedor Blaščák. (SME)

V Nemecku našli 161 detí unesených na Ukrajine. Ako sa tam dostali, nie je jasné. Rusi od začiatku invázie odvliekli tisíce detí. (ČTK)

Vo vojne na Ukrajine, ktorú rozpútalo Rusko, zahynulo už vyše 50-tisíc príslušníkov ruskej armády, píše BBC.

Uviedla to spravodajská televízia BBC s odvolaním sa na svojich redaktorov, nezávislý spravodajský web Mediazona a dobrovoľníkov. Informovala o tom agentúra AFP.

Ruská služba BBC, Mediazona a dobrovoľníci vedú zoznam padlých vo vojne na Ukrajine, ktorý zostavujú z oficiálnych správ a médií. Okrem toho používajú aj satelitné zábery z ruských cintorínov, aby dokázali odhadnúť počty nových hrobov.

Na základe toho zistili, že v druhom roku vojny na Ukrajine zomrelo vyše 27 300 ruských vojakov, čo je nárast o 25 percent v porovnaní s prvým rokom. Ich bilancia 50-tisíc padlých vojakov je osemkrát vyššia, než oficiálny počet padlých, ktorý Moskva uznala v septembri 2022.

Ukrajina vo februári uviedla, že doposiaľ prišla o 31-tisíc vojakov. Aj tento počet, však bude v skutočnosti pravdepodobne oveľa vyšší, konštatuje AFP.

Rusko zaznamenávalo podľa BBC najvyššie straty vlani v januári, keď spustilo rozsiahly útok v Doneckej oblasti a potom o niekoľko mesiacov neskôr počas bojov o mesto Bachmut.

Kremeľ v reakcii na bilanciu BBC uviedol, že nezverejnil nijaké informácie o úmrtiach v armáde alebo počte obetí. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova môže takéto informácie poskytnúť len ruské ministerstvo obrany.

Peskov však uviedol, že vzhľadom na ruské zákony o štátnom tajomstve a šírení informácií o operácii na Ukrajine, je "úplne pochopiteľné", že takéto informácie zverejňované nie sú.

Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil inváziu na Ukrajinu na svitaní 24. februára 2022. (TASR)

Ukrajina zaútočila na ruskú radarovú stanicu Kontajner v meste Kovylkino v Mordvianskej oblasti.

Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že radarovú stanicu bezpilotné lietadlá zasiahli.

Šéf Mordvianskej republiky Artem Zdunov útok potvrdil. Ruské ministerstvo obrany však tvrdí, že protivzdušná obrana drony zostrelila.

Rádiolokačné zariadenie je podľa ruského ministerstva obrany súčasťou vzdušného a vesmírneho útočného, prieskumného a varovného systému.

Radar je podľa ruskej armády schopný zachytiť a sledovať prípravu, štart a let dokonca aj malých športových lietadiel kdekoľvek v Európe.

Radar novej generácie Kontajner uviedlo Rusko do prevádzky v decembri 2018. Mesto Kovylkino, kde je umiestnený, sa nachádza asi 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy.

Ukrajinská bezpečnostná služba pritom v utorok oznámila, že zasiahla ruský modernizovaný radarový systém diaľkového dosahu Nebo-U v Brjanskej oblasti. (SME, Kyiv Independent)

Kanadská vláda plánuje poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v sume 1,6 miliardy kanadských dolárov.

Informuje o tom internetová stránka kanadskej vlády.

Ide o ďalšie ohlásenie kanadskej pomoci Kyjivu po tom, ako ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v závere marca povedal, že Kanada jeho krajine poskytla dve miliardy kanadských dolárov na pokrytie rozpočtového deficitu Ukrajiny.

Kanada okrem toho prisľúbila takmer 30 miliónov amerických dolárov na českú iniciatívu nákupu delostreleckej munície pre Ukrajinu. (SITA, Kyiv Independent)

Ruský útok na ukrajinský Černihiv neprežilo najmenej 14 ľudí. Viac ako 60 ľudí utrpelo zranenia.

Oznámila to generálna prokuratúra. Mesto zasiahli tri rakety okolo deviatej ráno. Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus priblížil, že zasiahnutá bola oblasť pri centre mesta.

Úradujúci starosta Oleksandr Lomako uviedol, že zasiahnutá bola civilná a sociálna infraštruktúra.

Útok zničil osemposchodovú budovu a poškodil štyri výškové budovy, nemocnicu, vzdelávaciu inštitúciu a desiatky áut, povedal Oleksij Kuleba z kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.

Počet obetí sa môže zvýšiť, keďže pokračuje pátracia a záchranná operácia. Najmenej traja ľudia sú podľa ministra vnútra Ihora Klymenka nezvestní.

„To by sa nestalo, keby Ukrajina dostala dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany a keby odhodlanie sveta čeliť ruskému teroru bolo dostatočné,“ vyjadril sa Zelenskyj.

„Ukrajinské odhodlanie. Potrebná je dostatočná oddanosť od partnerov a dostatočná podpora, aby to odrážala,“ povedal. (SITA, Kyiv Independent)

Denys je jedným z 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré okupanti nezákonne odvliekli do Ruska. A takmer mu vymyli mozog. (Aktuálně.cz)

Tri ruské regionálne letiská dočasne obmedzili prevádzku, zrejme kvôli hrozbe dronov.

Tri letiská východne od Moskvy dnes na istý čas obmedzili prevádzku, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na ruský letecký úrad Rosaviacija. Obmedzenia Rosaviacija vysvetlila bližšie nešpecifikovanými bezpečnostnými dôvodmi.

Ruské telegramové kanály Baza a 112 uviedli, že opatrenie súviselo s nebezpečenstvom dronového útoku.

Prevádzka bola dočasne obmedzená po siedmej hodine ráno moskovského času (po šiestej SELČ) na letisku v Kazani a Nižnekamsku v Tatárskej autonómnej republike a v Nižnom Novgorode. Približne o tri hodiny neskôr Rosaviacija obmedzenia odvolala.

Podľa telegramových kanálov sa obmedzenia dotkli aj letiska Šeremeťjevo pri Moskve, z ktorého neodštartovalo niekoľko letov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že okolo 11.20 moskovského času zneškodnilo nad Tatarstanom ukrajinský dron. Predtým písalo o zničení iného dronu nad Mordvinskou autonómnou republikou.

Ukrajina sa k podobným incidentom zvyčajne nevyjadruje.

Ruský raketový útok na Černihiv neprežilo najmenej 13 ľudí a 61 bolo zranených, oznámil ukrajinský minister vnútra.

Ukrajinskí činitelia pred tým informovali, že záchranná operácia pokračuje a ďalší ľudia môžu byť pod troskami.

Úrady tiež prosí obyvateľov, aby darovali krv. Centrum Černihivu zasiahli podľa úradov tri ruské strely.

Ukrajinský prezident Zelenskyj reagoval slovami, že by sa niečo také nestalo, keby jeho krajina mala dostatok vybavenia na protivzdušnú obranu.

Mimoriadny dvojdňový summit Európskej únie preberie stav jednotného trhu, Blízky východ aj Ukrajinu.

Summit sa uskutočni v stredu a vo štvrtok v Bruseli.

Lídri členských krajín sa začnú schádzať okolo 17.00 h v budove Európskej rady. Summit, ktorý pôvodne belgické predsedníctvo v Rade EÚ plánovalo na čisto ekonomické témy, na ktoré býva menej času počas pravidelných stretnutí najvyšších lídrov, bude nakoniec rozšírený aj o geopolitické otázky.

Potvrdil to aj predseda Európskej rady Charles Michel, keď vo vyhlásení zverejnenom pred summitom uviedol, že po víkendových útokoch Iránu na Izrael sa EÚ musí zjednotiť.

Zároveň vyzval všetky strany konfliktu, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť, rešpektovali medzinárodné právo a vyhýbali sa krokom, ktoré by mohli viesť k eskalácii napätia.

Jeho vyhlásenie naznačuje, že rokovania, ktoré mali byť "hĺbkovým strategickým preskúmaním hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ", sú zatienené udalosťami na Blízkom východe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dostal pozvánku vystúpiť na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady prostredníctvom videokonferencie, ako to býva aj počas tradičných summitov štyrikrát do roka.

Zelenskyj od západných krajín žiada, aby Ukrajine dodali viac systémov protivzdušnej obrany, je pravdepodobné, že túto žiadosť na diaľku zopakuje aj v stredu večer.

V návrhu záverov summitu sa podľa Politico uvádza, že lídri EÚ sa zaviažu, že urgentne poskytnú Ukrajine protivzdušnú obranu a urýchlia a zintenzívnia dodávku všetkej potrebnej vojenskej pomoci vrátane delostreleckej munície a rakiet.

Ruská vojenská základňa pri Samare prišla o dopravný vrtuľník Mi-8, tvrdí ukrajinská spravodajská služba.

Vojenský vrtuľník bol v noci na stredu zničený na leteckej základni ruskej armády Kriaž pri v ruskom meste Samara.

Kyjev sa síce k zodpovednosti za zničenie vrtuľníka neprihlásil, ale vojenské spravodajstvo na komunikačnej platforme Telegram zverejnilo videozáznam ukazujúci helikoptéru v plameňoch.

Vrtuľník Mi-8 zo sovietskej éry používajú ako dopravný stroj. Jeho cena sa odhaduje na zhruba 10 až 15 miliónov dolárov.

„ Agresor používal tento vrtuľník vo vojne proti Ukrajine na prepravu zbraní a personálu," uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo.

Ruský útok na Černihiv si vyžiadal už najmenej 11 mŕtvych a ďalších 50 utrpelo zranenia, vrátane troch detí.

Uviedol to Oleksij Kuleba z kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.

Mesto zasiahli tri rakety okolo deviatej ráno. Úradujúci starosta mesta Oleksandr Lomako uviedol, že zasiahnutá bola civilná a sociálna infraštruktúra.

Počet obetí sa môže zvýšiť, keďže pokračuje pátracia a záchranná operácia. Najmenej traja ľudia sú podľa ministra vnútra Ihora Klymenka nezvestní.

„To by sa nestalo, keby Ukrajina dostala dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany a keby odhodlanie sveta čeliť ruskému teroru bolo dostatočné,“ vyjadril sa Zelenskyj. „Ukrajinské odhodlanie. Potrebná je dostatočná oddanosť od partnerov a dostatočná podpora, aby to odrážala,“ povedal.

Rumunsko tvrdí, že do krajiny vstúpili ruskí špióni, ktorí boli infiltrovaní medzi ukrajinskými utečencami.

Informoval o tom portál Digi24.

Úlohou špiónov bolo zhromažďovať informácie súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Vyskytli sa aj pokusy získať kritické informácie o rumunskej pomoci Ukrajine.

Ruské jednotky tiež hľadali informácie o vojenských cvičeniach v Rumunsku a personále, ktorý je tam umiestnený. Správa obsahuje aj príklady dezinformačných taktík zameraných na rumunskú armádu a jej predstaviteľov.

Najvyššia rada národnej obrany (CSAT) identifikovala početné zraniteľné miesta, ktorým bolo Rumunsko vystavené v dôsledku tejto špionážnej operácie.

Patria sem eskalácie vojenských incidentov, kybernetické útoky zo strany Ruska a sabotáže dodávok pomoci Ukrajine.

Podľa správy Rusko pokračuje vo vytváraní významných vojenských hrozieb s cieľom udržať a posilniť svoj vplyv na štáty Čierneho mora a realizovať svoje geopolitické ambície. (SITA, Ukrajinská pravda)

Nevyčerpaných 13 miliónov eur na nákup nového vrtuľníka sa využijú na pomoc odídencov z Ukrajiny.

Financie pôvodne vyčlenené na nákup nového vrtuľníka pre rezort vnútra, sa nakoniec využije na výdavky spojené s úhradou príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny.

Rozhodla o tom vláda, keďže podľa ministerstva vnútra obstaranie nového vrtuľníka nie je do konca roka 2024 reálne s ohľadom na lehoty vykonania verejného obstarávania.

„S ohľadom na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie a ostatnú situáciu vo veci nákupu vrtuľníkovej techniky schválenej vládou Slovenskej republiky, kapitálové výdavky v roku 2023 neboli čerpané a na konci roku boli viazané na použitie v roku 2024," vysvetlil rezort vnútra.

Zároveň doplnil, že Letecký útvar ministerstva naďalej počíta s potrebou nákupu leteckej techniky. (SITA)

Rusi nikdy nevrátia Ukrajine anektovaný Krym a neodídu z Donbasu, vyhlásil Fico. Mier bude podľa neho drahý. (ČTK)

Ak Rusi dobyjú Časiv Jar v Doneckej oblasti, budú môcť začať ofenzívu proti ďalším mestám v regióne, píše Politico.

Ďalšími mestami v regióne sú Kosťantynivka, Družkivka, Kramatorsk a Sloviansk. Referuje o tom web Politico s odvolaním sa na Nazara Vološyna, hovorcu operačnej strategickej skupiny síl Chortycia.

„Toto je dominantná výška v regióne a kontrola nad ňou umožní ruským útočníkom, ak ju dosiahnu, výrazne zjednodušiť postup v smere na Kosťantynivku a v smere na Sloviansk a Kramatorsk. Tieto mestá sú poslednou baštou Doneckej oblasti, ktorá je pod kontrolou Ukrajiny,“ povedal Vološyn.

Podotkol, že Kremeľ nariadil svojim silám dobyť Časiv Jar do 9. mája, pretože ruská vojenská propaganda zúfalo potrebuje veľké víťazstvo na bojisku.

Povedal tiež, že napriek neustálym útokom je nepravdepodobné, že Rusi dosiahnu svoj cieľ. Zároveň zdôraznil, že Kyjev potrebuje západné systémy protivzdušnej obrany, stíhačky F-16 a ďalšie zbrane, aby zmenil situáciu na bojisku.

Po ruskom útoku na Černihiv zahynulo najmenej desať ľudí a 20 utrpelo zranenia, uviedol prezident Zelenskyj.

Starosta mesta Oleksandr Lomako o niečo skôr informoval o ôsmich zabitých a 18 zranených.

Prvé informácie z mesta hovorili o štyroch mŕtvych. Pátracia a záchranná operácia pokračuje.

Úrady prosí obyvateľov, aby darovali krv. Šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus informoval o troch zásahoch v centre mesta.

Pre Slovensko je dôležité, aby vojenská pomoc pre Ukrajinu bola bilaterálnou vecou, vyhlásil premiér Fico.

Premiér to povedal na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti s tým, že na nadchádzajúcom mimoriadnom summite neočakáva nijaké prekvapenia.

Premiér na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že summit, ktorý sa uskutoční 17. a 18. apríla, sa bude venovať predovšetkým problematike jednotného trhu a konkurencieschopnosti, ale aj situácii na Blízkom východe a Ukrajine.

V súvislosti s Ukrajinou sa na summite bude rokovať okrem iného o dodaní systémov protivzdušnej obrany. Premiér pripomenul, že Slovensko Ukrajine už nemá čo dať.

Zároveň kritizoval predchádzajúcu vládu za to, že Ukrajine poskytla systém S-300, pričom uviedol, že on by tak nikdy neurobil. Ak však budú na summite predložené ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že takáto podpora je vecou bilaterálnou, Fico ich nebude atakovať.

V súvislosti s Ukrajinou premiér pripomenul tiež spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády, pričom poukázal na viaceré formy pomoci, ktoré Slovensko Ukrajine poskytuje. Spomenul napríklad pomoc s odmínovaním. Zároveň však zopakoval, že konflikt na Ukrajine podľa neho nemá vojenské riešenie.

Na záver zasadnutia tiež premiér oznámil, že sa chystá na oficiálnu návštevu Číny, ktorá sa uskutočni 22. až 25. júna. "Nemôžeme si ako malá krajina dovoliť nemať dobré vzťahy s Čínou," povedal Fico s tým, že počas návštevy budú podpísané významné zmluvy o strategickej spolupráci. (TASR)

Počet mŕtvych pri ruskom útoku na ukrajinský Černihiv sa zvýšil na osem, ďalších 18 ľudí bolo zranených. 

Pátracia a záchranná operácia podľa starostu Oleksandra Lomaka pokračuje. Predchádzajúce informácie hovorili o štyroch mŕtvych.

Úrady tiež upozornili na množstvo zranených a prosí obyvateľov, aby darovali krv.

Šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus na platforme Telegram informoval o troch zásahoch v centre mesta. Podľa Lomaka Rusi zasiahli "objekty sociálnej infraštruktúry".

Ruské útoky na Černihivskú oblasť si vyžiadali najmenej štyri obete a ďalších zranených, tvrdí tamojší gubernátor.

"Nepriateľ odpálil tri raketové útoky takmer na centrum mesta. Sú tam zabití civilisti a mnoho zranených. Záchranári teraz pracujú," uviedol gubernátor Viačeslav Čaus vo vyhlásení na sociálnych sieťach.

Podľa úradujúceho primátora Černihiva Olexandra Lomaka je zasiahnutá oblasť husto obývaná. Došlo podľa neho k priamemu zásahu civilnej budovy infraštruktúry.

Mesto Černihiv leží približne 150 kilometrov severne od Kyjeva smerom k hraniciam s Bieloruskom. Ruské jednotky do tohto mesta vstúpili, keď 24. februára 2022 vtrhli na Ukrajinu z viacerých smerov vrátane Bieloruska.

Ukrajinské jednotky potom nepriateľských vojakov vytlačili. Odvtedy bol sever Ukrajiny do značnej miery ušetrený od prudkých bojov. (TASR)

Po ruskom vzdušnom údere na severoukrajinský Černihiv sú mŕtvi a zranení, oznámil gubernátor Černihivskej oblasti Vjačeslav Čaus.

Podľa starostu mesta Oleksandra Lomaka Rusi zasiahli "objekty sociálnej infraštruktúry" a na mieste zasahujú záchranári.

"V Černihive sú počuť výbuchy," uviedla ráno na Telegrame verejnoprávna stanica Suspilne.

Podľa serveru RBK-Ukrajina miestne médiá informovali o najmenej troch explóziách v tejto oblastnej metropole, ktorá sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Ukrajinské úrady vyhlásili poplach varujúci pred hrozbou ruských vzdušných útokov v mnohých oblastiach na severe aj v centrálnej časti krajiny. Neskôr sa sirény rozozneli tiež v ďalších regiónoch, vrátane tých ležiacich na juhu.

Ukrajinskému mestu Charkov hrozí, že sa stane druhým Aleppom, pokiaľ americkí politici nezahlasujú za novú vojenskú pomoc.

Ukrajina potrebuje získať protivzdušnú obranu potrebnú na odrazenie ruských útokov na veľké vzdialenosti, povedal starosta Charkova Ihor Terechov.

Podľa neho Rusko zmenilo taktiku a pokúša sa zničiť zásobovanie energiou v meste. Terorizuje pritom 1,3 milióna obyvateľov streľbou do obytných oblastí, pričom ľudia zažívajú niekoľkohodinové neplánované výpadky elektriny.

Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta uviedol, že balík americkej vojenskej pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov, ktorý momentálne stagnuje v Kongrese, má pre Ukrajinu „kritický význam“ a vyzval Západ, aby sa preorientoval na dva roky trvajúcu vojnu.

„Potrebujeme túto podporu, aby sme zabránili tomu, že Charkov bude druhým Aleppom,“ povedal Terechov s poukázaním na sýrske mesto ťažko bombardované ruskými a sýrskymi vládnymi silami na vrchole občianskej vojny v Sýrii pred desiatimi rokmi. (SITA)

Spojeným štátom prekážajú ukrajinské útoky na ruské rafinérie, Kyjev v nich chce napriek odporúčaniam pokračovať. (Washington Post)

Sú aj nebezpečnejšie veci ako to, že ukrajinský premiér robil Robertovi Ficovi PR zadarmo. Píše Peter Schutz. (SME)

Personálne straty okupantov vzrástli o 710 vojakov, oznámilo ukrajinské velenie.

Od začiatku invázie prišla ruská armáda už o zhruba 456 050 vojakov.

V priebehu 24 zničili obrancovia aj 18 bojových obrnených strojov, protivzdušný systém a dva drony.

Český premiér Petr Fiala rokoval s americkými senátormi o podpore Ukrajiny a ochrane demokracie v regióne OBSE.

Predseda výboru amerického Senátu pre zahraničné vzťahy Ben Cardin z Demokratickej strany sa Českej republike poďakoval za podporu občianskej spoločnosti a nezávislých médií vrátane pražského centra občianskej spoločnosti (Prague Civil Society Centre) a stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Fiala v utorok absolvoval rokovania v americkom Kongrese, stretol sa so šéfom Snemovne reprezentantov Mikeom Johnsonom a vystúpil v konzervatívnom think thanku Hudsonov inštitút, kde vysvetľoval podstatu českej iniciatívy na nákup delostreleckej munície pre Ukrajinu.

V pondelok ho v Bielom dome prijal americký prezident Joe Biden. Fiala tiež navštívil centrálu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA).

Pozvanie do Bieleho domu vníma ako dôkaz vynikajúcich česko-amerických vzťahov.

Volodymyr Zelenskyj chce zvolať zasadnutie Rady NATO-Ukrajina a žiadať zlepšenie ochrany vzdušného priestoru.

Ukrajinský prezident prirovnal situáciu svojej krajiny k situácii Izraela, ktorý sa v noci na nedeľu stal cieľom masívneho útoku iránskych rakiet a dronov. Ukrajina bude podľa jeho slov od západných krajín žiadať dodanie systémov protivzdušnej obrany a rakiet.

Dodal, že obyvatelia Ukrajiny majú právo na ochranu pred terorizmom a pripomenul dlhodobé problémy Kyjeva, ktorým čelí v snahe získať pomoc od svojich spojencov.

Zelenskyj ocenil snahu nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý sa usiluje nájsť riešenie konfliktu. Scholz počas utorkového stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú Čína zohráva vo svete. Čína je kľúčovým spojencom Ruska a Si Ťin-pching je považovaný za človeka schopného ovplyvniť ruského prezidenta Vladimira Putina, píše DPA.

"Čína nám skutočne môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier na Ukrajine a stabilitu v medzinárodných vzťahoch," vyhlásil Zelenskyj.

Čína bola, na rozdiel od Ruska, pozvaná na mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý sa uskutoční v polovici júna a bude sa na ňom diskutovať o mierovej dohode, pripomína DPA.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v vo februári naznačil, že v určitom bode diskusií by mohlo byť prítomné aj Rusko. Účasť jeho zástupcov však podmienil stiahnutím všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny ešte pred začiatkom mierových rozhovorov. Kremeľ túto požiadavku označil za "nerealistickú".