Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Keď sa americká viceprezidentka Kamala Harrisová vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii súkromne stretla s Volodymyrom Zelenským, povedala ukrajinskému lídrovi niečo, čo nechcel počuť: Ukrajina by sa mala zdržať útokov na ruské ropné rafinérie, pretože podľa amerických predstaviteľov by táto taktika zvýšila globálne ceny energií a vyvolala by agresívnejšie ruské odvetné opatrenia.
Táto požiadavka podráždila Zelenského a jeho najvyšších poradcov. Tí totiž považujú sériu ukrajinských bezpilotných útokov na ruské energetické zariadenia za výnimočný svetlý bod v zdrvujúcej vojne s väčším a lepšie vybaveným nepriateľom.
Zelenskyj toto odporúčanie odmietol, pričom si nebol istý, či ide o postoj Bidenovej administratívy, tvrdia ľudia prítomní na stretnutí.
V nasledujúcich týždňoch však Washington toto varovanie opätovne vo viacerých rozhovoroch s Ukrajinou zdôraznil, či už to bolo počas marcovej návštevy poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana v Kyjeve alebo v prípade ďalších vysokých predstaviteľov americkej obrany a spravodajských služieb.
Namiesto toho, aby Ukrajina vyhovela požiadavkám USA, však znásobila svoju stratégiu a zaútočila na viaceré ruské zariadenia, vrátane útoku na tretiu najväčšiu ruskú rafinériu vzdialenú takmer 1300 kilometrov od frontu z 2. apríla.
Tieto incidenty vystupňovali napätie vo vzájomných vzťahoch v čase, keď Kyjev čaká, či Kongres schváli dlho odkladaný balík pomoci vo výške 60 miliárd dolárov, zatiaľ čo ruské sily prerážajú ukrajinské pozície na druhej strane frontovej línie.
Dlhodobé ukrajinské útoky, ktoré od januára zasiahli viac ako desiatku ruských rafinérií a narušili najmenej desať percent ich kapacity, prichádzajú v čase, keď americký prezident Joe Biden zintenzívňuje svoju predvolebnú kampaň a svetové ceny ropy dosahujú šesťmesačné maximum.
Zdroje zo Spojených štátov, Ukrajiny aj Európy hovorili o rozdielnych názoroch medzi Washingtonom a Kyjevom pod podmienkou zachovania anonymity. Zelenského hovorca sa k téme odmietol vyjadriť.
V článku sa dočítate:
- aké sú za a proti v rámci útočenia Ukrajiny na ruské ropné rafinérie,
- čoho sa obávajú Spojené štáty,
- kto v Európe obhajoval konanie Ukrajiny.
Otázny prínos
Obhajcovia ukrajinskej stratégie obviňujú Biely dom z uprednostňovania domácej politiky pred vojenskými cieľmi Kyjeva. „Zdá sa mi, že Bidenova administratíva nechce, aby sa ceny plynu vo volebnom roku zvýšili,“ povedal republikánsky senátor Tom Cotton ministrovi obrany Lloydovi Austinovi počas minulotýždňového vypočúvania.
„Zatiaľ čo Rusko útočí na ukrajinský ropný, plynárenský a energetický sektor, prečo by Ukrajinci nemali útočiť na ruský ropný, plynárenský a energetický sektor?“ pýtal sa republikán Austin Scott počas samostatného nedávneho vypočutia.
Americkí predstavitelia však tvrdia, že za ich varovaniami nie je taký konflikt, ako naznačujú kritici.
Úradníci priznávajú, že udržať dodávky energií na svetové trhy, čo môže pomôcť znižovať infláciu, je pre Bidenovu administratívu prioritou. Dôležité je to však aj z dôvodu udržania podpory ukrajinského obranného ťaženia v Európe. „Zvýšenie cien energií môže utlmiť európsku podporu pre pomoc Ukrajine,“ povedal vysokopostavený americký predstaviteľ.
Vojenský prínos ukrajinských zásahov je tiež otázny, tvrdia americkí predstavitelia.
„Ukrajine lepšie poslúži, ak pôjde po taktických a operačných cieľoch, ktoré môžu priamo ovplyvniť súčasný boj,“ povedal minister Austin poslancom.
Obavy amerických vojenských plánovačov spočívajú v tom, že údery na rafinérie nedostatočne znížili bojové schopnosti Ruska a vyústili do masívneho ruského protiútoku na ukrajinskú energetickú sieť, ktorý škodí Ukrajine oveľa viac ako útoky na rafinérie škodia Rusku.
Ukrajine hrozí veľké riziko kolapsu frontových línií, píše Politico Čítajte „Útoky dronov neničia celé rafinérie a zvyčajne nezničia ani jednotlivé jednotky, ale iba ich poškodia,“ napísal Sergej Vakulenko, expert na ropný priemysel, v analýze pre nadáciu Carnegie. „Rafinérie Ust-Luga a Riazan boli opäť v prevádzke niekoľko týždňov po útoku.“
V posledných týždňoch Rusko spustilo paľbu výbušných dronov a rakiet na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, v dôsledku čoho zostali milióny ľudí bez elektrickej energie a vznikli obavy, že útoky môžu zastaviť ukrajinskú ekonomiku. Útoky zničili elektráreň v Kyjevskej oblasti a poškodili najväčšiu ukrajinskú vodnú elektráreň a viaceré tepelné elektrárne.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že útoky boli priamou reakciou na útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na rafinérie a inú infraštruktúru hlboko na ich území.
Predtým sa Kremeľ zameriaval na útoky na ukrajinské priemyselné kapacity, čo podľa niektorých amerických predstaviteľov malo len obmedzený vplyv.
Kazenie narodeninovej oslavy
Ukrajinskí predstavitelia teraz zúfalo potrebujú chrániť svoje mestá, čo spôsobuje ďalšie napätie v otázke zdrojov protivzdušnej obrany medzi Kyjevom a Západom. Minulý týždeň Zelenskyj vyslal svojho najvyššieho diplomata Dmytra Kulebu do Bruselu, kde sa ministri zahraničných vecí NATO zišli na oslavách 75. výročia vzniku vojenskej aliancie. Kulebovou hlavnou požiadavkou bolo, aby západné štáty darovali viac batérií Patriot, systému protivzdušnej obrany navrhnutého v USA, ktorý stojí viac ako miliardu dolárov.
„Je mi ľúto, že kazím túto narodeninovú oslavu, ale kto môže uveriť tomu, že najmocnejšia vojenská aliancia na svete nedokáže nájsť sedem batérií Patriotov a poskytnúť ich jedinej krajine na svete, ktorá každý deň bojuje proti balistickým útokom?“ pýtal sa nezvyčajne ostrým tónom Kuleba západných partnerov.
Nesúhlas USA s útokmi na rafinérie rozhneval predstaviteľov v Kyjeve, ktorí údery považujú za spravodlivú hru vzhľadom na neutíchajúce útoky Ruska na ukrajinskom území. Útoky považujú za nevyhnutné na to, aby Rusko platilo vyššiu cenu za svoju agresiu a aby posilnili pocit, že ruská spoločnosť nebude v bezpečí, kým sa vojna neskončí.
Útoky považujú za nevyhnutné aj vzhľadom na znižujúce sa zásoby delostrelectva potrebného na napadnutie ruských pozícií na frontovej línii. Presun amerických zbraní na Ukrajinu sa v posledných mesiacoch spomalil, pretože Bidenova administratíva tlačí na Kongres, aby schválil pomoc pre Ukrajinu. Tú však stále odmieta kľúčová frakcia republikánov v Snemovni reprezentantov.
Američania majú nápad, ako získať miliardy pre Ukrajinu. Európania váhajú, znášali by dôsledky Čítajte Iní uviedli, že obavy USA z vyšších cien energií v dôsledku útokov na rafinérie sú neopodstatnené, pričom poznamenali, že najnovší nárast je spôsobený znížením produkcie OPEC Plus a nestabilitou spojenou s vojnou Izraela s Hamasom.
„Malá geopolitická prirážka na ropu je spojená s násilím na Blízkom východe,“ povedal Tom Kloza, vedúci energetických analýz v spoločnosti OPIS, ktorá sa zaoberá vykazovaním cien ropy. „Väčšinu posunu k vyšším cenám možno pripísať zníženiu produkcie OPEC Plus.“
Radosť z ukrajinskej stratégie
Kritici tvrdia, že Bidenova administratíva sa k útokom na verejnosti vyjadruje nekonzistentne, čo spôsobuje zmätok medzi stúpencami Ukrajiny v Kongrese a v zahraničí.
Keď sa tento mesiac pýtali na útoky na rafinérie, minister zahraničných vecí Antony Blinken naznačil, že Bidenova administratíva nepodporuje ukrajinské údery vnútri Ruska bez ohľadu na cieľ. „Nepodporili sme ani sme neumožnili údery Ukrajiny mimo jej územia,“ povedal.
Minister obrany Austin zase v odpovedi poslanom minulého týždňa naznačil, že Ukrajina by sa radšej mala zamerať na ruské letecké základne a inú vojenskú infraštruktúru vnútri Ruska než na ropné rafinérie.
Medzitým ďalšia vysokopostavená predstaviteľka Pentagónu Celeste Wallanderová naznačila, že Bidenovu administratívu znepokojuje rozdiel medzi útokmi na civilné a na vojenské ciele. „Problém s útokmi na kritickú infraštruktúru je v prípade, ak sa dotýka civilných obetí. Znepokojuje nás to, pretože Ukrajina sa drží najvyšších štandardov v prípade pravidiel ozbrojeného konfliktu, čo je jeden z prvkov európskej demokracie,“ povedala v Snemovni reprezentantov minulý týždeň.
Tieto americké postoje sú v kontraste s tým, čo si myslia spojenci v Európe, ktorí neskrývajú svoju radosť z ukrajinskej stratégie. „Ukrajinský ľud koná v sebaobrane a my považujeme Rusko za agresora,“ reagoval francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné na otázku o útokoch na rafinérie počas tlačovej konferencie s Blinkenom. „Za takýchto okolností sa sotva dá povedať niečo iné. Myslím, že ste ma pochopili.“
Britský minister zahraničných vecí David Cameron tiež obhajoval právo Ukrajiny zasiahnuť ruské energetické ciele. „Nie je to tak, že by sa Rusko obmedzovalo len na zasahovanie vojenských cieľov alebo útočilo len na fronte. Útočí na celú Ukrajinu,“ povedal pre The Post.
