GAZA. Osud rukojemníkov zavlečených z Izraela do palestínskeho Pásma Gazy sa môže vyjasniť len za predpokladu, že nastane prímerie.
Podľa agentúr AFP a DPA to v statuse zverejnenom na platforme Telegram napísal člen politického krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Básim Naim.
Rokovania o prímerí sa konajú od nedele v Káhire, ale v súvislosti s návrhom, ktorý predložili americkí, katarskí a egyptskí sprostredkovatelia, zatiaľ nedošlo k žiadnemu prelomu.
Rukojemníci sú na rôznych miestach
Súčasťou rokovaní je dosiahnutie dohody o prímerí, aby bol dostatok času a bezpečnosti "na zhromaždenie konečných a presnejších údajov o zajatých Izraelčanoch," objasnil predstaviteľ Hamasu.
Hamas v rokovaniach o prímerí podľa Izraelu naďalej otáľa Čítajte Doplnil, že rukojemníci "sú (držaní) na rôznych miestach rôznymi skupinami". Niektorí zo zabitých rukojemníkov sú podľa jeho slov pod troskami zničených budov. Hamas údajne rokuje aj o tom, aby získal ťažké mechanizmy na ich vyslobodenie.
Hamas začiatkom marca priznal, že nevie, ktorí zo 129 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy zostali nažive.
Naim dodal, že osud rukojemníkov, hoci prvoradý pre izraelskú stranu, bol len jednou z tém rozhovorov v Káhire.
"Ide o rokovania o prímerí a nie o rokovania o väzňoch," spresnil s tým, že väzni sú len jednou z tém, o ktorých treba rokovať.
Izrael chce nechať svoje jednotky v Gaze
Ďalší vysokopostavený predstaviteľ Hamasu Tahír an-Nunu povedal, že "to, čo nám (Hamasu) bolo ponúknuté v poslednom kole rokovaní o prímerí, zatiaľ nespĺňa naše požiadavky“.
Sporné sú izraelské požiadavky na dočasné prímerie a ponechanie izraelských jednotiek v Pásme Gazy, dodal Nunu.
Sprostredkovatelia v rámci snáh o urovnanie vojnového konfliktu zostavili rámec pre dohodu, ktorá by zahŕňala šesťtýždňové zastavenie bojov a výmenu približne 40 rukojemníkov za stovky palestínskych väzňov vrátane 100 odsúdených na doživotné väzenie za vraždu Izraelčanov.
Došlo by tiež k zvýšeniu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy a k návratu mnohých - údajne až 150-tisíc - presídlených Palestínčanov do toho, čo po izraelskej vojenskej operácii zostalo z ich domovov.
Hamas trvá na trvalom prímerí a na úplnom stiahnutí izraelských jednotiek z napadnutej pobrežnej oblasti. Izraelská vláda si však necháva otvorenú možnosť pokračovať v bojoch i po prímerí, dodala DPA.
Americkí diplomati sa nemajú presúvať
Spojené štáty vo štvrtok nariadili svojim diplomatom v Izraeli, aby z bezpečnostných dôvodov obmedzili svoje presuny po jeho území.
Podľa agentúry AFP o tom informovalo veľvyslanectvo USA v Izraeli. V jeho vyhlásení sa uvádza, že zamestnanci americkej vlády a ich rodinní príslušníci majú až do odvolania zákaz cestovať mimo oblastí Tel Avivu, Jeruzalema a Beerševy.
Izraelský aktivista: Cenu za okupáciu neplatia len Palestínčania, ale aj Izraelčania Čítajte Veľvyslanectvo USA neuviedlo konkrétny dôvod nového nariadenia. V jeho vyhlásení sa však konštatuje, že bezpečnostná situácia v Izraeli zostáva zložitá a môže sa rýchlo meniť v závislosti od politickej situácie a nedávnych udalostí.
Toto nariadenie bolo vydané po viac ako šiestich mesiacoch od vypuknutia vojny medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas a súčasne krátko po tom, ako Irán Izraelu prisľúbil odvetu za útok na budovu iránskej diplomacie v sýrskom meste Damask z 1. apríla.
Po vyhrážkach Iránu Izrael varoval pred odvetou za akýkoľvek úder na jeho záujmy.
Kurilla pricestoval na rozhovory
Na rozhovory s vojenskými predstaviteľmi Izraela pricestoval najvyšší veliteľ USA pre Blízky východ generál Erik Kurilla. Podľa agentúry AFP o tom v noci na piatok informoval americký Pentagón.
Návšteva generála Kurillu z Centrálneho velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) sa uskutočňuje v čase rastúcich obáv z útoku Iránu na ciele v Izraeli.
Kurilla sa v Izraeli stretne s vedením izraelských bezpečnostných zložiek a ozbrojených síl a bude s nimi diskutovať o súčasných bezpečnostných hrozbách v regióne.
Hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder spresnil, že Kurillova cesta sa koná skôr ako v pôvodne plánovanom termíne, a to "kvôli nedávnemu vývoju" v oblasti.
Narážal tým na útok na budovu iránskeho diplomatického zastúpenia v sýrskom meste Damask. O život pri ňom prišlo sedem členov elitných Iránskych revolučných gárd vrátane dvoch generálov.
Izrael varoval pred svojou odvetou
Irán tento útok pripísal Izraelu a prisľúbil mu zaň odvetu: najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu varoval, že Izrael musí byť a bude za tento útok potrestaný.
Po takýchto vyhrážkach z Iránu Izrael varoval pred svojou odvetou za akýkoľvek útok na izraelské ciele.
Medzičasom americký minister zahraničných vecí Antony Blinken požiadal Čínu a svojich rezortných kolegov z ďalších krajín, aby využili svoj vplyv a odradili Irán od útoku na Izrael.
Hamas tvrdí, že už nemá 40 rukojemníkov potrebných na dohodu o prímerí Čítajte Podľa medializovaných správ zo štvrtka Blinken hovoril aj s izraelským ministrom obrany Joavom Galantom, aby mu - po vyhrážkach Iránu - zopakoval silnú podporu USA pre Izrael.
S Galantom hovoril vo štvrtok aj americký minister obrany Lloyd Austin. Galant šéfovi Pentagónu povedal, že "priamy iránsky útok si bude vyžadovať primeranú reakciu Izraela proti Iránu".
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
