Ukrajina Rusko Online: Ruské ostreľovanie Charkova má jednu obeť a niekoľko zranených

Čína podľa USA podporuje vojnu na Ukrajine tým, že Moskve poskytuje veľké množstvo strojov či mikroelektroniky.

Dodávkami technológií pre drony a riadenými strelami môže Rusko navyšovať svoju zbrojársku výrobu. S odvolaním sa na dvoch vysokopostavených amerických činiteľov o tom informovali agentúry AP a Reuters.

Podľa nemenovaných činiteľov v roku 2023 pochádzalo približne 90 percent ruskej mikroelektroniky z Číny, a Rusko ju používalo okrem iného na výrobu rakiet, tankov či lietadiel.

Tiež takmer 70 percent ruského dovozu obrábacích strojov v poslednom štvrťroku minulého roka pochádzalo z Číny.

Čínske a ruské subjekty ďalej podľa poznatkov amerických spravodajských služieb spoločne pracujú na výrobe bezpilotných lietadiel v Rusku či na zlepšení ruských satelitných kapacít využiteľných na Ukrajine. (ČTK)

Útoky na ukrajinskú infraštruktúru, ktoré Moskva spustila minulý mesiac, vyradili väčšinu tepelných elektrární.

V piatok o tom informovali ukrajinské médiá a spoločnosti, ktoré elektrárne prevádzkujú.

"Po poslednom ostreľovaní a zničení Trypiľskej tepelnej elektrárne stratila ukrajinská energetická spoločnosť Centrenerho 100 percent jej výrobnej kapacity," uviedli v piatok internetové noviny Ukrajinska pravda.

Správa sa objavila po zničení Zmijivskej tepelnej elektrárne v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vuhlehirská tepelná elektráreň v Doneckej oblasti je pod ruskou kontrolou od leta 2022.

Súkromná energetická spoločnosť DTEK hlásila, že dokáže dodávať iba približne 20 percent energie, päť zo šiestich jej elektrární totiž utrpelo vážne poškodenie alebo boli zničené. Po najnovších útokov môže byť podľa správy toto číslo ešte nižšie.

Marcové raketové útoky vyradili z prevádzky aj veľkú vodnú elektráreň v Záporožskej oblasti.

Rusko sa primárne zameralo na tepelné a vodné elektrárne, pretože zohrávajú dôležitú úlohu v stabilizácii elektrickej siete. V rannej a večernej špičke, keď je odber najvyšší, totiž dokážu rýchlo zvýšiť množstvo produkovanej energie, uviedla Ukrajinska pravda.

Tri ukrajinské jadrové elektrárne sa cieľmi útokov nestali. Ukrajinský minister energetiky Herman Halušenko v nedeľu uviedol, že aktuálne vyrábajú viac než 50 percent ukrajinskej energie.

Napriek rozsiahlym škodám na ukrajinskej energetickej infraštruktúre sa pravidelné výpadky energie vyskytujú iba na východe Ukrajiny v Charkovskej oblasti, uvádza prevádzkovateľ ukrajinskej prenosovej sústavy Ukrenerho. (TASR)

Návrh dohody zo začiatku vojny, by podľa Kremľa mohol poslúžiť ako základ mierových rokovaní s Ukrajinou.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zároveň počas konferencie s novinármi upozornil, že budúce rokovania by mali prijať do úvahy „nové skutočnosti“, čím okrem iného odkazoval na nelegálne anektované ukrajinské oblasti.

Dokument, o ktorom v Istanbule diskutovali v marci 2022, údajne zahŕňal ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzení jej ozbrojených síl. Zároveň odďaľoval rozhovory o štatúte okupovaných oblastí. Rozhovory o dohode však zlyhali po danom kole rokovaní.

Moskva odmieta mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorého by musela stiahnuť svoje jednotky, zaplatiť Ukrajine odškodné a postaviť sa pred medzinárodný tribunál.

Ukrajina zas odmieta rokovania s Ruskom v takto pokročilom štádiu konfliktu bez garancií, že sa ruské sily stiahnu z okupovaných oblastí, ktoré tvoria zhruba pätinu krajiny. (SITA)

Ľvovské úrady sa rozhodli motivovať ukrajinských mužov k nastúpeniu do armády pomocou videokampane.

Tá sa pohráva s alternatívnou realitou a ukazuje, ako by sa mohli zmeniť pomery pod ruskou nadvládou. Autori kampane sa snažia ukázať, že rôzne osobné dôvody, kvôli ktorým sa muži zdráhajú narukovať, alebo aj ich výhovorky, by v prípade naplnenia čierneho scenára pôsobili absurdne.

Vo videu postupne prichádzajú do kancelárie odvodového komisára ukrajinskí muži s rôznymi výhovorkami. Urastený a športovo vyzerajúci muž tvrdí, že má tretí stupeň invalidity, muž v stredných rokoch s prešedivenými vlasmi sa zase snaží komisára presvedčiť, že je študent. Ďalšia s chladnou tvárou hovorí, že mu v zabíjaní prekáža viera.

Potom kamera zaberie prvýkrát komisára a pri pohľade na symboly na jeho uniforme je zrazu jasné, že nie je Ukrajinec, ako si spočiatku divák myslel, ale Rus.

Komisár s pohŕdavým úsmeškom len zakrúti nad vypočutými výhovorkami hlavou a v ďalšom zábere sú už všetci predtým spovedaní muži odvážaní vojenským automobilom do bojov.

V tej chvíli sa vo videu objaví slogan "Keď nepriateľ príde do tvojho domu, nebude klásť otázky, bude dávať príkazy". Komisár potom v závere s úsmeškom po rusky hovorí: "Tak čo, bojovníci? Tiahneme na Berlín? "

Ľvovské mobilizačné úrady podľa ukrajinských médií uviedli, že ich videokampaň síce cieli na mužov, ale vo svojich radoch rady uvidia aj ženy. 

Podľa portálu stanice 24 Kanal je video aj akýmsi odrazom toho, čomu čelia Ukrajinci na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach, ktoré ruské úrady posielajú na "istú smrť" do bojov. Na verbovanie Ukrajincov na týchto územiach do bojov už skôr upozornilo viacero médií.

Nepriateľ nás prevyšuje až desaťnásobne, povedali ukrajinskí generáli. Poslanci potom schválili nový zákon o mobilizácii. (SME)

Ruské ostreľovanie Charkova si vyžiadalo jednu obeť a troch zranených, oznámili úrady. 

"Charkovská oblasť. Pri delostreleckom ostreľovaní utrpeli zranenia tri osoby, 65-ročný muž bol zabitý," uviedla ukrajinská polícia. Regionálne úrady hlásili ďalšiu obeť v dedine Kupiansk-Vuzlovyj v Charkovskej oblasti.

"Okupanti ostreľovali Kupiansk-Vuzlovyj. Začal horieť dom, zahynul muž narodený v roku 1959," oznámili miestne ukrajinské úrady. Počas útoku údajne utrpeli zranenia dve ďalšie osoby.

Na severe Moskvy vybuchol automobil, jeho majiteľ utrpel zranenia, oznámili ruské médiá. 

Za volantom vozidla Toyota Land Cruiser Prado bol bývalý dôstojník ukrajinskej tajnej služby SBU Vasyl Prozorov, v Rusku písaný Vasilij Prozorov, ktorý prebehol na ruskú stranu, napísala ruská štátna agentúra TASS.

"Vybuchlo auto zradcu," napísal denník Ukrajinská pravda. Dodal, že Prozorov bol vyhodený zo SBU v roku 2018.

Auto na parkovisku pred obytným domom explodovalo v momente, keď vodič naštartoval motor. V tej chvíli explodovala nálož nastražená pod vozidlom. Ruskí kriminalisti prípad vyšetrujú ako pokus o vraždu.

Prozorov v marci 2019 - v predvečer prezidentských volieb na Ukrajine - vystúpil na tlačovej konferencii v Moskve.

Tvrdil, že od prozápadného prevratu v Kyjeve na začiatku roka 2014 "úplne dobrovoľne" spolupracoval s Ruskom, ktorému odovzdával informácie o operáciách proti proruským separatistom v ruskojazyčnom Donbase na východe krajiny

Traja civilisti utrpeli zranenia pri ruskom raketovom útoku na Kostiantynivku v Doneckej oblasti, uviedla pohotovostná služba.

Ruské sily podnikli za posledný deň útoky proti 11 ukrajinským oblastiam, pričom zabili päť ľudí a ďalších najmenej 13 zranili, oznámili regionálne úrady.

Holandsko poskytne Ukrajine v tomto roku ďalšiu miliardu eur na vojenskú podporu a na budúci rok vyčlenilo trojnásobok.

Dodatočná podpora v roku 2024 predstavuje celkovú sumu tri miliardy spolu so 400 miliónmi eur na podporu ukrajinskej ekonomiky.

"Ukrajina musí vyhrať túto vojnu. Ide o jej aj našu bezpečnosť," napísal holandský premiér Mark Rutte.

Nový laser britskej armády by mohli urýchlene presunúť na front na Ukrajinu a likvidovať tam ruské drony.

Zbraň DragonFire, ktorá bude podľa očakávania pripravená na použitie najneskôr v roku 2027, by mohla mať "obrovský vplyv" na konflikt v Európe, informovalo britské ministerstvo obrany.

Nové reformy zamerané na urýchlenie dodávok zbraní znamenajú, že laser, pôvodne určený na použitie v roku 2032, bude teraz funkčný o päť rokov skôr, dodalo ministerstvo.

Britský minister obrany Grant Shapps v rozhovore s novinármi vo vojenskom výskumnom centre Porton Down v meste Salisbury povedal, že preverí, či by sa toto tempo mohlo ešte viac zvýšiť, "aby Ukrajinci mohli laser dostať do rúk".

"Rozhodol som sa urýchliť výrobu laserového systému DragonFire, pretože podľa mňa vzhľadom na dva veľké konflikty – jeden na mori a druhý v Európe – môže mať takáto zbraň, schopná predovšetkým zostreľovať drony, obrovský význam," uviedol Grant Shapps.

Dodal, že pôvodne mal proces vývoja laseru trvať možno až desať rokov, ale na základe štvrtkového rozhovoru dospel k oveľa kratšiemu časovému rozvrhu možného využitia. Spomenul napríklad zásahy proti lodiam, prichádzajúcim dronom a prípadne pozemným cieľom.

"A pokiaľ ide o prichádzajúce drony, netreba veľa predstavivosti, aby sme pochopili, ako by pomohli napríklad na Ukrajine," vyhlásil minister. Laserová zbraň využíva silný svetelný lúč, ktorý zasiahne cieľ, a dokáže udrieť rýchlosťou svetla.

Britské ministerstvo obrany dúfa, že systém DragonFire bude lacnou alternatívou k raketám a bude mať úlohy, ako napríklad zostreľovanie útočných dronov.

Vyvíjajú ho zbrojárske firmy MBDA, Leonardo, QinetiQ a Defence Science and Technology Laboratory. (TASR)

Ukrajina musí byť súčasťou Ruska, povedal Donald Trump ešte ako prezident USA, tvrdí jeho bývalá poradkyňa.

V novej knihe o národnej bezpečnosti USA ohrozenej Ruskom a Čínou to uviedla Fiona Hillová z poradného zboru exprezidenta.

„Trump dal veľmi jasne najavo, že si myslí, viete, že Ukrajina a určite aj Krym musia byť súčasťou Ruska,“ povedala Hillová reportérovi New York Times Davidovi Sangerovi, ktorý na základe jej výpovedí napísal knihu „Nové studené vojny: Čínsky vzostup, ruská invázia a boj Ameriky pri obrane Západu".

„Naozaj nemohol dostať do hlavy myšlienku, že Ukrajina je nezávislý štát," uviedla Hillová.

Podľa Sangera Trumpov pohľad bol „v podstate identický“ s názorom ruského vodcu Vladimíra Putina, ktorý nariadil inváziu na Ukrajinu rok po odchode Trumpa z prezidentského úradu. (SITA)

Rusko si predvolalo francúzskeho veľvyslanca po tom, čo francúzsky minister obvinil Kremeľ so šírenia klamstiev.

Minister zahraničia Stéphane Séjourné povedal, že Paríž nemá záujem o rozhovory s Moskvou, pretože vyhlásenia ruských predstaviteľov obsahujú nepravdivé informácie.

Odôvodnil to rozporuplnými popismi telefonického rozhovoru, ktorý prebehol medzi Parížom a Moskvou po teroristickom útoku na koncertnú sieň neďaleko ruskej metropoly z 22. marca.

"Tieto vyhlásenia francúzskeho ministra zahraničných vecí považujeme za vedomú a premyslenú akciu francúzskej strany zameranú na podkopanie akéhokoľvek dialógu medzi oboma krajinami," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň ostro kritizoval "bizarný a výhražný" tón ruskej strany po rozhovore francúzskeho ministra obrany Sebastiéna Lecornua a jeho ruského náprotivka Sergeja Šojgua. Išlo o prvú interakciu medzi nimi od októbra 2022.

Lecornu podľa Paríža ponúkol Moskve posilnenie spolupráce vrátane výmeny informácií v boji proti terorizmu. Šojgu odpovedal varovaním Francúzska a vyhlásením, podľa ktorého dúfa, že za útokom nestojí francúzska tajná služba.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení zároveň uviedlo, že počas telefonického rozhovoru medzi ministrami "bola zaznamenaná pripravenosť na dialóg o Ukrajine".

Nemenovaný zdroj z francúzskej vlády to potom vyvrátil ako nepravdivé tvrdenie zo strany Moskvy. (Sky News, TASR)

Rusko rozširuje svoj vplyv v nestabilných afrických krajinách. Najnovším prírastkom na tomto zozname je Niger.

Tamojšia televízia odvysielala príspevok o tom, že ruskí vojenskí inštruktori pricestovali do krajiny v lietadle naloženom vojenskou technikou.

Inštruktori prišli po tom, čo junta a ruský vodca Vladimir Putin dosiahli dohodu o posilnení spolupráce.

V správe televízie zamaskovaný muž v uniforme uviedol, že Rusi prišli cvičiť nigerskú armádu a rozvíjať vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Nigerom.

Moskva tiež v tejto africkej krajine nainštaluje svoje systémy protivzdušnej obrany.

Niger bol dlho považovaný za poslednú krajinu v regióne Sahel, obrovskom priestore južne od Sahary, s ktorým by západné štáty mohli spolupracovať, aby porazili rastúce džihádistické povstanie spojené s al-Kájdou a skupinou Islamský štát.

V Nigeri sa však minulý rok v júli udial štátny prevrat a demokraticky zvolený prezident krajiny Mohamed Bazoum je odvtedy zatknutý.

Počas prevratu tisíce prívržencov vojenskej junty pochodovali ulicami hlavného mesta, mávali ruskými vlajkami a odsudzovali bývalú koloniálnu mocnosť Francúzsko.

Vtedajší šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin po správach o puči privítal „dobré novinky“ a ponúkol služby svojich bojovníkov.

V decembri minulého roka vojenská junta, ktorá sa v Nigeri dostala k moci, oznámila ukončenie svojho vojenského partnerstva s Európskou úniou a odobratie povolenia na rozmiestnenie misie EÚ v krajine.

Spojené štáty v marci varovali Niger pred potenciálnym rozvojom jeho vzťahov s Ruskom a Iránom.

Bez ohľadu na výsledok vojny na Ukrajine bude Rusko väčšie, smrteľnejšie a viac nahnevané na Západ ako pred inváziou.

Výboru americkej Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily, ktorý na svojej webstránke zverejnil prepis, to povedal hlavný veliteľ Velenia americkej armády v Európe (EUCOM) Christopher Cavoli.

Podľa neho Rusko smeruje k tomu, aby viedlo najväčšiu armádu na kontinente a malo obranný priemyselný komplex schopný produkcie značného množstva munície a materiálov na podporu veľkých bojových operácií.

Cavoli poukázal na to, že problém s Ruskom je dlhodobý a vojna na Ukrajine je len jedným príkladom.

„Rusko sa spolieha na masu a množstvo, ktoré má veľká krajina k dispozícii, a napriek zjavným nedostatkom a nefunkčnosti svojej armády naďalej predstavuje existenčnú hrozbu pre Ukrajinu,“ uviedol prízvukujúc, že Ukrajina tento boj nedokáže vydržať sama a USA a ďalší spojenci musia naďalej pokračovať v poskytovaní pomoci.

„Komplexná podpora EUCOM Ukrajine, ktorá zahŕňa vojenskú pomoc, výcvik a logistiku, to všetko spojené s príspevkami našich spojencov a partnerov, tvorí chrbticu obrany Ukrajiny proti ruskej agresii,“ pripomenul.

Rusko zostáva schopnou hrozbou mimo Ukrajiny a je potrebné preskúmať, čo sa stalo a nestalo sa ruskej armáde na Ukrajine.

Najväčšie straty podľa generála utrpeli hlavne pozemné sily, no Rusko ich rekonštruuje oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne odhadovalo. Armáda je v skutočnosti teraz väčšia o 15 percent ako bola pri invázii na Ukrajinu, poznamenal.

Cavoli tiež poukázal na to, že Rusko stále predstavuje veľkú bezprostrednú hrozbu aj v oblasti zbraní hromadného ničenia, a tieto kapacity si bude udržiavať aj zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

„Hádam najviac znepokojujúce je, že ruská armáda v minulom roku preukázala zrýchľujúcu sa schopnosť učiť sa a prispôsobovať sa výzvam na bojisku, a to takticky a technologicky, a stala sa učiacou sa organizáciou, ktorá len málo pripomína chaotickú silu, ktorá napadla Ukrajinu pred dvoma rokmi,“ skonštatoval Cavoli.

Americký generál tiež poukázal na odolnosť ruskej ekonomiky a schopnosť vydržať sankcie a exportné kontroly, ktoré sa Moskva naučila obchádzať.

Zákonodarcom v Kongrese tiež pripomenul, ako za ostatné dva roky vytvára strategické partnerstvá s Čínou, Iránom a Severnou Kóreou, čím vytvára „výzvu pre existujúci poriadok“.

„Táto nová os protivníkov vytvorí strategické dilemy vo vnútri čoraz náročnejšieho medzinárodného bezpečnostného prostredia,“ povedal Cavoli.

„Odradenie Ruska od rozšírenia jeho agresie na územie Severoatlantickej aliancie je nevyhnutné na zachovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ochrane suverenity národov v rámci našej oblasti zodpovednosti a ochrane strategických záujmov USA,“ vyjadril sa tiež veliteľ.

Ruská agresia podľa neho predstavuje priamu hrozbu pre mier a stabilitu euroatlantického priestoru.

„Teraz je čas využiť neúspechy Ruska na Ukrajine urýchlením modernizácie našich spôsobilostí, pozície a bezpečnostnej spolupráce, aby sme predbehli rekonštrukciu Ruska,“ vyhlásil. (SITA)

Aktivity Moskovského patriarchátu v Estónsku sú teroristické, tvrdí estónsky minister vnútra Lauri Läänemets.

"Keď vezmem do úvahy kontext ako celok, ako minister vnútra nemám inú možnosť, než navrhnúť parlamentu, aby vyhlásil aktivity moskovského patriarchátu za teroristické a podporujúce terorizmus. Minister vnútra sa môže následne obrátiť na súd a navrhnúť ukončenie činnosti tejto cirkevnej organizácie, keďže tu pôsobí," povedal Läänemets.

Tento krok podľa neho nebude mať nijaký vplyv na veriacich. "Neznamená to, že sa zatvoria kostoly, ale znamená to, že sa prerušia vzťahy s Moskvou," konštatoval Läänemets.

"Musíme pochopiť, že Moskovský patriarchát je teraz podriadený (ruskému prezidentovi) Vladimírovi Putinovi, ktorý v podstate riadi teroristické aktivity vo svete," dodal.

Podľa Läänemetsa, ktorý je ministrom vnútra od júla 2022, v Estónsku existujú rôzne kongregácie patriarchátu a ich vnútorné fungovanie nie je priamo ovplyvnené Moskvou, no podriadenosť patriarchátu Moskve stále znamená ohrozenie bezpečnosti Estónska. Minister poznamenal, že moskovský patriarchát má viac ako 100.000 členov.

"Ak urobíme paralelu s islamskými teroristami, ktorí hovoria, že vedú svätú vojnu proti západnému svetu, proti hodnotám západného sveta, potom sa patriarcha a dnešný moskovský patriarchát nelíšia od islamských teroristov," povedal Läänemets.

Predstaviteľ Moskovského patriarchátu na tlačovej konferencii uviedol, že táto cirkev nepodlieha priamo moskovskému patriarchátu a nemôže niesť zodpovednosť za jeho vyjadrenia podporujúce inváziu ruských síl na Ukrajinu.

Vo februári bol metropolita Jevgenij, najvyšší predstaviteľ MPEOK, nútený opustiť Estónsko, keďže mu tamojšie ministerstvo vnútra odmietlo predĺžiť povolenie na pobyt a označilo ho za hrozbu pre bezpečnosť štátu. (TASR)

Ukrajinský dron poškodil administratívnu budovu Gazpromu v Belgorode a zranil dvoch ľudí, tvrdil gubernátor oblasti Gladkov.

Podľa fotografie to vyzerá na poškodenie fasády budovy.

O útoku bezpilotných lietadiel na mesto informovalo ministerstvo obrany a tvrdilo, že obrana zostrelila deväť strojov nad oblasťou.

Vjačeslav Gladkov uviedol, že hasiči požiar rýchlo zlikvidovali a dvoch zranených previezli do nemocnice.

Ukrajinskí predstavitelia sa k incidentu verejne nevyjadrili.

Návrh prímeria z marca 2022 by mohol byť základom pre rokovania, ak sa vezmú do úvahy nové skutočnosti, uviedol Kremeľ.

"Odvtedy došlo k mnohým zmenám, do našej ústavy boli zahrnuté nové články," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

V roku 2022 Rusko anektovalo štyri ukrajinské regióny štýlom, ktorý Kyjev a jeho západní spojenci odmietli ako nezákonný.

Peskovovo vyhlásenie nasledovalo po štvrtkovom prejave Vladimira Putina, ktorý mierové rozhovory s Ukrajinou, ktoré sa majú konať v júni vo Švajčiarsku, považuje za bezpredmetné, ak z nich vynechajú Rusko. (The Guardian)

Belgicko vyšetruje údajné ruské zasahovanie do volieb do Európskeho parlamentu, oznámil premiér De Croo.

Belgická spravodajská služba potvrdila existenciu siete usilujúcej sa o podkopanie podpory Ukrajiny.

„Belgické spravodajské služby potvrdili existenciu proruských rušivých sietí s aktivitami v niekoľkých európskych krajinách a tiež tu v Belgicku,“ uviedol De Croo. Belgicko v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v EÚ.

Belgické úrady podľa premiéra úzko spolupracujú s partnermi v Česku po tom, čo tam odhalili proruskú ovplyvňovaciu operáciu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok EÚ čelí zosilnenej ruskej dezinformačnej kampani. Belgicko vyšetruje podozrenia Čítajte 

Vyšetrovanie zistilo, že niektorí členovia europarlamentu boli oslovení a ponúkli im peniaze na to, aby šírili ruskú propagandu. Podplácanie sa podľa De Crooa neodohralo v Belgicku, ale zasahovanie áno. Podrobnosti o možných podozrivých neposkytol.

De Croo vysvetlil, že podľa belgickej spravodajskej služby sú ciele Moskvy veľmi jasné.

„Cieľom je pomôcť zvoliť viac proruských kandidátov do Európskeho parlamentu a posilniť určitý proruský naratív v tejto inštitúcii,“ povedal a dodal, že „oslabená európska podpora Ukrajiny slúži Rusku na bojisku, a to je skutočný cieľ, ktorý odhalili v predošlých týždňoch“. (SITA)

V EÚ sa rodí dohoda o použití väčšinu výnosov zo zmrazených ruských aktív v EÚ na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Týždenník Politico v prehľade správ o EÚ upozornil, že predstavitelia členských krajín sú optimistickí a veria, že čoskoro dôjde ku kompromisu, ktorý umožní využitie sumy okolo zhruba troch miliárd eur aj na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Podľa Politica v piatok zasadá špecializovaná pracovná skupina, ktorá má diskutovať o pláne predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej použiť 90 percent výnosov zo zmrazených ziskov z ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšok financií by mal smerovať na nevojenské účely.

Konečným cieľom EÚ je poslať takto získanú hotovosť do Kyjeva do júla tohto roka.

Ako však upozornil týždenník, viacerí "priatelia Moskvy" v EÚ sa voči tomuto návrhu stavajú skôr vlažne, pričom Politico spresnil, že podľa Maďarska a Slovenska posielanie zbraní Ukrajine povedie k ďalšej vojenskej eskalácii.

A v hre sú aj menšie a neutrálne krajiny EÚ, ktoré nepatria do NATO: Cyprus, Írsko, Malta a Rakúsko. Tým je podľa Politico myšlienka vyzbrojiť Ukrajinu za pomoci výnosov zo zmrazených aktív rovnako nepríjemná.

Zástupca Malty v pondelok, počas stretnutia technických expertov, dokonca spochybnila zákonnosť tohto kroku.

Politico s odkazom na vyjadrenia piatich nemenovaných diplomatov EÚ zároveň upozornil, že je zrejme nepravdepodobné, že takéto "reptanie" bude stáť v ceste návrhu eurokomisie a kompromis sa nakoniec podarí dosiahnuť.

Pravdepodobne však nie hneď na budúci pondelok 15. apríla, keď o zmrazených aktívach budú rokovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ. Nemenovaní diplomati naznačili, že budú potrebné najmenej ďalšie dve kolá diskusií, kým sa podarí dosiahnuť prijateľnú dohodu, dodáva Politico. (TASR)

Ruské velenie presúva členov tichomorskej flotily, letectva a protivzdušnej obrany na Ukrajinu v snahe nahradiť straty.

"Veliteľ ruskej tichomorskej flotily Viktor Liina úplne zastavil rotácie do Sýrie a presmeroval ich do bojovej zóny na území Ukrajiny. Hovoríme o dvoch tisícoch ruských vojakov z Prímorského a Kamčatského kraja," tvrdí obranná spravodajská služba Ukrajiny.

Spravodajská služba uvádza, že asi 400 ďalších vojakov z vojenských jednotiek 11. armády letectva a protivzdušnej obrany, dislokovaných v ruskom Chabarovskom kraji je prevelených k 155. a 40. brigáde námornej pechoty, ktoré utrpeli veľké straty.

Časť personálu z vojenských formácií ruského Ďalekého východu sa pripojí k novej motorizovanej pešej brigáde, ktorá sa formuje vo Voroneži. (Ukrajinská pravda)

Sme už uprostred tretej svetovej vojny, tvrdí francúzsky filozof a filmár Bernard-Henri Lévy, podporovateľ Ukrajiny.

Lévy podotkol, že jej súčasťou je Rusko, Irán, Čína, Severná Kórea, izraelsko-palestínsky konflikt, radikálny islamizmus i ruské pravoslávie. „Všetko sa už dalo do pohybu. Sme uprostred tejto vojny,“ povedal 75-ročný francúzsky filozof a filmár.

Podľa Lévyho západní politici opakujú scenár spred druhej svetovej vojny, keď tvrdia, že sa chcú vyhnúť tretej svetovej vojne, a panuje medzi nimi tzv. mníchovský duch.

„V rokoch 1938, 1939 až do začiatku roku 1940 európski lídri zatvárali oči pred realitou. To je v ľudstve a pravdepodobne najmä v západnom svete veľmi bežným správaním,“ upozornil Lévy.

V tomto kontexte označil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za odvážneho muža, akých v súčasnej politike nie je mnoho.

„Môj prezident povedal, že Francúzsko považuje túto vojnu za našu vojnu. Že ide o spoločnú vojnu. Podľa môjho názoru ako pozorovateľa bol francúzsky prezident odvážny zaujať túto pozíciu, pretože si nebol istý, či ho podporí francúzska verejná mienka.“

Pripomenul, že v roku 1938 boli Anglicko a Francúzsko dvomi krstnými otcami Mníchovskej dohody, spoločne s Adolfom Hitlerom.

„ Mníchovský duch nie je vo Francúzsku vôbec mŕtvy. A prezident Macron sa rozhodol ísť proti tomu – to znamená, že keď máte diktátora ako Putin, ak mu dáte trochu, je to v poriadku. Možno upokojíte zver. Ak šelmu trochu nakŕmite, možno zachová pokoj. Toto je duch Mníchova! Prezident Macron patrí medzi tých, ktorí pochopili, že zveri nemusíte nič dať. Ak dáte málo, zver bude vždy chcieť viac,“ skonštatoval Lévy.

Ukrajina priviezla telá 99 vojakov. Za posledné dva roky bolo na Ukrajinu repatriovaných viac ako 2100 padlých vojakov.

"Po identifikácii budú telá našich obrancov odovzdané ich rodinám na dôstojný pohreb," uvádza sa vo vyhlásení Koordinačného veliteľstva pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Podľa veliteľstva 77 z 99 vojakov bojovalo proti Rusku v doneckom sektore frontovej línie, 20 v Záporožskej oblasti a ďalší dvaja v Charkovskej oblasti. (Kyiv Independent)

Na okupovanej časti Ukrajiny sa stratil americký občan Russell Bentley, ktorý podporoval proruské sily.

Okupačné úrady vyhlásili, že po Američanovi prebieha pátranie. Úrady neposkytli podrobnosti o jeho poslednom známom mieste pobytu ani o okolnostiach jeho zmiznutia.

Ruské štátne médiá označili Bentleyho za vojnového korešpondenta. O vojne na Donbase blogoval od roku 2014.

Veterán americkej armády použil crowdfundingové platformy na financovanie svojej účasti vo vojne a rozhodol sa bojovať za Ruskom podporovanú takzvanú Doneckú ľudovú republiku. (Sky News)

Tisíce ruských vojakov sa snažia vyhnúť vojne na Ukrajine žiadaním o azyl v západných krajinách, ako Nemecko, Francúzsko a USA.

Nezávislé ruské médium Mediazona od septembra 2022 zdokumentovalo viac ako 7 300 prípadov dezercie na ruských súdoch.

Počet prípadov dezercie vzrástol v minulom roku šesťnásobne.

V Gruzínsku pôsobí skupina ruských aktivistov s názvom "Idite lesom" alebo „Straťte sa“, ktorú v priebehu prvých dvoch mesiacov kontaktovalo zhruba 500 záujemcov o dezerciu.

Celkovo skupina podporila viac ako 26-tisíc Rusov, ktorí sa chceli vyhnúť vojenskej službe, a pomohla viac ako 520 vojakom a dôstojníkom v aktívnej službe utiecť.

"Je zrejmé, že ruská propaganda sa nám snaží vnútiť príbeh, že celé Rusko podporuje Putina a jeho vojnu. Ale to nie je pravda, " povedal šéf skupiny Grigorij Sverdlin.

Zatiaľ čo žiadosti ruských občanov o azyl prudko vzrástli, len málo z nich ho aj získalo. Jednotlivé krajiny môžu považovať Rusov v exile za potenciálne riziko pre národnú bezpečnosť.

Menej ako 300 Rusov získalo v roku 2022 štatút utečenca v USA.

Menej ako desať percent z 5 246 žiadostí Rusov o azyl uznali v Nemecku. Vo Francúzsku vzrástli žiadosti o azyl medzi rokmi 2022 a 2023 o viac ako 50 percent na celkový počet približne 3 400 ľudí. (The Guardian)

Rusko vyhlásilo diplomata pracujúceho na slovinskej ambasáde v Moskve za nežiaducu osobu.

Rusko o tomto kroku informovalo slovinskú veľvyslankyňu Darju Bavdažovú Kurrtovú po tom, čo si ju predvolalo v súvislosti s marcovým vyhostením ruského diplomata zo Slovinska.

Podľa ruskej agentúry TASS absolvovala slovinská veľvyslankyňa v piatok na ruskom ministerstve zahraničných vecí pätnásťminútové stretnutie. Po jeho skončení médiám vyjadrenie neposkytla.

Slovinský rezort diplomacie 21. marca oznámil vyhostenie ruského diplomata v súvislosti s aktivitami, ktoré neboli v súlade s jeho štatútom.

Ministerstvo meno vyhosteného diplomata nezverejnilo, podľa mediálnych informácií však išlo o zástupcu vojenského atašé Sergeja Lemeševa. Ten následne opustil krajinu 27. marca. Ruský rezort diplomacie vtedy avizoval, že na tento krok bude reagovať. (TASR)

Obyvatelia Kyjeva by mali výrazne obmedziť spotrebu elektriny. Výzva sa týka celého roka najmä medzi 19. a 22. hodinou.

Na šetrenie energiou vyzvala spoločnosť YASNO, ktorá dodáva elektrinu Kyjevu.

"Čo môžeme teraz robiť? Znížiť spotrebu počas špičky. A ak nás bude veľa, bude to fungovať," napísal Sergej Kovalenko zo spoločnosti YASNO.

Nórsko sa pripravuje dodať Ukrajine 22 stíhačiek F-16, z ktorých 12 je v prevádzkyschopnom stave.

Podľa denníka Nettavisen Nórsko dostalo od Spojených štátov povolenie poslať na Ukrajinu stíhačky F-16, ako aj motory, pomocný materiál, simulátory, náhradné dielce a ďalšie súvisiace vybavenie.

Avšak nie všetkých 22 stíhačiek je plne funkčných, niektoré sa pravdepodobne použijú na náhradné dielce.

Nórsky denník nešpecifikoval časový rámec dodávok stíhačiek F-16, ale predpokladá, že sa to nestane skôr, ako pred samitom NATO vo Washingtone, ktorý sa bude konať v júli tohto roka. (SITA)

Predseda Snemovne reprezentantov USA rokuje s Bielym domom o poskytovaní pomoci Ukrajine.

"Nedosiahli sme žiadnu dohodu. Je zrejmé, že by sa musela dosiahnuť dohoda nielen s Bielym domom, ale aj s našimi vlastnými členmi," povedal Steve Scalise, líder republikánov v Snemovni.

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson sa chystá stretnúť s Donaldom Trumpom.

„S Ruskom v Kyjeve bude svet nebezpečnejší. Takže musíme nájsť rozumný spôsob schválenia zákona," “ povedal republikánsky kongresman Don Bacon, ktorý podporuje pomoc Ukrajine. (The Guardian)

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko vyzval spojencov na dodávky zbraní v záujme odrazenia zintenzívnených ruských útokov.

"Toto je vojna zdrojov, a preto potrebujeme podporu našich partnerov," uviedol Kličko vo vysielaní nemeckej verejnoprávnej televízie ZDF s tým, že Ukrajina urgentne potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany.

"Nemáme ich dosť," podotkol s tým, že dochádza ku každodenným útokom a Rusi ničia infraštruktúru Ukrajiny. "Toto nie je vojna, ale terorizmus," podotkol.

Ruský prezident Vladimir Putin začal vypaľovať krajinu, aby tu ľudia už ďalej nemohli žiť, pretože život bez elektriny a vody nie je možný," uviedol ďalej pre ZDF Kličko.

Ako ďalej dodal, Ukrajina bojuje aj za svojich spojencov. Len v Kyjeve je pritom podľa neho rozmiestnených viac systémov protivzdušnej obrany než kdekoľvek inde v krajine. V hlavnom meste Ukrajiny bolo zničených viac než 800 budov a o život prišlo 200 civilistov, zdôraznil.

Na dodanie ďalších zbraní zo Západu na odrazenie ruských náletov predtým vyzval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pripomína DPA.

Ruské raketové útoky v uplynulých týždňoch zničili viacero tepelných elektrární i elektrických vedení na Ukrajine, pripomína DPA. Obzvlášť intenzívnemu ruskému bombardovaniu je vystavená Charkovská oblasť na východe Ukrajiny pri hraniciach s Ruskom.

Kličko dodal, že v súčasnosti nevidí šancu na vyjednávanie medzi Ukrajinou a ruským agresorom. Moskva sa podľa neho "napínaním svalov" pokúša prinútiť jeho krajinu, aby si sadla za rokovací stôl a pristúpila na kompromisy.

Diplomatické riešenie však podľa Klička aktuálne nie je možné a jedinou možnosťou je vytrvať v boji. (TASR)

Taraba sa vo Vilniuse stretol so Zelenským. Slovensko má záujem na mieri a prosperite Ukrajiny, vyhlásil. (SITA)

Nedostatok systémov protivzdušnej obrany vedie k pomalým, ale stabilným ruským víťazstvám na bojisku.

V najnovšej aktualizácii správy o vojne na Ukrajine to uviedli analytici z Inštitútu pre štúdium vojny.

Analytici uviedli, že rozptýlená a nekonzistentná protivzdušná obrana pozdĺž frontovej línie prispela k zvýšenému používaniu riadených a neriadených leteckých bômb zo strany Ruska. Pozemné sily Moskvy využívajú svoju schopnosť viesť nálety proti ukrajinským frontovým pozíciám, aby pomaly, ale isto dosahovali zisky.

Vojenskí analytici naznačujú, že sa zdá, že ruské sily opäť používajú túto taktiku počas svojich útočných operácií v blízkosti Časiv Jar. Predtým ju použili pri dobytí Avdijivky.

Ruské údery prinútili Ukrajinu urobiť ťažké rozhodnutia medzi zabezpečením protivzdušnej obrany pre veľké populačné centrá v tyle a aktívnymi oblasťami bojov na frontovej línii a zdá sa, že Rusko využíva degradovanie ukrajinskej protivzdušnej obrany, aby sa pokúsilo narušiť ukrajinskú energetickú sieť a obmedziť obranné a priemyselné kapacity.

Slovensko vstupuje do novej fázy bilaterálnej spolupráce s Ukrajinou. Šéf diplomacie Blanár rokoval s Kulebom.

Rokovanie sa uskutočnila vo štvrtok v Michalovciach. Ministri zahraničných vecí spoločne diskutovali o konkrétnej podpore zo strany Slovenska, a to najmä v humanitárnej, infraštruktúrnej a energetickej oblasti. Slovensko pomôže Ukrajine aj s odmínovaním územia.

Blanár potvrdil, že slovensko-ukrajinské vzťahy sú priateľské a SR je pripravená pokračovať v pomoci svojmu ukrajinskému susedovi.

Ako minister informoval, na zasadnutí sa dohodli na viacerých projektoch, ktoré podporia fungovanie Ukrajiny.

„Ide o cestovnú mapu s vytvorením železničného prepojenia medzi Košicami a Kyjevom, rekonštrukciu a modernizáciu elektrického prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou a súčasne kapacitné rozšírenie nášho hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom, čo je krok, ktorý prinesie benefit rovnako Slovensku z hľadiska budúcnosti pri obnove Ukrajiny, na ktorej sa chceme aktívne podieľať,“ spresnil Blanár. Ministri zahraničných vecí hovorili aj o mierovej konferencii, ktorá sa uskutoční v júni vo Švajčiarsku.

Ako šéf Slovenskej diplomacie vyhlásil, považuje za veľmi potrebné podporovať akúkoľvek mierovú aktivitu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Fico želá Ukrajine skoré členstvo v Európskej únii. Zaznamenali sme posun, reagoval Šmyhaľ Čítajte 

Holandsko poskytne Ukrajine dodatočnú pomoc v objeme 400 miliónov eur. Celkovú pomoc tvorí viac ako 2,4 miliardy eur.

Holandsko pod vedením odchádzajúceho premiéra Marka Rutteho aktívne podporuje Ukrajinu a zaviazalo sa dodať Kyjevu 24 stíhačiek F-16. Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v marci podpísali 10-ročnú dohodu o bezpečnostnej spolupráci medzi Ukrajinou a Holandskom. (SITA)

Rusko nad ránom podniklo ďalšie útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, neboli ale také masívne ako predchádzajúcu noc.

Škody sú hlásené z okolia Kryvého Rihu v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Trosky zostreleného dronu tam dopadli na bližšie nespresnený energetický objekt, ktorý začal horieť. Hasiči požiar likvidujú, píše server Ukrajinská pravda.

Rusi pri poslednej sérii útokov nasadili jednu raketu Ch-59 a 17 útočných dronov typu Šahíd, uviedlo ukrajinské letectvo. Protivzdušná obrana 16 šahídov zničila. Stalo sa to nad územím Mykolajivskej, Odeskej, Chersonskej, Dnepropetrovskej, Vinnyckej a Chmelnyckej oblasti. Z posledného regiónu boli hlásené výbuchy a najmä v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny platil poplach kvôli nebezpečenstvu raketových útokov.

Následky útokov sa spresňujú, informácie o prípadných obetiach zatiaľ nie sú k dispozícii.

Rusko vyslalo do západoafrického Nigeru systém protivzdušnej obrany a 100 vojenských inštruktorov.

Vyslaniu vojakov predchádzal telefonát medzi šéfom vojenskej junty v Nigeri Abdourahamanom Tchianim a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Niger bol až do vojenského prevratu v júli minulého roka posledným demokratickým spojencom USA, Francúzska a európskych krajín v boji proti islamistickým milíciám v regióne Sahel, kde majú džihádisti čoraz väčší vplyv.

Junta v marci ukončila vojenskú spoluprácu s USA v boji proti terorizmu a osud nemeckých ozbrojených jednotiek, ktoré prevádzkujú leteckú základňu v nigerskom hlavnom meste Niamey, je stále nejasný.

Tamojšia štátna televízia odvysielala fotky ruského lietadla Iľjušin-76, ktoré v stredu pristálo v Niamey.

Televízia citovala jedného z mužov - belochov oblečených vo vojenskej uniforme, ktorý po francúzsky potvrdil, že ich cieľom je výcvik nigerskej armády v súvislosti s vojenským vybavením, ktoré má do krajiny doraziť.

Správa štátnej televízie sa ďalej týkala politického smerovania krajiny, ktoré sa zmenilo v momente, keď sa v Nigeri k moci 26. júla 2023 dostala armáda. Nové vedenie chce podľa nej obmeniť svojich spojencov a presadiť zvrchovanosť štátu vo svete, cituje DPA.

Putin a Tchiani diskutovali aj o "posilnení medzisektorovej a komplexnej strategickej spolupráce medzi ich krajinami na zvládnutí súčasných hrozieb".

Viaceré krajiny v regióne, ako napríklad Mali a Burkina Faso, sa v posledných rokoch odvracajú od Západu, obzvlášť od bývalej koloniálnej veľmoci Francúzska. Všetky tri krajiny majú spoločné to, že im po prevratoch vládne armáda, dodáva DPA. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 840 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 451 730.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 19 obrnených bojových vozidiel pechoty, 34 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 146 tankov, 13 698 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 486 delostreleckých systémov a 1 042 raketometov.

Ruská Federálna bezpečnostná služba tvrdí, že prekazila teroristický útok na synagógu v Moskve.

Podľa FSB mal útok údajne vykonať "rodák z jednej z krajín Strednej Ázie".

S odvolaním sa na predstaviteľov FSB o tom informovala agentúra Interfax citovaná rozhlasovou stanicou Rádio Sloboda (RFE/RL).

FSB uviedla, že podozrivý kládol pri zatýkaní odpor a bol príslušníkmi FSB zabitý.

Čas a miesto zásahu, ako ani identitu podozrivého FSB nezverejnila. Dodala však, že pri prehliadke v mieste jeho bydliska sa našli výbušniny a výbušné zariadenie.

Podľa FSB podozrivý sa vo väzení, kde si odpykával trest, dostal do kontaktu s osobami odsúdenými za účasť na aktivitách teroristického charakteru. Pod vplyvom týchto ľudí sa aj on začal hlásiť k "ideológii medzinárodnej teroristickej organizácie zakázanej v Ruskej federácii".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Rusku zabili dvoch ľudí podozrivých z plánovania teroristických útokov Čítajte 

Začiatkom marca FSB informovala, že v Kalužskej oblasti ležiacej juhozápadne od Moskvy zlikvidovala dvoch kazašských občanov podozrivých z prípravy útoku na synagógu v Moskve. Podozriví boli označení za členov afganskej odnože medzinárodnej organizácie Islamský štát, ktorá je v mnohých krajinách sveta vyhlásená za teroristickú.

Americký denník The Washington Post pred časom - s odvolaním sa na dvoch nemenovaných amerických predstaviteľov - informoval, že americké spravodajské služby poskytli FSB informácie o možnom útoku na synagógu v Moskve. (TASR)

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru boli odvetou za ukrajinské údery na ruskú energetiku, vyhlásil Putin.

Ruský vodca súčasne doplnil, že z "humanitárnych dôvodov" ruská armáda v zime nepodnikli žiadne podobné útoky, keďže nechcela nechať sociálne ústavy, nemocnice a podobné zariadenia bez dodávok elektrického prúdu.

"Ale po útokoch na naše energetické zariadenia sme boli nútení reagovať," vyhlásil Putin.

Ruské jednotky v posledných týždňoch zvýšili intenzitu útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Charkovský primátor Ihor Terechov 1. apríla informoval, že v meste bola zničená takmer celá energetická infraštruktúra.

V dôsledku útoku v noci na 11. apríla bola úplne zničená aj Trypiľská tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti, ktorá bola najvýkonnejšou elektrárňou v regióne, pričom vyrábala približne polovicu všetkej tam vyrobenej elektrickej energie.

Putin vo svojom vyhlásení nespresnil, na ktoré ruské energetické zariadenia Ukrajina útočila, pravdepodobne však mal na mysli ropné rafinérie a sklady ropy.

Putin tiež odmietol obvinenia, že Rusko pripravuje agresiu aj proti iným krajinám v Európe.

Rusko je podľa neho pripravené na rokovania o Ukrajine. Zdôraznil však súčasne, že "Moskve nemožno vnútiť žiadnu schému (usporiadania vzťahov), ktorá sa nezakladá na realite".

Pripomenul aj pripravovanú mierovú konferenciu vo Švajčiarsku, pričom dodal, že Rusko na ňu nie je pozvané.

"Tvrdia, že tam nemáme čo robiť, a zároveň hovoria, že je nemožné vyriešiť niečo bez nás," konštatoval Putin.

Ukrajinský prezident nedávno, počas návštevy v Turecku, odmietol možnosť rokovať priamo s Ruskom, pričom prízvukoval, že Ukrajina v spolupráci so Západom musí dosiahnuť mier podľa svojich vlastných podmienok. (TASR)