KYJEV, BRATISLAVA. Mladý majiteľ pekárne na východe Ukrajiny Jegor Komčenko má mnoho priateľov, ktorí bojujú vo vojne. Vraví však, že jeho manželka Amelia by urobila všetko pre to, aby jeho do armády neodviedli. To sa však teraz môže stať.
Komčenko o mesiac dovŕši 25 rokov, teda vek, odkedy ho môžu povolať. “Obávam sa, aj sa trochu bojím. Ale všetko bude tak, ako Boh chce,” povedal Ukrajinec pre denník New York Times.
Ukrajinský parlament vo štvrtok navyše po mesiacoch debát schválil nový zákon o mobilizácii, ktorým chce zabrániť mužom vyhnúť sa komunikácii s odvodovými úradmi.
Novú legislatívu od nadobudnutia platnosti delí len podpis prezidenta Volodymyra Zelenského. Na to, aby Ukrajina dokázala úspešne odrážať ruské útoky, však budú jej ozbrojené sily potrebovať viac ako len nových vojakov.
V článku sa dočítate aj:
- čo pre Ukrajincov nový zákon znamená,
- prečo mnohých vojakov nahneval,
- čo ukrajinská armáda potrebuje rovnako urgentne ako ďalších ľudí.
Sťažiť útek pred úradmi
Zákon, ktorý v parlamente prešiel vo štvrtok, úradom umožní ľahšie identifikovať každého muža, ktorého môžu povolať do armády. Tisíckam Ukrajincov sa doteraz podarilo vyhnúť narukovaniu tak, že s vojenskými úradmi jednoducho nekomunikovali, a tie mali preto často neaktuálne či nekompletné informácie.
Po tom, čo vstúpi zákon do platnosti, budú mať na aktualizáciu svojich osobných údajov 60 dní. Dokumenty o tom, že sa zaregistrovali v odvodovom centre, budú najnovšie musieť mať muži vždy pri sebe a na požiadanie sa nimi preukázať.
Tým, ktorí sa vojenskej službe budú vyhýbať, budú môcť napríklad odobrať vodičský preukaz. Vojakov však chcú aj motivovať, napríklad finančnou pomocou na hypotéku.
Nariadenie sa týka mužov vo veku 25 do 60 rokov. Dospelí muži od 18 do 25 rokov sa budú môcť dobrovoľne prihlásiť tak ako doteraz.
Ešte pred týždňom bol pritom odvodový vek stanovený na 27 rokov. K zníženiu dolnej vekovej hranice prišlo po tom, čo zákon takmer rok po jeho schválení parlamentom podpísal prezident Zelenskyj. Kedy podpíše novoprijatý zákon o mobilizácii, nateraz známe nie je.
Potrebná mobilizácia
Nejasné zostáva aj to, koľko nových posíl zákon ukrajinskej armáde prinesie.
“Ukrajina potrebuje nových vojakov na udržanie stenčujúcich sa frontových línií a na striedanie veteránov z bojiska. Musí sa vyrovnať s rastúcim počtom obetí a novými ruskými ofenzívami na východnom fronte. Tí, ktorí sa chceli prihlásiť ako dobrovoľníci, sa totiž s najväčšou pravdepodobnosťou prihlásili už dávno,” približuje denník The Guardian.
Ukrajinská armáda má problém s nedostatkom ľudí dlhodobo. Kyjev doteraz zámerne nezverejňoval presné počty vojakov padlých v boji. Zelenskyj však vo februári po prvýkrát oficiálne povedal, že vojna si vyžiadala životy 31-tisíc vojakov.
Kremeľ tiež o svojich stratách na bojisku oficiálne nehovorí. Môže ísť však o zhruba 75-tisíc obetí, napísal vo februári tohto roka ruský nezávislý portál Mediazona.
Správa amerických spravodajských služieb, ktorú odtajnili vlani v polovici decembra, odhadla, že na Ukrajine zomrelo alebo sa zranilo 315-tisíc ruských vojakov. Ak by bol tento údaj presný, predstavoval by podľa správy 87 percent z približne 360-tisíc vojakov, ktorých malo Rusko pred vojnou.
Aj keď sa čísla líšia, Rusko podľa viacerých zdrojov stratilo násobne viac vojakov ako Ukrajina. Má však takmer štvornásobne viac obyvateľov a mobilizáciou teda má kde čerpať posily do armády.

Presvedčiví generáli
Poslanci o návrhu rokovali od januára. Zdráhali sa ho prijať pre obavy, ktoré môže medzi Ukrajincami vyvolať. Presvedčili ich však armádni predstavitelia, ktorí sa vystúpili na parlamentnej schôdzi.
“Našu obranu udržiavame z posledných síl. Prijmite tento zákon a ukrajinské ozbrojené sily nesklamú vás ani ukrajinský ľud," povedal zákonodarcom generál Jurij Sodol.
"Nepriateľ nás prevyšuje sedem- až desaťnásobne, chýbajú nám ľudské zdroje," dodal Sodol, ktorý velí jednotkám v Charkovskej, Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde vojaci čelia najhorším ruským útokom.
Nový zákon však zázraky na bojisku neprinesie, povedal Maksim Žorin, zástupca veliteľa tretej ukrajinskej útočnej brigády.
"Nepochybne to prinesie trochu viac poriadku a systému vo všeobecnosti v otázke mobilizácie. Osobne by som však zákon oveľa viac sprísnil a tiež by som pokračoval v znižovaní odvodového veku,” cituje ho agentúra Reuters.
Vojakov oddych nečaká
Hlasovania sa zdržalo 49 opozičných poslancov. Zákonu vytýkali hlavne to, že nezahŕňa možnosť demobilizácie po troch rokoch - teda prepustenie vojakov z frontu.
Medzi kritikmi bol poslanec Oleksij Gončarenko. "Hlavnou otázkou pre tých, ktorí slúžia, a tých, ktorých by potenciálne mohli mobilizovať, je, ako dlho budú slúžiť. Bez toho si nemyslím, že zákon zlepší mobilizáciu," cituje ho web BBC.
Na vyradenie pasáže o prepúšťaní vojakov apelovali hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj aj minister obrany Rustem Umerov. Nahnevala však mnohých vojakov a ich príbuzných. Pred parlament preto viacerí z nich prišli protestovať.
“Je to katastrofa. Keď človek vie, kedy ho z bojov prepustia, bude mať iný postoj. "Ak je však ako otrok, nepovedie to k ničomu dobrému,” povedal pre agentúru AFP 46-ročný delostrelec Oleksandr z Doneckej oblasti.
Ministerstvo obrany priznalo, že má s prepúšťaním vojakov problémy. Uznáva tiež, že mnohí Ukrajinci, ktorí na fronte pôsobia už od začiatku vojny, teda cez dva roky, sú vyčerpaní.
“V súčasnosti však nie je možné oslabovať obranné sily. Nemôžeme teraz robiť unáhlené rozhodnutia," uviedol hovorca rezortu Dmytro Lazutkin.
Otázkou demobilizácie by sa mali poslanci zaoberať v ďalšom návrhu zákona. Ministerstvo obrany však hovorí, že na jeho predloženie bude potrebovať možno až osem mesiacov.
Snaha neustúpiť
Aj keď Ukrajina naberie ďalších vojakov, otázne je, či ich bude mať čím vyzbrojiť. Okrem vojenskej techniky sa im míňa aj munícia.
Rozhodujúcim faktorom pre obnovenie a zvýšenie bojovej sily Kyjeva je vojenská pomoc od jeho západných spojencov, píše vo svojej nedávnej analýze americký think tank Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Republikáni v americkom Kongrese však už mesiace blokujú zaslanie vojenskej pomoci Ukrajine vo výške 60 miliárd dolárov (takmer 56 miliárd eur). Uvoľnenie financií podmieňujú ostrejším potlačením nelegálnej migrácie na južnej hranici s Mexikom.
Nevyhnutnosť pomoci z Washingtonu si uvedomuje aj prezident Zelenskyj, ktorý na amerického prezidenta Joea Bidena apeluje aj verejne.

“Bez americkej podpory nebudeme mať protivzdušnú obranu, protivzdušný raketový systém Patriot, rušičky pre elektronické boje či 155-milimetrové delostrelecké náboje. Znamená to, že sa budeme vracať a po malých krokoch ustupovať. Snažíme sa nájsť nejaký spôsob, ako neustúpiť,” povedal koncom marca pre denník Washington Post.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine