TEL AVIV, BRATISLAVA. Po siedmich mesiacoch vojenskej odpovede na útok Hamasu čelí izraelská vláda rastúcemu medzinárodnému tlaku aj problémom, ktoré pribúdajú doma.
K pravidelným protivládnym protestom občanov žiadajúcim urýchlený návrat rukojemníkov Hamasu zo zajatia v Pásme Gazy sa pridávajú ďalšie. Tentoraz Netanjahuovu vládu vyzývajú, aby zrušil výnimku z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov.
Tí sú výrazne proti rušeniu výnimky. Nespokojnosť ostatných Izraelčanov, ktorí sa povinnej vojenskej službe vyhnúť nemôžu, však narastá.
"Počas vojny, keď sa predlžuje základná vojenská služba, predlžuje sa služba záložníkov, začína byť úplne jasné, že je to neudržateľné," hovorí o výnimke pre študentov v náboženských seminároch pre SME Irena Kalhousová, odborníčka na Izrael z Herzlovho centra na pražskej Karlovej univerzite.
V článku sa dočítate aj:
- ako potrebu výnimiek ultraortodoxní židia zdôvodňujú,
- prečo prekážajú ostatným obyvateľom,
- dokedy musí vláda rozhodnúť.
Odchodom k rozpadu
Izrael v súčasnosti riadi vojnový kabinet pod vedením premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany za jeho stranu Likud Joava Galanta a Benjamina Ganca, bývalého náčelníka generálneho štábu izraelskej armády.
Netanjahu po voľbách v novembri 2022 mohol začať vládnuť len vďaka tomu, že ho podporili krajne pravicové a ultraortodoxné sily. Zrušenie výnimiek pre ultraortodoxných obyvateľov by mohlo mať za následok odchod dvoch ultraortodoxných strán, a teda aj rozpad vládnej koalície.
Nie je isté, či k zrušeniu príde. "Veľa ultraortodoxných politikov si uvedomuje, že situácia je veľmi napätá a že budú musieť upraviť svoj postoj, pretože väčšinová izraelská spoločnosť to nie je ochotná akceptovať," hovorí Kalhousová.
Istým odchodom nateraz pohrozil len Ganc, ktorý chce výnimku zrušiť. Podľa Kalhousovej by to však neznamenalo automatický pád vlády, Netanjahuova vláda pred vyhlásením vojnového kabinetu totiž fungovala bez neho. Priniesol by však obrovskú politickú nestabilitu.
Tisícky Izraelčanov protestovali proti vláde, požadovali odstúpenie premiéra Netanjahua Čítajte Zodpovednosť za bezpečnosť
"Napätie medzi ultraortodoxnými občanmi a väčšinovou židovskou populáciou Izraela je hlboké. V minulosti v téme prišlo k veľkým konfrontáciám. Zatiaľ čo väčšina Izraelčanov slúži v armáde, ultraortodoxná komunita zodpovednosť za bezpečnosť nenesie," približuje Kalhousová.
Ultraortodoxní židia - zvaní aj charedim - dostali výnimku už pri vzniku Izraela v roku 1948. Jeden zo zakladateľov štátu, prvý izraelský premiér David Ben-Gurion, vtedy spod povinnosti slúžiť v armáde vyňal štyristo mladých mužov, ktorí sa v židovskej škole - ješive - venovali štúdiu posvätných textov.
Znalosť náboženských textov považujú ultraortodoxní židia pre Izrael za rovnako dôležitú ako službu v armáde. Štúdiu sa preto venujú naplno a nevykonávajú žiadne iné povolanie. Spoliehajú sa na dávky od štátu.
V súčasnosti, keď sú ultraortodoxní židia najrýchlejšie rastúcou časťou izraelskej populácie, to však začína byť problémom. Na negatívny vplyv na ekonomiku poukazuje aj izraelská centrálna banka.
Ultraortodoxní židia tvoria zhruba 13 percent z 9,3 milióna obyvateľov - teda viac ako milión ľudí. Najväčšie ultraortodoxné komunity sú v Jeruzaleme a meste Bnei Brak, ktoré je centrom komunity charedim v Izraeli a zároveň je jednou z najhustejšie obývaných a najchudobnejších lokalít v krajine.
Od vojenskej služby sú zároveň oslobodení aj arabskí Izraelčania, tých sú zhruba dva milióny.
Protestujú čoraz viac
Ak vláda výnimku zruší, Kalhousová očakáva veľké demonštrácie ultraortodoxných židov v Izraeli. Protesty sa v menšom rozsahu odohrávajú už teraz, často pred náborovými strediskami.
"Chcú nás v izraelskej armáde. Pre nás to znamená, že nechcú, aby sme sa venovali náboženstvu. Preto radšej zomrieme," povedal pre agentúru Reuters na proteste Israel Kaya.
Zvyšok spoločnosti na nich bude podľa Kalhousovej reagovať počas pravidelných protivládnych protestov. Do určitej miery sa to deje už teraz.
"Sme vo vojne, potrebujeme každého vojaka. Dni, keď sa zriekali svojej zodpovednosti, sa skončili," povedal na jednom z nich Eran Etzion, bývalý šéf izraelskej Národnej bezpečnostnej rady.
Ani ultraortodoxná komunita nie je v otázke vojenskej služby jednotná. Krátko po útoku Hamasu a následnej izraelskej invázii svoje služby izraelskej armáde ponúklo zhruba dvetisíc ultraortodoxných dobrovoľníkov. Nezapájajú sa do aktívnych bojov, vojakom skôr pomáhajú ako vodiči sanitiek či kuchári.
Vláda ich nazvala zradcami, teraz jej pomáhajú. Po útoku Hamasu zmenili záložníci postoj Čítajte Mesiac na rozhodnutie
Najvyšší súd dal vláde čas rozhodnúť o výnimke do 30. apríla. Za jej zrušenie sú dvaja z troch členov vojnového kabinetu - Galant a Ganc.
Čo spraví premiér Netanjahu, nateraz zostáva otázne. "Bude počítať hlasy a skúmať, čo je preňho osobne výhodnejšie. Problémom je, že nepremýšľa o tom, čo potrebuje štát a čo je dôležité pre izraelskú spoločnosť, ale o svojom politickom prežití," dopĺňa Kalhousová.
Faktom zostáva, že výnimky sú vysoko nepopulárne. Za ich zrušenie je 70 percent izraelských židov, vyplýva z prieskumu výskumného centra Izraelský demokratický inštitút z marca 2024.
Vysoko nepopulárny je aj premiér Netanjahu. Ak by prišlo k predčasným voľbám, vládu by opäť podľa prieskumov nezostavil. Favoritom je Ganc, ktorý bol pred vojnou v Pásme Gazy opozičným politikom.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?
