Ukrajina Rusko Online: Rusi v posledných týždňoch zaútočili na 80 percent tepelných a vyše polovicu vodných elektrární

Ukrajina "nasadzuje maximálne úsilie na zmarenie realizácie ruských plánov proti Charkovu". Uviedol to Volodymyr Zelenskyj.

"Spolupracujeme s partnermi na posilnení protivzdušnej obrany," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore. Podľa jeho slov je teraz v centre pozornosti Charkov, najmä jeho energetická infraštruktúra.

Ukrajinský prezident sa v pondelok v Kyjeve stretol s vedením armády, aby spoločne prebrali ďalšie možnosti, ako ochrániť Charkov. Toto druhé najväčšie ukrajinské mesto je pravidelným terčom ruských útokov. Ukrajinská armáda sa domnieva, že Charkov môže byť cieľom ďalšej veľkej ruskej ofenzívy.

Ruské útoky minulý týždeň poškodili ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Výpadky elektriny postihli aj Charkov. "Dnes sme hodnotili spôsoby, ktorými dokážeme znížiť energetický deficit v Charkove a celej našej elektrickej sieti," vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Štáty EÚ a Európsky parlament sa dohodli na predĺžení bezcolného dovozu niektorých poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny.

Platiť však budú prísnejšie obmedzenia, oznámilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ.

Predbežná dohoda má predĺžiť bezcolný prístup, ktorý Únia umožnila ukrajinským poľnohospodárskym produktom od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Prísnejšie obmedzenia sa však majú týkať hydiny, vajec, cukru, kukurice, kôz a medu. Na pšenicu sa neuplatnia žiadne obmedzenia. Tie pôvodne žiadali niektoré krajiny, napríklad Francúzsko a Poľsko

Dohodu musia ešte formalizovať na stretnutí veľvyslancov EÚ v pondelok a vo výbore Európskeho parlamentu v utorok.

Diplomati už skôr uviedli, že obmedzenia by v porovnaní s rokom 2023 znížili objem príjmov ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov v EÚ približne o 240 miliónov eur.

Európska únia sa snaží zachovať solidaritu s Ukrajinou a zároveň vypočuť európskych poľnohospodárov, ktorí protestujú proti nízkym príjmom. Z toho čiastočne obviňujú ukrajinský tovar, ktorý podľa nich podkopáva európske trhy.

Predĺženie bezcolného dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov by sa malo začať uplatňovať pred uplynutím súčasného obdobia oslobodenia od cla 5. júna. (TASR)

Jeden ukrajinský civilista zahynul a ďalších päť utrpelo zranenia pri ruských úderoch na civilnú infraštruktúru v Sumskej oblasti.

Ruská armáda zasiahla centrálnu časť mesta Bilopillia tromi kĺzavými bombami, ktoré zabili jednu ženu a dvoch ďalších ľudí zranili.

Poškodené boli obytné a administratívne budovy a vozidlá. Rusi tiež podnikli letecký útok aj na civilné infraštruktúrne zariadenie v meste Sumy, pričom zranili ďalších troch ľudí. (SITA)

Litva začala vyšetrovať prípady vandalizmu, ktoré zasiahli ruské veľvyslanectvo vo Vilniuse dve noci po sebe.

Dve fľaše s údajne horľavou tekutinou hodili do veľvyslanectva počas posledných dvoch nocí medzi 02.00 h a 03.00 h. Aj keď nevypukol požiar, fľaše poškodili múr budovy, oznámila polícia bez uvedenia rozsahu škôd.

Hovorkyňa litovskej prokuratúry Gintare Vitkauskaiteová-Satkauskieneová pre AFP povedala, že sa začalo vyšetrovanie, ktoré "má zistiť ľudí, čo tento trestný čin spáchali".

Litva bola súčasťou Sovietskeho zväzu a nezávislosť získala 11. marca 1990, rok pred jeho formálnym rozpadom. Stala sa členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) a je silným podporovateľom Ukrajiny vo vojne proti inváznej ruskej armáde. (TASR)

Dánsko vyčlenilo 40 miliónov dánskych korún na obnovu ukrajinského energetického systému po ruských útokoch.

Oznámilo to vo vyhlásení dánske ministerstvo zahraničných vecí.

Ministerstvo pripomenulo, že Ukrajina v marci čelila najväčším raketovým útokom na svoju energetickú infraštruktúru od začiatku vojny.

Zintenzívnenie útokov je považované za zámerný pokus ohroziť ukrajinské dodávky energie, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vodovodných a vykurovacích systémov, zdravotníctva a vojenských jednotiek v bojovej pohotovosti.

„Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby boli ich energetické systémy také odolné a udržateľné, ako je to len možné,“ povedal dánsky minister energetiky Lars Aagaard o pomoci Kyjevu. (SITA)

Trump by tlačil na Ukrajinu, aby Krym a pohraničnú oblasť Donbasu prenechala Rusom. (Washington Post)

Gdanské lodenice, poľská základňa aj vykládka a presun materiálu pre Ukrajinu sa nachádzajú rovno pod nosom čínskej firmy. (SME)

Ukrajinská bezpečnostná služba zadržala bývalého člena zakázanej strany, ktorého Rusko údajne naverbovalo na špionáž.

Podozrivého zatkli v Sumskej oblasti, keď sa pokúšal zistiť súradnice zariadenia ukrajinských ozbrojených síl v blízkosti obranných línií, aby sa naň mohli v budúcnosti zamerať ruské sily, uviedla SBU.

Polícia pri zatýkaní zhabala podozrivému mobilný telefón, pomocou ktorého sa údajne pokúšal odoslať snímky objektu a jeho geolokáciu. SBU dodala, že podozrivého bývalého člena Strany regiónov sledovala pre jeho prokremeľské prejavy na sociálnej sieti. (SITA)

Na vstup do armády vyzval Ukrajincov aj veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Pavľuk.

„Teraz je historický okamih, pred ktorý nás osud postavil: buď ubránime a zachováme štát, alebo ako národ zanikneme," vyhlásil Pavľuk.

„Čím viac Ukrajincov nájde odvahu vstúpiť do radov ozbrojených síl, tým menej šancí bude mať Rusko na realizáciu svojich krvilačných plánov. Je nanajvýš dôležité uvedomiť si, že nikto nemôže zostať mimo. V stávke je osud krajiny, osud nášho národa," napísal Pavľuk na Facebooku.

Veliteľ dodal, že armáda potrebuje rôznych špecialistov, a to vodičov, kancelárske sily, kuchárov, stavbárov, IT špecialistov, účtovníkov, lekárov a inžinierov. (SITA)

Ruské zdravotníctvo trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu, píše britský rezort obrany.

Rozviedka Spojeného kráľovstva poznamenala, že značné zdroje a finančné výdavky na podporu vojny Ruska proti Ukrajine majú negatívny vplyv na niekoľko civilných ruských sektorov, ktoré slúžia obyvateľstvu, vrátane oblasti zdravotníctva.

Správa sa opiera aj o vyhlásenie predsedu ruskej Štátnej dumy z 3. apríla, v ktorom informoval o 50-percentnom deficite špecialistov v okresných nemocniciach, čo je o 3 500 špecialistov viac ako v novembri. 2023. Celkovo chýba nemocniciam zhruba 30-tisíc lekárov.

Britské obranné spravodajstvo tento nedostatok pripisuje odchodom zdravotníkov do súkromnom sektoru. Približne dve percentá lekárov a zdravotníckych pracovníkov opustili Rusko, aby sa vyhli službe v armáde.

"Odhad z januára 2024 poukázal na to, že za predchádzajúcich 15 mesiacov klesol počet lekárov o 7 500. Na vine je aj ich pracovná vyťaženosť a nízke ohodnotenie," píše sa v správe.

Centrum pre analýzu európskej politiky tvrdí, že Rusko prijíma lekárov z afrických krajín, z ktorých mnohí nemajú overenú kvalifikáciu.

Spravodajské služby Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že počet zdravotníckych pracovníkov v Rusku bude v roku 2024 naďalej klesať a nábor zdravotníckeho personálu zo zahraničia spôsobí pokles kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V Doneckej oblasti v dôsledku ruského ostreľovania zomrel jeden človek a ďalší traja utrpeli zranenia.

Informoval o tom Vadim Filaškin, šéf regionálnej vojenskej správy.

Upresnil, že pri delostreleckej paľbe na mesto Časiv Jar zahynula 77-ročná žena a bolo poškodených šesť domov.

V Selydove dostala zásah aj deväťposchodová budova, úrady potvrdili troch zranených civilistov. (Ukrinform)

Šesť civilistov utrpelo zranenia v dôsledku ruského raketového útoku na mesto Záporožie.

Útok poškodil infraštruktúru, sedem obytných domov a zdravotnícke zariadenie, uviedol tajomník mestskej rady Anatolij Kurtiev o popoludňajšom útoku. (SITA)

Donald Trump označil za falošné správy o tom, že má plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Ako referuje web New York Post, podľa spomenutých správ Trump mal „mierový“ plán, ktorý počítal s nátlakom na Ukrajinu, aby sa vzdala časti svojho územia v prospech Ruska.

Zdroje oboznámené s údajným plánom predtým pre Washington Post povedali, že Trump pracuje na tejto myšlienke za zatvorenými dverami.

Súčasťou údajného plánu amerického exprezidenta, ktorý sa znova uchádza o zvolenie do pozície šéfa Bieleho domu, malo byť ukrajinské vzdanie sa Krymu a Donbasu výmenou za ukončenie ruskej agresie.

V správe o údajnom pláne Trumpa sa tiež uvádza, že podľa bývalého prezidenta USA by ukrajinským občanom na okupovaných územiach vyhovovalo začlenenie do Ruska.

Poradca Trumpovej kampane označil správu Washington Post za „falošnú správu“ a trval na tom, že jeho šéf nepristúpi na mierový plán, kým nebude v úrade a nebude môcť riadne zvážiť všetky možnosti. (SITA)

Rusko zasiahlo v posledných týždňoch 80 percent tradičných elektrární a polovicu vodných elektrární.

Išlo pritom o najhoršie takéto útoky od začiatku vojny, oznámil ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Moskva podniká od konca marca takmer denne útoky na ukrajinskú energetickú sieť. V severovýchodnom meste Charkov spôsobuje veľké výpadky elektriny.

"Útočili na 80 percent tepelných elektrární. Na vyše polovicu vodných elektrární a na veľké množstvo transformovní," povedal Haluščenko.

Podľa jeho slov je to najväčší útok na energetický sektor Ukrajiny od začiatku vojny.

Pred inváziou Ruska bola výroba elektriny na Ukrajine rovnomerne rozložená medzi uhlie, zemný plyn a jadro, menšie percento sa vyrábalo vo vodných elektrárňach.

Najväčšia ukrajinská jadrová elektráreň v Záporoží je pod ruskou kontrolou takmer od začiatku vojny.

Haluščenko povedal, že "rozsah a následky týchto útokov sú oveľa väčšie" než po predchádzajúcich útokoch počas zimy z rokov 2022 a 2023, keď milióny ľudí trpeli v mrazivých teplotách bez elektriny a vykurovania.

"Vidíme, že Rusko zmenilo zbrane," uviedol minister. Spresnil, že teraz Rusi používajú výbušné drony iránskej výroby a rakety, ktoré spôsobujú väčšiu škodu na jeden útok. (SITA)

O možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine sa šíria naivné teórie, myslí si Mychajlo Podoľak, poradca prezidenta Ukrajiny.

Podoľak pravdepodobne reagoval na amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý údajne tvrdí, že mier by sa dal dosiahnuť odstúpením časti územia v prospech Ruska, konkrétne Krymu a Donbasu.

"Je naivné veriť, že pripojenie 100-tisíc štvorcových kilometrov okupovaného ukrajinského územia k 17 miliónom štvorcovým kilometrom je konečným cieľom Ruska," napísal Podoľak.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi už hovoria o mierových rokovaniach v Bratislave. Zahraničná tlač píše o upevnení proruských síl Čítajte 

"Rovnako je naivné, dúfať, že režim, ktorý obetoval státisíce svojich občanov, ekonomické vyhliadky, medzinárodnú reputáciu a budúcnosť svojho štátu, bude ochotný rokovať, ak za takú cenu získa k svojej rozlohe len 0,6 percenta ďalšieho územia," pokračoval Podoľak.

"A je naivné očakávať, že Rusi budú dodržiavať všetky zmluvy, ktoré by sa podpísali. Odkiaľ pochádza táto zvláštna túžba prinútiť Ukrajinu uzavrieť mier s agresorom za cenu územných ústupkov? Je úplne jasné, čo sa potom stane s Ukrajinou, Európou, demokraciou a medzinárodným právom," uviedol Podoľak.

Plánovaná nemecká vojenská prítomnosť v Litve by z pohľadu Ruska eskalovala napätie. povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Litva, člen EÚ a NATO hraničí s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom. Aliancia uviedla, že bude od roku 2027 čiastočne financovať trvalé hosťovanie piatich tisícok nemeckých vojakov v Litve.

Peskov ďalej uviedol, že vojenská prítomnosť Spojených štátov v Japonsku vždy predstavovala prekážku v snahe dosiahnuť mierovú dohodu medzi Moskvou a Tokiom. 

"Obranné spojenectvo de facto už existuje a my vieme o vojenskom potenciáli Spojených štátov, ktorý je umiestnený v Japonsku - mimochodom, v blízkosti ruských hraníc. To bolo vždy prekážkou v snahe dosiahnuť riešenie nášho hlavného problému, problému mierovej zmluvy," povedal hovorca Kremľa. (SITA)

Ukrajina musí v boji proti Rusku uspieť. Ak prehrá, prehráme všetci, varovali ministri zahraničia Francúzska a Británie.

David Cameron a Stephane Séjourné sa tiež zhodli na tom, že Európa doplatí na to, ak teraz nepodporí Ukrajinu, pretože úspech Ruska na Ukrajine si vyžiada omnoho vyššie náklady na bezpečnosť.

"Musíme urobiť viac, aby sme zaistili porážku Ruska. Svet sa pozerá a bude nás súdiť, ak zlyháme. Preto sú Británia a Francúzsko hrdé na to, čo už Ukrajine poskytli, od bezprecedentných sankcií až po koordinované dodávky prvých raketových systémov dlhého doletu, Scalp a Storm Shadow," vyhlásili ministri.

„Len minulý mesiac absolvovali prví ukrajinskí piloti výcvik v rámci programu dodávok stíhačiek F-16 a chcem počas leta uskutočniť summit NATO," píše sa vo vyhlásení ministrov. (Sky News)

Ruská agresia je omnoho širšia. Rusko už roky vykonáva hybridné útoky proti Európe, povedala šéfka Európskej komisie.

"Buď prostredníctvom kybernetických útokov, cez manipuláciu sociálnych médií, alebo cez inštrumentalizáciu migrantov,“ povedala Ursula von der Leyenová, ktorá sľúbila, že bude bojovať proti krajne pravicovým „priateľom Putina“, ktorí chcú „ukradnúť budúcnosť Európy“.

Von der Leyenová to uviedla pri štarte svojej predvolebnej kampane v Aténach, kde zavítala na oslavy 50. výročia gréckej vládnucej strany Nová demokracia.

Vo svojom vyhlásení zaútočila na ruského vodcu Vladimira Putina a jeho európskych spojencov. Povedala, že v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu v júni „naša zjednotená a mierová Európa čelí výzvam zvnútra aj zvonka“.

Von der Leyenová dodala, že „Putinovi priatelia tu v Európe“ sa snažia „prepísať našu históriu a ukradnúť našu budúcnosť pod rúškom populistov alebo demagógov“. (SITA)

Ruská vojna proti Ukrajine zničila viac ako 60-tisíc hektárov lesov, pričom náklady na škody dosiahli 360 miliónov dolárov.

Podľa ukrajinských spravodajských služieb Kremeľ nariadil ťažbu v lesoch na okupovanom území na vojenské a komerčné účely už na začiatku totálnej vojny v roku 2022.

Agentúra pre štátne lesné zdroje odhadla, že takmer 30 percent ukrajinských lesov utrpelo nejaké škody v dôsledku nepriateľských akcií.

Dlhodobé ekologické dôsledky môžu zahŕňať zníženie hladiny podzemnej vody, pretože lesy zadržiavajú vodu a zabraňujú erózii pôdy.

Medzi ďalšie riziká patrí zníženie biodiverzity, zhoršenie kvality ovzdušia, vysychanie riek a rybníkov a vypuknutie požiarov.

Lesy na juhu Ukrajiny zasiahlo aj zničenie priehrady Kachovka v júni 2023.

Minister životného prostredia Ruslan Strilec na konci januára pre Deutsche Welle povedal, že environmentálne náklady ruskej vojny už presiahli 56,6 miliardy dolárov.

Kyjev zaznamenal 3 600 ruských zločinov proti životnému prostrediu, dodal. (Kyiv Independent)

Ukrajina obvinila Rusko zo šírenia klamstva, že ukrajinský dron zasiahol Záporožskú jadrovú elektráreň okupovanú Moskvou.

Ruské vedenie elektrárne hlásilo, že na komplex elektrárne zaútočili ukrajinské drony. Kyjev sa k tomuto obvineniu bezprostredne nevyjadril. Ruská jadrová agentúra Rosatom neskôr uviedla, že pri sérii útokov utrpeli zranenia tri osoby.

Šéf ukrajinského centra na boj s dezinformáciami Andrij Kovalenko vyhlásil, že Rusko zintenzívnilo provokácie a poskytovanie nepravdivých informácií, keď tvrdilo, že ukrajinské sily zaútočili na jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny.

Rusko na elektráreň útočí "s dronmi a predstiera, že hrozba pre elektráreň a jej bezpečnosť pochádza z Ukrajiny," dodal Kovalenko.

Moskva podľa neho manipuluje s obavami zo strany Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a snaží sa obviniť Ukrajinu z páchania jadrového terorizmu.

Rosatom po útokoch vyzval západné krajiny a šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaela Grossiho, aby "kategoricky odsúdili pokus o vyhrotenie situácie okolo najväčšej jadrovej elektrárne v Európe".

Ruské sily okupujú Záporožskú jadrovú elektráreň takmer od začiatku invázie na Ukrajinu z februára 2022. Odvtedy je elektráreň sporadicky terčom ostreľovania. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ohrozovania bezpečnosti tohto zariadenia.

Šesť reaktorov tejto elektrárne je už niekoľko mesiacov odstavených. však potrebuje prísun elektrickej energie a kvalifikovaný personál na prevádzku chladiaceho systému a ďalších bezpečnostných prvkov, píše AP. (TASR)

Vojna by sa mohla skončiť vzdaním sa časti územia v prospech Ruska, tvrdí údajne v súkromných rozhovoroch Donald Trump.

S odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánom bývalého amerického prezidenta o tom informoval americký denník The Washington Post.

Trump navrhuje, aby Ukrajina odstúpila Rusku Krymský polostrov a pohraničnú oblasť Donbas, uviedli nemenované zdroje, ktoré o tom diskutovali s Trumpom alebo jeho poradcami.

Podľa denníka The Washington Post sa o takomto prístupe zatiaľ neinformovalo, ide však o protiklad k politike potlačovania ruskej agresie a poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú razí súčasný prezident USA Joe Biden a jeho administratíva.

Trump ako predpokladaný kandidát republikánov v novembrových prezidentských voľbách opakovane vyhlasuje, že by v prípade zvolenia mohol medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovať mierovú dohodu za 24 hodín.

Odmieta však verejne spresniť, ako by urýchlene ukončil prebiehajúcu vojnu, pri ktorej za uplynulé vyše dva roky zahynuli desaťtisíce vojakov.

V súkromí tvrdí, že si myslí, že Rusko aj Ukrajina "si chcú zachovať tvár, chcú východisko a že "by ľuďom v niektorých častiach Ukrajiny nevadilo, keby boli súčasťou Ruska", uviedol pre WP zdroj, ktorý o tom s Trumpom priamo diskutoval.

Zahranično-politickí odborníci tvrdia, že Trumpov nápad by odmenil ruského prezidenta Vladimira Putina a pripustil skutočnosť, že medzinárodné uznávané hranice je možné narušiť silou.

Jemu naklonení experti zdôrazňovali, že je potrebné riešiť hrozby pre záujmy USA zo strany Číny a hľadanie spôsobov, ako zvrátiť rastúcu závislosť Ruska od Číny v oblasti vojenskej, priemyselnej a hospodárskej pomoci. Vyslovili sa tiež za obmedzenie rozširovania Severoatlantickej aliancie (NATO).

Výmenou svojho územia za prímerie by sa Ukrajina dostala do horšej pozície bez záruk, že Rusko nebude znovu zbrojiť a neobnoví nepriateľské akcie, ako sa to stalo v minulosti, uviedla Emma Ashford z amerického think tanku Stimson Centre.

Hovorkyňa Trumpovho volebného štábu článok odmietla ako špekulácie, pretože informácie podľa nej pochádzajú z nemenovaných alebo neinformovaných zdrojov, ktoré nemajú predstavu o tom, čo sa deje a čo sa stane.

Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj, ktorý sa odmieta vzdať akéhokoľvek územia, predložil vlastný desaťbodový mierový plán vyzývajúci na zastavenie bojov a úplné stiahnutie Ruska zo všetkých okupovaných území.

Návrh zároveň predpokladá obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, bezpečnosť v okolí Záporožskej jadrovej elektrárne a výmenu všetkých väzňov a deportovaných osôb vrátane vojnových zajatcov a unesených detí. (TASR)

Po ruskom útoku je v meste Zviahel znečistené ovzdušie. Mestská rada uviedla, že zásah dostala infraštruktúra.

Zhiavel sa nachádza v Žytomyrskej oblasti zhruba 230 kilometrov západne od Kyjeva a zhruba 200 kilometrov od hraníc s Bieloruskom.

„Medzi civilným obyvateľstvom nie sú žiadne obete. V súčasnosti priamo hrozí znečistenie ovzdušia, preto sa odporúča zdržiavať sa v uzavretých priestoroch so zatvorenými oknami." znie vo vyhlásení mestskej rady. (Sky News)

Ruské sily napriek materiálnym a ľudským stratám naďalej zvyšujú intenzitu ofenzívnych operácií.

Moskva podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny naďalej stupňuje útoky západne od miest Bachmut a Avdijivka v Doneckej oblasti.

Jedným z hlavným cieľov Rusov je mesto Časiv Jar, ktoré leží 10 kilometrov západne od Bachmutu.

Podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Syrského východne od mesta prebiehajú „zúrivé boje“.

Kyjev tiež očakáva, že Moskva odštartuje novu ofenzívu koncom mája alebo začiatkom júna. ISW dodal, že Ukrajina „musí prijať ťažké rozhodnutia a uprednostniť niektoré aspekty svojej obrany“ vzhľadom stagnujúcu pomoc zo strany USA.

Ukrajina a Spojené kráľovstvo rokujú o posilnení protivzdušnej obrany, oznámil ukrajinský šéf diplomacie.

Kuleba uviedol, že on a jeho britský náprotivok Cameron "koordinovali ďalšie kroky v snahe dostať na Ukrajinu viac systémov protivzdušnej obrany s tým, že by to mali byť v prvom rade Patrioty".

Patriot je systém protivzdušnej obrany vyrobený v Spojených štátoch a používaný americkou armádou a spojencami. Je považovaný za jeden z najpokročilejších systémov v americkom arzenáli.

Kuleba povedal, že o téme protivzdušnej obrany hovoril s Cameronom v ústredí NATO minulý týždeň. "Oceňujem proaktívny prístup ministra Camerona zameraný na dotiahnutie vecí do konca," oznámil Kuleba.

Ukrajinské úrady uvažujú o povinnej evakuácii rodín s deťmi zo severnej časti Charkovskej oblasti.

Povedal to šéf vojenskej administratívy oblasti Oleh Synjehubov.

„Práve sme dokončili povinnú evakuáciu z 18 obcí pri kupianskom fronte a oznámili sme povinnú evakuáciu ďalších 47 obcí,“ konštatoval Synjehubov.

Dodal pritom, že úrady uvažujú aj o evakuácii v severnej časti Charkovskej oblasti. Podľa Synjehubova sú totiž terčom ruskej paľby aj ukrajinské obce vzdialenejšie od hraníc. (SITA)

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov pricestoval do Číny, medzi preberanými témami má byť aj vojna na Ukrajine.

S Lavrovom bude rokovať minister zahraničia Wang I aj o spoločnej spolupráci v medzinárodných organizáciách vrátane OSN a G20.

Diskutovať má aj o situácii v ázijsko-tichomorskom regióne, uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Na máj sa plánuje cesta ruského prezidenta Vladimira Putina do Číny na rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. (Sky News)

Ruské úrady z miest v Belgorodskej oblasti, ktoré sa stávajú terčom ostreľovania, evakuovali asi 10-tisíc detí.

Dnes o tom podľa agentúry TASS informoval gubernátor Vjačeslav Gladkov.

"Okolo 10-tisíc našich detí sa už nachádza v iných regiónoch. Vďaka patrí všetkým, ktorí nám pomáhajú vysporiadať sa s týmto zložitým problémom," napísal Gladkov s tým, že je stále potrebné z prihraničných miest Belgorodskej oblasti odvážať deti.

V nedeľu o tom rokoval so šéfmi viacerých ruských oblastí, vrátane Baškírska na južnom Urale. Úrady v Belgorodskej oblasti sa podľa Gladkova dohodli na odvoze detí do Severného Osetska ležiacej na Kaukaze.

"Dúfam, že sa našim deťom bude páčiť tamojšia príroda, kultúra a pamiatky a že si obľúbia nových priateľov," napísal tiež Gladkov.

Mestá a dediny v Belgorodskej oblasti pri hranici s Ukrajinou sú terčom ostreľovania a dronových útokov. Kyjev sa zvyčajne oficiálne k útokom v Rusku nevyjadruje. Ukrajinské zdroje tvrdia, že Rusi z okolia Belgorodu ostreľujú druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. (ČTK)

Šéf ukrajinskej rozviedky Budanov dúfa, že Nemecko nakoniec dodá Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus.

Kyjev o tieto rakety požiadal už dávnejšie; chce nimi posilniť obranu proti ruskej invázii. "Taurusy by nám jednoznačne uľahčili život," povedal šéf hlavného spravodajského riaditeľstva.

"Je to výborná zbraň na zasiahnutie veliteľských centier a niektorých veľmi dôležitých cieľov."

Nemecký kancelár Olaf Scholz je dôrazne proti poskytovaniu rakiet Taurus Ukrajine aj napriek tomu, že Kyjev o ne neprestajne žiada a jeho vlastná vládna koalícia to stále viac podporuje.

Počas uplynulého dňa Rusko podľa Kyjeva stratilo 890 vojakov, počet vyradených vojakov sa zvýšil na 448 400.

Uviedol to ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 40 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 087 tankov, 13 575 obrnených bojových vozidiel pechoty, 11 356 delostreleckých systémov a 1 039 raketometov.

Ruské nálety na Záporožskú oblasť si vyžiadali tri obete na životoch. Ide už o druhý deň smrtiacich útokov na oblasť.

 Uviedol to tamojší gubernátor Ivan Fedorov. 

Pondelkový útok na vidiecku oblasť mesta Záporožie prišiel len deň po tom, čo si nálet na mesto Huľajpole ležiace na frontovej línii v sobotu taktiež vyžiadal tri obete na životoch.

Fedorov na sociálnych sieťach spresnil, že útoky ruských jednotiek zasiahli dovedna osem obývaných oblastí v Záporoží za posledných 24 hodín až "357-krát", cituje AFP.

Ukrajinská obrana v noci zničila 17 z 24 ruských dronov a jednu raketu Ch-59. Informovalo o tom ukrajinské letectvo.

V Odeskej oblasti bolo zasiahnuté logistické centrum a čerpacie stanice a v časti Žytomyrskej oblasti platí v dôsledku ruského útoku výstraha pred znečistením ovzdušia.

"V Odeskej oblasti sú, žiaľ, zásahy. Poškodené je logistické centrum. Trosky zostreleného dronu tiež zničili čerpaciu stanicu," informovalo podľa serveru Ukrajinska pravda južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl.

Presné následky nočných útokov, ktorých cieľom bola podľa ukrajinskej armády kritická infraštruktúra, sa stále zisťujú. Nikto neutrpel zranenia.

Protiletecká obrana zostrelila drony nad Odeskou, Mykolajivskou, Kirovohradskou, Žytomyrskou a Chmelnyckou oblasťou.

Úrady v Žytomyrskej oblasti po zásahu bližšie neurčeného objektu infraštruktúry v meste Zvjahel vydali varovanie kvôli znečistenému ovzdušiu. Ľudia nemajú vychádzať von, vetrať a školy budú mať diaľkovú výučbu. (ČTK)

Útoky na záporožskú elektráreň zvyšujú riziko jadrového nešťastia, varuje šéf agentúry pre atómovú energiu.

Rafael Grossi v nedeľu slovne odsúdil útok dronov, ktoré zasiahli jeden z reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na sociálnej sieti X uviedol, že ochranný systém jedného z reaktorov bol zasiahnutý najmenej trikrát. Označil to za vážny incident, ktorý môže viesť k poškodeniu reaktora.

"Rázne žiadam tých, ktorí prijímajú vojenské rozhodnutia, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov narúšajúcich základné princípy, ktoré chránia jadrové zariadenia," uviedol. Išlo podľa jeho slov o prvý priamy zásah elektrárne od novembra 2022.

Vedenie Ruskom okupovanej elektrárne v nedeľu hlásilo, že na komplex elektrárne zaútočili ukrajinské drony. Kyjev sa k tomuto obvineniu bezprostredne nevyjadril. Ruské vedenie elektrárne priblížilo, že pri údere nedošlo k žiadnym kritickým škodám a úroveň radiácie v elektrárni bola v normále.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že jej experti boli o dronovom útoku informovaní. Dodala, že "výbuch bol v súlade s pozorovaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu". Zodpovednosť za útok však nikomu nepripísala.

Ruská jadrová agentúry Rosatom neskôr v nedeľu uviedla, že počas útokov dronov utrpeli zranenia tri osoby.

Rusko okupuje Záporožskú jadrovú elektráreň takmer od začiatku invázie na Ukrajinu z februára 2022. Odvtedy je elektráreň sporadicky terčom ostreľovania. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z ohrozovania bezpečnosti tohto zariadenia.

Šesť reaktorov tejto elektrárne je už niekoľko mesiacov odstavených. Elektráreň však potrebuje prísun elektrickej energie a kvalifikovaný personál na prevádzku chladiaceho systému a ďalších bezpečnostných prvkov, píše AP. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal spojencov o urýchlené dodanie systémov protivzdušnej obrany.

Pripomenul ruské letecké útoky na mesto Charkov na východe Ukrajiny.

Situácia v Charkove je podľa prezidentových slov veľmi náročná a Rusi proti mestu takmer každodenne používajú navádzané bomby. Ukrajinské úrady sa podľa jeho slov usilujú poskytnúť Charkovu lepšiu ochranu pred vzdušnými útokmi.

"Toto je úloha pre našu armádu i diplomatov, ktorí sú zodpovední za medzinárodné spojenia," povedal Zelenskyj v príhovore zverejnenom na sociálnej sieti.

"Ukrajine jasne chýbajú dostačujúce systémy protivzdušnej obrany a to je všetkým našim partnerom zrejmé," uviedol a pripomenul, že na svete sa nachádzajú systémy protivzdušnej obrany, ktoré by mohli pomôcť.

"Len politická vôľa je potrebná na to, aby boli presunuté Ukrajine," napísal a poďakoval sa krajinám, ktorú už jeho krajine pomáhajú. (TASR)